Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/262/2018 z 28. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. októbra 2019, sp. zn. 25Co/262/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2517204224.1 Krajský súd Trnava | 25Co/262/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2517204224.1 | 2019-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 365 CSP, § 380 CSP, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb93a053-1130-4223-b399-81ca17f3dc1a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2517204224.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/262/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517204224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2517204224.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50
361 368, proti žalovanej: P. I., nar. XX.X.XXXX, adresa L., P. XXX/X, o zaplatenie 558,22 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 18Csp/90/2017-98
zo dňa 18.6.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 488, § 489, § 494, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
8, § 565, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 132 ods. 1 až 3, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval, tým, že: „Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za
preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa
10.08.2010 Zmluvu o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej bezúčelový bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- Eur. Hoci predmetná zmluva
o úvere je zmluvou podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod
(§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka a žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený účastníkmi zmluvy je spotrebiteľským vzťahom.
Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym
predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený



priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý právny predchodca
žalobcu a žalovaná založili zmluvou o úvere dňa 10.08.2010 je nesporný. Ide o zmluvu, ktorú právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu
spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky k zmluve
sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu má tak žalovaná
postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z uvedených dôvodov je potrebné skúmať predmetnú zmluvu
z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. (v znení účinnom ku dňu 10.08.2010). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Žalobca sa v spore
domáha voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených záväzkov žalovanej z úverovej
zmluvy uzavretej s Poštovou bankou, a. s., pričom žalovanú pohľadávku mal žalobca nadobudnúť
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 od Poštovej banky, a. s., t. j. od banky, preto súd
v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, súbežne však pre vyhodnotenie
aktívnej vecnej legitimácie bolo v danom prípade potrebné skúmať aj skutočnosť, či došlo k predčasnej
splatnosti úveru zo strany pôvodného veriteľa, banky. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vychádzajúc z dohodnutých
zmluvných podmienok, žalovaná bola povinná splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach po
28,- Eur. Podľa ustanovenia § 565 v spojení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak
to bolo dohodnuté, pričom ak sa jedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, dodávateľ môže právo podľa § 565 uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá možnosť veriteľa
pre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky, preto by súd žalobu žalobcu,
ktorý žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil (výzvou na
úhradu dlžnej sumy) a žalovaná svoj zosplatnený dlh neuhradila, musel zamietnuť. Pokiaľ ide obchodné
podmienky, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a na ktoré právny
predchodca žalobcu odkazoval pri predčasnom zosplatnení úveru, tieto neboli žalovanou podpísané,
preto z dôvodu absencie podpisu žalovanej nie sú súčasťou zmluvy. Žalobca síce k žalobe predložil ako
dôkaz výzvu na splatenie dlžnej časti úveru spolu s doručenkou, avšak nielen v žalobe, ale ani vo výzve
nie je označené také ustanovenie zmluvy, na základe malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru. Vzhľadom na tento záver súd už iba nad rámec potrebného uvádza, že žalobca síce v žalobe tvrdí,
že žalovaná bola pred zosplatnením úveru upozornená v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
takáto výzva súdu nebola predložená (jej predloženie by však nemohlo zmeniť rozhodnutie súdu).
Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena,
teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností
nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena,
čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky
(súdom právne posúdená v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch). Predmetom konania je nárok
žalobcu na zaplatenie celej pôžičky pred termínom splatnosti pôžičky, ktorý mal vzniknúť nesplnením
si povinnosti žalovanej riadne a včas zaplatiť dohodnuté mesačné splátky (t. j. nárok na zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky), čím pôvodne právnemu predchodcovi žalobcu mala
vzniknúť pohľadávka voči žalovanej v žalovanej sume. Žalobca ním tvrdené skutočnosti nepreukázal,
nakoľko nepreukázal, že právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
mali právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodnuté v zmluve. Nárok žalobcu na zaplatenie celej
pohľadávky žalovanou pre nesplnenie splátky teda zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva.
Z predložených listinných dôkazov by nebolo možné vecne preskúmať dôvodnosť žaloby a žalobca
na preukázanie svojich tvrdení ani nepredložil listinné dôkazy, ktoré by jeho nárok preukazovali, súd
by nemal v danom prípade preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku pre nepredloženie dôkazov



zo strany žalobcu. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo je dôvodom na
zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Z vyššie uvedeného záveru, že nedošlo, a ani nemohlo dôjsť k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva, že konečná splatnosť úveru nastala podľa zmluvy dňa
10.08.2016. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom bola uzatvorená
dňa 13.06.2017. V zmysle č. l. II. Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 boli postúpené pohľadávky
spolu s príslušenstvom špecifikované v Prílohe č. 1. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca Prílohu č.
1 k Zmluve o postúpení pohľadávok nepriložil, súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že
pohľadávka vo výške 558,22 Eur s príslušenstvom uplatňovaná v tomto konaní voči žalovanej bola
pôvodným veriteľom, t. j. postupcom postúpená na žalobcu ako postupníka. Žalobca nepreukázal, že je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený
nárok, pretože nepreukázal postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Na
základe uvedeného súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
spore. Súd preto ďalej neskúmal, či sú splnené základné predpoklady platného postúpenia žalovanej
pohľadávky, teda či predmetom postúpenia bola spôsobilá pohľadávka a tiež existenciu písomnej výzvy
banky žalovanej, ktorá boli nepretržite 90 dní v omeškaní s plnením.“.

4. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby následne tiež odôvodňoval i tým, že i pokiaľ by žalobca
preukázal aktívnu legitimáciu v spore, predmetný úver právne posúdil ako bezúročný a bez poplatkov,
pričom v danom prípade bolo zároveň preukázané, že žalobkyňa zaplatila právnemu predchodcovi
vyššiu sumu (1.518,74 Eur), než jej bola titulom úveru poskytnutá (1.000,- Eur). Takýto záver
prvoinštančný súd odôvodnil tým, že: „Po preskúmaní úverovej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.08.2010 dospel súd k záveru, že
predmetná zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako ich
vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Z predloženej úverovej zmluvy je totiž zrejmé, že právny predchodca
žalobcu nedodržal ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, teda ustanovenie upravujúce ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa majú uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Na základe predmetnej úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 70 mesačných splátkach po 28,- Eur, teda
celkovo za poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur sa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 1.960,- Eur (70
mesiacov krát 28,- Eur). Podľa zmluvy poistné dohodnuté nebolo. Už z tohto je zrejmé, že v zmluve
sú uvedené nesprávne údaje týkajúce sa úveru, pretože celková výška nákladov je uvedená sumou
898,65 Eur, pričom v skutočnosti činí 812,- Eur (1.960,- Eur mínus 1.000,- Eur = 960,- Eur). Na základe
uvedeného súd následne prepočítal RPMN uvedenú v zmluve o úvere a zistil, že táto je uvedená v
nesprávnej výške 28,7 %, teda je uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže správna výška RPMN u
úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 10.08.2010 pri výške úveru 1.000,- Eur a počte splátok 70 vo výške
28,- Eur činí 29,57 %. Žalobca teda v zmluve zrejme neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako mu to prikazuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z. z.. V súlade s citovaným ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010
Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca
žalobcu navyše nedodržal ani ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., keď v zmluve
absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej
splátky 28,- Eur. Zo zmluvy preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na
splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku. Zákonná obsahová náležitosť zmluvy spočívajúca
v uvedení údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemôže byť v
spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej mesačnej splátky.“.

5. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na to, že žalovaná mala vo veci plný úspech, mala by preto nárok na náhradu trov konania.
Žalovanej však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu
nereagovala a v konaní zostala po celú dobu nečinná. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne
trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnila. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.



6. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovie v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania
vrátane trov právneho zastúpenia. Argumentoval tým, že zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená
zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom prípade
teda nejde o odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluva zostáva aj naďalej v platnosti, avšak v dôsledku
využitia veriteľovho práva dôjde k zmene termínu splatnosti splátok úveru a to všetkých tých, ktoré
ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené či už v minulých alebo budúcich. Po citácii
§ 565 Občianskeho zákonníka odvolateľ ďalej zdôraznil, že z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že v
danom prípade z jeho strany nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie
samotnej zmluvy. V tejto súvislosti odkazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
33Odo/1630/2005, z ktorého vyplýva, že súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť
aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz.
Splatnosť celej pohľadávky (strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi,
či toto právo uplatní, či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, prípadne, či podá na súde žalobu na
plnenie. Navyše vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v
jednotnej premlčacej dobe a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Nesúhlasí s tvrdením
súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie podpisu žalovanej na obchodných podmienkach pre úver
nemožno tieto obchodné podmienky považovať za účasť predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje
na zmluvu o úvere, konkrétne jej časť III. bod 2, kde sa uvádza: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa
riadia všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička.
Dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením
o úrokových sadzbách a Informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z. z. Klient svojím
podpisom potvrdzuje, že bol s nimi riadne oboznámený a súhlasí s nimi...“. Na základe uvedeného
nemožno tvrdiť, že žalovaná sa s obchodnými podmienkami neoboznámila, resp. že absencia jej podpisu
na týchto podmienkach automaticky značí, že tieto podmienky nemôžu byť súčasťou predmetnej zmluvy
o úvere. Žalovaná sa oboznámila s podmienkami a bola si vedomá skutočnosti, že v prípade neplnenia
si povinností vyplývajúcich zo zmluvy v merite môže žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky.
Rovnako poukazuje aj na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR, JUDr.
Milana Ľalíka.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu výslovne ohraničenom len uplatnenou odvolacou
argumentáciou bolo posúdiť, či bolo dôvodným zamietnuť žalobu žalobcu ako postupníka, z dôvodu
nesplnenia podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky, ktorá
je predmetom sporu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP <.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP <.), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP <.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP <.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP <.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a),
e), f) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP <.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP <.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP <.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP <.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP