Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/39/2014 z 12. 11. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. novembra 2014, sp. zn. 7CoP/39/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4113230537.1
Krajský súd Nitra | 7CoP/39/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4113230537.1 | 2014-11-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df68e1ca-1da3-4eb4-9596-b70090d8421c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4113230537.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113230537
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113230537.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľky: T. Y. (pôvodne W.
T.), nar. 26.XX.XXXX, bytom U. XXX, t.č. bytom X. T., Z. XXX/XX, zastúpenej Centrom právnej pomoci
so sídlom v Bratislave 1, Nám. Slobody 12, Kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 88, Nitra, proti
odporcovi: N.. N. Kozelovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, t.č. bytom B., Z. XX, zastúpený Petruška
& partners s.r.o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletej T. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ako kolíznym opatrovníkom,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. júna 2014, č. k. 24P/275/2013-85,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúce sa výšky vyživovacej povinnosti
odporcu   m e n í   tak, že odporca je povinný prispievať na výživu maloletej T. W., nar. XX.XX.XXXX
na čas po rozvode sumou 160,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva
do 3.10.2014 a od 4.10.2014 sumou

120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo  navrhovateľky T. W. T., rod. T., nar.
XX.XX.XXXX a odporcu N.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 06.09.2008 v U., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu U. vo zväzku 17, ročník 2008,   na strane 181, pod poradovým číslom 79
rozviedol.  Zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej T. W., nar. XX.XX.XXXX
na čas po rozvode tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca súd zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške
160,- eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd prvého stupňa upravil aj  styk otca s maloletou T. W. tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom týždni v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 9.00 hod.
do 12.30 hod. a od 15.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že  otec maloletú v mieste bydliska tohto dieťaťa
prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá. Matke
uložil  povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom v čas a riadne pripraviť a tomuto odovzdať. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2,3, § 24 ods. 1,2,4, § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 78 ods. 1, § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel
k záveru, že  vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
si neplní svoj spoločenský účel. Uviedol, že rozvrat  manželstva účastníkov konania sa vzhľadom na jeho



dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, pretože manželia spolu dlhodobo nežijú,
obaja nadviazali nové partnerské vzťahy a zo strany ani jedného z nich nie je preto možné očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Maloletú T. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky tak, ako
to žiadali obaja rodičia. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd prvého stupňa  na možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletej T.. V
tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok a prídavok na jedno maloleté dieťa v celkovej výške 226,72 eura. Odporca dosahuje u
svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 728,36 eura a pri posudzovaní  výšky
vyživovacej povinnosti je podľa názoru súdu prvého stupňa treba zohľadniť  aj z príjem, ktorý otec za
fotografické služby, ktoré otec vykonával   na základe živnostenského oprávnenia. Odporca sa totiž
podľa názoru súdu vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu z poskytovania týchto služieb,
keď požiadal o pozastavenie živnostenského oprávnenia vo všetkých troch predmetoch podnikania,
ktoré spolu navyše ani nesúvisia.  Keby odporca nepožiadal o pozastavenie živnostenského oprávnenia
aj v predmete podnikania fotografické služby, mohol aj naďalej dosahovať z tejto činnosti príjem a to
minimálne okolo 1.500,- eur v čistom, z ktorej sumy by bola potom pokrytá značná časť jeho vyživovacej
povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že výživné vo
výške 160,- eur mesačne, je primerané nielen veku a odôvodneným potrebám maloletej Moniky, ale aj
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom matka si svoju vyživovaciu
povinnosť plní čiastočne aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Súd  prvého stupňa súčasne
vyhovel návrhu oboch rodičov ohľadom úpravy styku, keď styk odporcu s maloletým dieťaťom upravil na
každý párny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 12.30 hod. a od 15.30 hod. do
18.00 hod. teda tak, ako to žiadali obaja rodičia.. O  trovách konania rozhodol súd  prvého stupňa podľa
prvej vety § 144 OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Proti tomuto rozsudku v časti, týkajúce sa výšky vyživovacej povinnosti  podal písomne v zákonnej
lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.   V dôvodoch svojho odvolania  uviedol, že prvostupňový súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že výživné vo
výške 160,- eur mesačne je primerané nielen veku a odôvodneným potrebám maloletej Moniky, ale aj
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Poukázal na to, že na pojednávaní
dňa 12.6.2014 bolo uvedené, že má výdavky v celkovej výške 321,21 eura mesačne (náklady na bývanie,
zmluvné poistenie za osobné motorové vozidlo, životná poistka, poistky pre prípad smrti alebo dožitia,
poplatok za telefón, úver, cestovné), čo po odpočítaní  čistého mesačného príjmu vo výške 728,36
eura predstavuje sumu 407,14 eura, ktorá zostane odporcovi na živobytie (bez vyživovacej povinnosti).
Bránil sa tým, že pozastavil živnostenské oprávnenie z dôležitého dôvodu - narodenie ďalšieho dieťaťa,
vzhľadom k čomu príjem z tejto činnosti stratil. Uviedol, že podľa daňového priznania za rok 2013
dosiahol daňovú stratu vo výške 8.381,74 eura, preto určenie výživného vo výške 160,- eur mesačne
by ak spôsobilo, že skoro celý príjem by  musel poukazovať na vyživovaciu povinnosť. Určené výživné
nesmie privodiť povinnému stav núdze v takej miere, že ohrozí jeho základné ľudské práva, t. j. znemožní
mu zabezpečiť si bývanie a nevyhnutné potreby, súvisiace s prežitím. Záverom uviedol, že  je schopný
platiť výživné na maloletú T. vo výške 100,- eur mesačne.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka,  ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasila s názorom odporcu, že všetky
jeho uvedené výdavky je možné označiť ako nevyhnutné  v zmysle daného zákonného ustanovenia, a
to najmä čo sa týka životného a úrazového poistenie odporcu, ktoré podľa údajov, ktoré uviedol počas
pojednávania, uskutočneného dňa 12.6.2014 predstavuje súhrnne sumu cca 75,- eur. Podľa jej názoru
odporca má k dispozícii tiež firemný mobilný telefón, takže je predpoklad, že jeho náklady na súkromný
mobilný telefón nie sú vysoké.  Uviedla, že odporca sa presťahoval do Nitry, čo je aj miesto výkonu jeho
práce, môže teda cestovať MHD a týmto spôsobom by došlo k zníženiu nákladov na cestovné. Navrhla,
aby súd považoval za nevyhnutné výdavky iba výdavky na bývanie, stravu a ošatenie. Poukázala na to,
že odporca mohol mať príjem zo živnosti za poskytovanie fotografických služieb  vo výške cca 1.500,-
eur ročne, ktorú živnosť zrušil.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť, pretože výživné v sume 160,- eur mesačne na maloletú Moniku Kozlovú



