Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/9/2018 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. júna 2018, sp. zn. 14CoKR/9/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5114208475.2 Krajský súd Žilina | 14CoKR/9/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5114208475.2 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 380 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eed76de9-cbf8-43cd-85e7-33cccd8ee800 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5114208475.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208475
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114208475.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v
právnej veci žalobcu: IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942,
zastúpeného zástupcom In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36
863 351, proti žalovanému v 1/ rade: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom
Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265,
správca úpadcu: SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921,
žalovanému v 2/ rade: DAFL, s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 33A, 010 08 Žilina, IČO: 44 965 044,
zastúpenému zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010
01 Žilina, IČO: 36 864 455, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/4/2014-146 zo
dňa 12. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/4/2014-146 zo dňa 12. októbra 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade m a j ú n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania
voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu
a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 01.10.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov
8556/33B, 010 01 Žilina, IČO: 36 437 921 ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim
zamietol, žalobu o určenie neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
uzatvorenej dňa 01.10.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov 8556/33B, 010 01 Žilina,
IČO: 36 437 921 ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim voči veriteľom úpadcu v
konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012 zamietol a
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. V odôvodnení poukázal na žalobu pôvodného
žalobcu DLM - INTER PRODUCT, spol. s r.o., so sídlom v Trnave (ďalej aj len „pôvodný žalobca“),
ktorou sa tento domáhal voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva
bytu a nebytového priestoru uzatvorená dňa 01.10.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s., Žilina (ďalej
aj len „úpadca“) ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k bytu č. XX na XX. poschodí, vchod XXQ. domu súp. č. XXXX na Ulici Z. v
J., ktorý je postavený na pozemku CKN parc. č. 7930/42, katastrálne územie J., zapísaný na LV č.
XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
príslušenstve domu a pozemku CKN parc. č. 7930/42 zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.678 m2



vo výške 6193/2669714 a iného nebytového priestoru č. XXX (parkovacie státie) na treťom poschodí
vchodu č. X polyfunkčného domu súp. č. XXXX na Ulici Z. v J., ktorý je postavený na pozemku CKN parc.
č. 707930/42, katastrálne územie J., zapísaný na LV č. XXXX (poznámka krajského súdu, správne malo
byť uvedené LV č. XXXX), vrátane nebytového priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckemu podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku CKN parc. č.
7930/42 zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.678 m2 vo výške 1.351/2669714 (ďalej aj len „Zmluva“)
je neplatná, alternatívne, že Zmluva je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná.

2. Okresný súd uznesením č.k. 11Cbi/4/2014-89 zo dňa 3. mája 2016, právoplatným dňa 10.06.2016,
pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca IRIDIS s.r.o., so sídlom v
Trnave, a to s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.10.2015, z obsahu ktorej bolo
preukázané, že pôvodný žalobca v čase po začatí konania postúpil na obchodnú spoločnosť IRIDIS,
s.r.o. pohľadávku voči úpadcovi vo výške 490.000 Eur titulom nezaplatenej odmeny za prípravu a
vypracovanie reštrukturalizačného posudku spoločnosti úpadcu. Okresný súd mal z konkurzného spisu
zistené, že pôvodný žalobca si v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku v celkovej výške 490.000
Eur, ktorá je vedená pod poradovým číslom 8, a táto pohľadávka bola zistená v celom rozsahu a že
uznesením č.k. 3K/35/2012-1319 zo dňa 30.10.2015 rozhodol okresný súd o povolení vstupu nového
veriteľa IRIDIS s.r.o., so sídlom v Trnave do konkurzného konania namiesto pôvodného veriteľa DLM
- INTER PRODUCT, spol. s r.o. Okresný súd ďalej uviedol, že aktívnu legitimáciu mal v zmysle
ust. § 57 ods. 1 ZKR pôvodný žalobca ako veriteľ prihlásenej pohľadávky a v dôsledku postúpenia
tejto pohľadávky na spoločnosť IRIDIS, s.r.o. pôvodný žalobca toto postavenie v rozsahu prihlásenej
pohľadávky vo výške 490.000 Eur stratil a účastníkom konkurzného konania ako aj veriteľom prihlásenej
pohľadávky sa stala spoločnosť IRIDIS s.r.o. Okresný súd vo vzťahu k označeniu účastníka konania na
strane žalobcu uviedol, že v ďalšej časti odôvodnenia jeho rozsudku bude pôvodný žalobca a vstupujúci
žalobca označený spoločným „žalobca“.

3. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil poukazom na priebeh reštrukturalizácie dlžníka obchodnej
spoločnosti SSIM-OC, a.s., IČO: 36 437 921 vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1R/1/2010 a
uviedol, že dňa 01.10.2012 bola uzatvorená Zmluva medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 2/
rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru tak,
ako bol definovaný vyššie, za dohodnutú kúpnu cenu 106.739,57 Eur vrátane DPH (ďalej aj len „kúpna
cena“), ktorá mala byť zaplatená nasledovne: preddavok vo výške 5.077,34 Eur uhradený 11.06.2007,
preddavok vo výške 15.077,34 Eur uhradený 23.03.2009, preddavok vo výške 20.000 Eur uhradený
29.12.2010, preddavok vo výške 4.000 Eur uhradený 05.10.2010, preddavok vo výške 30.000 Eur
uhradený 06.10.2010 a preddavok vo výške 12.000 Eur uhradený 20.12.2010 a ďalej časť vo výške
364,38 Eur mal uhradiť žalovaný v 2/ rade do 15 dní po podpise Zmluvy a časť vo výške 10.220,51 Eur
do 15 dní po podpise Zmluvy. V Zmluve sa uvádza, že predkladateľ reštrukturalizačného plánu dlžníka
SSIM-OC, a.s. udelil súhlas s prevodom podľa § 163 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a
kúpna cena bola dohodnutá v súlade so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu dlžníka SSIM-
OC, a.s. Žalobca ďalej poukázal na následné začatie konkurzného konania voči úpadcovi uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 3K/35/2012-108 zo dňa 23.01.2013 a uznesenie Okresného súdu Žilina
č. k. 3k/35/2012-150 zo dňa 01.03.2013, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Žalobca
označil Zmluvu za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ust. § 119 ods. 1, § 132 ods. 1, §
155 ods. 2, § 164 ods. 1, § 160 ZKR a § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na čl. 20.5.1 záväznej
časti reštrukturalizačného plánu dlžníka SSIM-OC, a.s., v zmysle ktorého súhlasu dozorného správcu
podliehajú všetky právne úkony dlžníka týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a
parkovacím miestam, pričom cena predaja musí byť minimálne vo výške 1.301,16 Eur za m2 bez DPH
pri bytoch, 497,90 Eur za m2 bez DPH pri loggiách, 1.195 Eur za m2 bez DPH pri kanceláriách a 9.958
Eur bez DPH pri parkovacích miestach. Zároveň v zmysle čl. 20.5.5 záväznej časti reštrukturalizačného
plánu dlžníka SSIM-OC, a.s. dozorný správca je oprávnený vydávať potvrdenia na účely výmazu
záložných práv podľa čl. 17.6 a 17.11 po splnení podmienok uvedených v reštrukturalizačnom pláne.
Žalobca vyjadril názor, že Zmluva bola uzatvorená po potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka
SSIM-OC, a.s. súdom v rozpore so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu, kde nie je riešený
preddavok a kde nie je umožnené započítavať preddavok na kúpnu cenu. Reštrukturalizačný plán
jasne stanovuje pravidlá pre stanovenie kúpnej ceny - podmienky prevodu, pričom nezohľadňuje nijaký
preddavok, zálohu ani inú platbu zo strany budúcich kupujúcich do kúpnej ceny. Na strane žalovaného
v 2/ rade tak ide o pohľadávku, ktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizácie úpadcu, zaradená
do reštrukturalizačného plánu, čo však žalovaný v 2/ rade neučinil a teda v súlade s § 155 ods. 2



ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v obchodnom vestníku právo žalovaného v 2/ rade
vymáhať túto pohľadávku voči úpadcovi zaniklo, nakoľko si riadne a včas podľa ZKR neprihlásil svoje
pohľadávky. Hoci sa pohľadávka žalovaného v 2/ rade z titulu zaplateného preddavku potvrdením
plánu stala nevymožiteľnou, právne nezanikla a úpadca v rozpore so záväznou časťou plánu túto
pohľadávku žalovaného v 2/ rade započítal do kúpnej ceny. Súhlas dozorného správcu nemal byť
udelený, nakoľko prevod majetku úpadcu za nižšiu cenu ako ustanovuje záväzná časť plánu, bol
v rozpore so záväznou časťou plánu ako aj v rozpore s rozhodnutím reštrukturalizačného súdu o
potvrdení plánu a v rozpore s platnými ustanoveniami ZKR, v zmysle ktorých je úpadca viazaný plánom
potvrdeným reštrukturalizačným súdom. K porušeniu došlo v platbe kúpnej ceny, ktorá je nižšia ako
určuje potvrdený reštrukturalizačný plán, ďalej v započítaní preddavkov na platbu kúpnej ceny a vo
vystavovaní kvitancií o zániku záložného práva záložného veriteľa Volksbank Slovensko, a.s. bez toho,
aby úpadca alebo dozorný správca požiadal záložného veriteľa Volksbank Slovensko, a.s. o vystavenie
kvitancie, hoci tak v zmysle čl. 17.22 záväznej časti reštrukturalizačného plánu bol povinný urobiť.
Zmluva je dojednaným spôsobom zaplatenia kúpnej ceny (započítaním preddavkov na kúpnu cenu) v
rozpore s plánom potvrdeným súdom, v rozpore s rozhodnutím reštrukturalizačného súdu o potvrdení
plánu a teda v rozpore so zákonom s následkom absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Zmluva je uzatvorená v rozpore so zákonom z dôvodu, že úpadca v zmysle § 119 ods.
1 ZKR je účastníkom plánu a v zmysle § 132 ods. 1 ZKR je potvrdený plán pre úpadcu záväzný.
Nakoľko reštrukturalizačný plán, v ktorom sú jasne stanovené podmienky prevodu, ktoré nezohľadňujú
započítavanie preddavku na kúpnu cenu, bol potvrdený súdom a v zmysle § 153 ods. 1 ZKR tvorí
prílohu uznesenia o potvrdení plánu, zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, príp.
obchádzanie zákona, nakoľko žalovaný v 2/ rade nadobudol majetok, ktorý bol predmetom Zmluvy, tak,
že zaplatil len časť kúpnej ceny a zostatok zodpovedajúci výške preddavkov započítal s nevymožiteľnou
pohľadávkou žalovaného v 2/ rade z titulu zaplatenia preddavkov. Pokiaľ by súd posúdil, že konanie
úpadcu napriek nezákonnému súhlasu reštrukturalizačného správcu nie je priamym porušením zákona
a Zmluva svojim obsahom neodporuje zákonu, tak žalobca poukázal na to, že účelom a následkom v
Zmluve dohodnutého spôsobu zaplatenia kúpnej ceny bolo obchádzanie zákona, čo rovnako v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka vedie k záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy. Žalobca sa domáha
určenia neplatnosti Zmluvy voči všetkým jej účastníkom, kedy na strane úpadcu vystupuje a v jeho
mene koná správca úpadcu. Žalobca ako veriteľ úpadcu, ktorý má byť uspokojený z výťažku zo
speňaženia všeobecnej podstaty majetku podliehajúceho konkurzu, má naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti Zmluvy, nakoľko nemá iný prostriedok právnej ochrany a je vylúčené domáhať sa
priamo plnenia.

4. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ by súd vyhodnotil Zmluvu ako platnú, je možné jej odporovať podľa
ust. § 57 a nasledujúce ZKR s následkom určenia neúčinnosti Zmluvy súdom v zmysle ustanovení §
57, § 62 a § 59 ZKR. Žalobca považuje Zmluvu za odporovateľný právny úkon úpadcu v prospech
žalovaného v 2/ rade, nakoľko bola uzatvorená po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom, v
rozpore so záväznou časťou plánu, v ktorej nie je riešený preddavok, kedy plán neumožňuje započítavať
preddavok na kúpnu cenu, naopak, jasne stanovuje pravidlá pre určenie kúpnej ceny v rámci podmienok
prevodu, pričom nezohľadňuje nijaký preddavok, zálohu, ani inú platbu zo strany budúcich kupujúcich,
t.j. žalovaného v 2/ rade do kúpnej ceny a nakoľko zo strany žalovaného v 2/ rade ide o pohľadávku,
ktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizácie úpadcu a zaradená do reštrukturalizačného plánu, čo
však žalovaný v 2/ rade neučinil, a teda v súlade s ust. § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia
o potvrdení plánu v obchodnom vestníku právo žalovaného v 2/ rade vymáhať túto pohľadávku voči
úpadcovi zaniklo, nakoľko si riadne a včas podľa ZKR neprihlásil svoje pohľadávky. Týmto úkonom
boli znevýhodnení ostatní veritelia úpadcu, ktorí si riadne a včas svoje pohľadávky prihlásili, oproti
žalovanému v rade 2/, ktorý si pohľadávku zákonným spôsobom neprihlásil, a hoci sa táto pohľadávka
z titulu zaplateného preddavku potvrdením reštrukturalizačného plánu dlžníka SSIM-OC, a.s. stala
nevymožiteľnou, právne nezanikla a úpadca v rozpore so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu
túto pohľadávku žalovaného v 2/ rade započítal na kúpnu cenu. Zmluvou a v nej dojednaným spôsobom
zaplatenia kúpnej ceny došlo k zvýhodneniu žalovaného v 2/ rade tým, že nadobudol majetok, za ktorý
nezaplatil reálne celú kúpnu cenu, napriek tomu, že si ako veriteľ svoje nároky neuplatnil riadne a včas
prihláškou, a teda žalobca má za to, že tomuto úkonu možno úspešne odporovať ako právnemu úkonu
zvýhodňujúcemu v zmysle § 59 ZKR, ktorým sa ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov
úpadcu, okrem iného aj prihlásenej pohľadávky žalobcu v zmysle prihlášky nezabezpečenej pohľadávky
žalobcu do konkurzu, znížením majetku úpadcu. V zmysle § 57 ods. 1 ZKR žalobca ako veriteľ uplatňuje
právo odporovať tomuto právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku úpadcu, nakoľko veriteľ listom z



25.02.2014 žiadal správcu úpadcu, aby uplatnil odporovacie právo vo vzťahu k všetkým úkonom úpadcu
a iných osôb, ktoré vykazujú znaky odporovateľnosti, osobitne v zmysle znaleckého posudku č. 3/2011
zo dňa 27.10.2011 Mgr. Ing. Gabriely Štrbáňovej, súdnej znalkyne v odbore ekonómia a manažment,
ktorý je súčasťou súdneho a správcovského spisu, pričom správca podnetu žalobcu na odporovanie
nevyhovel. Právo odporovať právnym úkonom úpadcu je uplatnené včas, t.j. na súde do jedného roka
od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a nakoľko prebiehalo pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal
byť urobený odporovateľný právny úkon, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

5. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11Cbi/4/2014-77 zo dňa 02.02.2016, ktorým žalobu
zamietol z dôvodu, že pôvodný žalobca nepreukázal ku dňu rozhodnutia naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, nakoľko nepreukázal, že má postavenie veriteľa úpadcu. Krajský súd v Žiline
uznesením č.k. 14CoKR/15/2016-117 zo dňa 23.02.2017 tento rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v čase jeho rozhodovania už bolo pripustené, aby do konania
miesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca IRIDIS s.r.o.

6. Po vykonanom dokazovaní okresný súd s prihliadnutím na relevantné ustanovenia zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) konštatoval, že predmetom konania
bola žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu a zároveň žaloba o určenie neúčinnosti totožného
právneho úkonu voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok úpadcu. Podľa okresného súdu nejde
v prejednávanej veci o prípad eventuálneho ani alternatívneho petitu, ktorých základom je rovnaké
skutkové vymedzenie uplatneného nároku. V prejednávanej veci žalobca uplatnil jedným žalobným
návrhom dva odlišné nároky - neplatnosť a neúčinnosť totožného právneho úkonu založené na odlišných
hmotnoprávnych predpokladoch s odlišným okruhom pasívne vecne legitimovaných subjektov, teda vo
veci išlo o spojenie dvoch uplatnených nárokov na spoločné konanie v rámci jednej žaloby.

