Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sp/101/2012 z 29. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2012, sp. zn. 19Sp/101/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4012200946.2 Krajský súd Nitra | 19Sp/101/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4012200946.2 | 2012-11-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc284188-62c7-4473-a376-1c47c6148888 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4012200946.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sp/101/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200946
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200946.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. U., K. XX, U., 2/ E. J., A. XXX, 3/ H. D., F. XXX,
zastúpených Mgr. Bc. S. N., K. XXX/X, D., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný
trh 4, Komárno, o odvolaní proti rozhodnutiam odporcu: č. 2012/00040/15-Ma, č. 2012/00041/14-Ma a
č. 2012/00042/16-Ma zhodne zo dňa 10. 09. 2012, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutia odporcu č. 2012/00040/15-Ma zo dňa 10. 09. 2012, č.
2012/00041/14-Ma zo dňa 10. 09. 2012 a č. 2012/00042/16-Ma zo dňa 10. 09. 2012 podľa § 250j ods.
2, písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Krajský súd nepriznáva navrhovateľom v 1. až 3. rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutiami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák. č.
503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.
z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon) vo veci navrhovateľov v 1. až 3. rade tak, že im nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam v k. ú. F. PKN vložka č. XXX parc. č. XXX/X, roľa o výmere 20911 m2, parc. č. XXX/
XX roľa o výmere 2150 m2, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 24300 m2, parc. č. XXX/XX pasienok o
výmere 25945 m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 21800 m2, parc. č. XXX/X lúka o výmere 5300 m2,
parc. č. XXX/X roľa o výmere 13000 m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 13170 m2 z dôvodu, že nie sú
splnené podmienky na vydanie nehnuteľností podľa § 3 zákona.

Odporca dôvodil tým, že žiadateľky si v zákonom stanovenej lehote uplatnili na príslušnom správnom
orgáne nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom po pôvodných vlastníkoch F. D. a manželka K.,
rod. U. z dôvodu, že pozemky pôvodných vlastníkov prešli na štát resp. JRD Čalovec z dôvodu, že
museli pozemky násilím opustiť. Z dôvodu, že k uplatnenému nároku oprávnené osoby nepredložili
potrebné listinné doklady, správny orgán konanie vo veci prerušil a vyzval žiadateľky o predložení
dokladov osvedčujúcich prechod nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu a vyzval ich, aby
predložili Výmer o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva. V rámci správneho konania mal správny orgán
na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia
oprávnených osôb na základe Výmeru o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva. Pozemky boli zapísané
v PKN vložka č. XXX k. ú. F., ale vlastníctvo zapísané v PKN vložke nie je. Žiadateľky Výmer o
prídele nehnuteľnosti do vlastníctva nepredložili, predložili len jeho opis. Ako jeden z ďalších podporných
dôkazov, že právnym predchodcom mali byť pozemky pridelené, bol Návrh prídelového plánu č. XXXX/
XX-XX. Správny orgán šetrením zistil, že Výmer o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva F. D. a
manželky K., rod. U. sa v štátnych archívoch nenachádza. Žiadateľky predložili len opis Výmeru o
prídele nehnuteľnosti do vlastníctva č. XXXX/XX-XX vydaný dňa 14. 05. 1948. Podľa názoru správneho



