Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoE/8/2018 z 11. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. júna 2018, sp. zn. 15CoE/8/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8817201648.1 Krajský súd Prešov | 15CoE/8/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8817201648.1 | 2018-06-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ffd0e59-dc08-4818-8bbd-fe123224326f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8817201648.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817201648
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817201648.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: H. U., P.. XX.X.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX H.Á.
E., o vymoženie 100,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. XX T.-XX zo dňa 30. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd uvedeným uznesením rozhodol v prvom výroku o nevylúčení súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie podľa § 30 v spojení s § 243h zákona č. 233/1995
Z.z. Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017. V ďalšom zamietol žiadosť súdneho exekútora zo
dňa 12.12.2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 cit. zákona v spojení s § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicou č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

2. Vyhodnotiac zmluvný úverový vzťah účastníkov, ktorý je základom pre exekučný titul v danom
prípade ako spotrebiteľský, okresný súd konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je tak neplatnou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Poučenie povinnej v zmysle ustanovení
čl.II bod 2 rozhodcovskej zmluvy o dôsledkoch jej uzatvorenia, nie je možné považovať za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkoch rozhodcovského konania, pričom možnosť výberu je podľa exekučného
súdu len zdanlivá. Na základe rozhodcovskej doložky stráca spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu právo brániť sa voči nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovský súd
sa nevysporiadal v danom prípade pri rozhodovaní s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu
spotrebiteľa a tým porušil kogentné predpisy. Rozhodcovský súd napríklad priznal oprávnenému plnenie
na základe úverovej zmluvy, pri ktorej odplata za poskytnutý úver je viac ako dvojnásobná a RPMN
predstavuje 162,44 %, čo je v rozpore s dobrými mravmi, keď v danej dobe predstavovala výška
priemernej RPMN 50,91 %. Spotrebiteľ sa v zmluvnom vzťahu v porovnaní s dodávateľom nachádzal
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti a táto situácia ho
viedla k pristúpeniu na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľovi - povinnej bola dojednaním rozhodcovskej zmluvy
odopretá ochrana v zmysle ustanovení spotrebiteľského práva. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť, nezáväznosť rozhodcovského rozsudku.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený elektronickým podaním dňa 16.11.2017,
ktorým namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávne skutkové



zistenia v zmysle § 365 ods.1 písm. h/, f/ CSP, týkajúce sa výroku rozhodnutia, ktorým súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadal zrušenie napadnutého
uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V dôvodoch odvolateľ namietal prekročenie rámca preskúmavanej právomoci exekučným súdom
v zmysle Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Aplikáciou
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd na správne zistený skutkový stav aplikoval
nesprávny právny predpis. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko
samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k
niečomu nedovolenému. Súd ukrátil strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o
rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok (Civilný sporový poriadok) a to hlavne právo
na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 cit. zákona, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že s povinným
(povinnou) uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 cit. zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Exekučný titul tak bol vydaný oprávneným
orgánom, vedeným osobitným právnym predpisom. Na základe rozväzovacej podmienky v zmluve
povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v akýchkoľvek sporných otázkach spojených so zmluvou
o úvere na všeobecný súd.

5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného, rovnako ako ani k doterajšiemu exekučnému konaniu nijako
nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok, ďalej
C.s.p.) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP v rozsahu
odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
proti zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je dôvodné. V prvom výroku
o nevylúčení súdneho exekútora z predmetného exekučného konania rozhodnutie okresného súdu
nadobudlo právoplatnosť a nebolo tak preskúmavané odvolacím súdom.

7. Prvoinštančný exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS a ktorá je v spojení s ustanovením
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

8. Z predloženého spisu vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako
dlžníkom vznikol dňa 20.11.2013 vo forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rovnaký deň povinná
podpísala rozhodcovskú zmluvu samostatnou listinou, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V článku IV. rozhodcovskej zmluvy dlžník vyhlásil, že s
uzatvorením tejto zmluvy súhlasí, a že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

9. Táto rozhodcovská zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4
ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez zrejmej sankcie a vplyvu na trvanie
zmluvy o úvere, po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia a nevyžadovala, aby sa
vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.

10. Zo znenia uzavretej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, žeby bránila spotrebiteľovi uplatniť svoje
práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným



spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný
súd.

11. Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je však chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o
nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním pred všeobecným súdom tak,
ako to už konštatoval súd prvej inštancie.

12. Rozhodcovská zmluva v článku IV. obsahuje vyhlásenie dlžníka, že bol poučený o dôsledkoch
uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Článok III - Poučenie o rozhodcovskom konaní obsahuje
všeobecné ustanovenia bez ďalšieho, ktoré vo vzťahu k závažným skutočnostiam rozhodcovského
konania odkazujú na štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu v Obchodnom vestníku alebo
na internetovej stránke. Oprávnený nepreukázal, a to ani v odvolacom konaní, že pri uzatvorená
rozhodcovskej doložky došlo k uzrozumenému súhlasu v prípade dohody o rozhodcovskom konaní
povinnou, o voľbe rozhodcovského, resp. všeobecného súdu, majúc na zreteli i dostupnosť sídla
súdu a napokon i poučenie o možnosti rozhodcovského konania formou vhodnou pre fyzickú osobu
- spotrebiteľa bez právneho povedomia. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie
obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu
pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné
považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie náležitého adresného
obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

13. Preto sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci,
nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul,
za individuálne dohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť.

14. Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe ani od účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia
spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, než to
požadovali súdy.

15. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva
zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho
súdneho konania s rozhodcovským konaním. Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán“, podmieňujúci záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 a je potvrdený
stabilizovanou judikatúrou v mnohých obdobných právnych veciach oprávneného.

16. V prejednávanej veci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej tvorí predpísaná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť
riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú
možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky
písomnou formou zrejmou potrebou.

17. Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd
len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi
a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinnú zjavne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto
zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.



19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 387 C.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).