Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/357/2018 z 15. 12. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 15. decembra 2019, sp. zn. 3Co/357/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7817209042.1
Krajský súd Košice | 3Co/357/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7817209042.1 | 2019-12-15 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13505b84-f2d2-491c-9b9d-a74f1556e15a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7817209042.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/357/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209042
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209042.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu
Mgr. Angeliky Sopoligovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 50 361 368 proti
žalovanému: G. S., T.. X.XX.XXXX, H. G. XXX, o zaplatenie 3.950,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8Csp/166/2017-121 zo dňa 5.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok v II. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vec   v r a c i a  na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v
tomto znení:
I. Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi 3 950,32 Eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
od 25.08.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti   z a m i e t a.
III.  Súd  stranám sporu náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX F. S. XX.X.XXXX právny
predchodca žalobcu Poštová banka a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000,00
eur, ktoré mal žalovaný zaplatiť v 72 mesačných splátkach.

3. Výška mesačnej splátky predstavovala 98,85 eur, s tým, že výška nákladov bola vyjadrená v sume 2
708,01 eur. Úroková sadzba bola vo výške 19,00 % ročne, RPMN 20,74 % ročne. Dátum prvej platby bol
do 20.10.2013, poslednej 20.08.2018 a splatnosť splátok bola stanovená ku 20. dňu v mesiaci. Žalobca
predložil súdu aktuálny stav úveru za obdobie od 20.10.2013 do 20.5.2017, z ktorého vyplynulo, že
žalovaný zaplatil čiastočne úver, čo do istiny vo výške 49,68 eur.

4. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení z pohľadávok zo dňa
XX.X.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti,
vyhlásil právny predchodca žalobcu úver za predčasne splatný. Podľa čl. 6 Obchodných podmienok,
ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, právnemu predchodcovi žalobcovi vznikol
nárok požadovať predčasné splatenie úveru, vrátane príslušenstva. Právny predchodca žalobcu si právo
požadovať predčasné splatenie istiny úveru, v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na
základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver
vrátane príslušenstva predčasne splatným 25.8.2014. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany
žalobcu nezaplatil dlžnú pohľadávku.



5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ust.
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1 písm. g/, h/, § 9 ods. 1, 2 písm. k/ a § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 1 ods. 1, 3 zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. prvoinštančný súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade
s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že v období po vydaní rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie  sp. zn.: C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej
bol zvažovaný rozsah  aplikácie záverov uvedeného  rozsudku. Výklad  obsiahnutý v rozsudku bol v
určitom období po vydaní rozsudku aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyplývajúcich
zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po prehodnotení výkladu bolo konštatované, že Súdny dvor
Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad
práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f.) a § 9 ods. 2 písm.
písm. k.)) sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES (článok 10, ods. 2 písm. c) a článok 10,
ods. 2 písm. h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu
č. 2008/48/ES. Výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá
vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami,
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie
smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci
sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z
uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá
vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom.

6. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písmená k.) zákona č. 129/2010 Z. z. musí úverová zmluva
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahovala  výšku, počet splátok, termín
splatnosti, konečnú splatnosť, absentoval však údaj o skladbe splátky.

7. Prvoinštančný súd uzavrel, že z mesačnej splátky úveru 98,85 eur nie je zrejmé, aká časť pripadá
na úhradu úveru a osobitne na úhradu úroku. Aj za stavu, keď sa veriteľ  dohodol so žalovaným
na úhrade tzv. anuitných splátok, to znamená splátok, ktoré majú rovnakú výšku počas celej doby
platnosti úveru, splácaných v pravidelných intervaloch,  postupom splácania anuitnými splátkami klesá
v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. V takomto prípade bol však veriteľ povinný
oznámiť počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Veriteľ síce v predformulovanom znení
prejednávanej Zmluvy oznámil žalovanej  počet a výšku splátok, ale skladba splátok, keďže nie je
mesačne konštantná (neznižuje sa v nej v rovnakej výške úverová istina a v rovnakej výške úverový
úrok) zo zmluvy nevyplýva. Keby skladba splátok bola konštantná,  potom by výška úverového úroku
nezodpovedala dojednaniu uvedenému v zmluve.