orgánu Výmer o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva nie je možné nahradiť opisom výmeru. Návrh
prídelového plánu, konečný prídelový plán, grafický prídelový plán, sú len technickými (podpornými)
podkladmi k zápisu a nie je právnym podkladom a dokladom, na základe ktorých vznikajú, menia sa
alebo zanikajú vlastnícke práva, teda nemôžu byť ani právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva,
čo potvrdzuje aj skutočnosť, že pôvodní vlastníci neboli zapísaní do pozemkovej vložky ako vlastníci.
Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. Výmeru o prídele do
vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli i vkladuschopné.
Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem iného znamená,
že listinu vydal orgán k tomu oprávnený, že listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal ako
i podpisom oprávnenej osoby. Tento výmer o vlastníctve je podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/46
Sb. n. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej
nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech
prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Správny orgán zistil, že Výmer o prídele do
vlastníctva nebol predložený a nenachádza sa ani v archíve. To znamená, že žiadatelia nevedeli
predložiť listinu, ktorá by mohla potvrdiť (spôsobiť) vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam v nej uvedených.
Správny orgán tak dospel k názoru, že opis prídelovej listiny, grafický prídelový plán, návrh prídelového
plánu , konečný prídelový plán, oceňovací hárok, ani parcelačný plán nie sú listinami, na základe
ktorých bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo. Nepreukázaním nadobudnutia vlastníckeho práva
nemožno konštatovať, že ich vlastníctvo prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorý z
reštitučných titulov uvedených v § 3 zákona. Ďalej správny orgán zistil, že grafický prídelový plán nebol
zapracovaný do pozemkového katastra, čo znamená, že nie je možné vyhotoviť identifikáciu uvedených
parciel. Správny orgán tak mal za to, že listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise
nie sú spôsobilé preukázať, že žiadateľky sú oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 2 zákona, pretože
žiadateľky síce predložili listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že ich právni predchodcovia boli účastníci
prídelového konania v roku 1948, čo vyplýva z predloženého Návrhu prídelového plánu zo dňa 13.
05. 1948, opis Výmeru o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva zo dňa 14. 05. 1948, ale v Konečnom
prídelovom pláne už právni predchodcovia žiadateliek nefigurujú. V Konečnom prídelovom pláne zo
dňa 20. 02. 1958 je k parcelám uvedeným v uplatnenom návrhu žiadateliek zapísané vlastníctvo
Československého štátu v užívaní JRD Čalovec. Napriek uvedeným skutočnostiam sa správny orgán
ďalej zaoberal uplatnenými návrhmi a skúmal, či boli nehnuteľnosti odňaté. Šetrením tak zistil, že dňa
28. 07. 1952 bola spísaná zápisnica na MNV v Čalovci vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali
svojich prídelov v k. ú. F. a opustili obec Čalovec. Pod poradovým č. 2. Majetok bývalého vlastníka
D. O., rod. K. pod č. 1 je uvedené meno F. D. a manželka K., rod. U.. Tejto zápisnici predchádzalo
Čestné prehlásenie spísané v Čalovci dňa 14. 12. 1951, v ktorom je uvedené: "Prehlasujem na svoju
česť, že F. D. a jeho manželka K., rod. U., obyvatelia v F.. domu XXX, okres Komárno vzdáva sa
svojej pridelenej pôdy 12 ha, ktorá mi bola pridelená Povereníctvom pôdohospodárstva po O., rod.
D. rod. K.. Svoje čestné prehlásenie prehlasujem, nakoľko nemám svoj byt, plnoleté deti mi odišli.
Preto som 55 ročný a k tomu válečný invalid, som práce neschopný. A moja manželka je tiež nezdravá.
Moje čestné prehlásenie potvrdili dvaja svedkovia dolupodpísaní". Správny orgán posudzoval uvedený
čestné prehlásenie ako právny úkon podľa tzv. stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950
Zb.), ktorý upravuje prevody nehnuteľností. Zákon zakotvil nadobúdacie tituly § 11 a 129, pričom rozlíšil
nadobudnutie vlastníckeho práva: 1. Zmluvou, 2. Zo zákona alebo úradným výrokom, 3. Vydržaním, 4.
Inými nadobúdacími spôsobmi. Podľa §§ 40 a 41 zákona pre právne úkony o právach k nehnuteľnostiam
sa vyžadovala písomná forma, pričom takýto právny úkon pôsobí od podpisu strán; podpisy nemuseli
byť na tej istej listine. Keďže spomínané čestné prehlásenie je spísané a podpísané prehlasovateľmi
ako aj dvomi svedkami, nemožno dospieť k záveru, že čestné prehlásenie je zmluvou uzavretou
podľa vtedy platného práva. Nie sú naplnené ani znaky darovacej zmluvy a ani zmluvy o postúpení
pohľadávky. Z obsahu vlastníckeho práva (§ 107 a nasl.) vyplýva aj dispozičné oprávnenie vlastníka
vzdať sa vlastníctva k veci. Jeho podstata spočíva v prejave vôle občana zahŕňajúcom úmysel vzdať
sa vlastníctva k veci (§ 132). Zánik vlastníckeho práva nastáva samým vedomým opustením veci
s úmyslom vzdať sa vlastníctva k nej, teda samotným aktom derelikcie - opustenia veci, ktorá musí
mať všetky náležitosti predpísané zákonom pre platnosť právneho úkonu. Zákon vymedzil pojem veci
v ust. §§ 23 až 27, pričom stanovil, že pozemok a stavby s výnimkou dočasných stavieb sú veci
hnuteľné. Na základe formálnych a obsahových náležitostí čestného prehlásenia správny orgán dospel
k záveru, že F. D. a manželka K., rod. U. vážne, sa dobrorovoľne a zrozumiteľne vzdali vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam. Správny orgán tak mal za to, že listinné dôkazy predložené žiadateľkami
a zadovážené správnym orgánom v administratívnom konaní preukázali, že právni predchodcovia
žiadateliek boli účastníkmi II. pozemkovej reformy v roku 1948, čo vyplýva z predloženého návrhu



