{"guid": "329ee73c-a2f2-4291-a8a4-e1d599c5b576:d5df9dac-82a2-4d38-837f-89c9f5e38119", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200878.1", "spisova_znacka": "31S/62/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/62/2016 z 22. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. augusta 2017, sp. zn. 31S/62/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200878.1", "identifikacne_cislo": "5016200878", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2017-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5df9dac-82a2-4d38-837f-89c9f5e38119", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200878.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200878.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200878.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/62/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200878
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200878.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu:
CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568 963, zastúpený
advokátom: JUDr. Michal Krnáč, LL.M, so sídlom Z. E. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v
konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 103814666/2016 zo dňa 31.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný   n e m a j ú   n á r o k   na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.11.2016 doručenou na krajský súd dňa 11.11.2016 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 103814666/2016 zo dňa 31.08.2016 ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu č. 103209975/2016 zo dňa 24.05.2016. Daňový úrad Žilina (ďalej len
správca dane) prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 56.999,93 Eur, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil.
Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom a postupom správcu dane, ktorý stále tvrdí,
že si daňový subjekt nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení
neskorších predpisov, navyše dal do pozornosti, že správca dane nespochybňuje realizáciu vad diela
„Diaľničný privádzač, cesta I/18 Žilina - Strážov“, vady diela uznal za existujúce a v tom čase reálne
uskutočnené. Už zo samotného dokazovania vykonaného správcom dane je zrejmé, že existovala
potreba  uskutočnenia predmetných prác, to že tieto práce boli vykonané vyplýva zo stavebných
denníkov, rozpočtov, svedeckých výpovedí, preberacích protokolov, ako aj záznamu z obhliadky. V rámci
prvostupňového konania daňový subjekt uviedol dostatok dôkazov, že vady diela neuskutočnil vlastnými
kapacitami, ale prostredníctvom subdodávateľov. Správca dane tvrdí, že daňový subjekt nepreukázal,
kde sa práce vykonali, kto ich uskutočnil, kto ich prebral a aké mechanizmy boli použité. V žiadnom
prípade žalobca nemôže súhlasiť s takýmto stanoviskom, nakoľko miesto kde sa práce vykonávali
uviedol žalobca nasledovné: Išlo o celý priestor stavby Diaľničný privádzač, cesta I/18 Žilina - Strážov,
t. j. úsek od reštaurácie Marakana až po križovatku Priemyselná, čo potvrdil aj svedok Ing. O. B. vo
svojej výpovedí z 25.09.2014, navyše bol správcovi dane predložený záznam z obhliadky stavby, ako aj
preberacie protokoly. Kto predmetné práce vykonával, daňový subjekt preukázal internými listinami, že
práce boli uskutočnené subdodávateľsky, nie vlastnými kapacitami, nebola vystavená iná dodávateľská
faktúra ako tie, ktoré sú predmetom konania. Práce boli riadne prevzaté, tieto skutočnosti boli potvrdené
na preberacích protokoloch, skutočnosť, že došlo k reálnym úhradám je jednou z podmienok podľa
príslušného ustanovenia Zmluvy o dielo uskutočnenia a riadneho odovzdania diela. V predložených
stavebných denníkoch sú presne uvedené, aké mechanizmy boli použité, aké stavebné práce sa



vykonali je taktiež uvedené v oceňovacom programe CENTROS, v rozbore položiek je uvedený presný
typ stavebných prác, ktorý je potrebné vykonať a ten je aj nacenený, tieto položky boli súčasťou Zmluvy
o dielo, preberacieho protokolu a súpisu vykonaných prác. Žalobca má za preukázané, že predložením
Zmluvy o dielo, krycieho listu rozpočtu, súpisu vykonaných prác, preberacieho protokolu, stavebného
denníku daňový subjekt preukázal obsah a vykonávanie predmetných prác na uvedenej stavbe.
Žalobca preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že účtovníctvo a vyššie uvedené faktúry vedie tak, ako každé iné,
ktorými bolo vykonané materiálne plnenie, a preto považuje tento náklad za preukázateľný výdavok
daňovníka a nie je právny ani vecný dôvod na vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Vzhľadom
na stavebnú prax a rozsiahlu judikatúru súdov daňový subjekt/žalobca nemôže predpokladať, že u
určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že
u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Skutočnosť, či stavebné práce reálne vykonala
spoločnosť RM TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia s.r.o. alebo si na tieto práce zabezpečila ďalších
subdodávateľov je irelevantná, nakoľko dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho
na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne, ktorých takáto povinnosť
stíha úplne iný subjekt. V stavebnej praxi je bežná tá skutočnosť, že dodávatelia vykonávajú dielo
prostredníctvom subdodávateľov, ktorými sú väčšinou SZČO alebo iné právnické osoby.
Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2011
zo dňa 15.03.2011, v ktorom Najvyšší súd SR potvrdil, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie
je absolútne v tom smere, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno
vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových
subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže
z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Najvyšší súd SR preto dospel k záveru,
že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa
a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti
budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnuté
rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia
od následného forenzného dokazovania. Inak povedané, pokiaľ žalobca v danom prípade poskytol
daňovému úradu a finančnému riaditeľstvu všetky dôkazy preukazujúce, že jeho nárok na úpravu
základu DPH a následne na vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 25 ods. 1 písm. b) zákona o DPH
je riadne daný, bolo na daňovom úrade a finančnom riaditeľstve, aby preukázali v dôsledku čoho tieto
nároky žalobcovi nevznikli.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že sa nemôže stotožniť s výkladom správcu dane, nakoľko ním
interpretovaný výklad je nelogický a nesprávny a na podklade toho správca dane vydal rozhodnutie na
základe nesprávne zisteného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Správca dane v rámci
interpretácie právnych noriem, najmä zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov pripúšťa extenzívny výklad vo vzťahu k povinnostiam daňového subjektu, ktorý je zo zákona
neprípustný a ústavne nekonformný, nakoľko predmetný právny predpis neumožňuje správcovi dane
aplikovať správcu úvahu pri posudzovaní podmienok splnenia nadmerného odpočtu DPH, ako aj rozdielu
medzi príjmami a výdavkami podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nie je možné postupovať k
predmetnej veci čisto formalisticky bez prihliadnutia na realizáciu vykonaných platieb a vecného plnenia.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania už boli v minulosti
preskúmavané v rámci činnosti správcu dane. V tejto súvislosti poukázal aj na zápisnicu o miestnom
zisťovaní a zápisnice o ústnom pojednávaní z roku 2010 a 2012, z ktorých vyplýva, že správca dane
nezistil v súvislosti s týmito faktúrami žiadne pochybenie daňového subjektu. Predmetné práce museli
vykonať práve spoločnosti RKS Slovakia, s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o., čo vyplýva: z toho, že tieto práce
nevykonal ani iný subjekt (keďže žiadna tretia osoba odplatu za vykonanie týchto prác nefakturovala
daňovému subjektu) a nemohol ich ani vykonať daňový subjekt, čo spoľahlivo vyplýva zo záznamu
o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy, z denných hlásení o využití stroja z interného preúčtovania
tejto dokumentácie za rok 2009 a výkazov o prevádzke vozidiel za rok 2009. Výpoveďou svedka Z.
C., ktorá sa uskutočnila 28.10.2015 v rámci opakovaného vykonávania dokazovania sa jednoznačne
potvrdilo, že práce sa uskutočnili a to kto ich uskutočnil. To, že sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť
v rámci miestneho zisťovania, kde sa nachádza sídlo spoločnosti RKS Slovakia, s.r.o. nemôže byť