8. Prvoinštančný súd tiež zistil, že skutočná výška RPMN pri zadaní výšky úveru, výšky splátky a počtu
splátok predstavovala 23,51 % a nie 20,74 %, tak ako je uvedená v Zmluve. Celková  suma úveru vrátane
nákladov, ktorú by mal zaplatiť žalovaný podľa Zmluvy, bola 6.708,01 eur, ale podľa prepočtu pri zadaní
údajov do vyššie uvedenej kalkulačky, bolo zistené, že celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť,
predstavovala výšku 7.117,20 eur (98,85 x 72). Z toho je zrejmé, že RPMN nebola správne uvedená v
zmluve, v dôsledku toho aj konečný údaj o celkovej výške úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Nepravdivý
údaj o RPMN je sankcionovaný tým, že takýto úver sa považuje za bezpoplatkový a bezúročný.

9. Aj keď v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva obsahovala údaje o RPMN, tento údaj
uvedený v zmluve výlučne vo forme skratky nie je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný.

10. Nepravdivý údaj o RPMN a absencia dojednaní v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm.  k.)  Zákona
č. 129/2010 Z. z. má za následok  bezpoplatkovosť a bezúročnosť  úveru v súlade s ustanovením § 11
ods. 1 písm. a/, b/ uvedeného zákona. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, súd prvej inštancie priznal
žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 4.000,00 eur a sumou  splatenou žalovaným,  čo
do istiny vo výške 49,68 eur, čo predstavuje žalovanú sumu 3.950,32 eur.



11. Výrok o priznaní úroku z omeškania odôvodnil ust. § 517 ods. 1 OZ.

12. Čo do výšky 3.950,32 eur s úrokom z omeškania považoval žalobu za dôvodnú a opodstatnenú a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

13. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP.

14. Proti rozsudku, čo do výroku pod č. II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súvisiaceho
výroku III. o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní citoval všetky odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP.

15. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením súdu, pokiaľ ide o skutočnosti,
že skratka RPMN nie je pre bežného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľná. Takýto výklad súdu podľa
odvolateľa vyznieva až absurdne, keďže skrátený názov RPMN je všeobecne zaužívaný výraz, ktorý je
v bežnej praxi používaný.

16. Rovnako nesúhlasí odvolateľ s tvrdením súdu, týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere
je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ako aj o výške RPMN. Prvoinštančný súd si
jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok
uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom
prípade správny. Súd však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp.
kalkulačky na výpočet RPMN, ktorý bol súdu zaslaný, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla
presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Žalobca
(banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej
splátky, čiže ak posledná splátka je výška 35,04 eur, tak žalobca (banka) zašle pred jej splatnosťou
žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná
o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania
v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru, ako aj
dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátky (bez poistenia)
je zaokrúhľovaná na celé eurá.

17. Citujúc ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch odkázal žalobca na to, že
v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov
úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za
nepovinné poistenie k úveru. To znamená, že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok
za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov
sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie
za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol
poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí
doplnkovej služby - poistenie úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie
za ponúkaných podmienok.

18. Na základe uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 6.709,04
eur (71 x 94+35,04= 6.709,04 - 4.000= 2.709,04 eur) nie 7.117,20 eur, ako si zo nesprávne ustálil súd.
Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním
jednotlivých súm BIS-om. Celková výška nákladov, ako aj hodnota RPMN bola žalobcom vypočítaná
správne. S/d prvej inštancie teda nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu
posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.

