Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/16/2017 z 17. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. januára 2018, sp. zn. 21Co/16/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8616202183.1 Krajský súd Prešov | 21Co/16/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8616202183.1 | 2018-01-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54fe0513-474c-4654-8fda-0c231c1e992a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8616202183.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616202183
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8616202183.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Q.., zastúpený JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 300 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 7C/72/2016-36 zo
dňa 26. 09. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 300 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a zároveň rozhodol o
tom, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil takto, cit.:
„Z rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2C/21/2014 zo dňa 6.5.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/328/2015 zo dňa 25.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
29.2.2016 súd zistil, že súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo
dňa 21.4.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že
strany sporu uzatvorili dňa 21.4.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 800,- eur, pričom v zmluve nie je uvedený úrok, len poplatok vo výške 772,- eur,
pričom poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN. Ďalej podľa odôvodnenia
uvedeného prvostupňového rozsudku ...z okolností uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že ide
o typovú zmluvu vopred naformulovanú zo strany žalovaného ako dodávateľa úveru, na zabezpečenie
ktorého slúžila, pričom žalobca ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jej obsah. Obsah dohody o
zrážkach zo mzdy podľa názoru súdu zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, keďže tento v prípade, ak veriteľ predloží zamestnávateľovi
dohodu o zrážkach zo mzdy na jej realizáciu, žalobca ako dlžník v postavení spotrebiteľa nevie
nijako zabrániť realizovaniu samotných zrážok z jeho mzdy, čo má za následok, že ide o neprijateľné
podmienky, ktoré súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné... Zo žiadosti
o zrážky zo mzdy zo dňa 18.4.2013 súd zistil, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu - M.. o
vykonanie zrážok zo mzdy v celkovej výške 2 184,94 eura.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba je dôvodná, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s
argumentáciou žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 2C/21/2014 úspešne uplatnil porušenie práva spotrebiteľa, preto má právo na primerané finančné



zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie jeho práva nesie zodpovednosť. Žalovaný v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/21/2014 úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských
práv, keď dosiahol určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa
21.4.2011, na základe ktorej mu hrozili zrážky zo mzdy v rozsahu 2 184,94 eura, teda o 1 384,94 eura
viac ako si požičal / 2 184,94 eura - 800,- eur/. Už len na základe uvedeného je súd toho názoru, že
priznanie finančného zadosťučinenia v požadovanej výške 300,- eur je primerané a spravodlivé a napĺňa
požiadavku účinného, sankčného a odradzujúceho prostriedku ochrany spotrebiteľa. Keďže žalovaný
preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, jeho dôsledkom je aj úspešné uplatnenie práva
spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia je
správne a spravodlivé, aby táto zohľadňovala aj ujmu, ktorá spotrebiteľovi hrozila, pokiaľ by žalovaný
uplatňoval voči nemu nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, čím sa naplní aj odradzovacia
funkcia tohto satisfakčného prostriedku.
Pre úplnosť súd dodáva, že ak by podrobil súdnemu prieskumu úverovú zmluvu, ktorá založila právny
vzťah medzi stranami sporu, musel by dospieť k záveru, že táto neobsahuje obligatórne náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a ročnú
percentuálnu mieru nákladov tak, ako to ustálil súd v konaní sp.zn. 2C 21/2014. Právnym dôsledkom
uvedených nedostatkov by bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, preto by žalovaný mal nárok len
na vrátenie sumy 800,- eur“

3. Právne súd prvej inštancie posúdil predmet sporu v zmysle ust. § 52, § 53 a § 54 Občianskeho
zákonníka, ako aj ust. § 1, § 3, § 9 a § 11 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom
znení. Plne úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov konania podľa §
255 ods. 1 CSP.

4. Proti citovanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo
strany žalovaného. Žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený,
čím bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, pričom rozhodnutie vychádza z nesprávnych
skutkových zistení, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je treba vykladať skôr reštriktívne a treba brať do
úvahy všetky okolnosti prípadu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že došlo k
porušeniu spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušenia.
Nakoľko si žalobca neplnil svoje povinnosti platenia splátok podľa dohody je právne sporné, či možno
priznať právo na primerané finančné zadosťučinenie tomu, kto sám právo porušuje. Žalovaný poukázal
na to, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný, čo do dôvodu a výšky a taktiež za šikanózny.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril, a to napriek výzve súdu prvej inštancie
doručený mu 15. 11. 2016.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II.ÚS 78/05).



8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza nasledovné.

9. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil ako nedôvodnú
odvolaciu námietku žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Odôvodnenie
rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní a odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v
odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť záver o tom, z akého skutkového
stavu pri svojom rozhodnutí, vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.

10. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Z hypotézy právnej normy v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom
č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné
zadosťučinenie tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti
žalobou proti dodávateľovi na súde, tak ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie.

11. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.05.2015 č.k. 2C 21/2014-51, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.01.2016 č.k. 8Co 328/2015-100 bola za neplatnú určená dohoda o
zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011. Žalobca si teda v inom súdnom konaní
úspešne uplatnil porušenie svojho práva v dôsledku neplatného dojednania dohode zo zrážkach zo
mzdy v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca má preto právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených
Zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného na primerané
finančné zadosťučinenie. Základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je tak nepochybne daný.

12. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktoré sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Prešov 2C
21/2014, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
sa mohli vykonávať, aj sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho aby boli nároky žalovaného
uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmavané súdom. Žalobca bol dlhodobo nedôvodne vystavený
psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci
určenia neplatnosti dohody o zrážkach, pričom je bez akýchkoľvek pochybností, že tento stav vyvolal
žalovaný, ktorý sa snažil dojednaním neplatnej dohody o zrážkach v zmluve o úvere obísť právnu úpravu
na ochranu spotrebiteľa.

13. V tejto súvislosti nie je relevantná odvolacia námietka žalovaného o tom, že na úverovej zmluve nie
je zaplatená ani len istina úveru. Nepochybne sa jedná o samostatný nárok žalovaného voči žalobcovi,
ktorý má právo si uplatniť na príslušnom orgáne, no v súvislosti s predmetom sporu túto námietku
považuje odvolací súd irevelatnú.

14. Pokiaľ sa týka namietanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú ustálil súd prvej
inštancie vo výške 300 Eur, odvolací súd rovnako považuje túto sumu za primeranú s ohľadom na



intenzitu zásahu žalovaného do práv žalobcu ako spotrebiteľa, pričom odvolací súd v plnom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka rozsahu finančného zadosťučinenia, ako
to vyplýva z bodu 10 napadnutého rozsudku.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9
zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).