Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/55/2015 z 15. 12. 2015 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2015, sp. zn. 10Sžo/55/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1 Najvyšší súd | 10Sžo/55/2015 | ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1 | 2015-12-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 59 ods. 2 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67c9bd89-614c-45b0-949a-c47e3f7059f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/55/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200977
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013200977.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej
a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
žalobcu prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, Masarykova ul. 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, 080 05 Prešov),
za účasti T. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. p. KRP-P-191/KDI-BCP-2012 zo dňa 10. januára 2013, o odvolaniach žalobcu a ďalšieho účastníka
konania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/84/2013-65 zo dňa 24. októbra 2014,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/84/2013-65 zo dňa 24.
októbra 2014 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 247 a nasl. O.s.p., pretože dospel k
záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade so zákonom.

Podľa právneho názoru krajského súdu v správnom konaní, zavŕšenom vydaním rozhodnutia správneho
orgánu, výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu časť, pretože sa v ňom vymedzujú konkrétne
práva a povinnosti účastníka konania. V danom prípade išlo o porušenie zákonnej povinnosti podľa
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a z toho dôvodu aj o spáchanie priestupku podľa zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tomu musel zodpovedať aj výrok rozhodnutí správnych orgánov s
poukazom na § 77 zákona č. 371/1990 Zb., lebo len výrokom je porušiteľ zákonnej povinnosti uznaný
vinným zo spáchania priestupku a výrok musí tiež obsahovať popis skutku s označením miesta a času
spáchania priestupku, vyslovenia viny, druhu a výšky sankcie a ďalšie náležitosti.

Podľa krajského súdu z toho vyplýva, že len výrok môže obsahovať rozhodnutie vo veci, je jadrom
rozhodnutia a k tomu sa viaže vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný,
aby účastník konania a správny orgán, ktorý má takýto výrok preskúmať alebo vykonať, mohol
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti
a zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia treba dôkladne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí
druhostupňových správnych orgánov.



Aj keď z dikcie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať
v prípade viaczložkového výroku v prípade, že je potrebné meniť len jeden alebo viaceré zložky výroku,
z logiky veci, ale hlavne v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutím založených alebo zmenených
práv a povinností, aj vzhľadom na charakter konania (priestupkové konanie, kde len výrok je záväzný,
pričom musí obsahovať obligatórne náležitosti) je potrebné, aby výrok druhostupňového rozhodnutia
obsahoval aj vo vzťahu k nezmeneným výrokom prvostupňového rozhodnutia potvrdzujúci výrok a
zamietnutie odvolania.

Preto ak takýmto spôsobom rozhodol žalovaný, nemožno podľa názoru krajského súdu súhlasiť s
argumentáciou žalobcu, že rozhodol nezákonne, v rozpore s § 3 ods. 1 a § 59 ods. 2 správneho poriadku
a že rozhodnutie trpí závažnou procesnou vadou spôsobujúcou jeho nepreskúmateľnosť. Zároveň
krajský súd dodal, že zmenou výroku sa v danej veci zmenil len popis skutku a výška sankcie. Zmena
sa netýkala právnej kvalifikácie protiprávneho konania, ako to tvrdí žalobca.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Odvolanie žalobcu obsahuje rovnaké námietky ako žaloba a žalobca naviac k veci udáva,
že v ustanovení § 59 ods. 2 Správneho poriadku sú jasne vymedzené pravidlá pre rozhodovanie
odvolacieho orgánu. V zmysle tohto ustanovenia Správneho poriadku je správnemu orgánu daná
alternatívna možnosť pre zmenu rozhodnutia alebo jeho zrušenie alebo zamietnutie odvolania. Všetky
tieto možnosti sú dané v zákone alternatívne, nie kumulatívne. V zmysle zákonnej dikcie sa týkajú
rozhodnutia ako takého, nielen jeho jednotlivého výroku. Z uvedeného dôvodu sa nemožno stotožniť s
právnou argumentáciou krajského súdu, že v prípade viaczložkového výroku z dikcie zákona nevyplýva,
ako má správny orgán postupovať. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že rozhodnutie
prvostupňového súdu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vo včas podanom odvolaní ďalšieho účastníka konania T. K. navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil
napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobe vyhovie alebo alternatívne, aby rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že
správne konanie bolo vedené voči dvom priestupkom, ktoré boli objasňované samostatne a vo vzájomnej
súvislosti a výroková časť rozhodnutia okresného dopravného inšpektorátu v Prešove to obsahuje ako
údajne závažné porušenie pravidiel cestnej premávky v zmysle §137 ods. 2 písm. d) a j) a z toho dôvodu
je uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa §22 ods. 1 písm. h), j) zákona č. 371/1990 Zb.