na ťarchu daňového subjektu, nakoľko tento len subdodávateľsky uskutočňoval vykonávanie prác pre
objednávateľa.
Zákonodarca v právnej norme § 3 zákona o správe daní ustanovil základné zásady daňového konania
tak, že v ods. 1 upravuje zásadu zákonnosti v tom smere, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní. V ods. 2 upravuje zásadu úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom
a inými osobami tým, že správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými
subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré
ich  najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. V ods. 3 upravuje zásadu
voľného hodnotenia dôkazu v tom smere, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. V ods. 4 upravuje zásadu neverejnosti v tom, že daňové konanie je neverejné
okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. V ods. 5 upravuje zásadu oficiality v tom, že správca
dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky
pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. V ods. 6 upravuje zásadu neformálnosti v tom smere,
že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. V ods. 7 upravuje
zásadu rovnosti účastníkov v tom smere, že všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké
práva a povinnosti. V daňovom konaní platí nielen procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov
vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia, tým sa daňové
konanie líši od všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada vyhľadávacia. Úlohou súdu v
správnom súdnictve nie je nahradzovanie činnosti správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Finančné riaditeľstvo nie je oprávnené vykladať ust. § 3
daňového poriadku takýmto spôsobom, že v daňovom konaní sa prihliada len na písomné dôkazy, potom
vzniká otázka čo s ostatnými zabezpečenými dôkazmi. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadky, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalobca ako daňový subjekt uskutočnením predmetných prác na
stavbe Diaľničný privádzač cesta I/18 Žilina - Strážov ním uplatnené náklady vynaložil za účelom
dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmu. Podmienky daňovej uznateľnosti výdavku (nákladu)
zaúčtovanej v účtovníctve daňovníka tak, že náklad musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie
a zabezpečenie a udržanie príjmu daňovníka. Pretože daňový výdavok stojí vždy oproti dosahovanému
príjmu, je potrebné analyzovať za akých okolností a na základe akých pravidiel môže byť určitý výdavok
považovaný za taký daňový výdavok, ktorý vstupuje do základu dane, pričom základom dane podľa §
23 ods. 1 zákona o dani z príjmov je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom
dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24) a pri rešpektovaní ich vecnej a
časovej súvislosti v podanom  zdaňovacom období. Na to, aby výdavok bol uznaný za daňový výdavok
musí byť daňovníkom riadne preukázaný a to doložením dokladom. Ďalšou dôležitou podmienkou je,
že výdavok musí byť vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, nie je prípustné
uplatniť výdavky, ktoré súvisia so zdaniteľnými príjmami dosahovanými v bežnom zdaňovacom období.
Podľa názoru žalobcu sa správca dane nevysporiadal s námietkou daňového subjektu, nakoľko práce
na stavbe Diaľničný privádzač, cesta I/18 Žilina - Strážov boli riadne vykonané, nakoľko daňový subjekt
predložil už všetky možné dôkazy na preukázane svojich tvrdení a je neprípustné prenášať dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti
nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt
znášať dôkaznú núdzu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil
podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g), § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z., nakoľko



obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne obe rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení zo dňa 14.02.2017 uviedol, že správca dane
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009,
o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9501403/5/255062/2015/Koc zo dňa 03.02.2015. Protokol bol
daňovému subjektu doručený dňa 06.02.2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 56.999,93
Eur rozhodnutím č. 103209975/2016 zo dňa 24.05.2016.
Vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole zistil, že žalobca interným dokladom
č. ID050 zo dňa 30.11.2009 zaúčtoval na účet 518 061 - Ostatné služby dodávateľskú faktúru č.
F31-1911/11/09 (externé číslo 00022009) od dodávateľa RM TRADE SK, s.r.o., Staničná 18/A, Bratislava
zo dňa 04.11.2009 v sume 142.086,21 Eur za práce na stavbe Diaľničný privádzač, cesta I/18 Žilina -
Strážov za obdobie od 01.10.2009 do 30.10.2009 podľa Zmluvy o dielo č. 153/2009 zo dňa 29.09.2009
a dodávateľskú faktúru č. F31-1912/11/09 (externé číslo 09-030) od dodávateľa RKS Slovakia s.r.o.,
Martinečkova 32, Bratislava zo dňa 03.11.2009 v sume 157.913,41 Eur za práce na stavbe Diaľničný
privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov za obdobie 10/2009 podľa Zmluvy o dielo č. 151/2009 zo dňa
25.09.2009. Zhotoviteľ stavby CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. v súvislosti s realizáciou diela ako
objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo č. 151/2009 zo dňa 25.09.2009 so zhotoviteľom diela spoločnosťou
RKS Slovakia s.r.o. a Zmluvu o dielo č. 153/2009 zo dňa 29.09.2009 so zhotoviteľom diela spoločnosťou
RM TRADE SK, s.r.o.. Na základe predmetných zmlúv dodávatelia RKS Slovakia s.r.o. a RM TRADE
SK, s.r.o.  fakturovali spoločnosti CESTNÉ STAVBY ŽLINA spol. s r.o. predmetnými faktúrami realizáciu
stavebných prác v celkovej výške 299.999,62 Eur (daň z pridanej hodnoty predstavuje 56.999,93 Eur).
Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane za účelom preverenia uskutočnenia stavebných
prác zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 9501403/5/3084192/2014/Koc zo
dňa 25.06.2014 a výzvu č. 9501403/5/3896768/2014/Koc zo dňa 18.08.2014, ktorými žiadal daňový
subjekt o predloženie stavebných denníkov na stavbu Diaľničný privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov od
začatia stavby až po jej ukončenie, prílohy č. 2 k Zmluvám o dielo, menný zoznam zamestnancov, ktorí
sa podieľali na realizácií diela, doklady k preberaciemu konaniu, doklady o preškolení zamestnancov
zhotoviteľa o OPP podľa zákona o požiarnej ochrane. V súvislosti s preverovaním vykonania stavebných
prác podľa priložených faktúr vypočul ako svedkov aj osoby, ktoré mali zabezpečovať realizáciu
predmetných prác. Ako svedka vypočul bývalého konateľa a jediného spoločností RM TRADE SK,
s.r.o. P. M., o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9501403/5/2117963/2014/Koc zo
dňa 22.05.2014. Ďalej boli vypočutí konatelia daňového subjektu v čase uskutočnenia zdaniteľných
obchodov Ing. O. B. a Ing. V. E., Mgr. L.Z..
V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním, t. j. pri rozsiahlom
šetrení správcu dane nebolo preukázané, že dodanie stavebných prác vykonali dodávatelia uvedení na
predmetných faktúrach. Hlavným dôvodom neuznania nákladov za daňové náklady (stavebné práce na
Diaľničnom privádzači, cesta I/18, Žilina - Strážov od spoločnosti RM TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia,
s.r.o.) bola skutočnosť, že u dodávateľov nebolo preukázané, že predmetné práce skutočne vykonali.
Uvedené spoločnosti, ktoré mali podľa Zmlúv o dielo práce vykonať, nemali žiadnych zamestnancov,
žiaden majetok, na adrese sídla, ktoré  majú uvedené v obchodnom registri sa nenachádzajú,
nekomunikujú so správcom dane. Svedkovia - bývalý konatelia spoločnosti vo svojich výpovediach síce
potvrdili vykonanie prác, avšak svoje tvrdenia nevedeli potvrdiť písomnými dôkazmi a tiež nevedeli
uviesť, kde sa práce vykonávali, kto ich za spoločnosť CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. preberal a
nevedeli uviesť mená subdodávateľov, ktorí mali pre nich práce vykonať.
Žalobca v čase výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane
žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie fakturovaných prác, t. j. neuniesol dôkazné bremeno
preukázateľnosti daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003
Z. z. a v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z..
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 02.03.2017. Zotrval na
žalobných dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného č. 103814666/2016
zo dňa 31.08.2016 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 103209975/2016 zo dňa 24.05.2016 zrušil
z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g), § 191 ods. 3 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.
z. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.



4. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane
prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými
dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia správneho orgánu sú vydané v súlade so zákonmi
a to zákonom č. 595/2003 Z. z. a č. 563/2009 Z. z., a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom
podľa § 190 SSP, a to z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. (zákon účinný do 31.12.2012) o dani z príjmov, na
účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve  daňovníka alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa §  6 ods. 1 pís. b) predmetného zákona  príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti.

7. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) predmetného zákona  pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa
vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva  alebo u daňovníka, ktorý vedie
evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

8. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) predmetného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami
a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto
zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej
výške.

9. Podľa § 19 ods. 1 predmetného zákona ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,
preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak
výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento
zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových
výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu)
limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok
(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý
príjem alebo prijatá úhrada.

10. Podľa § 21 ods. 1 predmetného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku
a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania  § 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj
vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle
tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych
orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a
výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,
f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb
s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,
g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické
zhodnotenie ( § 29 ods. 2),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60
eura za jeden predmet,
i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a
blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku
daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)
podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),
j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.



11. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe
daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní
sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri
správe daní neprihliada.

13. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb
podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

14. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

15. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

16. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z.  daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

17. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. kontrolovaný daňový subjekt má vo
vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania
kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho
zamestnancom.

18. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly
vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol
sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie



kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť
v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle,
ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

20. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal daňovú
kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol č. 9501403/5/255062/2015/Koc zo dňa 03.02.2015. Výsledkom daňovej kontroly bolo
rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Žilina č. 103209975/2016 zo dňa 24.05.2016. Správca
dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2009 v sume 56.999,93 Eur. Kontrolou zdaňovacieho obdobia roku 2009
správca dane zistil, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2009 priznal daň vo výške 240.176,25 Eur, čo predstavuje o 56.999,93
Eur menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Po vykonaní kontroly správca dane upravil
základ dane z príjmov právnickej osoby v súlade s ust. § 17 zákona č. 595/2003 Z. z. o nasledovné
skutočností. Interným dokladom č. ID050 dňa 30.11.2009 kontrolovaný daňový subjekt zaúčtoval do
nákladov pre daňové účely nákladový účet 518 061 - Ostatné služby - subdodávky, o. i. položiek aj
faktúry: dodávateľskú faktúru č. F31-1911/11/09, externé číslo 00022009 od dodávateľa RM TRADE
SK, s.r.o., Staničná 18/A, Bratislava, IČO: 36 440 876, DIČ: 2022169369, IČ DPH: SK2022169369 zo
dňa 04.11.2009 v sume 142.086,21 Eur bez DPH (základ dane 142.086,21 Eur, DPH 26.996,38 Eur,
zádržné 14.208,62 Eur, celková suma 154.873,97 Eur). Predmetom fakturácie boli práce na stavbe
Diaľničný privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov za obdobie od 01.10.2009 do 30.10.2009 podľa Zmluvy
o dielo č. 153/2009 zo dňa 29.09.2009. Dodávateľskú faktúru č. F31-1912/11/09, externé číslo 09-030
od dodávateľa RKS Slovakia s.r.o., Martinčekova 32, Bratislava, IČO: 44 453 426, DIČ: 202277775, IČ
DPH: SK202277775 zo dňa 03.11.2009 v sume 157.913,41 Eur bez DPH (základ dane 157.913,41 Eur,
DPH 30.003,55 Eur, zádržné 15.791,34 Eur, celková suma 172.125,60 Eur). Predmetom fakturácie boli
práce na stavbe Diaľničný privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov za obdobie od 01.10.2009 do 30.10.2009
podľa Zmluvy o dielo č. 151/2009 zo dňa 25.09.2009.
Investorom a generálnym objednávateľom stavby Diaľničný privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov bola
spoločnosť Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, ktorá uzatvorila s zhotoviteľom JV Skanska
TS+BS, Košovská cesta 16, Prievidza v oddieloch č. 6400/6431/1/2006, vrátane príloh č. 1, 2, 3 a
dodatkov č. 1 až 11, predmetom ktorej bola realizácia diela Diaľničný privádzač, cesta I/18, Žilina -
Strážov. Spoločnosť Skanska BS, a.s., Košovská cesta 16, Prievidza uzatvorila na realizáciu vyššie
uvedeného diela Zmluvu so zhotoviteľom CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., Žilina Zmluvu o dielo,
vrátane dodatkov č. 1 až 6. CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s.r.o. v súvislosti s realizáciou diela Diaľničný
privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov uzatvorili Zmluvy o dielo so zhotoviteľmi: RKS Slovakia s.r.o.
zmluvu o dielo č. 151/2009 zo dňa 25.09.2009 a s obchodnou spoločnosťou RM TRADE SK, s.r.o.
Zmluvu o dielo č. 153/2009 zo dňa 29.09.2009. Na základe uvedených zmlúv spoločnosti RKS Slovakia
s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o. fakturovali spoločnosti CESTNÉ STAVBY ŽILINA za stavebné práce spolu
v sume 299.999,62 Eur bez DPH.
Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na preukázanie skutočností, o aké stavebné práce sa v
týchto dvoch uvedených prípadoch jednalo, kde sa tieto práce vykonávali a kto tieto práce vykonával
a zároveň, či boli pri ich vykonávaní splnené jednotlivé podmienky v zmysle podpísaných zmlúv o
dielo. Účelom preverenia reálneho uskutočnenia stavebných prác správca dane vyzval daňový subjekt
CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. výzvou č. 9501403/5/3896768/2014 zo dňa 18.08.2014 na splnenie
povinnosti tým, že dňa 10.09.2014 predložil na Daňový úrad Žilina stavebné denníky a prílohy č. 2 k
uvedeným zmluvám. Správca ďalej požadoval predložiť doklady, povinnosť vedenia, ktorý daňovému
subjektu ako objednávateľovi vyplývala z jednotlivých článkov zmlúv o dielo alebo takých dokladov, ktoré



