Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/370/2012 z 21. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. novembra 2012, sp. zn. 2CoE/370/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210202501.2 Krajský súd Trenčín | 2CoE/370/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3210202501.2 | 2012-11-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a316944-37b9-490d-a664-da6c06b09fa4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210202501.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/370/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210202501
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210202501.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
č. 25, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
č. 25, proti povinnému: P. K., bytom K. G. K., P. č. XXXX/XX, o vymoženie 752,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. mája 2012,
č.k. 3Er/328/2010-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e.

Uznesenie okresného súdu v napadnutých častiach vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vo výroku I. zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie
istiny vo výške 352,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 752 Eur od
07.09.2009 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 752 Eur od
25.01.2010 do zaplatenia, vo výroku II. vyhlásil exekúciu v časti o vymoženie 400 Eur spolu s trovami
predchádzajúceho konania vo výške 230,50 Eur za neprípustnú a vo výroku III. zastavil exekúciu v
časti o vymoženie 400 Eur spolu s trovami predchádzajúceho konania vo výške 230,50 Eur. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex.por., § 52, §
53, § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 3Er/328/2010 zo dňa 31.08.2010, bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v časti o vymoženie istiny vo výške 352 Eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 752 Eur od 07.09.2009 do zaplatenia a
zákonného úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 752 Eur od 25.01.2010 do zaplatenia.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2010. Na základe uvedeného, súd prvého stupňa
exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil, v časti o vymoženie istiny vo výške
352 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 752 Eur od 07.09.2009 do zaplatenia
a zákonného úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 752 Eur od 25.01.2010 do zaplatenia.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným dňa 06.07.2010 domáha vykonania exekúcie
proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp.zn. SR
01889/10, ktorý vydal dňa 15.04.2010 rozhodca JUDr. Miroslav Rác z Stáleho rozhodcovského súdu
pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., ktorý rozsudok mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 20.05.2010.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 752 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu
prvého stupňa dňa 12.08.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená fotokópia zmluvy o úvere, súčasťou
ktorej sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V časti o vymoženie 400 Eur, spolu s trovami
predchádzajúceho konania vo výške 230,50 Eur, bolo dňa 31.08.2010 udelené súdnemu exekútorovi



poverenie č. 5301*010964. Súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť
a v prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu
vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. V danom prípade je dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je
podkladom pre exekúciu a ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je neprijateľnou podmienkou, spôsobujúcou jej neplatnosť. Slovenský právny poriadok priamo
ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského
rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a
že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Neprípustnosť exekúcie a jej
zastavenie, súd prvého stupňa posudzoval iba v časti, v ktorej bolo udelené poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, teda v časti o vymoženie 400 Eur, spolu s trovami predchádzajúceho
konania vo výške 230,50 Eur, nakoľko ostatná časť bola riešená z pozície právoplatne zamietnutej
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnej exekučnej veci
súd prvého stupňa zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere zo dňa 23.04.2009, uzavretej medzi
oprávneným a povinným, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a subsidiárne, ako spotrebiteľskú zmluvu, aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv
uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah,
ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností utvárania zmluvy, a s
ohľadom na povahu strán zmluvy, je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným, ako s fyzickou osobou, nepodnikateľom. Na
základe uvedeného, mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu
a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzku, bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 8, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú
prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka,
požadovanie od spotrebiteľa, v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto
príkladnom výpočte, v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od
spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd
vychádza z teleologického výkladu, teda z príslušného prameňa práva, ako celku, s akcentom na jeho
ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť
spotrebiteľom v SR, ako členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje
smernica Rady 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd prvého
stupňa opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je
teda adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať, buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES, a to



najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice
sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v
povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním
smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda
účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom
nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút
dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd prvého stupňa nezaznamenal ani v
judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala
blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba
použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti
uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré
mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná
podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná.
Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj
bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods.
1 smernice Rady 93/13/EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali. S poukazom na predchádzajúce ustanovenia o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa exekúciu, v časti o vymoženie 400 Eur,
spolu s trovami predchádzajúceho konania vo výške 230,50 Eur vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. K tvrdeniam o aplikácií smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách oprávnený uvádza, že smernice vydané v
rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej
doložke oprávnený poukazuje na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere,
obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne
prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu
prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I. nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 3 Zák. č. 233/1995 Z.z. /ďalej len Exekučný poriadok/ ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa uznesením, sp.zn. 3Er/328/2010 zo dňa
31.08.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v časti o
vymoženie istiny vo výške 352 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 752 Eur
od 07.09.2009 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 752 Eur od



25.01.2010 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2010. V zmysle § 44 ods. 3
Ex.por., ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ išlo o odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu vo výrokoch II. a III., krajský súd,
ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v
napadnutých častiach II. a III. podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 09.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku
g/ a k/, nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, súd
exekúciu zastaví.

Podľa § 243 ods. 1 citovaného zákona, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom
účinnosti tohto zákona.

Odvolací súd konštatuje, že s účinnosťou od 09.08.2012 bolo do Exekučného poriadku zákonom č.
230/2012 Z.z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého, pokiaľ exekučný súd rozhoduje o
zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie.
Súd prvého stupňa v posudzovanom prípade v odvolaním oprávneného napadnutých výrokoch vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku,
nakoľko súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe rozhodcovskej doložky, ktorú posúdil, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 06.07.2010. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243 ods.
1 Exekučného poriadku v znení novely č. 230/2012 Z.z. je nevyhnutné aj v danom prípade nariadiť
pojednávanie. Z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania, avšak vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku v znení
novely č. 230/2012 Z.z. je nevyhnutné aj v danom prípade nariadiť pojednávanie, nakoľko uvedeným
spôsobom je účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom.

Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výrokoch II.
a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd v súlade s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti
predmetnej exekúcie, a to aj v spojitosti s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov a príslušnými ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .