Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/115/2018 z 13. 1. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. januára 2019, sp. zn. 23Co/115/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2316220938.1
Krajský súd Trnava | 23Co/115/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2316220938.1 | 2019-01-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67284f56-7a7a-4a5f-9505-168c8d3ced37
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2316220938.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/115/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316220938
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316220938.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, konajúca Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanej: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
XXXX/XX, L., o zaplatenie 5.305,63 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta, č. k. 30Csp/254/2016-75 zo dňa 17. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie  s a   p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 5.305,63 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Podľa názoru súdu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách musí byť dodržané v každom prípade bez
ohľadu na to, či dlžník s postúpením pohľadávky nesúhlasí, ako aj vtedy, keď banka do obchodných
podmienok, resp. zmluvy vložila ustanovenie o súhlase dlžníka s postúpením pohľadávky banky na tretiu
osobu. Treba zdôrazniť, že predmetné ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách má nepochybne
povahu kogentného ustanovenia, od ktorého sa nie je možné v zmluve odchýliť, keďže je v ňom
vymedzený postup, ktorý musí byť dodržaný na to, aby banka bola oprávnená postúpiť pohľadávku
z úveru tretej osobe a ktoré dáva možnosť klientovi po písomnej výzve banky vyrovnať omeškané
splátky úveru a predísť tak postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Nemohlo preto dôjsť k platnému
dojednaniu odlišnej úpravy podmienok postúpenia pohľadávky banky v zmluve o splátkovom úvere,
čo je zvýraznené aj tým, že žalovaná vystupuje v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere
v postavení spotrebiteľa, teda slabšej zmluvnej strany. Žalovaná nemohla ovplyvniť text zmluvy, ani
VOP, ktoré vopred pripravila banka, a musela ich prijať, keď chcela, aby jej bol úver poskytnutý, teda
spotrebiteľovi je zo strany banky naoktrojované ustanovenie, podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým,
že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Také zmluvné ustanovenie
nezohľadňuje potom žiadnu z podmienok prípustnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, a pre rozpor s týmto kogentným zákonným ustanovením je preto podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka toto zmluvné ustanovenie (jeho časť) absolútne neplatné. O platnú časť právneho úkonu
nemôže ísť aj z toho dôvodu, že v danom ustanovení sa neprípustne (na ujmu práv spotrebiteľa) eliminujú
zákonné limity umožňujúce banke postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe. Je tým výrazne
zhoršené postavenie spotrebiteľa, ktorý vstupoval do zmluvného vzťahu s veriteľom - bankou, z čoho pre
spotrebiteľa vyplývajú garancie, keďže činnosť banky podlieha dozoru a dohľadu NBS, pričom pokiaľ by
bolo takéto zmluvné ustanovenie platné, bola by banka oprávnená bez akéhokoľvek predchádzajúceho



upozornenia dlžníka pohľadávku proti spotrebiteľovi postúpiť tretej osobe, aj nebankovému subjektu, a to
aj vtedy, ak by dlžník pohľadávku riadne a včas splácal. Také ustanovenie zavádza značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je preto absolútne neplatné aj
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky,
teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podáva v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie
súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré žalobca odôvodňuje
nasledovne: a) Nesporné skutkové tvrdenia Žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sa
nestotožňuje so záverom okresného súdu, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
že postupca pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného na úhradu dlhu. V podaní zo dňa
31.07.2017, ako aj na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017 právny zástupca žalobcu tvrdil, že
žalovaný bol zo strany postupcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a žalobca preukázal v
konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj s poukazom na ust. § 92 ods. 8 ZoB. V podaní zo dňa
31.07.2017 žalobca zároveň tvrdil, že žalovaný je v nepretržitom omeškaní so splácaním úveru
od 11.03.2015, kedy uhradil poslednú splátku titulom úveru. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli
protistranou rozporované, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné
skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením (ktoré
nie je potrebné preukázať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi), že žalovaný bol v nepretržitom
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní (od 11.03.2015) a zároveň bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných
splátok. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že súd I. inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nespornými skutkovými
tvrdeniami preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92
ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. b) Splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením
pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá a teda
nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol
postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvou zo dňa 09.09.2015, 2/
výzvou zo dňa 30.09.2015 označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti", ku ktorej
žalobca pripojil kópie doručenky preukazujúcej doručenie predmetnej výzvy žalovanému. Žalobca má
za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa
banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie
vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v
konaní preukázané jednak prílohou č. l k Zmluve o postúpení pohľadávok. ako aj predloženými výzvami
zo strany postupcu a platobnou históriou úveru, pričom posledná platba žalovaného titulom úveru pred
postúpením pohľadávky bola realizovaná dňa 11.03.2015 a k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015) a aby bol bankou kedykoľvek za trvania omeškania vyzvaný
na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými
výzvami zo strany postupcu). Ak sú uvedené podmienky splnené, čo bolo podľa názoru žalobcu v danom
prípade v konaní riadne preukázané, postúpením pohľadávky zo strany banky na inú osobu nedošlo k
porušeniu bankového tajomstva. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu,
podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia
potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu
ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení tejto výzvy. Takýto výklad z
dikcie ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva. Ust. § 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva len o písomnej výzve banky
voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná
kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť



dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v ustanovení
§ 92 ods. 8 ZoB výslovne a jednoznačne uvedené. Keďže v súdenom prípade si zmluvné strany
navyše dojednali plnenie v splátkach, dlžník sa ocitol v omeškaní ihneď po tom, čo nezaplatil splátku
v dohodnutej dobe splatnosti. Potreba osobitného upozornenia na plnenia tejto splátky preto ani nie je
potrebná a postupca by si mohol vymáhať nárok na zaplatenie takto omeškanej splátky súdnou cestou
aj bez osobitného upozornenia pre dlžníka o tom, že nezaplatil splátku v lehote splatnosti. Na základe
uvedeného možno uzavrieť, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný
bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo
preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového
tajomstva. c) Súhlas žalovaného s postúpením pohľadávok Žalobca v súvislosti s platným postúpením
pohľadávky taktiež poukazuje na bod 18.14. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: Klient
výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a
to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na
právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto
Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek
svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť
svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Podľa
ustanovenia § 89 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na
území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe
v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti žalobca poukazuje
na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015
účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. § 92 ods, 8 Zákona
o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účel § 92 Zákona o bankách
bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou
postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp. nemecký Spolkový súdny dvor, a
to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevedie k
súkromno-právnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným Zákonom
o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.
8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením
pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky
v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie
vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byt spojená sankcia v podobe neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky
v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že ustanovenie § 92 ods.
8 ZoB nemožno spájať, s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení. podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014,
sp. zn. 19C/34/2012, rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp. zn. 8C/67/2013,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.11.2015, sp. zn. 7Co/540/2015. Žalobca v odvolaní
argumentuje tým, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom
preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa rozsudku
NS SR zo dna 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a



platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník." Poukazuje zároveň aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre
zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v prvoinštančnom
a odvolacom konaní.

4. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Žalobca poukázal v žalobe, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
23.10.2015 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanej. Na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2008 uzavretej medzi
postupcom a žalovanou poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanej peňažné prostriedky s tým, že
podmienky čerpania, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností
a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky,
čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, listom zo dňa
30.9.2015, vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.9.2015 a zároveň vyzvala žalovanú na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 6.605,69
eur (istina 5.292,04 eur, úrok 1.188,78 eur, úrok z omeškania 124,87 eur a poplatky 0,- eur). Postupca
poskytol žalovanej úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý mala žalovaná splácať v mesačných splátkach po
96,59 eur vždy k 20.dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.8.2008 a s konečnou splatnosťou dňa 20.7.2018. V
tomto spore si žalobca uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2013 do 20.7.2018 v počte 57 splátok.
Žalovaná po postúpení pohľadávky uhradila dňa 14.3.2016 sumu 100,- eur a dňa 15.4.2016 sumu 100,
eur.

7. Žalobca predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2008, VOP, zmluvu o postúpení pohľadávok
vrátane prílohy č. 1, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.9.2015 a oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015. Súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k platnosti postúpenia
pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a preukázal celkovú sumu, ktorú žalovaná
zaplatila spolu so špecifikáciou ako bola táto suma započítaná na istinu, úroky, úroky z omeškania a
poplatky. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 31.7.2017 uvádzal, že žalovanej
bol právnym predchodcom poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť
spracovateľský poplatok 189,17 eur a poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne. Žalovaná čerpala
peňažné prostriedky vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) dňa 25.7.2008 a z poskytnutého úveru
uhradila celkovo sumu 6.359,91 eur (podľa platobnej histórie za obdobie do 11.3.2015). Jeho právny
predchodca dodržal všetky podmienky, ktorú mu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách stanovuje s tým, že
žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a bola opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok (výzvou zo
dňa 9.9.2015 a výzvou označenou ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.9.2015).
Poukazoval, že v spore predložil oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s
podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, pričom relevantné oznámenie
postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa jeho názoru ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Citované
ustanovenie hovorí o úprave výnimiek z bankového tajomstva, a nie o platnosti postúpenia pohľadávky.
V tej súvislosti poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. v časopise Súkromné právo



č. 1/2015. K vyjadreniu pripojil i výzvu právneho predchodcu zo dňa 9.9.2015, avšak bez doručenky a
platobnú históriu poskytnutého úveru.

8. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len "Zákona o bankách") ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 25.7.2008 zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 6.638,78 eur
(200.000,- Sk). Z dôvodu nesplácania úveru žalovanou riadne a včas, právny predchodca žalobcu ku
dňu 29.9.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 23.10.2015 uzatvorili Slovenská sporiteľňa,
a.s., Bratislava ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe
ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
25.7.2008. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako postupca listom zo dňa 30.10.2015 oznámila
žalovanej postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu. Žalovaná z poskytnutého úveru zaplatila celkom
sumu 6.559,91 eur.

10. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade nevyužila a žalobcovi postúpila
pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní.

12. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka



postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 24.03.2011
je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor so zákonom).

13. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby
podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru
dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky,
poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie
banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek,
počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

14. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti
nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom
(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na
inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej
splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná,
pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej
postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom
v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

15. Z uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 OZ a § 92 ods. 8 zákona o
bankách, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z
úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné
splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP
(platného a účinného v čase rozhodnutia súdom I. inštancie) tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

16. Odvolací súd preto podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie potvrdil.

17. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti
s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.



18. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).