je primerané k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov s
prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci na odvolacom
pojednávaní a doplnení dokazovania (§ 214 ods. 1 písm. a/ OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je treba zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodičia, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V prejednávanej veci v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti odporcu na maloletú T. na čas
po rozvode, podľa názoru  odvolacieho súdu súd  prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o tom,  že odporca sa pozastavením
podnikateľskej činnosti od 2. 6. 2014 v predmete podnikania fotografické služby  vzdal  zárobku v
zmysle ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa vychádzajúc potom zo zisteného priemerného
mesačného zárobku otca vo výške 728,36 eura a ročného príjmu z poskytovania fotografických služieb
najmenej vo výške 1500,- euro ročne správne určil výšku vyživovacej povinnosti odporcu na sumu 160,-
euro mesačne, berúc zároveň do úvahy to, že navrhovateľka, ktorá poberá iba rodičovský príspevok
môže na výživu dieťaťa prispievať iba minimálne. Navyše  navrhovateľka aj formou osobnej a nepretržitej
starostlivosti o maloleté dieťaťa plní svoju vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa správne zohľadnil
aj skutočnosť, že odporca okrem vyživovacej povinnosti k maloletej T. nemal inú vyživovaciu povinnosť.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v schopnostiach
odporcu prispievať na výživu  maloletej T. na čas po rozvode sumou 160,- euro mesačne a to až do 3.
10. 2014, kedy nastala  na strane odporcu kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca počnúc dňom
4. 10. 2014 zníženie vyživovacej povinnosti odporcu na sumu 120,- euro mesačne.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní  doplnil dokazovanie vypočutím účastníkov konania a
oboznámením sa s obsahom listín  a to  sobášnymi listami navrhovateľky a odporcu, správou o zárobku
otca zo dňa 10. 11. 2014, rodným listom mal. P. W., rozpisom nevyhnutných výdavkov odporcu a výpisom
z kalendára odporcu a po takto doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že počnúc dňom 4. 10. 2014
je treba vyživovaciu povinnosti odporcu znížiť  na sumu 120,- euro mesačne.