mu bol zhotoviteľ podľa zmlúv povinný odovzdať a to zvlášť za Zmluvu o dielo č. 151/2009 a zvlášť za
Zmluvu o dielo č. 153/2009. Jednalo sa o tieto doklady:
- vzájomne odsúhlasená projektová dokumentácia, ktorá je súčasťou uvedených zmlúv (čl. II. Predmet
zmluvy o dielo, bod 1),
- súhlas objednávateľa s realizáciou diela prostredníctvom subdodávok (čl. III. Práva a povinnosti
zmluvných strán, bod 7),
- dokumentácia skutočne zrealizovaného diela, písomná výzva od zhotoviteľa na protokolárne prevzatie
diela (čl. III. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 11),
- technologické postupy záväzné pre realizáciu prác (Všeobecné obchodné podmienky pre dodávateľov
a subdodávateľov skupiny SKANSKA v SR, časť III. Vykonané diela, bod 3.15. písm. a),
- menný zoznam zamestnancov, ktorí sa podieľali na realizácii diela podľa uvedených Zmlúv o dielo, a
ktorí jediní mohli mať povolený vstup na stavenisko (Všeobecné obchodné podmienky pre dodávateľov
a subdodávateľov skupiny SKANSKA v SR, časť III. Vykonané diela, bod 3.15.písm. c),
- denné hlásenia o aktuálnom počte, menách a profesijnom zložení zamestnancov zhotoviteľa na stavbe
(Všeobecné obchodné podmienky pre dodávateľov a subdodávateľov skupiny SKANSKA v SR, časť III.
Vykonané diela, bod 3.16.písm. c),
- doklady nutné k preberaciemu konaniu (Všeobecné obchodné podmienky pre dodávateľov a
subdodávateľov skupiny SKANSKA v SR, časť III. Vykonané diela, bod 3.15.písm. d),
- vyplnený formulár vyhodnotenie BOZP stavieb SKANSKA CZ, a.s., ktorý bol zhotoviteľovi odovzdaný
pri podpise Zmluvy o dielo, a ktorý mal byť doručený objednávateľovi vždy spoločne s faktúrou na úhradu
ceny diela (Všeobecné obchodné podmienky pre dodávateľov a subdodávateľov SKANSKA v SR, časť
VII. Bezpečnosť a ochrana zdravia, bod 7.6),
- doklady o preškolení zamestnancov zhotoviteľa o OPP podľa zákona o požiarnej ochrane (Všeobecné
obchodné podmienky pre dodávateľov a subdodávateľov skupiny SKANSKA v SR, časť VIII. Ochrana
pred požiarmi, bod 8.3.písm. c),
Daňový subjekt doručil stavebné denníky a poskytol písomné vyjadrenie k výzve, v ktorom sa vyjadril
k jednotlivým bodom výzvy správcu dane:
- Daňový subjekt v odpovedi trval na tom, že príloha č. 2 k jednotlivým Zmluvám už bola predložená dňa
01.08.2014 a trval na tom, že spĺňa všetky náležitostí.
- Obsah stavebných denníkov resp. predložených strán stavebných denníkov podľa daňového subjektu
zodpovedá v prílohe č. 2 Zmluvy o dielo č. 153/2009 a č. 151/2009 t. j. obsah prác zodpovedá rozsahu
a popisu prác v zmysle Zmlúv o dielo č. 151/2009 a č. 153/2009 a ich príloh, najmä prílohy č. 2.
- Predmet plnenia podľa názoru daňového subjektu uvedeného v liste bol a je špecifikovaný v prílohe č.
2, t. j. v rozpočte zhotoviteľa, ktorý obsahuje zadanie, jeho špecifikáciu, ako aj rozsah s tým, že detailný
popis činnosti obsahuje jednotlivé položky rozpočtu.
- Podľa písomného vyjadrenia daňového subjektu sa jednalo o realizáciu prác, ktoré voči zhotoviteľovi sa
javili ako práce stavebné, ale voči objednávateľovi sa javili ako práce na odstraňovaní vád diela, nebola
na predmetné práce spracovaná projektová dokumentácia. V tomto prípade projektovú dokumentáciu
údaje nahrádza príloha č. 2, ktorá podľa názoru daňového subjektu v plnej miere zohľadňovala potreby
objednávateľa na odstraňovaní vád, nedorobkov a defektov v zmysle záznamu z obhliadky stavby zo
dňa 27.08.2009, kde vyšší dodávateľ upozornil na vady, nedorobky a lokálne defekty.
- Podľa písomného vyjadrenia daňového subjektu CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. súhlas
objednávateľa s realizáciou diela prostredníctvom subdodávateľov vzhľadom k typu a rozsahu prác
nevyžadovali, ani nedávali.
- Dokumentácia skutočne zrealizovaného diela, ani písomná výzva zhotoviteľa na protokolárne prevzatie
diela z dôvodu, že sa jednalo o práce - odstraňovanie vád, nedorobkov a defektov nebola k
zrealizovanému dielu predložená.
- Ďalej vo svojom liste daňový subjekt uviedol, že technologické postupy záväzné pre realizáciu prác
neboli vypracované vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o práce typu odstraňovanie vád, nedorobkov
a defektov.
- Taktiež nebol vedený menný zoznam  zamestnancov, ktorí sa podieľali na realizácii diela podľa zmlúv,
a ktorí jediní mohli mať povolený vstup na stavenisko.
- Zo strany objednávateľa CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. nebolo vedené a ani vyžadované denné
hlásenie o aktuálnom počte, menách a profesijnom zložení zamestnancov zhotoviteľa na stavbe.
- Doklady nevyhnutné k preberaciemu konaniu  neboli vyhotovené ani vyžadované objednávateľom.
- Ani vyplnený formulár Vyhodnotenie BOZP stavieb SKANSKA CZ, a.s. nebol zhotoviteľom vedený, ani
predložený objednávateľovi.
- Doklady o preškolení zamestnancov zhotoviteľa o OPP neboli vedené, ani predložené.



Správca dane po preskúmaní predložených dokladov dospel k záveru, že doklad, ktorý bol označený
rukou ako príloha č. 2 nebol v ňom uvedený rozsah prác, ich špecifikácia ani obsah, nebolo uvedené
miesto, kde sa práce mali vykonávať, nebola vypracovaná žiadna projektová dokumentácia ani
dokumentácia skutočne zrealizovaného diela, tak ako to malo byť vykonané podľa článku II. a článku
III. uvedených zmlúv. Predložený stavebný denník bol nečitateľný, chýbali mu niektoré strany, z
predložených fotokópii bolo vidieť, že denník nebol vedený denne, ale napísaný dodatočne jedným
typom písma a dodatočne jedným typom písma a naraz za celý mesiac (v skutočnosti len niektoré dni v
mesiaci). Z denníka sa nedali zistiť mená osôb, ktoré na stavbe v jednotlivé dni pracovali, ani miesto kde
sa práce vykonávali. Nebol vedený žiaden zoznam  zamestnancov, ktorí mohli vstúpiť na stavenisko,
denné hlásenia o aktuálnom počte, menách a profesijnom zložení zamestnancov zhotoviteľa na stavbe,
doklady o preškolení pracovníkov na úseku BOZP. Daňový subjekt teda vôbec nevedel preukázať kto
stavebné práce podľa jednotlivých zmlúv vykonal, či to boli zamestnanci zhotoviteľa resp. či zhotoviteľ
tieto práce prenechal na realizáciu inému subjektu, čo podľa článku III. uvedených Zmlúv bolo možné
jedine po udelení súhlasu zo strany objednávateľa.
Faktúra č. 09-030 zo dňa 03.11.2009 vystavená spoločnosťou RKS Slovakia s.r.o. pre odberateľa
CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. na celkovú sumu 172.125,60 Eur bola uhradená dňa 16.12.2009.
Prílohy faktúry tvoril súpis vykonaných prác za obdobie od 01.10.2009 do 31.10.2009 potvrdený
pečiatkou a nečitateľným podpisom zo strany zhotoviteľa RKS Slovakia s.r.o. bez uvedenia názvu
stavebného objektu, ďalšiu prílohu faktúry tvoril preberací protokol zo dňa 30.10.2009, opäť bez názvu
a označenia stavebného objektu, protokol bol potvrdený pečiatkou a opäť nečitateľným podpisom zo
strany zhotoviteľa RKS Slovakia s.r.o. a za stranu objednávateľa CESTNÉ STAVBY ŽILINA, spol. s r.o.
bol uvedený tiež nečitateľný podpis bez uvedenia mena osoby, ktorá ho podpísala. Svedok Ing. O. B.,
ktorý bol v období roku 2009 konateľom spoločnosti CESTNÉ STAVBY ŽILINA, spol. s r.o. v zápisnici č.
9501403/5/4393047/2014/Koc zo dňa 25.09.2014 uviedol, že nevie, čí je to podpis ani si nepamätal, kto
bol zodpovedný za prevzatie týchto prác. Na otázku správcu dane, či na základe takéhoto dokumentu
možno práce považoval za prevzaté, odpovedal, že meno by tam malo byť uvedené, zrejme došlo k
pochybeniu, ale podľa jeho  názoru takýto dokument spĺňa náležitostí. Nevedel sa vyjadriť, kto dal súhlas
na úhradu faktúry, ani na základe akého dôkazu bola faktúra uvedená.
Svedok Ing. V. E., druhý z konateľov spoločnosti v zápisnici o ústnom pojednávaní č.
9501403/5/4625307/2014/Koc zo dňa 14.10.2014 uviedol, že si nepamätá kto preberací poriadok
podpísal, jeho podpis to nie je, ale práce považuje napriek tomu za prevzaté. Prečo nebola vyhotovená
zápisnica o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy a napriek tomu bola faktúra č. 09-030 zo dňa
03.11.2009 od dodávateľa RKS Slovakia s.r.o. na celkovú sumu 172.125,60 Eur uhradená v plnej výške
si taktiež nepamätal. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, kto dal príkaz k úhrade faktúry. Faktúra č.
00022009 zo dňa 04.11.2009 vystavená spoločnosťou RM TRADE SK, s.r.o. pre odberateľa CESTNÉ
STAVBY ŽILINA spol. s r.o. na celkovú sumu 154.873,97 Eur bola uhradená dňa 16.12.2009. Prílohu
faktúry tvoril súpis vykonaných prác za obdobie od 01.10.2009 do 30.10.2009 potvrdený len pečiatkou a
nečitateľným podpisom za stranu zhotoviteľa RM TRADE SK, s.r.o. bez uvedenia stavebného objektu,
bez potvrdenia objednávateľom. Ďalšiu prílohu faktúry tvoril zisťovací protokol bez dátumu, bez názvu
a označenia stavebného objektu, protokol bol potvrdený iba za stranu zhotoviteľa RM TRADE SK, s.r.o.
pečiatkou a nečitateľným podpisom. Za stranu objednávateľa CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. nebol
uvedený žiaden podpis, meno, funkcia zodpovednej osoby, ani názov spoločnosti. Svedok Ing. O. B.,
ktorý bol v období roku 2009 konateľom spoločnosti CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. do zápisnice
č. 9501403/5/4393047/2014/Koc zo dňa 25.09.2014 uviedol, že si nevie vysvetliť, prečo na zisťovacom
protokole nie je žiadny dátum, meno zodpovednej osoby, ani nijaký podpis za stranu objednávateľa,
nevedel uviesť, kto túto prácu preberal, nevedel uviesť, kto bol poverený za prevzatie práce. Svedok
Ing. V. E. na otázku správcu dane, prečo na zisťovacom protokole nie je za objednávateľa žiadne meno,
funkcia a podpis zodpovednej osoby nevedel odpovedať.
Správca dane v súvislosti s preverovaním prác fakturovaných spoločnosťou RM TRADE SK, s.r.o.
predvolal aj svedka Q. P., bytom O. X, K. - A., Česká republika súčasného konateľa spoločnosti RM
TRADE SK, s.r.o.. Písomnosť sa vrátila späť na Daňový úrad Žilina, neprevzatá dňa 21.10.2014. Svedok
Q. P. je kontaktný a nezúčastnil sa výsluchu, ktorý sa mal uskutočniť dňa 05.11.2014. Správca dane
pri preverovaní prác fakturovaných spoločnosťou RKS Slovakia s.r.o. predvolal svedka Z. C., M. XX,
K., ktorý bol v období od 04.11.2008 do 23.08.2010 konateľom spoločnosti RKS Slovakia s.r.o.. V deň
pojednávania 23.05.2014 sa Z. C. nezúčastnil ústneho pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu.
V súvislosti s preverovaním prác fakturovaných spoločnosti RKS Slovakia s.r.o. bol aj predvolaný svedok
P. C., bytom N. XX, K., súčasný konateľ spoločnosti. V predvolaní bol určený deň ústneho pojednávania



