Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/50/2015 z 14. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 14. decembra 2016, sp. zn. 2Sp/50/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201288.1 Krajský súd Košice | 2Sp/50/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015201288.1 | 2016-12-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a75e029e-12d9-48c8-8e7c-8f57e7e4e84f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201288.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201288
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201288.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu Okresnej prokuratúry
Michalovce, so sídlom Námestie Slobody 3, Michalovce, proti žalovanému Obce Budkovce, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., so sídlom Košice, Mudroňova 29, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.04.2015 č. 2/2015/23, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Budkovce č. 2/2015/23 zo dňa 24.04.2015 - tretia
odrážka, ktorým obecné zastupiteľstvo žiada starostu obce „o splnomocnenie predsedu stavebnej
komisie na preverenie plnenia súladu podmienok stavebných povolení a realizácie stavieb, plnenie
podmienok kolaudačných rozhodnutí vydaných stavebným úradom v súlade so Stavebným zákonom č.
50/1976 Zb. v súčinnosti s obecným úradom, a zároveň bude predsedovi umožnený prístup k uvedeným
dokumentom“ r u š í .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obecné zastupiteľstvo Obce Budkovce na zasadaní dňa 24.04.2015 prijalo uznesenie č. 2/2015/23,
ktorým v tretej odrážke žiada „starostu obce o splnomocnenie predsedu stavebnej komisie na preverenie
plnenia súladu podmienok stavebných povolení a realizácie stavieb, plnenie podmienok kolaudačných
rozhodnutí vydaných stavebným úradom v súlade so stavebným zákonom č. 50/1976, v súčinnosti s
obecným úradom. Zároveň bude predsedovi umožnený prístup k uvedeným dokumentom“.

2. Proti uvedenému uzneseniu podala Okresná prokuratúra v Michalovciach pod sp. zn. Pd 121/15/8807
dňa 17.08.2015 podľa § 26 ods.1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
protest prokurátora. Protest bol doručený žalovanému dňa 19.08.2015.

3. Obecné zastupiteľstvo Obce Budkovce prejednalo protest prokurátora na svojom zasadnutí dňa
08.09.2015 a uznesením č. 6/2015-1 protestu nevyhovelo. Uznesenie o nevyhovení protestu bolo
Okresnej prokuratúre Michalovce doručené dňa 21.09.2015.

4. Dňa 10.09.2015 starosta obce Budkovce podľa ustanovenia § 13 ods.6 zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pozastavil výkon uznesenia Obecného zastupiteľstva v
Budkovciach č. 6/2015/3 zo dňa 08.09.2015 z dôvodu, že toto uznesenie je zjavne nevýhodné pre obec
Budkovce. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 16.09.2015 uznesením č. 7/2015/4 potvrdilo
uznesenie č. 6/2013/3 zo dňa 08.09.2015, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.



5. Okresná prokuratúra v Michalovciach podala pod č. Pc 48/15/8807-2 dňa 12.11.2015 návrh podľa §
35 ods.1 písm.b) O.s.p., § 250zf O.s.p. na preskúmanie zákonnosti uznesenia Obecného zastupiteľstva
obce Budkovce č. 2/2015/23, tretia odrážka zo dňa 24.04.2015 a navrhla, aby súd toto uznesenie zrušil.

6. V návrhu uviedol, že postupom Obecného zastupiteľstva obce Budkovce bolo porušené ustanovenie
§ 11 a § 13 ods.5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 8 a
nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej iba „stavebný zákon“).

Z ustanovenia § 117 ods.1 Stavebného zákona a § 13 ods.5 zákona o obecnom zriadení vyplýva,
že stavebná oblasť je preneseným výkonom štátnej správy, kde na konanie je príslušný starosta
obce, alebo ním poverený pracovník. Obecné zastupiteľstvo spolu so svojimi komisiami je výlučným
orgánom samosprávy a jeho kompetencie sú upravené v ustanovení § 11 ods.4 zákona o obecnom
zriadení. Obecnému zastupiteľstvu nebolo zverené žiadne kontrolné opatrenie v rámci stavebného či
kolaudačného konania, ani v jeho priebehu, ani po jeho ukončení. Oprávnenie obecného zastupiteľstva
schvaľovať územný plán obce alebo jej časti nemá súvis so stavebnými alebo kolaudačnými
rozhodnutiami a ich realizáciu, keďže samotný územný plán je podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia, a potom prípadne stavebného povolenia.

7. Ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických
osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z
odstránenia stavby a stavebných úprav, prác a zariadení podľa stavebného zákona, zabezpečuje štátny
stavebný dohľad (§ 98 ods.1 Stavebného zákona).