7. Ohľadom námietky procesnej neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti zmluvy okresný súd uviedol,
že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“), kedy v súlade
s judikatúrou bola prípustná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu za predpokladu preukázania
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“)
vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c) a d) CSP zásadne určovacie žaloby o určenie právnej
skutočnosti nepripúšťa s výnimkou, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, nakoľko právny úkon
ako prejav vôle je považovaný za právnu skutočnosť, kde žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu
v zmysle § 137 CSP je žalobou o určenie právnej skutočnosti predpokladanou ust. § 137 písm. d)
CSP, ktorá je prípustná, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide o situácie, kedy priamo osobitný
predpis umožňuje oprávnenej osobe domáhať sa na súde žalobou určenia tejto právnej skutočnosti
a podľa okresného súdu prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti nemožno rozširovať aj
na prípady priamo z osobitného predpisu nevyplývajúce. Civilný sporový poriadok síce v zmysle ust.
§ 470 vychádza z princípu jeho priamej aplikability aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, podľa okresného súdu by však bolo v rozpore s princípom právnej istoty a s princípom
zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, ak by
žalobu zamietol v časti o určenie neplatnosti Zmluvy výlučne z dôvodu jej procesnej neprípustnosti.
Žaloba bola podaná v čase, kedy procesný predpis takúto žalobu pripúšťal za predpokladu preukázania
naliehavého právneho záujmu, účinky takto podanej žaloby zostali zachované a je možné ju aj po
účinnosti CSP prejednať. Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval svojím
postavením nezabezpečeného veriteľa v konkurze na majetok úpadcu s tým, že v prípade speňaženia
bytu, ktorý bol predmetom prevodu na základe Zmluvy, a po uspokojení zabezpečeného veriteľa by v
prevyšujúcej časti výťažok z tohto speňaženia bol určený na uspokojenie nezabezpečených veriteľov.
Podľa okresného súdu možno v prípade vyslovenia neplatnosti Zmluvy predpokladať, že predmet
prevodu by bol súčasťou majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a jeho speňaženie by mohlo mať
vplyv na mieru uspokojenia veriteľov úpadcu v konkurze, pričom nemožno vylúčiť ani prípadný vplyv
na mieru uspokojenia žalobcu ako veriteľa nezabezpečenej pohľadávky, avšak tento bol v konaní
tvrdený žalobcom len v hypotetickej rovine, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, na základe
ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že pri vyslovení neplatnosti Zmluvy by reálne mohlo dôjsť k
zmene v právnom postavení žalobcu. Predpokladom speňaženia majetku v konkurze nie je samotný
výsledok sporu o neplatnosť Zmluvy, ale zapísanie sporného bytu do súpisu majetku podstát a postup
správcu podľa § 76 a nasl. ZKR. Podľa okresného súdu zároveň žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými



odôvodňoval neplatnosť Zmluvy, by mohli byť dôvodom len pre vyslovenie čiastočnej neplatnosti Zmluvy
v časti dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, čo vylučuje tvrdený naliehavý právny záujem
žalobcu na požadovanom určení.

8. Ohľadom uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu konštatoval okresný súd zachovanie
prekluzívnej lehoty jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v zmysle § 57 ods. 2 ZKR,
keď uznesenie okresného súdu, ktorým bol vyhlásený konkurz, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
dňa 08.03.2013, pričom za deň zverejnenia sa považuje deň 09.03.2013 a lehota jedného roka začala
plynúť dňom 10.03.2013. Posledným dňom tejto lehoty bol pondelok 10.03.2014, kedy bola žaloba na
súde podaná. Táto žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom
prihlásenej a zistenej pohľadávky v konkurze, pričom pasívne legitimovaným subjektom je ten, kto s
dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, t.j. výlučne žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade nie
je pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k uplatnenému právu odporovať právnemu úkonu, z
ktorého dôvodu okresný súd v časti o určenie neúčinnosti Zmluvy žalobu voči žalovanému v 1/ rade
zamietol.

9. Okresný súd vo vzťahu k Zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa
01.10.2012 medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade konštatoval, že právny zástupca žalobcu nepovažoval
za potrebné samotnú Zmluvu v konaní predkladať, nakoľko ju protistrana nerozporuje. Okresný súd ďalej
uviedol, že takáto zmluva je v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. obligatórne písomná a
musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj podstatné náležitosti upravené v § 5 ods. 1 písm. a)
až h) tohto zákona, v opačnom prípade ide o právny úkon absolútne neplatný. Na dôvody absolútnej
neplatnosti, ktoré by potenciálne v konaní vyšli najavo, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Neúčinnosť právneho úkonu v zmysle § 57 ZKR možno vysloviť len vo vzťahu k právnemu úkonu
platnému. Žalobca tým, že v konaní nepredložil Zmluvu, vyslovenia neplatnosti, resp. neúčinnosti ktorej
sa domáhal, okresnému súdu neumožnil náležite posúdiť platnosť tohto právneho úkonu z hľadiska
naplnenia formálnych a obsahových náležitostí, vyplývajúcich predovšetkým zo zákona č. 182/1993 Z.z.
Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu tejto Zmluvy, nebolo sporné, že na jej základe došlo
k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2/ rade, neboli sporné obsahové náležitosti tejto
Zmluvy týkajúce sa identifikácie jej predmetu, kúpnej ceny a spôsobu jej zaplatenia so zohľadnením
uhradených preddavkov na kúpnu cenu, ani to, že Zmluva bola uzatvorená so súhlasom dozorného
správcu v zmysle čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu a že pri dojednanej kúpnej cene bola dodržaná
minimálna jednotková cena bytu a parkovacieho miesta v zmysle čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu.
Okresný súd tak v konaní posudzoval výlučne dôvod neplatnosti Zmluvy skutkovo vymedzený žalobcom,
keď bez poznania celého obsahu tohto právneho úkonu nebolo možné vylúčiť iný dôvod neplatnosti
zmluvy. Rovnako aj tvrdené dôvody neúčinnosti tohto úkonu mohli byť posudzované len vo väzbe na
skutkové okolnosti uvedené v žalobe bez možnosti jednoznačného konštatovania zo strany okresného
súdu, že napadnutý právny úkon Zmluvy je právnym úkonom platným.

10. Žalobca dôvod neplatnosti Zmluvy vymedzil tvrdením, že bola uzatvorená po potvrdení
reštrukturalizačného plánu dlžníka v rozpore s jeho záväznou časťou z hľadiska dojednaného spôsobu
zaplatenia kúpnej ceny zohľadňujúceho žalovaným v 2/ rade uhradené preddavky na kúpnu cenu, čo
reštrukturalizačný plán vo svojej záväznej časti nepredpokladal. Podľa žalobcu si tak žalovaný v 2/
rade mal pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizácii dlžníka, čo však neurobil, v dôsledku čoho sa jeho
pohľadávka stala nevymáhateľnou, avšak následne bola v rozpore s reštrukturalizačným plánom a
ustanoveniami ZKR táto pohľadávka započítaná na zaplatenie kúpnej ceny. Na rovnakom skutkovom
základe vymedzoval žalobca aj ukracujúci charakter Zmluvy v zmysle § 57 ods. 4 ZKR.