19. Pokiaľ sa týka údaju o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto žalobca
poukázal na rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9.11.2016 sp.zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu čl.
1, čl. 3 písm. m/, čl. 10 ods. 1, 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23.4.2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v.EÚ
L 133, 2008, s. 66), podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a Klárou
Biróovou vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru, ktorý jej táto spoločnosť
poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní.



20. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017. Žalobca
mal za to, že zmluvu o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nemožno považovať
za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje matematicky spočítanú celkovú
čiastku úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé,
že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe
zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Žalobcovi rovnako nebolo
zrejmé, na základe akých skutočností súd poukázal už na judikatúrou prekonané rozhodnutia súdov.
Rovnakým spôsobom súd nereflektoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.3.2018 3Cdo/78/2017.

21. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pričom súd bol
povinný formulovať odôvodnenie rozsudku spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického
a jasného vyjadrovania. Podľa žalobcu zamietnutím žaloby v prevyšujúcej časti došlo aj k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces.

22. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario vyplývajúco z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutom
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaceho výroku o trovách konania.

24. Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav nebol predmetom sporu, pretože žalovaný bol v konaní
pasívny a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. Pre rozhodnutie vo veci je tak rozhodujúce,
aké skutkové zistenia vyvodil súd prvej inštancie z dôkazov, ktoré produkoval žalobca a ako ich právne
posúdil.

25. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu, že v zmluve absentujú
náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to z dôvodov, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, z dôvodu, že zmluva síce obsahovala údaje o RPMN, avšak tento údaj podľa názoru súdu
pre spotrebiteľa nie je dostatočne zrozumiteľný, pokiaľ je v zmluve uvedený výlučne vo forme skratky a z
dôvodu, že skutočná výška RPMN po zadaní výšky úveru, výšky splátok a počtu splátok predstavovala
23,51% a nie 20,74%, ako je uvedené v zmluve aplikujúc ust. § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010
Z.z.

26.  Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd skúmal, či dôvody, pre ktoré súd určil úverovú zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a dospel k
nasledovným záverom:

27. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
nevyložil eurokonformne vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES. Odvolací súd poukazuje v tomto smere
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2017 zo dňa 20.2.2018 a následne aj 3Cdo/56/2018 zo
17.4.2018. Napokon ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzajúc pojmy „výška“ alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

28. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa súdu prvej inštancie mala spočívať aj v tom, že údaj o
celkovej výške nákladov je nesprávny a zároveň výška RPMN je vypočítaná nesprávne.

29. Prvoinštančný súd určil celkovú výšku nákladov tak, že výšku mesačnej splátky vynásobil s počtom
72 splátok neberúc zreteľ na skutočnosť, že 72. splátka úveru bola len vo výške 35,04 eura, teda
prepočítal celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok. Odvolací súd k tomu uvádza, že
vysvetlenie žalobcu v podanom odvolaní, že rozpis spočíva v zaokrúhlení a v tom, že dĺžka úveru sa
Poštovou bankou poskytuje na celé roky, je logický a zrozumiteľný. Právny  predchodca žalobcu pred
poslednou celou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej  splátky. Uvedené je logické z
dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch.



30. Pokiaľ ide o doplnkovú službu dobrovoľné poistenie do celkových nákladov úveru sa s poukazom
na ust. § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítali poplatky za nepovinné poistenie z
úveru, ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné.

31. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 6.709,04 eur (71 x
94 + 55,04 eur = 6.709,04 eur + 4.000,00 eur = 2.709,04 eur). Rovnako neobstojí záver prvoinštančného
súdu, že úver je bezúročný a bez poplatkový aj z dôvodu uvádzania skratky „RPMN“, ktorá skratka je
pre spotrebiteľa nezrozumiteľná.

32. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil výrok rozsudku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a v rozsahu zrušenia podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vrátane výroku o trovách konania.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok v rozsahu, v ktorom bol rozsudok
prvoinštančného súdu zrušený a vychádzať z právneho názoru vyjadreného v tomto rozhodnutí.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle
§ 396 ods. 3 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).