prídelového plánu zo dňa 13. 05. 1948, opisu Výmeru o prídele nehnuteľnosti do vlastníctva zo dňa
14. 05. 1948, ale i to, že sa v roku 1950 dobrovoľne vzdali prídelu a opustili obec Čalovec. Ďalej
správny orgán zistil, že aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nehnuteľnosti uvedené v žiadostiach
sú zapísané na LV XXX, avšak uvedené LV je hluché. Vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo
zapísané na základe dedičských rozhodnutí D 1212/93, D 987/95 a 10D 1601/05. Dôvodom hluchého
LV je skutočnosť, že grafická časť prídelového plánu nebola prevedená do katastrálnej mapy na správe
katastra a tým pádom sú vyššie uvedené parcely neidentické. Táto skutočnosť však nie je reštitučným
titulom.

Proti týmto rozhodnutiam podali oprávnené osoby v zákonom stanovenej lehote odvolanie namietajúc
nezákonnosť postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a namietali aj
nezákonnosť samotného rozhodnutia žiadajúc ich zrušenie a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie
konanie. V prvom rade poukázali na to, že pôda bola právnym predchodcom pridelená Výmerom
zo dňa 14. 05. 1948 a právni predchodcovia aj vstúpili do užívania tejto pôdy. Z uvedeného preto
vyplýva, že F. D. a manželka K., rod. U. boli vlastníci tohto prídelu, čo bolo všeobecne známe, nakoľko
druhotné doklady založené v spise ako grafický prídelový plán, parcelačný plán, oceňovací hárok a
zápisnica z 28. 07. 1952 jednoznačne preukazujú, že títo prídelcovia vec vlastnili a držali. V danej
veci je preukázateľné zistené, že právni predchodcovia prídel dostali, vstúpili do jeho užívania a niekto
už vtedy nad rámec zákona s prídelom nakladal. Ten niekto bol štát cez Miestnu roľnícku komisiu,
MNV v Čalovci a zástupcovia novovznikajúceho JRD, čo znamená, že jedným z reštitučných titulov je
prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu § 3 ods. 1, písm. o/ zákona. Ďalším z reštitučných titulov je
perzekúcia a postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody § 3 ods. 1, písm. p/ zákona,
lebo právni predchodcovia ako gazdovia prišli na dolniaky, neboli ochotní vstúpiť do novovznikajúceho
JRD. S ďalšími rodinami, ktoré prišli z hora, začali obrábať okolo 255 ha poľnohospodárskej pôdy,
postupne od roku 1947 si začali budovať rodinné domy a to nebolo po chuti miestnym funkcionárom.
Čo sa týka čestného prehlásenia, podľa ktorého právni predchodcovia stratili vlastníctvo, odvolateľky
vyvrátili aj ďalšie v prehlásení uvedené tvrdenie a to, že "plnoleté deti mi odišli". Je to účelová lož,
nakoľko dcéra H. (navrhovateľka v 3. rade) býva v F. dodnes a právny predchodca F. D. odišiel po roku
1952, keď mu zobrali okrem pôdy aj rodinný dom. Vtedy odišiel aj ujec J., lebo aj tomu zobrali dom,
na ktorý si zobral úver. Je nepochybné, že správny orgán si neujasnil nielen skutkovú podstatu, ale
vstúpil na tenký ľad vysvetľovania derelikcie, čo s týmto prípadom nemá nič spoločné. V danom prípade
správny orgán vykonal niektoré dôkazy, ale všetky v neprospech oprávnených osôb, čo je protizákonné
a nesvedčiace o rovnakom zaobchádzaní s účastníkmi konania. Ďalej správny orgán nepokladal za
potrebné, pred tým ako vydal rozhodnutie, oznámiť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom
rozhodnutia, čím porušil § 33 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej správny orgán nevenoval
náležitú pozornosť dokladom a ak niektorým túto pozornosť venoval, tieto dôkazy vyhodnocoval iba v
neprospech navrhovateľov, čo je nerešpektovanie zákonnosti a ústavnosti.

