Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/366/2015 z 25. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. mája 2016, sp. zn. 17Co/366/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8213209529.1 Krajský súd Prešov | 17Co/366/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8213209529.1 | 2016-05-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66f6f6c3-80a7-4d5a-8f00-af72fe1d92b1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8213209529.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/366/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209529
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213209529.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická č. 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného ERASMUS
LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: Z. V., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/X, V., t.č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom L. N., zamestnancom Krajského súdu v Prešove, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana Spotrebiteľa "POS ",
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, o zaplatenie 1.464,82 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/78/2014-93 zo dňa 26.02.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba
zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku
z omeškania vo výške 1,56 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 23a zákona č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa, § 5b, § 3
ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 273
ods. 1a 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, 2, 5, § 3 ods. 6, § 2, § 4 ods. 1 a 2, § 1 ods. 2 písm. d), §
1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 40 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 3, § 517
ods. 2, § 52, § 53, § 54, §100, § 101, § 107, § 544, ods. 1a 2, § 565, § 559, § 451, § 457 Občianskeho
zákonníka, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS.

V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobca sa podaným návrhom doručenom súdu dňa 26.11.2013 domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 1.464,82 € a náhrady trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo dňa 4.6.2004 k uzavretiu / podpísaniu úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie
revolvingového úveru v sume 30.000,- Sk ( úverový limit ), t.j. 995,82 eur. Žalovanému vznikol záväzok
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v splátkach po 1.200,- Sk mesačne prevodom z účtu. Splatnosť
splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky žalobcu,
na rube zmluvy. Klient potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, rozumie im, sú pre neho dostatočne určité
a prejavuje s nimi súhlas a to byť nimi viazaný. Zároveň bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy.
Tieto údaje sú písané drobnejším písmom ako ostatný text zmluvy v hornej časti. Žiadne iné údaje sa
na prednej strane zmluvy nenachádzajú. Text zmluvy je predtlačený. Dopisovali sa len údaje týkajúce



sa klienta, podpisy a bola zaškrtnutá varianta úveru - teda jeho výška a výška mesačnej splátky, pevne
stanovená. Obsahom Úverových podmienok ( ÚP ) sú aj podmienky zmeny zmluvy, spôsoby a
termíny skončenia zmluvného vzťahu, doručovanie, podmienky čerpania, splácania úveru, ukončenia
zmluvy, odkaz na Sadzobník poplatkov a pod., tiež viditeľne predtlačené a to drobnejším písmom. Súd
odkazuje na ich znenie, ktoré je vyššie uvedené. Z ich znenia vyplýva, okrem iného, aj : ,, Klient je
povinný hradiť aj úrok z úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky
úveru, v ktorej je obsiahnutá splátka úroku ( podľa predloženého sadzobníka vo výške 2,21 % mesačne,
teda 26,52 % ročne ). Rovnako aj úroková sadzba môže byť spoločnosťou zmenená v závislosti na
vývoji sadzieb na medzibankovom trhu v SR. Klient so zmenami súhlasí a po ich oznámení, ich zaplatí
podľa aktuálnej úrokovej sadzby. Výška splátok sa môže zmeniť v prípade navýšenia úverového rámca.
V splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny.

Dňa 18.10.2005 bolo žalovaným žiadané o zmenu výšky úverového rámca, kreditný limit bol navýšený
na sumu 1.327,76 eur ( výška mesačnej splátky 53,11 eur podľa predloženého výpisu z účtu ).

Poskytovanie revolvingového úveru nebolo v konaní nikým rozporované, preto si súd túto skutočnosť
osvojil.