11. Podľa okresného súdu žalobca pri vymedzení dôvodu neplatnosti a zároveň dôvodu ukracujúceho
charakteru Zmluvy vychádzal z nesprávneho predpokladu o existencii pohľadávky žalovaného v 2/ rade,
ktorá mala byť prihlásená v reštrukturalizácii. Žalobca túto pohľadávku náležite skutkovo nevymedzil,
pričom podľa okresného súdu možno mať na základe skutkových okolností veci za to, že žalobca mal
na mysli pohľadávku žalovaného v 2/ rade na vrátenie preddavkov na kúpnu cenu uhradenú na základe
Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. Podľa okresného súdu
bolo z okolností prejednávanej veci zrejmé, že k uzatvoreniu Zmluvy došlo na základe skôr uzatvorenej
Zmluvy o budúcej zmluve medzi úpadcom ako budúcim predávajúcim a V. M. ako budúcim kupujúcim
v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3 a v spojení so Zmluvou o prevode práv a povinností zo zmluvy o budúcej
zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej medzi úpadcom ako budúcim



predávajúcim, V. M. ako pôvodným budúcim kupujúcim a žalovaným v 2/ rade ako budúcim kupujúcim.
V konaní nebolo sporné zaplatenie preddavkov 1 až 6, ani to, že Zmluva o budúcej zmluve nezanikla,
nebola zrušená a práve na jej základe došlo dňa 01.10.2012 k uzavretiu Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a nebytového priestoru medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade. V konaní tak nebolo preukázané,
že by v čase prebiehajúcej reštrukturalizácie dlžníka mal žalovaný v 2/ rade voči dlžníkovi SSIM-OC,
a.s. pohľadávku, ktorú by bol povinný v reštrukturalizácii dlžníka prihlásiť prihláškou v zmysle ust. §
120 a nasl. ZKR, nebolo preukázané, že by v relevantnom období existovala pohľadávka žalovaného
v 2/ rade voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s. na vrátenie preddavkov na kúpnu cenu a takáto pohľadávka v
danom čase neexistovala ani v podobe pohľadávky podmienenej. Podmienenou pohľadávkou sa pre
potreby ZKR rozumie pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, pričom za podmienku
vzniku pohľadávky žalovaného v 2/ rade na vrátenie preddavkov na kúpnu cenu, v dôsledku ktorej by
žalovaný v 2/ rade bol povinný prihlásiť si takúto pohľadávku v reštrukturalizácii na majetok dlžníka,
nemožno považovať už zákonom predpokladané právne skutočnosti, na základe ktorých by mohlo
dôjsť k zániku alebo zrušeniu Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru s právnymi dôsledkami vyplývajúcimi z ust. § 457 Občianskeho zákonníka. V konaní tak
nebola preukázaná existencia pohľadávky žalovaného v 2/ rade, ktorú by tento bol povinný prihlásiť
si v reštrukturalizácii dlžníka s právnym dôsledkom jej nevymáhateľnosti voči žalovanému v 2/ rade v
dôsledku jej neuplatnenia v reštrukturalizácii prihláškou.

12. Okresný súd k spôsobu zaplatenia dojednanej kúpnej ceny vo výške 106.739,57 Eur na základe
Zmluvy so zohľadnením zaplatených šiestich preddavkov na kúpnu cenu a k dojednaniu o úhrade
zostávajúcej kúpnej ceny 364,38 Eur a 10.220,51 Eur do 15 dní po podpise Zmluvy, uviedol, že
tento v konaní nebol sporný. Rovnako nebolo sporné, že dojednaná výška kúpnej ceny zodpovedala
čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu dlžníka a že na jej uzatvorenie bol udelený súhlas dozorného
správcu, tak ako to tento článok reštrukturalizačného plánu predpokladal. V dojednanom spôsobe
zaplatenia kúpnej nedošlo k právnemu úkonu započítania vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a
žalovaným v 2/ rade, ktoré by mohlo poškodiť veriteľov v konkurze, resp. žalovaného v 2/ rade voči
ostatným veriteľom zvýhodniť. Obsahom dojednania o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny nie je právny
úkon započítania vzájomných pohľadávok ako právny úkon smerujúci k zániku vzájomných pohľadávok
okamihom, keď sa pohľadávky stretnú. Reštrukturalizačný plán dlžníka určil minimálnu jednotkovú
cenu za m2 bytu, loggie, kancelárie, parkovacieho miesta a zároveň podmienil právne úkony dlžníka
týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam súhlasu dozorného
správcu. Hoci reštrukturalizačný plán nemal výslovné ustanovenia o zohľadňovaní preddavkov na kúpnu
cenu, neznamená to, že by žalovaný v 2/ rade mal v súvislosti s uzatvorením Zmluvy opätovne
zaplatiť plnú kúpnu cenu, hoci na základe Zmluvy o budúcej zmluve preukázateľne časť kúpnej ceny
uhradil ako preddavok (§ 498 Občianskeho zákonníka) a len v zostávajúcej časti v čase uzatvorenia
Zmluvy bol jeho záväzok zaplatiť kúpnu cenu nesplnený. Obsahom dojednania kúpnej ceny v Zmluve
a dojednania o spôsobe jej zaplatenia nebol právny úkon započítania, ale len konštatovanie o úhrade
časti kúpnej ceny vo forme preddavku pred jej uzavretím a o úhrade zostávajúcej časti kúpnej ceny v
lehote 15 dní od podpisu Zmluvy. Uvedené podľa okresného súdu nie je v rozpore so záväznou časťou
reštrukturalizačného plánu a nejde ani o dojednanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonom, ktoré by
zákon obchádzalo alebo poškodzovalo veriteľov úpadcu v konkurze, resp. zvýhodňovalo žalovaného v 2/
rade oproti ostatným veriteľom. Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. 17.6, 17.7 a 17.8 reštrukturalizačného
plánu, uviedol okresný súd, že minimálna kúpna cena určená plánom za jednotlivý byt, resp. nebytový
priestor na základe Zmluvy (ktorá skutočnosť je predpokladom zániku záložného práva zabezpečeného
veriteľa Volksbank Slovensko, a.s.) bola žalovaným v 2/ rade zaplatená a okresný súd nepovažoval za
relevantné, v akom časovom momente, t.j. či pred uzatvorením Zmluvy formou preddavku na základe
uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve alebo po uzatvorení Zmluvy v súlade s dojednaním zmluvných
strán o jej obsahu.