Súd uznesením č. k. 19Sp/101/2012-20 zo dňa 20. 11. 2012 spojil veci na spoločné konanie podľa
§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania z dôvodu, že všetky 3 rozhodnutia spolu súvisia
a týkajú sa tých istých účastníkov.

Navrhovateľky boli v súdnom konaní zastúpené splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Bc. S. N. na základe
plných mocí zo dňa 25. 11. 2012 a 29. 11. 2012. Splnomocnená zástupkyňa z dôvodov uvedených v
písomnom odvolaní trvala na zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a na vrátení veci správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Na súdnom pojednávaní predložila nové listinné dôkazy, na základe ktorých
preukázala, že právni predchodcovia oprávnených osôb boli vlastníkmi nehnuteľností a tohto vlastníctva
sa nikdy dobrovoľne nevzdali. Z Čalovca boli vyhnaní a dobrovoľne sa ničoho nevzdali. Súdu predložila
aj potvrdenie Okresnej sporiteľne a pokladnice v Komárne z 27. 06. 1949 o poskytnutí úveru na stavebnú
cenu 665.000,- Kčs, za ktorú prevzalo záruku Povereníctvo sociálnej starostlivosti podľa zák. č. 41/1947
Sb. o bytovej výstavbe. Ďalej predložila zápisnicu napísanú 28. 07. 1952 na MNV v Čalovci vo veci
vyúčtovania s prídelcami a listinu vydanú Roľníckou vzájomnou pokladnicou v Komárne 26. 01. 1949,
ktorou boli F. C. a O. K. vyzvaní, aby urýchlene predložili vlastnícky dekrét, ktorý potrebuje pokladnica na
stavebnú obnovu. Súčasne z uvedenej listiny bolo preukázané, že vlastnícky dekrét pokladnica prevzala
28. 01. 1949.



Navrhovateľky v 1., 2. a v 3. rade na pojednávaní súdu potvrdili, že keď sa ich právni predchodcovia
nasťahovali do Čalovca, museli za pridelenú pôdu zaplatiť 14.000,- Kčs. Ďalšie 2 roky splácali cenu
prídelu obilím - kontingentom. Do Čalovca sa sťahovali na základe náboru, ktorý robil pán I. s úradníkom
z Komárna. Chcel len gazdov, robotníkov nechcel. Starý otec resp. otec išiel do Čalovca najprv sám na
koňoch, potom za nimi išla stará mama, resp. mama s 2 deťmi. Právni predchodcovia boli nútení dať
pôdu do družstva, ale oni sa tomu bránili, lebo chceli na pôde hospodáriť. V Čalovci sa im páčilo, napriek
tomu v roku 1952 sa s Čalovca odsťahovali. Právni predchodcovia nový dom stavať nezačali, bývali na
statku pôvodných vlastníkov v hlinených domoch. Pôžičku, ktorú dostali z peňažného ústavu na stavbu
domu, si potom ani nezobrali. Po smrti matky a starej matky sa otec resp. starý otec do Čalovca vrátil,
niekoľko rokov tam aj býval. V Čalovci sa mu ľúbilo, bolo mu tam dobre, dobre si spolunažíval aj s
domácimi maďarskými obyvateľmi. Trápilo ho, že za pôdu zaplatil a tú mu vzali. V čase, keď z Čalovca
odchádzal, musel mať zaplatenú celú cenu prídelu Navrhovateľka v 3. rade v Čalovci býva dodnes a
je tam spokojná.