Z uvedených zistených skutočností teda vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec, ktorý
žalovaný reálne aj využíval, o čom svedčí výpis z účtu a splátkový kalendár na jeho meno a žalovaný
bol povinný mesačne splácať dohodnutú minimálnu splátku, avšak ktorá nemusela korešpondovať so
skutočnou výškou dlhu, teda z vyčerpanej sumy úverového limitu. Prvý výber z bankomatu sa uskutočnil
dňa 7.7.2004, posledný dňa 19.1.2010, spolu v sume 2.474,36 eur. Z predložených dôkazov vyplýva, že
žalovaný platil minimálne splátky, aj keď nie vždy v čase ich splatnosti. Celkovo uhradil sumu 3.148,90
eur. Úhrady žalovaného boli započítavané na istinu, úroky, zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním
a poplatky za výber peňažných prostriedkov/platby kartou. Podľa žalobcu dlh ku dňu zosplatnenia
predstavuje sumu 1.464,82 eur - istina 1.263,73 eur, úrok 178,35 eur, zmluvné pokuty 12,75 eur + 5,52
eur, poplatky 4,47 eur ( za výbery z bankomatu a platby kartou ), presne podľa rozpisu žalobcu. Posledná
úhrada od žalovaného bola vykonaná dňa 18.10.2010. To, že žalovaný bol povinný hradiť minimálnu
splátku neznamenalo, že hradí celú vyčerpanú sumu ani že je dlh do výšky vyčerpaných finančných
prostriedkov okamžite splatný. Splatná bola len minimálna splátka a to k 20. dňu v mesiaci. Minimálna
splátka pri revolvingových úveroch neznamená úhradu celého dlhu. Keďže žalovaným žiadne ďalšie
úhrady vykonané neboli, výzvou zo dňa 28.1.2011 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie celého
dlhu vo výške 1.464,83 eur z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas ( v minimálnych splátkach ) v
lehote 15.dní od spísania výzvy, ktorú odoslal dňa 1.2.2011. 15- dňová lehota na plnenie uplynula dňa
14.2.2011 ( 12.2.2011 bola sobota ). V omeškaní je žalovaný podľa uvedeného od 15.2.2011.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy,
keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných
podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal
možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej
úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom k uvedenému je súd názoru, že zmluvná podmienka upravujúca predĺženie premlčacej doby
na 10 rokov, či dohodu o obchodnoprávnom charaktere vzniknutého vzťahu a sankciách za nesplnenie
záväzku uložených spotrebiteľovi, je podmienkou v neprospech spotrebiteľa a preto nemôže byť
podmienkou prijateľnou. Zmluva obsahuje viacero podmienok, ktoré sú rozporné s právnymi predpismi
na ochranu spotrebiteľa, pričom znevýhodňujú spotrebiteľa. V tomto preto súd nemohol akceptovať
námietky žalobcu.

Avšak súd v tomto prípade poukazuje na nedostatky zmluvy o úvere a to najmä, že súd je názoru, že
dohodnutý mesačný úrok 2,21 % ( tvrdenie žalobcu ), čo predstavuje ročný úrok vo výške 26,52 %
nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a to pre rozpor s dobrými mravmi. V
čase, keď žalobca žalovanému úver poskytoval na základe zmluvy dňa 4.6.2004, totiž banky poskytovali
úroky pri úrokovej sadzbe priemerne 8,54 % u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje
sadzby úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami. Keďže ho súd
považuje za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie v týchto výškach je neprijateľnou