Nesúhlasí s názorom krajského súdu, že danou zmenou výroku sa zmenil len popis skutku a výška
sankcie. Podľa názoru účastníka konania Okresný dopravný inšpektorát v Prešove viedol správne
konanie voči dvom skutkom, a to údajné prekročenie rýchlosti podľa §137 odsek 2 písm. d) zákona č.
8/2009 Z.z. a údajne neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta podľa §137 odsek 2 písm.
j) zákona č. 8/2009 Z.z..

Podľa názoru účastníka konania sa odvolací orgán v podstate stotožnil s jeho názorom v odvolaní
proti rozhodnutiu okresného dopravného inšpektorátu v Prešove v časti rozhodnutia, týkajúceho sa
skutku podľa §137 odsek 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z. Nerozhodol však v súlade so správnym
poriadkom a pri preskúmavacom konaní ignoroval porušenie § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní zo
strany prvostupňového orgánu. Zároveň porušil § 59 ods. 2 správneho poriadku, keď porušenie zákona
ospravedlnil ľahkovážnym spôsobom, a to prekvalifikovaním doslova na administratívne pochybenie
neberúc do úvahy znaky krivej výpovede nstržm. M. L.. Podľa účastníka konania z logiky veci vyplýva,
že prvostupňovým správnym orgánom bolo prijaté závažné rozhodnutie o uznaní viny z porušenia
pravidiel cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z. na základe svojvoľného
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo v rozpore s dôkaznou situáciou. Nadriadený
orgán nemôže danú časť výroku vypustiť ako keby išlo o banálne administratívne pochybenie. Podľa
názoru účastníka konania odvolací orgán vo svojom preskúmavacom konaní nerozhodol o rozhodnutí
správneho orgánu v časti výroku o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zo
závažného porušenia pravidiel cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z.,
pretože administratívna zmena nemá váhu zrušenia rozhodnutia.



Účastník konania ďalej uviedol, že nevie, čo oprávňovalo príslušníkov policajného zboru aj samotnú
políciu Slovenskej republiky vedome nesplniť Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa
24.07.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 o
postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení neskorších predpisov
uverejnené vo Vestníku Ministerstva vnútra SR 92/2012 čiastka 53 zo dňa 24.07.2012. Dané nariadenie
zakotvuje jednotný postup pri ukladaní pokút za priestupky proti proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. V nariadení je jasne deklarované, že odobrať vodičský preukaz je možné až pri prekročení
najvyššej dovolenej rýchlosti ustanovenej pravidlami cestnej premávky, alebo pri prekročení rýchlosti
obmedzenej dopravnou značkou, alebo dopravným zariadením v obci o 60 km/hod a viac. Citované
nariadenie stanovuje jednotný postup pri ukladaní pokút v prípadoch prekročenia najvyššej dovolenej
rýchlosti, čím je naplnená jedna zo zásad správneho konania, a to zásada rovnosti prístupu. Účastník
konania preto rozporuje tvrdenie žalovaného o oprávnenosti vydať rozhodnutie zakazujúce činnosť viesť
motorové vozidlá aj z tohto dôvodu, pričom v tejto súvislosti vyvstáva podozrenie z porušenia nariadenia
ministra vnútra Slovenskej republiky v danom čase službukonajúcimi policajtmi. Preto aj potvrdenie
rozhodnutia v časti uznania viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 371/1990
Zb. je v rozpore so skutkovým stavom veci, kde nebolo umožnené blokové konanie podľa § 84 zákona
372/1994 Z.z. Na základe týchto skutočností výrok rozhodnutia žalovaného trpí takou procesnou vadou,
ktorá spôsobuje, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a tiež vadou , ktorá ma vplyv
na zákonnosť rozhodnutia.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu a ďalšieho účastníka konania navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol rovnaké skutočnosti ako vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného ani ďalšieho účastníka konania nie sú dôvodné.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v
zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných
aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove pričom práva a povinnosti
zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom
konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho
nástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho
orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán
ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 24.10.2014.
Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup
nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 16.12.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve
preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.



Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b) O. s. p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu
prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa § 250b ods. 5 O.s.p., prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb., výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o
nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší
súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. p. ORP-P-773/ODI2-PO-2012 zo dňa
14.11.2012 bol obvinený T. K. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), písm. j) zákona č. 372/1990 Zb., pretože svojim konaním
porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 16 ods. 4 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. d), písm. j) zákona
č. 8/2009 Z.z. tým, že dňa 08.08.2012 v čase o 21:08 hod. v obci Ľubotice na ulici Bardejovskej, ako vodič
motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. O. počas jazdy s vozidlom v úseku cesty kde je najvyššia
dovolená rýchlosť jazdy 50 km/hod., prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel (50 km/hod.)
o 41 km/hod., nakoľko cestným radarovým rýchlomerom bola vozidlu, ktoré viedol obvinený nameraná
rýchlosť jazdy 91 km/hod. Následne nerešpektoval pokyn policajtov daný z idúceho vozidla rozsvietením
nápisu STOP umiestneného na vozidle, ktorý bol zdôraznený zvláštnym výstražným svetlom a zvláštnym
zvukovým znamením, ale s vozidlom odbočil na účelovú komunikáciu a vošiel do areálu firmy PALIVÁ
A STAVEBNINY a.s., ul. Bardejovská č. 38, kde s vozidlom zastavil. Pri následnej kontrole odmietol
poslúchnuť výzvu policajtov súvisiacu s výkonom ich oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky, nakoľko odmietol predložiť doklady ustanovené na vedenie a prevádzku
vozidla. Podľa § 22 ods. 2 písm. c), písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. uložil T. K. pokutu vo výške 300
€ a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov.

Žalovaný na odvolanie T. K. prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia
časť textu č. 1: „...Následne nerešpektoval pokyn policajtov daný z idúceho vozidla rozsvietením nápisu
STOP umiestneného na vozidle, ktorý bol zdôraznený zvláštnym výstražným svetlom a zvláštnym
zvukovým znamením, ale s vozidlom odbočil na účelovú komunikáciu a vošiel do areálu firmy PALIVÁ A
STAVEBNINY a.s., ul. Bardejovská č. 38, kde s vozidlom zastavil...“ a časť textu č. 2: „... sa obvinenému
T. K. ukladá: a/ pokuta vo výške 300,- €, slovom tristo eur, b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 10 mesiacov pričom v zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona ...“ vypustil a nahradil textom č. 1:
„... Následne s vozidlom odbočil na účelovú komunikáciu a vošiel do areálu firmy Palivá a Stavebniny
a.s., ul. Bardejovská č. 38, kde s vozidlom zastavil ...“ a textom č. 2: „...sa obvinenému T. K. ukladá: a/
pokuta vo výške 250,- €, slovom dvestopäťdesiat eur, b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
8 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona ...“. V ďalšej časti odvolanie T. K. žalovaný
zamietol a rozhodnutie potvrdil.



Na základe podnetu T. K. podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov voči napadnutému rozhodnutiu
žalovaného č. KRP-P-191/KDI-BCP-2012 zo dňa 10.01.2013 protest. Z protestu prokurátora vyplýva,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vzhľadom na závažné procesné pochybenie nepreskúmateľné
pre jeho nezrozumiteľnosť a tiež pre vadu (porušenie § 59 ods. 2 správneho poriadku), ktorá mala
vplyv na jeho zákonnosť. Podľa prokurátora žalovaný v danom prípade pochybil pri použití všeobecných
interpretačných legislatívnych pravidiel vyplývajúcich z teórie práva. Svojou subjektívnou interpretáciou
gramatického a logického výkladu ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku porušil všeobecné
metódy výkladu právnej normy.

Prezídium Policajného zboru, ako nadriadený orgán žalovaného, vydalo rozhodnutie č. p. PPZ-
ODIP1-345/2013 zo dňa 24.04.2013, ktorým nevyhovel protestu prokurátora a protestom napadnuté
rozhodnutie žalovaného potvrdil.