Odporca sa k opravným prostriedkom vyjadril písomne aj v zastúpení splnomocneným zástupcom
na pojednávaní súdu. Zhodne ako s odôvodnením preskúmavaných rozhodnutí poukázal na Výmer
o prídele, ktorý nikdy nebol zapísaný do Pozemkovej knihy tak, ako to vyžadoval v rozhodnom čase
zákon o intubácii, pričom parcely podľa výmeru sú aj v súčasnosti neidentické, t. j. nie je možné ich
kvalifikovane identifikovať. Záverom s poukazom na odôvodnenie samotných rozhodnutí poznamenal,
že k prechodu na štát bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1, písm. o/ zákona tu nedošlo z dôvodu,
že právni predchodcovia podpísali čestné prehlásenie, ktoré nebolo nikdy spochybnené. Oprávnené
osoby taktiež nespĺňajú podmienky reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1, písm. p/ zákona, lebo takémuto
nároku podľa názoru správneho orgánu dochádza len v prípadoch uvedených v zák. č. 87/1991 Zb.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia
§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok ich dôvodov.

Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z. z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo
vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,



g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou
nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o
niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Krajský súd v Nitre, ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal navrhovateľkami podané odvolania
proti rozhodnutiam odporcu, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z obsahu
pripojeného administratívneho spisu mal za preukázané, že žiadosťami doručenými Obvodnému
pozemkovému úradu v Komárne si v zákonom stanovenej lehote uplatnili právo na navrátenie vlastníctva
k tomu istému pozemku, ktorý bol vo vlastníctve ich právnych predchodcov F. D. a manželka K., rod. U..
Právni predchodcovia oprávnených osôb pochádzali z N.. Na základe výmeru vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy im bola podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR
pridelená do vlastníctva pôda vo vlastníctve bývalého vlastníka O. D., rod. K. v k. ú. K. o celkovej výmere
12.6680 ha, ktoré boli v prídelovom pláne označené vo vložke č. XXX ako parc. č. XXX/X roľa o výmere
2.0911 ha, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 0.2150 ha, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 2.4300 ha, parc. č.
XXX/XX pasienok o výmere 2.5945 ha, parc. č. XXX/X roľa o výmere 2.1800 ha, parc. č. XXX/X lúka
o výmere 0.5300 ha, parc. č. XXX/X roľa o výmere 1.3000 ha, parc. č. XXX/X roľa o výmere 1.3170 ha.
Nehnuteľnosti boli pridelené v celosti za podmienky, že ich konečná platná prídelová cena ako aj pozkn.
označenie a presná výmera bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy.

Na základe vykonaného dokazovania správnym orgánom vyplynulo, že nehnuteľnosti takto
špecifikované boli prídelcom teda F. D. a manželke K. v roku 1948 aj pridelené. Na pridelenej
pôde hospodárili ako maloroľníci, avšak v čase zakladania jednotných roľníckych družstiev museli
takto pridelenú pôdu do ich vlastníctva odovzdať do jednotného roľníckeho družstva. Z odôvodnenia
rozhodnutí odporcu vyplýva, že pôvodný vlastník čestne prehlásil, že sa v roku 1950 vzdáva pridelenej
pôdy - prídelu a opustil obec Čalovec. Vychádzajúc z tohto zistenia odporca skúmal ako aj či boli
nehnuteľnosti odňaté a vo veci rozhodol tak, že oprávneným osobám nepriznal právo na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam vychádzajúc z § 3 zákona.



Vydaniu tohto rozhodnutia nepredchádzalo ústne pojednávanie pred správnym orgánom a oprávnené
osoby sa nemohli vyjadriť k podkladom vydať sa majúceho rozhodnutia. Tieto procesné nedostatky
správneho konania v podstate namietali aj v podaných opravných prostriedkoch, na základe ktorých
procesných pochybení navrhli odvolaním napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu
na ďalšie konanie.

