Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/148/2013 z 19. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. júna 2013, sp. zn. 25Sd/148/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5013200458.1 Krajský súd Žilina | 25Sd/148/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5013200458.1 | 2013-06-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c05be07-5387-4b04-950a-41ddaf2adc95 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200458.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/148/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200458
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200458.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: O. C., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Q. K., J. XX/X, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. marca 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j
e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. marca 2013 podľa § 65 a § 274 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku od 13. januára 2013.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa
§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca,
ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalej poukázala na ust. § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
a § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa evidenčného materiálu, ktorý sa nachádza v
ústrednej evidencii odporkyne, ako aj podľa evidenčného materiálu, ktorý bol priložený k žiadosti o
starobný dôchodok, navrhovateľ v dobe od 1. augusta 1977 do 7. októbra 1977 pracoval v zamestnaní
zaradenom do I. pracovnej kategórie u zamestnávateľa Železorudné bane Rudňany ako vozáč v bani,
v dobe od 1. apríla 1980 do 31. júla 1990 pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej
kategórie u zamestnávateľa Geologický prieskum, š. p., Spišská Nová Ves ako geológ a v dobe od
1. augusta 1990 do 31. mája 1991 pracoval v zamestnaní zaradenom do I.AA pracovnej kategórie u
zamestnávateľa Rudné bane Dúbrava ako vzorkár. Vzhľadom na to, že v zamestnaní uvedenom v §
14 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení získal navrhovateľ iba 304 dní zamestnania a v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 3 710 dní
zamestnania, t. j. 10 rokov a 60 dní zamestnania, nárok na starobný dôchodok mu podľa uvedených
podmienok nevznikol. Dôchodkový vek 62 rokov dovŕši navrhovateľ dňa 13. januára 2020, preto jeho
žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 13. januára 2013 odporkyňa zamietla, pretože nedovŕšil
dôchodkový vek.



Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že spĺňa
podmienky pre priznanie starobného dôchodku, pretože splnil všetky zákonom stanovené podmienky.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na svojom písomne podanom opravnom prostriedku. Súdu predložil
list, ktorý mu bol doručený odporkyňou z 5. 6. 2013, v ktorom sa uvádza: V súvislosti s Vašim odvolaním
sa proti rozhodnutiu zo dňa 6. marca 2013, Vám oznamujeme, že na Úrade verejného zdravotníctva
SR zisťujeme, či zamestnanie od 1. apríla 1980 do 30. júla 1990, kedy ste pracovali u zamestnávateľa
Geologický prieskum, š. p., Spišská Nová Ves, je pracoviskom, ktoré možno z hľadiska dosiahnutia
najvyššej prípustnej expozície ionizujúcemu žiareniu považovať za pracovisko postavené na úroveň
uránovej bani. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pracoval ako geológ, ale dennodenne fáral. Má splnenú
podmienku 2 100 smien v podzemí, takže jeho pracovné zaradenie je na úrovni pracoviska v uránovej
bani. Z tohto dôvodu si myslí, že má nárok na starobný dôchodok rovnako ako technici, ktorí pracovali
v uránových baniach.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že z navrhovateľom preukázaných
skutočností je zrejmé, že tento bol uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b)
Zákona o sociálnom zabezpečení, pretože v súvislosti s dosiahnutím najvyššej prípustnej expozície
stratil trvale spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Z dôvodu, že v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. a) a b) Zákona o sociálnom zabezpečení nezískal potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia tak, ako je uvedené v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žiadosť mu bola
zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím z 22. apríla 2013 v časti odôvodnenia.
Podľa odporkyne boli dôchodkové dávky navrhovateľa posúdená správne a v súlade s platnými právnymi
predpismi o sociálnom poistení, preto žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 6. marca
2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím z 22. apríla 2013 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s
administratívnym spisom odporkyne a ostatným spisovým materiálom.

Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na starobný dôchodok
upravuje vo svojom ust. § 65 ods. 1 tak, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. V zmysle ust. § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom
poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. 12.
2023 (§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má právo na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e) 60 rokov.

Ust. § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení upravuje nároky z I. a II. pracovnej kategórie a
z I. a II. kategórie funkcií po 31. 12. 1999 tak, že nárok na starobný dôchodok má občan tiež, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň



a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií
alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

V zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií
trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené
v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..

Zákon č. 461/2003 Z. z. však jednoznačne upravuje, že rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecnými
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti (§ 209 ods. 1 citovaného zákona). Náležitosti rozhodnutia sú upravené
v § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa
všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 citovaného zákona výrok
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,
prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi
konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V zmysle
ust. § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie
organizačnej zložky odporkyne musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie je zhrnutie všetkých
zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia. Zákon o sociálnom poistení výslovne
ustanovuje, že v odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli pokladom na rozhodnutie. Tiež musí byť
z neho zrejmé, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odôvodnenie má totiž presvedčiť o správnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu.

Z obsahu predloženého správneho spisu má súd preukázané, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie
riadne neodôvodnila, pričom v ňom absentujú náležitosti stanovené ust. § 209 ods. 1 a 4 Zákona o
sociálnom poistení. Samotné rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné, nakoľko dôvody,
o ktoré sa výrok rozhodnutia správneho orgánu opiera, absentujú. Nie sú v ňom uvedené všetky potrebné
skutočnosti, ktoré boli pokladom pre rozhodnutie, nie je zrejmé, akými úvahami bola odporkyňa vedená
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Odporkyňa
sa doposiaľ v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadala s obsahom Hlavného hygienika SR č.
HE-2229/90-06 zo dňa 20. 8. 1990, podľa ktorého baníci Rudných baní, závod Dúbrava boli zaradení
do tej istej pracovnej kategórie ako baníci uránových baní, kde stačí mať odpracovaných 10 rokov alebo
2 100 smien. Táto skutočnosť vyplýva aj zo správy Špecializovaného ústavu hygieny a epidemiológie v
Banskej Bystrici sp. zn. 164/1991 zo dňa 22. 3. 1991.



Navrhovateľ preukázal, že pracoval ako geológ, ale dennodenne fáral. Má splnenú podmienku 2 100
smien v podzemí, takže jeho pracovné zaradenie je na úrovni pracoviska v uránovej bani. Sama
odporkyňa v konaní dopytom na Úrad verejného zdravotníctva SR zisťuje, či zamestnanie od 1.
apríla 1980 do 30. júla 1990, keď navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa Geologický prieskum, š. p.,
Spišská Nová Ves, je pracoviskom, ktoré možno z hľadiska dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície
ionizujúcemu žiareniu považovať za pracovisko postavené na úroveň uránovej bani.

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu danom mu ust. § 250i O.s.p. vychádzajúc z uvedeného
považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 6. marca 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím
zo dňa 22. apríla 2013 za také, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pre ktorého ho v
zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods.
2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je s poukazom na ust. § 250r O.s.p. viazaná právnym názorom súdu a je potrebné,
aby v ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnila v
zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 Zákona o sociálnom poistení, vysporiadala sa s tvrdeniami navrhovateľa
uvádzanými v administratívnom i v súdnom konaní, pričom je nevyhnutné, aby sa vysporiadala najmä s
rozhodnutím Hlavného hygienika SR č. HE-2229/90-06 zo dňa 20. 8. 1990, Správou špecializovaného
ústavu hygieny a epidemiológie v Banskej Bystrici č. 164/1991 zo dňa 22. 3. 1991. Skutočnosť,
že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť
zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia
skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, ako sa vysporiadala s námietkami účastníka, nezodpovedá
náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu odporkyne v dôchodkových veciach je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
podľa piatej časti O.s.p. a nemôže nahradzovať samotné administratívne konanie. Rovnako odporkyňa
doplní dokazovanie dopytom na Úrad verejného zdravotníctva SR ohľadne zistenia, či zamestnanie
navrhovateľa od 1. apríla 1980 do 30. júla 1990, kedy pracoval u zamestnávateľa Geologický prieskum,
š. p., Spišská Nová Ves je pracoviskom, ktoré možno z hľadiska dosiahnutia najvyššej prípustnej
expozície ionizujúcemu žiareniu považovať za pracovisko postavené na úroveň uránovej bani.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods.
2 O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ
v konaní nevzniesol procesný návrh na jej uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii
ust. § 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné.

(§ 250s veta druhá O.s.p.)