Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/138/2018 z 22. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 22. mája 2019, sp. zn. 7Co/138/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4217219234.1 Krajský súd Nitra | 7Co/138/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4217219234.1 | 2019-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3727547c-71aa-4541-9c25-d57de6b8cf21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217219234.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/138/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219234
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217219234.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka
so sídlom Malinovo, Slnečná 3, proti žalovanej: H. H., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie
190,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k.
13Csp/214/2017-53 zo dňa 6. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia poplatku v sume 190,84 eura, trov mediačného konania vo výške 142,79 eura, zmluvnej
pokuty vo výške 312 eur, poplatku za upomienky vo výške 52,- eur, 32% úroku ročne zo sumy 300,- eur
od 4.9.2012 do 20.9.2012 vo výške 4,21 eura, ako aj zo sumy 251,- eur od 21.9.2012 do 25.10.2012
vo výške 7,48 eura, zo sumy 202,- eur od 26.10.2012 do 27.11.2012 vo výške 5,67 eura, zo sumy
153,- eur od 28.11.2012 do 28.2.2013 vo výške 12,34 eura, zo sumy 55,- eur od 1.3.2013 do 28.4.2015
vo výške 38,- eur, zo sumy 5,- eur od 29.4.2015 do 30.6.2015 vo výške 0,27 eura. Taktiež si uplatnil
nárok na 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 250,84 eura od 2.10.2014 do 28.4.2015 vo výške 7,15
eura, zo sumy 200,84 eura od 29.4.2015 do 30.6.2015 vo výške 1,71 eura a zo sumy 190,84 eura od
1.7.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka.

1.2.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 4.9.2012 Zmluvu o
úvere č. 400600239, v ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver
vo výške 300,- eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 288,- eur s
tým, že celkovo zaplatí sumu 588,- eur v 12 mesačných splátkach po 49,- eur, počnúc dňom 25.9.2012,
s RPMN 300,29%. Uviedol, že v uvedenej zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe
(§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.), absentuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), absentuje údaj o priemernej hodnote RPMN
(§ 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z.), či údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.).
Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, dlžník mal vyhlásiť, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy
o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa



ich dodržiavať. Žalovaný na tlačive žalobcu dňa 17.7.2013, ale aj dňa 13.12.2013 mal požiadať o úpravu
splátkového kalendára o 1 mesiac, pričom podľa uvedeného tlačiva mal žalovaný zobrať na vedomie,
že úprava splátkového kalendára bude spoplatnená sumou vo výške po 48,- eur.

1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy podpísanej
zmluvnými stranami dňa 4.9.2012 absentujú podstatné údaje predpokladané v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/,
y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čo s poukazom na § 11 ods. 1
písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol ani nárok
na poplatok za tvrdené žiadosti žalovaného o úpravu splátkového kalendára aj zo 17.7.2013, najmä
keď takýto poplatok sa v samotnej úverovej zmluve ani nespomína, pričom v júli 2013, teda v mesiaci
splatnosti v poradí 11. splátky vo výške 49,- eur (počnúc od 25.9.2012), by došlo len k posunu splatnosti
úveru o mesiac. Konštatoval, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného
úveru vo výške 300,- eur, pri dohodnutej výške a frekvencii splátok by tento úver bol splatený 7
mesačnými splátkami (6 x 49 + 6), teda ešte v mesiaci marec 2013. Vzhľadom k uvedenému, keďže úver
čerpaný žalovaným vo výške 300,- eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný na takto čerpaný úver
uhradil celkom sumou vo výške 305,- eur, žalobca nemá voči žalovanému žiadnu pohľadávku zo Zmluvy
o úvere č. 400600239. Je zrejmé, že text Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nasleduje až za
podpismi zmluvných strán a samotné Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú, ako neoddeliteľná
súčasť zmluvy, ani opatrené podpismi zmluvných strán (bod 40 až 45 rozsudku Súdneho dvora C 42-15
z 9.11.2016), preto súd prvej inštancie na ne, ako na súčasť zmluvy zo 4.9.2012 neprihliadol. Ďalej
zdôraznil, že pokiaľ tlačivo Všeobecných podmienok nie je podpísané ani jednou zo zmluvných strán
a v zmluve z 4.9.2012 absentuje dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, nemožno hovoriť, že si
strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti písomne dohodli zmluvnú pokutu, ktorú s poukazom
na § 544 ods. 1, 2 OZ je zaviazaný zaplatiť ten účastník zmluvy, ktorý túto povinnosť poruší. Žalobca
navyše nepreukázal ani porušenie povinnosti žalovaným, preto súd nárok žalobcu v časti zmluvnej
pokuty nepovažoval za dôvodný.