podmienkou, súd má za to, že v zmluve absentuje jeho uvedenie. Keďže túto časť zmluvy od jej zvyšnej
časti nie je možné oddeliť, má to za následok, že zmluva o úvere ( ako spotrebiteľskom úvere ), ktoré
žalobca so žalovaným uzavreli, je celá neplatná pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom
na § 3 ods. 1 OZ.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že možno mať pochybnosti o zrozumiteľnosti či určitosti zmluvy ( u
priemerného spotrebiteľa ) s poukazom na znenie zmluvy, keďže táto na prednej strane okrem vopred
predtlačených všeobecných údajov ( ako je vyššie uvedené ), obsahuje len údaje o dlžníkovi a zaškrtnutú
variantu úveru ( ,, D ,, výška 30.000,- Sk a výška mesačnej splátky 1.200,- Sk k 20. dňu v mesiaci ).
Iné údaje do zmluvy nebolo možné vpisovať. Zmluva naviac vo všetkých právach a povinnostiach
zmluvných strán ( aj čo do povinnosti dlžníka platiť úroky a ich výšku ) odkazujú na Úverové podmienky,
následne na Sadzobník, ktoré sú rovnako vopred predtlačené, dané veriteľom bez možnosti meniť či
dojednávať individuálne ich obsah a sú písané drobným písmom. Otázkou drobného písma v Zmluvách,
či Úverových podmienkach ( zmluvných dojednaniach ), sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane
vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné ( drobné ),
pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009). Zo zmluvy ani z
Úverových podmienok napr. vôbec nevyplýva aká časť splátky bude použitá na úhradu istiny a úroku z
úveru ( náklady na úver ), či akým spôsobom sa vypočíta RPNM, čo je v rozpore s § 3 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z.. Tieto neprijateľné dojednania súd dodáva už len príkladmo, oproti v rozpore s dobrými
mravmi dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe.

Neobstoja preto tvrdenia žalobcu, že žalovaný uzavieral zmluvu, s obsahom ktorej vyslovil súhlas
za znalosti a súhlasu s obchodnými podmienkami. Nutné je tiež poukázať na rozdiel medzi
obchodnoprávnymi vzťahmi medzi podnikateľmi a občianskoprávnym vzťahom vzniknutom medzi
veriteľom a spotrebiteľom síce za použitia ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ( ako v tomto
prípade ) čo do jeho vzniku, avšak s akcentom na dodržiavanie práv spotrebiteľa a nemožnosť zneužitia
postavenia veriteľa ( nebankovej spoločnosti ) v neprospech spotrebiteľa a na to nadväzujúci rôzny
spôsob použitia Obchodných podmienok v zmluvách ( § 273 Obch. zák. ).

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že uvedené dojednania považuje za odporujúce
dobrým mravom a vyššie citovanými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa.

A preto medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s §
457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez
akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 457 OZ.
Súd je názoru, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť už len tým, že plnil neplatného
právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti a
nedbal na ochranu spotrebiteľa.

Preto je žalovaný povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá mu
bola poskytnutá, t.j. bezdôvodné obohatenie / z neplatného právneho úkonu / poníženej o plnenie na
účet žalobcu. V tomto prípade bol úver poskytnutý ( ako je vyššie uvedené ) spolu do výšky 2.474,36
eur s tým, že žalovaný uhradil úver do výšky 3.148,90 eur. Keďže v tomto prípade je rozdiel záporný
( prevyšujúci nárok žalobcu o 27,26 %), žalovaný zaplatil viac ako bol povinný v zmysle cit. právnej
úpravy uhradiť ( rozdiel 674,54 eur ), súd žalobu v tejto časti považoval za bezdôvodnú ( vrátane
uplatnených úrokov z omeškania, zmluvných pokút či poplatkov ) a pre splnenie dlhu ( aj nad rámec
povinnosti ) ju zamietol. Naviac, ak by existoval dlh na bezdôvodnom obohatení vrátane príslušenstva
pohľadávky, došlo k premlčaniu nároku a to s poukazom na § 107 OZ, čo by bolo ďalším dôvodom
zamietnutia žaloby ( splatnosť dlhu podľa výzvy dňa 15.2.2011, 2 - ročná

subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 15.2.2013, teda pred podaním žaloby dňa 26.11.2013 ). Preto
súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ( II. Výrok rozsudku ).