na deň 06.11.2014, písomnosť sa vrátila neprevzatá s odkazom adresát neznámy. Dňa 06.11.2014 sa
svedok P. C. nezúčastnil ústneho pojednávania vo veci podania svedeckej výpovede.
Správca dane na základe vykonaného dokazovania - svedeckých výpovedí a z predložených dokladov
spoločnosti CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. nezískal žiadne informácie, ktoré by preukázali
vykonanie prác v zmysle uzatvorených Zmlúv o dielo č. 151/2009 a č. 153/2009. Ani v jednom z
písomných vyjadrení daňového subjektu sa neuvádza, aké konkrétne práce sa vykonali, t. j. aké
vady, nedorobky a lokálne defekty sa na stavbe Diaľničný privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov
odstraňovali, kde konkrétne sa tieto práce vykonávali, kto tieto práce vykonal, kto ich preberal, aké
mechanizmy boli použité a pod.. Správca dane spochybnil a neuznal do nákladov pre daňové účely
náklady za stavebné práce, ktoré boli zaúčtované na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti RM
TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia s.r.o.. Na základe predložených dokladov, z výpovedi zúčastnených
svedkov, neúplnej a nedostatočne vedenej resp. vôbec nevedenej existencie a dokumentácie, ako aj zo
zistených zrejmých porušení a nedodržiavaním všeobecných zmluvných podmienok, ktoré boli medzi
zmluvnými stranami zmluvne dohodnuté, správca dane vyvodil záver, že stavebné práce tak, ako boli
uvedené na predmetných faktúrach nemohli byť v skutočnosti vykonané spoločnosťami RM TRADE SK,
s.r.o. a RKS Slovakia s.r.o., ktoré na vykonanie takýchto prác nemali materiálne zabezpečené žiadne
stavebné mechanizmy, personálne obsadenie, vyhovujúcu odbornú kvalifikáciu, personálne obsadenie,
vyhovujúcu odbornú kvalifikáciu a príslušnú riadnu dokumentáciu, ani žiadne iné potrebné predpoklady,
čo ešte viac zvyšuje pochybnosť o skutočnom vykonaní týchto stavebných prác.
V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že tieto výdavky nepovažuje za výdavky
v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého je daňovým výdavkom
len výdavok (náklad na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených
daňovníkom) zaúčtovaným v účtovníctve daňovníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods.
1 zákona č. 595/2003 v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky vyúčtoval alebo výdavky, ktoré vynaložil
na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

21. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. V odvolaní namietal, že za výdavok sa
v súlade s ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. považuje len výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie, udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve
daňovníka, ak zákon neustanoví inak. Interným dokladom č. ID050 dňa 30.11.2009 kontrolovaný
daňový subjekt zaúčtoval do nákladov pre daňové účely na nákladový účet 518 061 - Ostatné služby -
subdodávky o. i. položiek aj nasledovné faktúry: interné č. F31-1911/11/09, externé č. 00022009 vo výške
154.873,97 Eur a interné č. F31-1912/11/09, externé č. 09-030 vo výške 172.125,60 Eur. Predmetom
fakturácie boli stavebné práce na stavbe Diaľničný privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov za obdobie od
01.10.2009 do 30.010.2009 podľa Zmluvy o dielo č. 153/2009 a č. 151/2009. Správca dane tvrdil, že
daňový subjekt nepreukázal kde sa práce vykonal, kto ich uskutočnil, kto ich preberal a aké mechanizmy
boli použité. V žiadnom prípade daňový subjekt nemôže súhlasiť s takýmto stanoviskom, nakoľko v
mieste kde sa práce vykonávali bol celý priestor stavby Diaľničný privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov,
t. j. úsek od reštaurácie Marakana až po križovatku Priemyselná, čo potvrdil aj svedok Ing. O. B. vo
svojej výpovedi z 25.09.2014,  navyše boli správcovi dane predložené záznamy z obhliadky stavby
a aj preberacie protokoly. Správca dane v rámci rozsahu svojej kontrolnej činnosti nenašiel žiadnu
inú dodávateľskú faktúru v roku 2009 na realizáciu predmetných prác, keďže tieto práce vykonávali
spoločnosť RKS Slovakia s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o.. Z uvedeného vyplýva, že na otázku, kto
predmetné práce vykonával daňový subjekt preukázal internými listinami, že práce boli uskutočnené
subdodávateľsky, nie vlastnými kapacitami, nebola vystavená iná dodávateľská faktúra, ako tie, ktoré
sú predmetom tohto daňového konania. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že správca dane vychádzal
z nesprávneho výkladu ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o rozložení dôkazného bremena. Vzhľadom na
takto dokumentované plnenie vznikla otázka, v akom rozsahu by podľa správcu dane mal daňový subjekt
zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia. Poukázal na výpovede svedkov P. M., Ing. V. E., Z. C.,
ktorí potvrdili, že práce boli vykonané tak, ako boli fakturované. Správca dane mal všetky dokumenty a
dôkazy, na ktoré sa odvoláva daňový subjekt k dispozícii, nakoľko všetky boli v listinnej podobe správcovi
dane doručené spolu s č. podania z elektronickej podateľne. Z výsledkov vyrubovacieho konania správca
dane dôjde správnou úvahou, v rámci ktorej sa musí vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkaznými
návrhmi vznesenými daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly vo vyjadrení k protokolu.

22. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán a to tak, že s poukazom na § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa



stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom zisteným správcom dane. Zo spisového materiálu
nepochybne vyplýva, že žalobca k daňovým výdavkom deklarovanými faktúrami od spoločnosti RM
TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia s.r.o. nepreukázal vykonanie prác podľa zmlúv o dielo č. 151/2009 a
č. 153/2009 osobou uvedenou na faktúrach. Ani v jednom z písomných vyjadrení daňového subjektu sa
neuvádza, aké konkrétne práce sa vykonali, t. j. aké vady, nedorobky a defekty sa na stavbe Diaľničný
privádzač, cesta I/18, Žilina - Strážov odstraňovali.
Žalovaný na základe vyššie uvedeného potvrdil správnosť postupu správcu dane pri neuznaní sumy
299.999,62 Eur. Správca dane v daňovom konaní dodržal všetky zásady daňového konania podľa
§ 3 Daňového poriadku, konal objektívne, posúdil dôkazy predložené daňovým subjektom, ako i
dôkazy, ktoré sám získal a to každý dôkaz osobitne a vo vzájomných súvislostiach posúdil skutočný
obsah právneho úkonu. Pri výkone daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a zachovával pritom práva daňového subjektu.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovým nákladmi (výdavkami) nie sú náklady, ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, aj keď tieto náklady daňovník účtoval.
V odôvodnení žalovaný poukázal na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom
(nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie príjmov sa rozumie výdavok (náklad) preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. To znamená, že pre zistenie základu
dane sa odpočítavajú výdavky (náklady) vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške stanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Výdavky musia byť skutočne svojim účelovým určením
potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Z
dôvodu akceptovania výdavkov na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom
preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj
po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Daňový subjekt dôkazné
bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné
prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich
obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť
splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Daňový doklad je z hľadiska
opodstatnenia nákladov (výdavkov) v základe dane z príjmov právnickej osoby použiteľným len vtedy,
ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
K námietke daňového subjektu, že práce boli dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné identifikované
na základe predložených dokladov žalovaný uviedol, že správcovi dane i napriek preverovaniu formou
dožiadaní u miestne príslušných správcov dane dodávateľov neboli predložené žiadne stavebné
denníky, resp. iné dokumenty spoločnosti RKS Slovakia s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o. preukazujúce
vykonanie prác podľa predložených faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobie. Vyhotovenie a
potvrdenie súpisu vykonaných prác bolo ustanovené zmluvne (Zmluvy o dielo č. 151/2009 a č. 153/2009,
článok VI. bod 1 a 2). Neoddeliteľnou súčasťou faktúr mal byť zisťovací protokol, súpis vykonaných prác
a dodávok a ich ocenenie. Bez potvrdeného súpisu vykonaných prác resp. objednávateľom potvrdené
zápisnice o odovzdaní a potvrdení predmetu zmluvy, nemali byť faktúry uhradené. Skutočnosť, že
daňovým subjektom došlo k úhrade faktúr bolo v rozpore s ustanovením článku VI. bod 2 predmetných
zmlúv. K prácam uvedeným na faktúre č. 09-030 od dodávateľa RKS Slovakia s.r.o. nebol vyhotovený
zisťovací protokol, súpis vykonaných prác bol potvrdený len za stranu zhotoviteľa, chýbala zápisnica
o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy. Prácam uvedeným na faktúre č. 00022009 od dodávateľa
RM TRADE SK, s.r.o. zisťovací protokol bol bez potvrdenia objednávateľa CESTNÉ STAVBY ŽILINA
spol. s r.o., súpis vykonaných prác bol potvrdený len za stranu zhotoviteľa, chýbala zápisnica o
odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy. Na základe uvedeného námietku daňového subjektu, že práce
boli identifikované jasne, určito, zrozumiteľne, žalovaný považoval na za neopodstatnenú.

23. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný,  na riadnom
plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť vo
vzťahu k štátu platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v §
3 ods. 3 zákona o správe daní), ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej
vo všeobecnom správnom konaní - prejednávacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť
pokladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť
plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby
nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k ich spôsobu získania. Ak je táto príležitosť
daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jedna
zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní č.



563/2009 Z.z.), aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi  zákonnými
právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 3 ods. 3
zákona č. 563/2009 Z.z.).

24. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určene daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide
najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a
pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice
o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovým subjektmi a doklady k ním - § 24
ods. 4 zákona o správe daní). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné
objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za
účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového
subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými
dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko,
čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

25. Zákonodarca v právnych normách v § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ustanovuje
zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt
preukázal všetky skutočnosti, ktorý je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázaní bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 zákona
o správe daní č. 563/2009 Z. z.). Pokiaľ si žaloba uplatnil ako náklady vo vzťahu k faktúram, resp.
na faktúrach od obchodnej spoločnosti RKS Slovakia s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o. v zdaňovacom
období roku 2009, tieto faktúry boli špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tak, ako
do deklaroval v daňovom priznaní, bolo povinnosťou žalobcu takéto tvrdenie preukázať spôsobom
vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
nákladov zákon č. 595/2003 Z. z. stanovil. Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu
plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami skutočne došlo, resp. ich skutočne realizovala
spoločnosť RKS Slovakia s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o.. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich
základ dane uznaný ako oprávnený.

26. K námietke žalobcu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania správca dane vykonal rozsiahle šetrenie,
ktoré súviselo s účelom - preverenia reálneho uskutočnenia dodaných stavebných prác, ktoré boli
deklarované spoločnosťou RM TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia s.r.o.. Zistené skutočnosti sú podrobne
uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného správneho orgánu.

27. Vo vzťahu k námietke prenesenia dôkazného bremena na žalobcu súd uvádza, že primárne s
poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý
preukazuje, že uplatnené výdavky - náklady možno považovať za daňové výdavky, t. j. či v zmysle § 2
písm. i) zákona o dani z príjmov ide o preukázateľne vynaložený výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov. Daňový orgán v danom prípade vychádzal zo správneho rozloženia
dôkazného bremena a v konaní neboli zistené dôvody pre presun dôkazného bremena zo žalobcu
na správcu dane. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril aj Súdny dvor Európskej
únie (napr. C-80/11, C-142/11, C-25/07). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III ÚS 93/2016-15 z 10. februára 2016, z ktorého vyplýva,
že ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní  vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane
splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie
uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej (III. ÚS 401/09).



28. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné,
aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1. Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným
príjmom a konkrétnym výdavkom, 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že
výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľne výdavok musí byť zaúčtovaný,
na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je
splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti
výdavkov a jej zúčtovania, pomocné výdavky uznajú ako daňový výdavok. Ak zákon neustanovuje inak
s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z. z..