13. Okresný súd uzavrel, že na skutkovom základe tvrdenom žalobcom nemožno vo vzťahu k Zmluve
konštatovať jej neplatnosť ani ukracujúci charakter tohto právneho úkonu a žalobca tak nepreukázal
tvrdené dôvody neplatnosti právneho úkonu ani ukrátenie dotknutým právnym úkonom prihlásených
pohľadávok veriteľov úpadcu v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR ako jeden z primárnych predpokladov
odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze. Okresný súd preto žalobu zamietol tak v časti o určenie
neplatnosti Zmluvy ako aj v časti o určenie neúčinnosti Zmluvy. O trovách konania rozhodol okresný súd
ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a preto
im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.



14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie, a to z
dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. K otázke naliehavého právneho
záujmu žalobca uviedol, že sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu a svoj naliehavý právny
záujem odvodzuje od toho, že nemá iný prostriedok právnej ochrany a je vylúčené domáhať sa priamo
plnenia. Započítaním preddavkov na kúpnu cenu došlo k ukráteniu veriteľov, kedy po uspokojení
zabezpečeného veriteľa prichádza na rad uspokojovanie nezabezpečených veriteľov a z tohto dôvodu
má žalobca naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu. V prípade
určenia neplatnosti právneho úkonu by správca musel postupovať v zmysle ust. § 76 a nasl. ZKR a
bol by povinný postupovať v zmysle princípov zakotvených ZKR, kedy má postupovať pri výkone svojej
funkcie s náležitou starostlivosťou. Samotný správca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.04.2015 uviedol, že
ak sa v konaní preukážu žalobcom tvrdené skutočnosti, bude so žalobným petitom súhlasiť, a teda by
v prípade určenia neplatnosti predmetnej zmluvy bol povinný postupovať v zmysle ZKR a aktualizovať
súpis majetku úpadcu a zároveň nanovo speňažiť predmetný byt. Okresný súd uviedol, že žalobcom
tvrdené skutočnosti by mohli byť dôvodom len pre vyslovenie čiastočnej neplatnosti zmluvy v časti
dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny. Podľa žalobcu nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v zmysle
reštrukturalizačného plánu, ktorý bol schválený súdom, a z tohto dôvodu sa jedná o absolútnu neplatnosť
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

15. Vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Sžso/84/2014, podľa ktorého: „Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré
majú účastníkom podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť, pričom ako vyplýva z § 132 ods.
1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých
účastníkov“. Podľa žalobcu zo zákonných ustanovení vyplýva, že v záväznej časti reštrukturalizačného
plánu sa musia uviesť všetky práva a povinnosti veriteľov, prípadne spoločníkov alebo členov dlžníka,
ale aj tretích osôb, ktoré podľa plánu majú vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Okresný súd nesprávne
právne posúdil ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizačného plánu, a to konkrétne v časti týkajúcej
sa záväznej časti reštrukturalizačného plánu. Podľa žalobcu z reštrukturalizačného plánu úpadcu
vyplýva, že sa možnosť započítania preddavku vylučuje, nakoľko z tohto plánu plynie iba pripustenie
uhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti platbou vo forme bezhotovostného prevodu na účet úpadcu,
a to vo výške aspoň minimálnej ceny, ktorá je uvedená v pláne. Aj keď v reštrukturalizačnom pláne
nie je upravené započítanie preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy, neznamená to, že
započítanie je povolené. Z plánu vyplýva, že ako s jediným možným spôsobom, ktorým je možné
speňažovať majetok, sa počíta so zaplatením kúpnej ceny minimálne vo výške kúpnej ceny určenej
plánom, a to na bankový účet úpadcu. S týmto jediným možným spôsobom úhrady spája plán aj ďalšie
skutočnosti, ako napríklad zánik záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Je preto neprípustné,
aby sa započítanie preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy považovalo za úkon v súlade
s reštrukturalizačným plánom. Tento úkon je v rozpore s reštrukturalizačným plánom a je preto podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Žalovaný v 2/ rade si mal predmetnú preddavkovú úhradu
prihlásiť do reštrukturalizačného konania, aby mal nárok na uspokojenie v závislosti od zaradenia
do skupiny na uspokojovanie a následne by sa postupovalo v zmysle plánu, kedy by boli najskôr
uspokojení zabezpečení veritelia a následne nezabezpečení veritelia. Započítaním preddavkovej platby
žalovaného v 2/ rade tak nebola reálne zaplatená kúpna cena za predmetný byt tak, ako s tým počíta
reštrukturalizačný plán. Z tohto dôvodu boli znížené aktíva úpadcu, z ktorých sa mali uspokojiť veritelia.
Na druhej strane bol zvýhodnený tretí subjekt - žalovaný v 2/ rade, ktorého reštrukturalizačný plán
nezaraďuje do žiadnej skupiny. Veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky riadne a včas, tak boli
ukrátení na svojich právach a reštrukturalizačný plán bol porušený, nakoľko počítal s predajom bytov
za aspoň minimálnu cenu v ňom určenú. Žalobca tak dostatočne preukázal existenciu pohľadávky
žalovaného v 2/ rade, ktorú si tento riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní neprihlásil. Prvoinštančný
súd dospel k nesprávnym zisteniam a vec nesprávne posúdil, keď konštatoval, že záväzná časť plánu
nerieši otázku preddavku kúpnej ceny a nevylučuje možnosť započítania preddavku na kúpnu cenu za
predmet prevodu a zároveň žalobca preukázal zníženie aktív úpadcu zohľadnením preddavkovej platby
žalovaným v 2/ rade. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

16. Žalovaný v 1/ rade sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.



17. Žalovaný v 2/ rade cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že
napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a má za to, že okresný súd sa dôsledne vysporiadal
s predmetom konania. Odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné a neopodstatnené, žalobca
v konaní nepreukázal existenciu hmotnoprávneho základu pre záver o neplatnosti, resp. neúčinnosti
právneho úkonu zmluvy a takýto základ nepredstavujú ani dôvody uvedené v odvolaní, ktoré sú
totožné s dôvodmi podanej žaloby. V konaní nebola preukázaná existencia pohľadávky, ktorú by bol
žalovaný v 2/ rade povinný prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Predmetná zmluva bola uzavretá
v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom, so súhlasom dozorného správcu a v súlade so
zákonom. Žalovaný v 2/ rade nehnuteľnosť nadobudol dobromyseľne, pričom kúpna cena zodpovedá
cene a podmienkam uvedeným v reštrukturalizačnom pláne. Spôsob úhrady kúpnej ceny započítaním
preddavku nie je v rozpore s reštrukturalizačným plánom a nemá za následok neplatnosť právneho
úkonu. V odvolaní sa neuvádzajú žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce nesprávne skutkové zistenia
alebo nesprávne posúdenie veci okresným súdom. Žalovaný v 2/ rade tak žiadal rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť.

18. Na doručené vyjadrenie žalovaného v 2/ rade žalobca a žalovaný v 1/ rade písomne nereagovali.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov
podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa §
387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/9/2018-205 zo dňa
19.06.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu
a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378
ods. 1 CSP.

21. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím
dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského
súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra
2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo



170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa
ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

26. Ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo
svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,
sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v
tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu
zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS
50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania
a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu,
ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného
súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a
vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne
zistený skutkový stav veci. Obdobne neobstojí námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho
posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci
nenastala.

27. Krajský súd vo väzbe na podanú žalobu a dôvody odvolania žalobcu uvádza, že žalobca sa v konaní
domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
uzavretej medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade dňa 01.10.2012, a to predovšetkým pre žalobcom
namietaný rozpor v zmluve dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny so zohľadnením uhradených
preddavkov žalovaného v 2/ rade s reštrukturalizačným plánom potvrdeným súdom. Pre posúdenie
tejto námietky neplatnosti uzatvorenej zmluvy bolo rozhodujúce vyhodnotenie otázky zohľadnenia
vopred zaplatených preddavkov na kúpnu cenu v kontexte s potvrdeným reštrukturalizačným plánom.
Reštrukturalizačný plán je možné definovať ako listinu, ktorá upravuje vznik, zmenu alebo zánik práv a
záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi
prihlásených pohľadávok, prípadne uspokojenie spoločníkov dlžníka alebo jeho členov s tým, že po
potvrdení je tento plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Žalobca v tomto smere argumentoval
neprípustnosťou započítania preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy, ktoré podľa jeho
názoru bolo v rozpore s reštrukturalizačným plánom, s tým, že žalovaný v 2/ rade si mal preddavkovú
úhradu prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné
zvýrazniť, že žalobca ani v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval, aká pohľadávka mala titulom



zaplateného preddavku žalovanému v 2/ rade vzniknúť, teda akú pohľadávku a z akého právneho
dôvodu si mal žalovaný v 2/ rade do reštrukturalizačného konania prihlásiť. V konaní nebolo sporné
zaplatenie preddavkov na kúpnu cenu na základe Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva
bytu a nebytového priestoru. K obsahu a charakteru týchto preddavkov krajský súd uvádza, že sa
jedná o plnenie poskytnuté pred uzavretím zamýšľanej zmluvy, ktoré možno hodnotiť ako zálohu
podľa § 498 Občianskeho zákonníka. Takáto záloha (preddavok) zodpovedá čiastočnému plneniu
záväzku zo zmluvy, ktorá má byť následne medzi stranami uzavretá, a poskytnutie zálohy preto nie
je možné definovať ako záväzok (dlh), ale plnenie budúceho záväzku, pričom záloha sa riadi právnou
úpravou, ktorá platí pre záväzok, ktorý vznikne uzavretím platnej zmluvy, a ak dôjde k uzavretiu
zmluvy, záloha sa použije na plnenie tohto záväzku (obdobne podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33 Cdo 1814/2011). Zaplatená záloha by mohla nadobudnúť charakter bezdôvodného
obohatenia nadobudnutého plnením bez právneho dôvodu len v prípade, ak je zrejmé, že zamýšľaná
zmluva nebude realizovaná. V zásade platí, že peňažná čiastka poskytnutá v súvislosti s pripravovanou
kúpou veci budúcim kupujúcim a prijatá budúcim predávajúcim, sa považuje za zálohu a bezdôvodným
obohatením sa môže stať až vo chvíli, kedy budúci predávajúci odmietol budúcemu kupujúcemu vec
predať (obdobne podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33 Odo 459/2011). Peňažné preddavky zaplatené
na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru tak nepochybne
mali súvislosť s povinnosťou zakotvenou v Zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
zo dňa 01.10.2012. Preddavok preto predstavuje dôvodne vyplatenú platbu zakotvenú zmluvou o
budúcej zmluve a nenadobudol povahu pohľadávky, ktorá by mala byť žalovaným v 2/ rade uplatnená
v reštrukturalizačnom konaní. Ako v tomto smere vecne správne poukázal súd prvej inštancie, v konaní
nebolo sporné, že zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru nezanikla,
nebola zrušená a práve na jej základe došlo dňa 01.10.2012 k uzatvoreniu Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a nebytového priestoru. V čase reštrukturalizácie dlžníka tak nie je možné konštatovať, že by
na strane žalovaného v 2/ rade bola daná pohľadávka, ktorú by tento bol povinný v reštrukturalizácii
dlžníka prihlásiť s právnym dôsledkom jej nevymáhateľnosti z dôvodu neuplatnenia v reštrukturalizácii
prihláškou, nakoľko neexistoval žiadny právny dôvod na vrátenie preddavku zaplateného na kúpnu cenu
na základe zmluvy o budúcej zmluve.

28. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že takáto forma úhrady kúpnej ceny bola v rozpore so súdom
potvrdeným reštrukturalizačným plánom, krajský súd zdôrazňuje, že zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny
žalovaným v 2/ rade spôsobom dohodnutým v zmluve o budúcej zmluve a v následne uzatvorenej zmluve
o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, nebolo reštrukturalizačným plánom vylúčené, cena
určená v žalobcom napadnutej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zodpovedala
reštrukturalizačnému plánu a s prevodom vyslovil súhlas dozorujúci správca. S ohľadom na skutočnosť,
že dohodnutý spôsob zaplatenia kúpnej ceny potvrdený reštrukturalizačný plán nevylučoval, nemôže
obstáť ani odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/84/2014, keďže túto
otázku reštrukturalizačný plán vo vzťahu k zohľadneniu vopred zaplatených preddavkov na kúpnu cenu
neriešil a takýto postup výslovne nezakazoval. S prihliadnutím na udelený súhlas dozorného správcu k
uzavretiu dotknutého právneho úkonu a vo väzbe na všeobecnú požiadavku právnej istoty účastníkov
záväzkovo-právneho vzťahu a tiež s prihliadnutím na nesporné zaplatenie kúpnej ceny žalovaným v
2/ rade, nemožno daný právny stav hodnotiť ako okolnosť, ktorá by mala viesť k záveru o neplatnosti
dotknutého právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Opačný postup,
ktorý by viedol k spochybneniu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným v 2/ rade úkonmi, ktoré boli
v súlade so zmluvou o budúcej zmluve a následne uzatvorenou zmluvou o prevode vlastníctva bytu a
nebytového priestoru, by bol postupom, ktorý by mohol viesť k porušeniu práva žalovaného v 2/ rade
vlastniť majetok, ktoré právo je garantované aj čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

29. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietal zvýhodnenie žalovaného v 2/ rade v
dôsledku započítania preddavkovej platby na kúpnu cenu, krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie
uvádza, že zohľadnením preddavkov, zaplatených na základe zmluvy o budúcej zmluve, nedošlo k
takému úkonu, ktorý by mohol poškodiť veriteľov, resp. zvýhodniť žalovaného v 2/ rade voči ostatným
veriteľom. Za situácie, kedy nebolo zistené, že by žalovanému v 2/ rade v čase relevantnom na
prihlasovanie pohľadávok svedčila akákoľvek pohľadávka, ktorej obsahom by bolo vrátenie zaplatených
preddavkov žalovanému v 2/ rade, bol žalovaný v 2/ rade povinný na základe uzatvorenej zmluvy o
prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru doplatiť kúpnu cenu a túto svoju povinnosť splnil.
Zaplatenie preddavku na kúpnu cenu nie je možné považovať bez ďalšieho za pohľadávku uplatniteľnú
voči dlžníkovi, a preto nemožno hovoriť ani o zvýhodňujúcom právnom úkone započítania v prípade, ak



boli preddavky zaplatené žalovaným v 2/ rade zohľadnené vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny žalovaným
v 2/ rade. Nemôže v tomto smere obstáť ani argumentácia žalobcu vo vzťahu k zaplateniu kúpnej
ceny minimálne vo výške kúpnej ceny určenej reštrukturalizačným plánom. Kúpna cena dojednaná v
napadnutej zmluve zodpovedala minimálnej výške ceny určenej reštrukturalizačným plánom a táto cena
žalovaným v 2/ rade bola zaplatená (čiastočne vo forme preddavkov), pričom nemôže byť považované
za rozhodujúce, v akom časovom momente k úhrade tejto ceny došlo. Ako už bolo konštatované,
preddavok v zmysle ust. § 498 Občianskeho zákonníka predstavuje plnenie jedného z účastníkov pred
uzavretím zmluvy, a preto preddavok na kúpnu cenu v konečnom dôsledku znamená platenie kúpnej
ceny žalovaným v 2/ rade vo výške zodpovedajúcej tomuto preddavku. Vo vzťahu k odporovateľnosti
právneho úkonu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru možno tiež v zhode so súdom
prvej inštancie poukázať na skutočnosť, že vo vzťahu k napadnutej zmluve nie je možné konštatovať
ani jej ukracujúci charakter v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. Požiadavka, aby právny úkon ukracoval
uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej
skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu
nevznikne. Ide o podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných
právnych úkonov, ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. Žalobca bol v prejednávanej
veci nositeľom dôkazného bremena aj ohľadom preukázania existencie tejto základnej hmotnoprávnej
podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom procesným právnym následkom neunesenia
jeho dôkazného bremena je neúspech žalobcu v spore.

30. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodovaním tak okresného súdu ako aj súdu
odvolacieho nedošlo ani k zásahu do právnej istoty sporových strán, keďže pri posudzovaní nároku
žalobcu sa vychádzalo z dôkazného právneho stavu, ktorý tu bol zistený do momentu rozhodovania
súdom prvej inštancie a ktorý bol krajským súdom obdobne vyhodnotený v rozsudku vo veci sp.
zn. 13CoKR/40/2016 a vo veci sp. zn. 14CoKR/20/2016. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína
čl. 2 CSP a poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 300/06, podľa
ktorého „Aj keď závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu
hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie“.

31. Krajský súd tak odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a na základe uvedených
zhodnotení dospel k názoru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu tohto rozsudku okresného súdu tak v napadnutom výroku
o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru,
ako aj v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o určenie neúčinnosti tejto zmluvy. Vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania konštatuje krajský súd, že tento výrok nebol osobitne odvolaním
žalobcu napadnutý a ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako krajským súdom
potvrdený ako vecne správny.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní
žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade, ktorým tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.