Na základe podaných odvolaní proti rozhodnutiam odporcu súd nariadil vo veci ústne pojednávanie, na
ktoré predvolal oprávnené osoby - navrhovateľov. Z ich vyjadrení zistil, že podmienkou pridelenia pôdy
- prídelu bolo zaplatenie "prvej splátky" 14.000,- Kčs. Keby právni predchodcovia oprávnených osôb
túto stanovenú a určenú cenu prídelu nezaplatili, pôda by im nemohla byť pridelená do vlastníctva a do
užívania. Ďalej z ich vyjadrení zistil, že na pridelenej pôde pestovali plodiny a tie dávali titulom ceny
pôdy. V Čalovci boli právni predchodcovia oprávnených osôb spokojný, páčilo sa im tam. Na pridelenej
pôde chceli hospodáriť, lebo sa im darilo dopestovať toľko plodín, že časťou plodín splácali cenu pôdy
a druhú časť predali, to znamená, že mali z nej zisk. K tomu, či po odchode z Čalovca cenu prídelu
ďalej splácali alebo nie uviesť nevedeli. Ďalej poukázali na to, že po smrti starej mamy sa starý otec
vrátil naspäť do Čalovca, niekoľko rokov tam aj býval. Dobre spolunažíval aj s domácimi maďarskými
obyvateľmi a v Čalovci sa mu páčilo. Starého otca trápilo, že zaplatil za pôdu, ale túto musel dať do
družstva a že mu ju zobrali. V čase, keď starí rodiča odchádzali z Čalovca, museli mať všetko zaplatené.

Podľa § 7 ods. 1 nariadenia 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej
len "nariadenie") žiadateľom osídlovaným v rámci vnútornej kolonizácie pôdu možno prideliť vo výmere
do 20 ha.

Pri miestnom národnom výbore, v obvode ktorého je pôdohospodársky majetok skonfiškovaný vyvolia
si uchádzači prípustní podľa § 6 ods. 1, písm. a) až d) miestnu roľnícku komisiu, pozostávajúcu najviac
z 10 členov. Delegáti miestnych roľníckych komisií vyvolia na schôdzke okresnú roľnícku komisiu pri
okresnom národnom výbore, ktorá môže mať najviac 10 členov. Miestna roľnícka komisia vypracuje
prídelový plán s návrhom na prídelovú cenu a predloží ho na schválenie okresnej roľníckej komisii.
Okresná roľnícka komisia preskúma predložené prídelové plány a návrhy na prídelovú cenu a na
ich základe vypracuje prídelový plán a rozvrh prídelových cien pre celý okres. Cieľom zistenia, či sú
splnené vyššie uvedené podmienky, okresné roľnícke komisie predložia svoj prídelový plán s rozvrhom
prídelových cien Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu,
ktoré ho môžu zmeniť, ak ustanovenia tohto nariadenia nie sú v ňom dodržané (13 ods. 1 - 5 nariadenia).

Podľa § 17 ods. 1 nariadenia v prídelovej cene určenej podľa §§ 15 a 16 sú zahrnuté už všetky
poplatky, spojené so skonfiškovaním (§ 1), pridelením (§§ 6 až 11) a s pozemnoknižným prevedením
skonfiškovaného majetku.

Podľa § 18 ods. 1 nariadenia pri Povereníctve Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond.

Podľa § 19 ods. 1 nariadenia určená prídelová cena spláca sa Fondu

a) jednorázove, najneskôr do 8 mesiacov od ujatia sa držby prídelu v peniazoch alebo v naturáliách,

b) v splátkach v peniazoch alebo v naturáliách......

pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva maloroľníkovi s mnohopočetnou rodinou vo
výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo
15 ha poľnohospodárskej pôdy.



Posudzujúc zákonnosť rozhodnutí odporcu súd na základe vykonaného dokazovania doplneného
vypočutím oprávnených osôb zistil, že správny orgán pochybil, keď pred vydaním rozhodnutia riadne
nezistil všetky skutočnosti potrebné k tomu, aby mohol vo veci vysloviť právny záver. Odporca pri
posúdení veci vychádzal len z čestného prehlásenia prídelcu, ktorý sa v prítomnosti dvoch svedkov
14.12. 1950 vzdal svojej pridelenej pôdy 12 ha z dôvodu, že mal svoj byt a plnoleté deti mu odišli, bol
vojnový invalid práce neschopný a manželka bola tiež nezdravá. Keby iné dôkazy v danej reštitučnej
veci neexistovali, takto vyslovený právny názor správneho orgánu by bol správny z dôvodu, že vzdanie
sa prídelu poľnohospodárskej usadlosti v roku 1955 bolo jednostranným právnym úkonom v zmysle §
132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v roku 1950. Takýto prechod majetku sám o sebe nie je dôvodom pre
vydanie nehnuteľností, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku politickej perzekúcie
alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody ( rozsudok KS Ostrava sp.
zn. 22Ca 349/94 z 27. 09. 1994).