V časti úroku z omeškania súd postupom podľa § 96 O.s.p. konanie zastavil ( I. výrok rozsudku ) s
poukazom na čiastočne späťvzatie návrhu.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich súd rozhodne v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere neobsahujú
dojednania, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné vyvodiť absolútnu neplatnosť
v celom rozsahu v prípade, keď výška úrokovej sadzby prevyšuje zákonom a judikatúrou prípustnú
výšku úrokovej sadzby. Je zrejmé, že prípadná neprimeraná výška úroku uvedená v percentuálnom
vyjadrení je reálne oddeliteľná od primeranej výšky úroku z úveru. V prípade neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi mohol byť právny úkon postihnutý neplatnosťou len v
časti, t.j. v časti úroku z úveru, ktorý prevyšuje prípustnú mieru výšky odplaty za poskytnutie úveru.
Dohodnutá výška úrokov z úveru bola v tomto prípade primeraná. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie NS SR z 26.04.2012 č.k. 5Cdo 26/2011. Právna úprava platná v čase uzavretia zmluvy
neurčovala pre výšku úroku žiadne obmedzenia, pričom ide spravidla o klientov, ktorí by od banky úver
pravdepodobne nedostali. Ochrana práv spotrebiteľa nemôže byť nástrojom na porušenie základných
zásad spravodlivého súdneho procesu. Uvedenie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov bolo síce
v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
avšak zákon v ust. § 3 ods. 6 výslovne počíta aj s možnosťou, že ročnú percentuálnu mieru nákladov v
zmluve nebude možné jednoznačne určiť. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil výnimku z povinnosti
uvádzať údaj o RPMN v zmluve dôvodne, nakoľko je nesporné, že ide o revolvingový úver, a preto
žalobca z objektívnych dôvodov nemohol v zmluve uviesť presný údaj o RPMN tak, ako to stanovuje §
4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému boli poskytnuté všetky údaje
v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., a to o úverovom limite na prednej strane zmluvy, o výške
úrokovej sadzby ako aj ostatných poplatkoch a spôsobe výpočtu RPMN prostredníctvom príručky pre
držiteľa úverovej karty, o podmienkach zmeny a ukončenia úverovej zmluvy v Úverových podmienkach.
Zmluva tak spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, aby úver mohol byť považovaný za úver s
úrokmi a poplatkami. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a vyhovel žalobe
v celom rozsahu.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba čo do zvyšku zamietnutá.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.



Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom
pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby,
kde spotrebiteľ nemohol obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže táto ma formulárový
charakter, ide teda o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah je potrebné posúdiť vo svetle cieľov Smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že úroková sadzba v danom prípade
bola dohodnutá vo výške 26,52 % ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú
súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia
judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa,
ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok.
Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti
a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov,
pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %
je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na
webovej stránke Národnej banky Slovenska () boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch v júni 2004, kedy bola predmetná
zmluva uzavretá, v sadzbe 8,54 %. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 3 - násobkom
priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009,
podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť
v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak
dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39,
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).



Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“).
Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby
nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol
meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť
splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k
odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto
nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by
sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich
neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali
zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu súdu v prípade,
že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči spotrebiteľovi
jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti
Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).

Keďže dojednanie o úrokoch z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, neplatnosť tohto
dojednania pre rozpor s dobrými mravmi spôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol informovaný o skutočnostiach uvedených v § 3 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, k tomuto odvolací súd uvádza, že účelom právnej
úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť,
aby mal spotrebiteľ v čase vstupu do záväzkového vzťahu s dodávateľom dostatok zrozumiteľných,
jednoznačných informácií o právach a povinnostiach vyplývajúcich mu zo zmluvného vzťahu. Zakotvenie
predmetných informácií vo viacerých dokumentoch (zmluva, príručka, úverové podmienky), ako tomu
bolo v predmetnom prípade, nie je možné považovať za splnenie povinnosti, ktorú dodávateľovi ukladá
vyššie uvedené ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže tento spôsob poskytnutia
informácií nie je možné vo vzťahu k spotrebiteľovi vyhodnotiť inak ako netransparentný.
Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o úvere dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že medzi
účastníkmi došlo k režimu bezdôvodného obohatenia (457 Občianskeho zákonníka), a keďže žalovaný
vrátil žalobcovi sumu prevyšujúcu žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky, žaloba je nedôvodná a je
potrebné ju zamietnuť.

Za daného stavu odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.