Proti rozhodnutiu Prezídia Policajného zboru Č. p. PPZ-ODIP1-345/2013 zo dňa 24.04.2013 o
nevyhovení protestu prokurátora podal T. K. rozklad. O jeho rozklade rozhodol podpredseda vlády a
minister vnútra SR v zastúpení štátnym tajomníkom, a to rozhodnutím č. KM-OLVS-77/2013 zo dňa
25.09.2013 tak, že rozklad zamietol a ním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu
prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa
krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozsah preskúmania je vymedzený
žalobnými dôvodmi, spočívajúcimi v tvrdení o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho
nezrozumiteľnosť a vadu spočívajúcu v porušení § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Po preverení riadnosti
podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia
podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi
krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym
orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu a jeho konštatovaním, že v správnom konaní,
zavŕšenom vydaním rozhodnutia správneho orgánu, výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu
časť, pretože sa v ňom vymedzujú konkrétne práva a povinnosti účastníka konania. V prejednávanej veci
išlo o porušenie zákonnej povinnosti podľa zákona o cestnej premávke (zákon č. 8/2009 Z. z.) a z toho
dôvodu aj o spáchanie priestupku podľa zákona o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.), čomu musel
zodpovedať aj výrok rozhodnutí správnych orgánov s poukazom na § 77 zákona č. 372/1990 Zb., pretože
len výrokom je porušiteľ zákonnej povinnosti uznaný vinným zo spáchania priestupku. Výrok rozhodnutia
musí tiež obsahovať popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenia viny,
druhu a výšky sankcie a ďalšie náležitosti.

Výrok rozhodnutia je teda jadrom rozhodnutia, ku ktorému sa viaže vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok
rozhodnutia musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, aby účastník konania a správny orgán ktorý má takýto
výrok preskúmať alebo vykonať, mohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností poznať výsledok
konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia treba dôkladne
rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí druhostupňových správnych orgánov. Táto zákonná požiadavka
kladená na obsah výroku rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu bola aj podľa právneho názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci splnená.

Najvyšší súd, rovnako ako aj krajský súd, poukazuje na skutočnosť, že z dikcie zákona o správnom
konaní priamo nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať v prípade viaczložkového výroku, ak je
potrebné meniť len jeden alebo viaceré zložky výroku. Podľa ustálenej judikatúry zmena rozhodnutia
nemusí byť úplná, ale môže byť aj čiastočná s tým, že odvolací správny orgán musí vo svojom rozhodnutí
jednoznačne vyjadriť, ktorý výrok preskúmavaného rozhodnutia mení a v ktorej časti rozhodnutie
potvrdzuje a odvolanie zamieta, čo bolo v prejednávanej veci splnené.

Účastník konania v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu nesúhlasil s
jeho výrokom týkajúcim sa postupu policajtov pri zastavovaní motorového vozidla, ktoré viedol. Žalovaný



na základe vlastného zistenia skutkového stavu dospel k inému záveru ako prvostupňový správny
orgán a účastníkovi konania v tejto časti odvolania vyhovel. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný
upravil výrokovú časť rozhodnutia týkajúcu sa postupu policajtov pri kontrole vodiča, ktorým bol účastník
konania a s ohľadom na túto skutočnosť následne žalovaný upravil aj výšku sankcie v prospech
účastníka konania tak, aby zodpovedala zistenému skutkovému stavu.

Žalovaný na základe vlastného zistenia počas preskúmavania napadnutého rozhodnutia zmenil časť
výroku prvostupňového správneho orgánu, pričom táto zmena nemala vplyv na právnu kvalifikáciu
skutku, z ktorého bol účastník konania uznaný vinným. S ostatnými časťami rozhodnutia o priestupku
sa žalovaný stotožnil a tieto potvrdil. Tým chcel žalovaný správny orgán zdôrazniť, že zmenil len výrok
rozhodnutia o priestupku v časti popisu skutku a s ohľadom na uvedené aj výšku sankcie v prospech
účastníka konania, nie však ostatné časti rozhodnutia o priestupku.

Po preskúmaní rozhodnutia krajského súdu ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel
najvyšší súd k záveru, že odvolania žalobcu a ďalšieho účastníka konania nie sú dôvodné. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za nezrozumiteľné ani vadné, naopak, výrok rozhodnutia
žalovaného je jasný, preskúmateľný a vykonateľný, a preto ani najvyšší súd nezistil dôvod na jeho
zrušenie pre nezákonnosť. Zmenou výroku sa v danej veci zmenil len popis skutku a výška sankcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý žalobu
prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov zamietol, nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného boli v
súlade so zákonom. Preto postupom podľa § 219 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
písm. d) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa
začalo na návrh prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.