1.4 Poznamenal, že žalobcovi z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalovaným čerpaného úveru
nevznikol ani nárok na (v zmluve absentujúci) 32% úrok ročne od 4.9.2012 a ani na v zmluve
nespomenutý poplatok za upomienky. Žalobca nepreukázal ani začatie mediačného konania a ani
dôvodnosť takého konania, a nepreukázal ani vznik akýchkoľvek trov s tým spojených, a tak súd
nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný ani v časti trov mediačného konania. S poukazom na všetky
uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, najmä
keď žalobca nepreukázal existenciu dlhu žalovaného a netvrdil a nepreukázal existenciu omeškania
žalovaného, odôvodňujúcu nárok žalobcu na žalované príslušenstvo podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v podobe
úroku z omeškania. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255
ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď zo
spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že doba trvania zmluvy o úvere a výška ročnej úrokovej sadzby, ako aj
ďalšie obligatórne náležitosti boli uvedené v prílohe Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Doba trvania zmluvy o úvere je uvedená v bode
2. na 12 mesiacov a ročná úroková sadzba je uvedená v bode 3. vo výške 32%. Výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola uvedená rovnako v bode 3., kde je uvedené, že
mesačná splátka obsahuje rovnomernú splátku istiny, úrokov a poplatku. Poukázal na to, že zákon v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, výšky odplaty
sa tu nebude aplikovať a regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. U nebankových
subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, pretože
žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne
- vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku tento v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal a zmluvu o úvere uzatvoril. K svojím
tvrdeniam týkajúcich sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru poukázal na Rozsudok Súdneho
dvora z 9.11.2016 C - 42/15.



3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 4.9.2012 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 400600239, podľa ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 300,- eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 288,- eur v 12 mesačných splátkach po
49,- eur počnúc dňom 25.9.2012. Žalovaná dňa 17.7.2013 a 13.12.2013 požiadala o úpravu splátkového
kalendára posunom splátky. Na základe uvedených žiadostí bol celý úver splatný dňa 10.8.2014. V
zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy, sa
zmluvné strany mali dohodnúť, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku
predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou.
Keďže žalovaná porušila podmienky zmluvy a neplnila riadne a včas, stratila výhodu splátok a žalobca
vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa
žalovaná zaviazala v prípade porušenia podmienok zmluvy zaplatiť aj poplatok za zasielanie upomienok,
celkom vo výške 52,- eur a zaviazala sa aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 312,- eur v prípade
porušenia svojich zmluvných povinností. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu vo výške 305,- eur. Žalobca
ďalej tvrdil, že vynaložil sumu vo výške 142,79 eura na mediačné konanie, avšak žalovaná mediáciu
zmarila. Za dôkaz žalobca označil okrem výpisu z obchodného registra aj zmluvu o úvere, Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru a žiadosť o úpravu splátkového kalendára.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie v danej veci, považoval za
rozhodujúce, či úver poskytnutý žalobcom možno považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže zistil, že predmetná zmluva neobsahuje základné náležitosti stanovené
v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm.k), absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe (§ 9 ods. 2 písm. i), údaj o
priemernej hodnote RPMN (§ 9 ods. 2 písm. y), ako aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f), prijal záver, že absencia
týchto náležitosti v zmluve o úvere spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Nárok uplatnený žalobou týkajúci sa zmluvnej pokuty považoval za nedôvodný z dôvodu
neplatnosti dohody o zmluvnej pokute vymedzenej v nepodpísaných VOP a pri ostatných poplatkoch,
ktoré si uplatnil, nepreukázal ich dôvodnosť a opodstatnenosť (upomienky, mediačné konanie), a tieto
ani nevyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom
rozsahu stotožnil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa
tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto
dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na zákon o
spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to ustanovenie
§ 9 ods. 2, v ktorom sú presne špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu dňa 04.09.2012 nesporne chýbajú
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i), k), f), y), ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako absentujúce.



Námietku odvolateľa, že všetky tieto náležitosti ( úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok,
doba trvania zmluvy ) sú uvedené v prílohe - Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorá
tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, považoval odvolací súd za nedôvodnú a nepreukázanú.
Uvedená listina nebola žalobcom v konaní vôbec predložená. Navyše, ak by ju aj žalobca predložil, nie
je postačujúce, ak podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené len v štandardných
informáciách o spotrebiteľskom úvere, ale musia byť priamo súčasťou zmluvy o úvere. Jedine námietka
žalobcu týkajúca sa uvedenia výšky RPMN je dôvodná, pretože táto je uvedená priamo v Zmluve
o úvere, napriek tomu však chýba uvedenie výšky priemernej RPMN. Odvolací súd preto poukazuje
na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré upravuje dôsledky porušenia povinnosti a
stanovuje sankciu za nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 a touto
sankciou je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná
zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských
úveroch, resp. by boli uvedené nesprávne, záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, je správny. Pri tomto závere bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu so zákonným
úrokom z omeškania, ktorú však žalovaná už uhradila vo výške 305 eur.

10. Ďalšiu argumentáciu žalobcu v odvolaní, že výška ním uplatneného zmluvného poplatku je prípustná,
vzhľadom k tomu, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú
výšku odplaty, považoval odvolací súd za nepodstatnú. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti, a preto je úver
bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie ďalej neskúmal výšku poplatku
uvedeného v zmluve o úvere. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj s neplatnosťou dohody o zmluvnej
pokute, ktorá bola uvedená v bode 5 VOP, ktoré navyše ani neboli žalovanou podpísané. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal ani nárok na zaplatenie poplatku za
upomienky v sume 52 eur, ako ani začatie mediačného konania a s ním spojenými trovami vo výške
142,79 eura.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).