V konaní bolo nesporne preukázané, že  v priebehu odvolacieho  konania došlo po rozhodnutí súdu
prvého stupňa ku kvalifikovanej zmene pomerov najmä na strane odporcu. Odporca dňa 30.8. 2014
uzatvoril nové manželstvo s R. W. Z.  a z toho vzťahu sa mu dňa  3. 10. 2014 narodil syn P.. Odporcovi
teda pribudla vyživovacia povinnosť nielen k synovi P. ale aj k manželke.  Navrhovateľka tiež uzatvorila
nové manželstvo s G. Y. a podľa jej vyjadrenia na pojednávaní pred odvolací súdom z tohto vzťahu sa
jej má narodiť  koncom mesiaca marec 2015 dieťa.

Odvolací súd vyžiadal správu o zárobku otca z ktorej zistil, že priemerný mesačný zárobok otca za
obdobie od októbra 2013 do septembra 2014 predstavuje sumu 752,71 euro. Okrem tohto príjmu
odvolací súd zohľadnil aj príjem odporcu za poskytovanie fotografických služieb vo výške 1500 euro
ročne  tak, ako aj súd prvého stupňa. Odvolací súd rovnako ako  súd prvého stupňa dospel k záveru, že
odporca sa pozastavením podnikateľskej činnosti v predmete fotografických služieb vzdal výhodnejšieho



zárobku, pretože nesporne bolo v schopnostiach a možnostiach  odporcu tento príjem dosiahnuť.  Za
pravdivé odvolací súd nepovažoval tvrdenie odporcu, že podnikateľskú činnosť v predmete fotografické
služby mieni  v budúcnosti ukončiť  z dôvodu narodenia syna P. a záujmu stýkať sa  s maloletou T..
V konaní bolo preukázané, že odporca napriek   pozastaveniu podnikateľskej činnosti od 2. 6. 2014
v predmete podnikania fotografické služby  naďalej fotografuje, aj keď na pojednávaní tvrdil, že túto
činnosť vykonáva bezplatne  na požiadanie priateľov.   Z uvedeného je možné prijať záver, že otec si
dokáže aj v súčasnosti  po narodení syna P. nájsť čas na fotografovanie a pokiaľ vykonáva túto činnosť
bezodplatne nemôže to byť na úkor vyživovacej povinnosti k maloletej T..

Za rozhodujúcu však odvolací súd považoval skutočnosť, že dňa 3.10.2014 sa odporcovi narodil syn
P., a tým došlo k zmene okruhu jeho vyživovacej povinnosti, pretože okrem vyživovacej povinnosti
k maloletej T.  mu pribudla aj vyživovacia povinnosť k maloletému P. a tiež k manželke, ktorá je na
materskej dovolenke. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru,  že narodenie ďalšieho
dieťaťa, ktoré je odporca povinný vyživovať  je potrebné zohľadniť a  počnúc od 4. 10. 2014 odporcovi
určiť vyživovaciu povinnosť na maloletú T. v nižšom rozsahu a to vo výške 120,- euro mesačne.
Takto určená suma  zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu a tiež oprávneným
potrebám maloletého dieťa, ktorého výživa bude sčasti hradená aj rodinnými prídavkami v sume 23,52
eura mesačne. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu od  4. 10. 2014 odvolací súd  zohľadnil
aj to, že navrhovateľka je naďalej na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume
203,20 eura mesačne, preto na výživou dieťaťa môže prispievať iba minimálnou sumou,  pričom plnenie
vyživovacej povinnosti k dcére T. nahrádza osobnou starostlivosťou o dieťa. Na výživu maloletej T. bude
mať teda  navrhovateľka počnúc dňom 4. 10. 2014 sumu najmenej 143,52 eura, ktorá suma je primeraná
veku a potrebám dieťaťa. Napokon je treba uviesť, že  výška vyživovacej povinnosti na maloletú T.
určená súdom prvého stupňa aj odvolacím súdom vo výške 160,- euro do 3. 10. 2014 a vo výške 120
euro od 4.10.2014 nemôže ohroziť základné životné potreby otca tak, ako to otec uvádza v podanom
odvolaní a rozpise výdavkov, ktoré odvolaciemu súdu predložil. V konaní bolo nesporne preukázané, že
otec dosahuje  pravidelný príjem v zamestnaní  a tiež mohol dosahovať príjem z podnikateľskej činnosti
v predmete podnikania poskytovanie fotografických služieb.  Pretože vyživovacia povinnosť rodičov k
maloletým deťom je prvoradou povinnosťou, je rodič povinný svoje výdavky  regulovať tak, ak  by v
požadovanom rozsahu mohol vyživovaciu povinnosť plniť.

O trovách konania  rozhodol odvolací súd podľa § 144 a § 224 ods. 1 OSP tak, že  účastníci nemá právo
na náhradu trov konania , pretože pre použitie druhej vety ust. § 144 OSP v tejto veci nevidel dôvod.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.