Orgány štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie,
stavebného úradu, iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na
uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov a krajského stavebného
úradu (§ 99 Stavebného zákona). Aktuálna právna úprava neumožňuje poveriť takouto kontrolou
predsedu stavebnej komisie zriadenej obecným zastupiteľstvom. Komisia môže sledovať realizáciu
stavebných projektov na území obce, a v prípade pochybností požiadať o vykonanie štátneho
stavebného dohľadu, ale takýto dohľad nemôže vykonať sama.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 15.01.2015 navrhol, aby súd návrh prokurátora zamietol a zaviazal
ho nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia. Vo vyjadrení uviedol, že obec Budkovce sa s
protestom prokurátora okresnej prokuratúry nestotožnila, a nesúhlasí ani s podanou žalobou. Časť
uznesenia prijatá Obecným zastupiteľstvom obce Budkovce, ktorej protizákonnosť vytýka prokurátor,
sa žiadnym spôsobom nedotýka ustanovení § 11 a § 13 ods.5 zákona o obecnom zriadení a § 98 a
nasl. Stavebného zákona. Orgánmi obce sú starosta a obecné zastupiteľstvo, ktorým zákon o obecnom
zriadení zveruje právomoci najmä na úseku samosprávy obce, pokiaľ zákonom nie je zverená právomoc
aj na iných úsekoch verejnej správy.

9. Obecné zastupiteľstvo má okrem iného za úlohu svojimi rozhodnutiami prispievať k skvalitneniu života
v obci a zabezpečovať rozvoj obce. Za týmto účelom boli v samotnom zákone explicitne vyjadrené
základné zásadné rozhodovacie oprávnenia obecného zastupiteľstva, ako napríklad schvaľovanie
rozpočtu obce, kontrolovanie jeho čerpania, schvaľovanie územného plánu obce a koncepcie rozvoja
jednotlivých oblastí života obce. Zákonom uvedený výpočet rozhodovacej právomoci obecného
zastupiteľstva však nie je konečný, ako to ukazuje aj samotná prax v jednotlivých obciach a v konečnom
dôsledku to vyjadruje aj samotné zákonné ustanovenie pojmom „najmä“.

10. Obecné zastupiteľstvo svojím uznesením č. 2/2015/23 zo dňa 24.04.2015, ktoré prokurátor napadol,
neprijalo rozhodnutie, ktorým by si uzurpovalo akúkoľvek rozhodovaciu právomoc starostu obce, na
čo nie je oprávnené, a čím by mohlo porušiť právne predpisy platné a účinné na území SR, ale
prijatím uznesenia, ktorým žiada starostu o splnomocnenie konkrétnej osoby na obmedzený výkon, nie
rozhodovacej činnosti, ponúklo starostovi odbornú pomoc pri plnení úloh obce na úseku stavebného
konania. Žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 13 ods.1 a ods.5 zákona o obecnom zriadení,
na ustanoveniach § 98 ods.1, § 99 písm.b), § 117 ods.1 Stavebného zákona a uviedol, že s ohľadom
na tieto zákonné ustanovenia je obec stavebným úradom rozhodujúcim v stavebnom konaní, a za
obec koná starosta, prípadne starostom poverený zamestnanec obce. Obec ako stavebný úrad je
zároveň aj orgánom štátneho stavebného dohľadu, kde v zmysle zákonnej dikcie oprávnenie rozhodovať



majú poverení zamestnanci stavebného dohľadu. Obecné zastupiteľstvo svojím uznesením nežiada
splnomocniť predsedu stavebnej komisie na rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb na úseku stavebného konania, ale žiadalo starostu obce splnomocniť predsedu
stavebnej komisie na vykonanie kontroly plnenia rozhodnutí stavebného úradu, nie je na kontrolu
samotných rozhodnutí, a tiež nie na rozhodovanie o tom, či došlo k porušeniu práv platných rozhodnutí
alebo nie.

11. Starosta obce ako štatutárny orgán obce a najvyšší výkonný orgán obce môže splnomocniť alebo
menovacím dekrétom poveriť akúkoľvek tretiu osobu na výkon určitých poradných funkcií a činností,
najmä pokiaľ ide o odborné záležitosti a o to viac, pokiaľ splnomocnenec nemá rozhodovacie, ale
výlučne poradné oprávnenie. Obecné zastupiteľstvo práve s ohľadom na túto skutočnosť požiadalo
starostu o splnomocnenie predsedu stavebnej komisie zriadenej pri obecnom zastupiteľstve na kontrolnú
činnosť, a to bez akejkoľvek rozhodovacej právomoci. Obecné zastupiteľstvo svojím uznesením, ktorým
neuložilo (záväzná povinnosť) starostovi konať, ale požiadalo ho o udelenie plnomocenstva (udelenie
plnomocenstva ostáva na rozhodnutí starostu), neporušil žiadne ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu.

12. Žalovaný má za to, že časť uznesenia obecného zastupiteľstva č. 2/2015/23 zo dňa 24.04.2015 tretia
odrážka nie je v rozpore s ustanoveniami § 11 a § 13 ods.5 zákona o obecnom zriadení, ani v rozpore
s ustanovením § 98 a nasl. Stavebného zákona.