Z vyjadrení oprávnených osôb na súdnom pojednávaní však súd zistil, že právnemu predchodcovi
oprávnených osôb pred pridelením 12.6680 ha pôdy vo vlastníctva zaplatili v roku 1948 sumu
14.000,- Kčs, o čom súdu predložili listinný dôkaz a tvrdili, že v ďalších rokoch splácali cenu prídelu
dopestovanými plodinami. Na základe uvedených dôkazov musel súd konštatovať, že správny orgán
nevykonal vo veci riadne dokazovanie, nezabezpečil si potrebné listiny a dôkazy a vo veci rozhodol
predčasne, preto sú jeho rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok ich dôvodov.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní preto bude vo veci doplniť dokazovanie zabezpečením prídelového
plánu s návrhom na prídelovú cenu, ktorý vypracovala miestna roľnícka komisia a ktorú predložila na
schválenie okresnej roľníckej komisii, alebo si zabezpečí prídelový plán s rozvrhmi prídelových cien
pre celý okres, ktorý preskúmala okresná roľnícka komisia. Vychádzajúc z dikcie § 13 ods. 5 nariadenia
prídelový plán s rozvrhom prídelových cien by teoreticky bolo možné zabezpečiť aj z archívnych
dokumentov Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu,
ktorej prídelový plán s rozvrhom prídelových cien predkladala okresná roľnícka komisia.

Doplnenie dokazovania v naznačenom smere je potrebné k preukázaniu samotnej výšky prídelovej
ceny ako aj jeho zaplatenia. Z listinného dokladu predloženého oprávnenými osobami bolo zistené, že
prídelová cena v sume 14.000,- Kčs bola zaplatená pred odovzdaním pôdy prídelcovi a ten teoreticky 2
roky ( 1949 a 1950) splácal prídelovú cenu dopestovanými plodinami. Oprávneným osobám však nebola
známa výška tejto ceny. Túto by bolo možné zistiť podľa § 19 nariadenia z archívnych dokumentov
Slovenského pozemkového fondu, nakoľko sa určená prídelová cena splácala Fondu.

Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné posúdiť právnu otázku, či bol prídelca F. D.
s manželkou K. vlastníkom prídelu v čase, keď sa 14. 12. 1950 vzdal prídelu, ktorý musel odovzdať do
novo zakladajúceho roľníckeho družstva, do ktorého nechcel vstúpiť.

Úlohou správneho orgánu na základe doplneného dokazovania, s ktorým musí oboznámiť oprávnené
osoby pred vydaním nového rozhodnutia, posúdi reštitučný nárok podľa § 3 ods. 1 písm. o/ alebo
r/ zák. č. 503/2003 Z. z. z dôvodu, že prídelca užíval pôdu a potom išla pôda do JRD v Čalovci a v
súčasnej dobe je vo vlastníctve štátu.

V danom prípade tak súd v správnom súdnictve preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu,
od ktorého prebral nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Posúdil otázku, či vykonané
dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal nie sú pochybné, a či vykonané dôkazy robia možným
skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Z postupu a z preskúmavaného rozhodnutia tak
konštatoval, že správny orgán nedostatočne zistil stav veci, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové i
právne závery .

Z vyššie uvedených dôvodov, v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. a nariadenia
104/1945 Sb. SNR, Krajský súd v Nitre navrhovateľkami napadnuté rozhodnutia odporcu číslo č.



2012/00040/15-Ma, č. 2012/00041/14-Ma a č. 2012/00042/16-Ma zhodne zo dňa 10. 09. 2012 , zrušil
a veci vrátil odporcovi na nové konanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou odporcu
konať aj so Slovenským pozemkovým fondom Bratislava.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu, podľa výsledku konania úspešným navrhovateľkám, súd náhradu
trov konania nepriznal, lebo tieto si podľa § 151 ods. 1 OSP trovy konania najneskôr do 3 pracovných
dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v 2 rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.