29. K námietke žalobcu, že splnil všetky tri podmienky pre uznanie výdavku ako daňového výdavku
s poukazom na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona dani z príjmov, súd uvádza, že táto je
nedôvodná, nakoľko na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola splnená podmienka
vecnosti, ani preukázateľnosti daňového výdavku. Nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným
príjmom a konkrétnym výdavkom, t. j. výdavkom za stavebné práce konkrétnym dodávateľom. Taktiež
nebola splnená podmienka preukázateľnosti, nakoľko žalobca nepreukázal, že výdavok - náklad
skutočne vznikol, t. j. nepreukázal, že práce deklarované spornými faktúrami pre neho vykonala
obchodná spoločnosť RM TRADE SK, s.r.o. a RKS Slovakia s.r.o.. Zaúčtovanie dokladov vystavených
dodávateľom nie je ešte preukázaním reálneho uskutočnenia stavebných prác dodávateľom. Akýkoľvek
listinný dôkaz bez preukázania skutkovej - materiálnej podstaty ešte nie je dôkazom o tom, že plnenie
uvedené v predmetných faktúrach aj skutočne bolo uskutočnené a že výdavky, teda náklady sú
uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

30. Súd zdôrazňuje, že žalobca má pri obchodno-záväzkových vzťahoch postupovať so značnou
starostlivosťou tak, aby disponoval dostatočnými dôkazmi, ktorými by preukázal skutočný rozsah
prác, ktorý mal prijať od RKS Slovakia, s.r.o. a od RM TRADE SK, s.r.o.. Na základe predložených
dokladov, z výpovedí zúčastnených svedkov, neúplnej a nedostatočne vedenej resp. vôbec nevedenej
evidencie a z dokumentácie, ako aj zo zistených zrejmých porušení a nedodržiavanie všeobecných
zmluvných podmienok, ktoré boli medzi zmluvnými stranami zmluvne dohodnuté, nevypracovanie
projektovej dokumentácie, neautentickosti stavebných denníkov, zrejmých nesprávnosti predložené v
prílohe č. 2 k Zmluvám o dielo, neúčasti zástupcu daňového subjektu pri výpovedi svedkov Q. P., P.
C., ako aj na základe obhliadky priamo na mieste podľa výpovedí svedkov a praktickej nemožnosti
vykonať uvedené práce v označenom priestore, aby skutočnosti reálne vykonávane okrem iného aj z
dôvodov logistických, priestorových, materiálno-technických a časového nesúladu medzi odovzdaním
komunikácie do užívania a pokračovaním stavebných prác. Vo vzťahu k spoločnostiam RM TRADE
SK, s.r.o. a RKS Slovakia s.r.o. tieto na vykonanie takýchto prác nemali žiadne adekvátne materiálne
zabezpečenie, žiadne stavebné mechanizmy, personálne obsadenie, vyhovujúcu odbornú kvalifikáciu
a príslušnú riadnu dokumentáciu a ani žiadne iné potrebné predpoklady, čo úplne ešte viac zvyšuje
pochybnosť o skutočnom vykonaní týchto stavebných prác. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť
dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú
z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá
sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov
preukázať, kto uvedenú službu skutočne aj reálne poskytol. V záujme predchádzania právnej neistote a
v záujme uzatvárania jasných ako i vecných záväzkových vzťahov je preto povinnosťou  každej zmluvnej
strany dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných strán odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k rozporov, to
zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr.
aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými
právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika. Samozrejme zahŕňa aj
následky vyplývajúce zo správnych konaní, vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej
zmluvnej strany (napr. uznesenie Ústavného SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012-89 z 01. marca 2012, rozsudky
NS SR č. k. 5Sžf 25/2011 z 27.10.2011 a č. k. 4Sžf 25/2011 z 13.09.2011).

31. Žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani mal povinnosť podľa príslušných ustanovení
zákona o dani z príjmov (zákon č. 593/2003 Z. z.) sám si daňovú povinnosť vypočítať a v zákonom
stanovenej lehote priznať. Bolo legitímnym a pochopiteľným záujmom žalobcu pre účely určenia základu
dane, využiť zákonné prostriedky na jeho úpravu a v medziach zákona tento optimalizovať, čím i jeho
daňových výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na
overenie správnosti a najmä súladnosti základu dane so zákonom, procesný predpis na úseku správy



daní stanovuje správcovi dane možnosť, ale i povinnosť v rámci správy daní a to i s využitím inštitútu
daňovej kontroly overiť, resp. preveriť podklady potrebné na správne a úplné zistenie dane (§ 1a písm.
c), § 15 ods. 1 zákona o správe daní). Povinnosti daňovníka správne si vypočítať, priznať a zaplatiť daň
zodpovedá i zákonom uložené dôkazné bremeno zaťažujúce vo vzťahu k jeho tvrdeniam, záznamom a
evidenciám tak, ktoré je v súvislosti s daňovými povinnosťami viesť. V rámci jeho dôkaznej povinnosti
mu zákon ukladá preukazovať okrem iného aj ich vierohodnosť (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní,
rozsudok NS SR č. k. 3Sžf 16/2016 z 12.07.2017).

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že opodstatneným spochybnením
správcu dane, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu vykonané
spoločnosťou RKS Slovakia s.r.o. a RM TRADE SK, s.r.o.. Zo strany správcu dane došlo k presunu
dôkazného bremena práve na žalobcu. Súd sa stotožňuje so závermi žalovaného, že žalobca správcovi
dane i napriek preverovaniu formou dožiadaní u miestne príslušných správcov dane dodávateľov
nepredložil žiadne stavebné denníky resp. iné dokumenty spoločnosti RKS Slovakia s.r.o. a RM TRADE
SK, s.r.o. preukazujúce vykonanie prác podľa predložených faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobie.
Vyhotovenia a potvrdenie súpisu vykonaných prác bolo ustanovené zmluvne (Zmluvy o dielo č. 151/2009
a č. 153/2009, článok VI. bod 1 a 2). Neoddeliteľnou súčasťou faktúr mal byť  zisťovací protokol,
súpis vykonaných prác a dodávok a ich ocenenie. Bez potvrdeného súpisu vykonaných prác, resp.
objednávateľom potvrdené zápisnice o odovzdaní a potvrdení predmetu zmluvy, nemali byť faktúry
uhradené. Skutočnosť, že daňovým subjektom došlo k úhrade faktúr bolo v rozpore s ustanovením
článku VI. bod 2 predmetných Zmlúv. K prácam uvedeným na faktúre č. 09-030 od dodávateľa RKS
Slovakia s.r.o. nebol vyhotovený zisťovací protokol, súpis vykonaných prác bol potvrdený len za stranu
zhotoviteľa, chýbala zápisnica o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy. K prácam uvedeným na faktúre
č. 00022009 od dodávateľa RM TRADE SK, s.r.o. zisťovací protokol bol bez potvrdenia objednávateľa,
súpis vykonaných prác bol potvrdený len za stranu zhotoviteľa, chýbala zápisnica o odovzdaní a prevzatí
predmetu zmluvy.

33. Z uvedeného dôvodu bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 190 SSP zamietnutá.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 167 ods. 1, § 168 SSP za použitia § 175
ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní  od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného



predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1fc6fbf-8087-4204-923d-595ab3d5bd88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.93.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 93/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2016 z 10. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.93.2016.1"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "329ee73c-a2f2-4291-a8a4-e1d599c5b576", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200878.1", "spisova_znacka": "31S/62/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/62/2016 z 22. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200878.1"}], "citovane_v": []}