13. Okresná prokuratúra Michalovce na vyjadrenie žalovaného uviedla, že sa s jeho názorom
týkajúceho sa právomoci starostu obce a obecného zastupiteľstva na úseku stavebného konania, ktorý
poukazuje na vzájomnú a neoddeliteľnú prepojenosť zákona o obecnom zriadení a stavebného zákona
nestotožňuje. V dôvodoch uvedených v žalobe naďalej trvá. Špecifické postavenie obce ako orgánu
samosprávy a orgánu štátnej správy môže viesť k záveru, ako uviedol žalovaný, ale platná právna
úprava jasne definuje činnosť a kompetencie obce ako samosprávneho orgánu a ako štátneho orgánu na
úseku preneseného výkonu štátnej správy v oblasti stavebného konania. Právne predpisy neumožňujú
samosprávnym orgánom vykonávať kontrolu plnenia rozhodnutí stavebného úradu po nadobudnutí ich
právoplatnosti. Stavebný zákon určil orgány, ktoré takúto kontrolu realizujú a sú oprávnené v prípade
zistenia pochybenia, prijať potrebné opatrenia. Takisto z procesného hľadiska sú jasne stanovené
pravidlá týkajúce sa nahliadania do spisov, zverejňovania informácií a ochranu osobných údajov.

14. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku).

16. Súd v konaní podľa § 348 - 356 Správneho súdneho poriadku preskúmal uznesenie Obecného
zastupiteľstva obce Budkovce č. 2/2015/23 z 24.04.2015 tretia odrážka v medziach žaloby prokurátora
oboznámil sa s pripojenými zápisnicami a uzneseniami obecného zastupiteľstva žalovaného a dospel
k záveru, že žaloba prokurátora je dôvodná.

17. Z ustanovenia § 117 ods.1 Stavebného zákona vyplýva, že stavebným úradom je obec, pôsobnosť
stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Ochranu verejných záujmov, práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb,
ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia
stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa stavebného zákona sa zabezpečuje prostredníctvom
štátneho stavebného dohľadu (§ 98 ods.1 Stavebného zákona).



18. Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či:
a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo
na základe ohlásenia,
b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44,
c) sa na stavba nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní, a či sa vedie stavebný denník,
d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky
stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na
stavebné práce a stavebné výrobky,
e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí,
f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,
g) sa udržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb, alebo nariadených
stavebných úprav a udržiavacích prác,
h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia,
i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich (§ 98 ods.2 Stavebného
zákona.

19. Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci:
a) Slovenskej stavebnej inšpekcie (§ 123a),
b) stavebného úradu,
c) iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie
a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov,
d) krajského stavebného úradu (§ 99 Stavebného zákona)

20. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak je obec stavebným úradom, štátny stavebný dohľad
môže vykonávať iba zamestnanec obecného úradu na základe písomného poverenia, ktorý udelí
starosta obce. Základnými predpokladmi na oddelenie poverenia sú technické vzdelanie, odborné
znalosti a praktické skúsenosti, schopnosti operatívne riešiť na mieste stavby technické problémy a
prijímať opatrenia na vykonanie nápravy. Poslanci obecného zastupiteľstva nemajú takéto oprávnenie, a
to ani na základe splnomocnenia udeleného starostom, pretože zákon nezveril obecnému zastupiteľstvu
žiadne právomoci na úseku výkonu štátneho stavebného dohľadu. Obecné zastupiteľstvo podľa
ustanovenia § 11 ods.4 zákona o obecnom zriadení je oprávnený iba schvaľovať územný plán obce
alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce. Okrem tohto oprávnenia samospráva
nemá žiadne kompetencie v oblasti, ktoré sú upravené zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov (stavebný zákon).

21. Súd poukazuje na to, že rozsah splnomocnenia, o udelenie ktorého podľa uznesenia č. 2/2015/23
žiadalo obecné zastupiteľstvo starostu obce Budkovce zodpovedá pojmu štátny stavebný dohľad.
Na základe udeleného splnomocnenia predseda stavebnej komisie by bol oprávnený preverovať
plnenie súladu podmienok stavebných povolení a realizácie stavieb, plnenia podmienok kolaudačných
rozhodnutí vydaných stavebným úradom v súlade so stavebným zákonom, pričom predsedovi stavebnej
komisie mal byť umožnený prístup k uvedeným dokumentom. S uvedeným oprávnením sú spojené
oprávnenia o nahliadaní do spisov, oprávnenia na vstup na cudzí pozemok, ochrana osobných údajov
a podobne.

22. Stavebný zákon výslovne upravuje v ustanovení § 117 ods.1, že pôsobnosť obce ako stavebného
úradu je prenesený výkon štátnej správy, to znamená, že obec vystupuje ako orgán verejnej správy
a koná podľa stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov. Starosta obce nie je oprávnený
rozširovať pôsobnosť orgánov samosprávy na tento výkon štátnej správy, pretože žiadny zákon ho na
to neoprávňuje.

23. Návrh - žalobu okresného prokurátora Michalovce súd považuje za opodstatnenú, pretože postupom
Obecného zastupiteľstva obce Budkovce došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods.4, § 13 ods.5 zákona



o obecnom zastupiteľstve a § 98 Stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že
uznesenie napadnuté žalobou prokurátora zrušil.

24. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm.c) Správneho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na
základe žaloby prokurátora.

25. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.



Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.