{"guid": "325adc7a-adf4-4ae6-a306-586bece32af3:9824b03d-2d50-4609-bd25-4fdf11aa2b6a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311201722.2", "spisova_znacka": "9Co/7/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/7/2012 z 10. 12. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. decembra 2012, sp. zn. 9Co/7/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8311201722.2", "identifikacne_cislo": "8311201722", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 13, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-13", "datum_vydania": "2012-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-3", "nazov": "§ 213 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53a.odsek-1", "nazov": "§ 53a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-8", "nazov": "§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-213", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9824b03d-2d50-4609-bd25-4fdf11aa2b6a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311201722.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8311201722.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8311201722.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/7/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311201722
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311201722.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.
Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., so sídlom
Prievozská číslo 6/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného advokátom Mgr. Martinom
Katriakom, so sídlom Bratislava 821 02, ul. Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, proti žalovanému: F. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. č. XX, naposledy bytom X., I. ul. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov, so sídlom Skalica 909 01, Petrovská 10,
IČO: 42 264 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Chorvátsky Grob
900 25, Nám. Josipa Andriča č. 1, o zaplatenie 683,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/155/2011-59 zo dňa 31.10.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u  j e   rozsudok v  jeho napadnutej časti, t.  j.  vo  výrokoch, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá, ktorým bola vyhlásená zmluvná podmienka za neplatnú, ako aj vo výroku o náhrade
trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 185,40 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 2.10.2009 do zaplatenia v lehote do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa 17.2.2009 k uzavretiu
platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému službu požadovanej žalovaným.
Podľa Dodatku k tejto zmluve zo dňa 17.2.2009 žalobca poskytol žalovanému zľavu pri kúpe mobilného
telefónu zn. Sony Ericsson W910i a to tak, že žalovaný zaplatil zníženú kúpnu cenu vo výške 26,22
eur a zaviazal sa zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť
poplatky za poskytnuté služby. V prípade porušenia týchto povinností sa žalovaný zaviazal uhradiť v
článku 2.5 Dodatku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté
služby faktúrami v celkovej výške 185,40 eur. Stalo sa tak faktúrou zo dňa 23.7.2009 splatnou 6.8.2009
na sumu 5,53 eur, faktúrou zo dňa 23.6.2009 splatnou dňa 7.7.2009 na sumu 52,55 eur, faktúrou zo dňa
23.5.2009 splatnou dňa 6.6.2009 na sumu 125,99 eur a faktúrou zo dňa 23.5.2009 splatnou dňa 6.6.2009
na sumu 1,33 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 17.9.2009 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne
dohodnutá a z úradnej moci súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu
v časti ceny služieb. Súd v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaný
ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Je nepochybné, že žalovaný sa



dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku a preto žalobca mal nárok aj na úrok z omeškania,
ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z.. Za nedôvodný
považuje súd návrh žalobcu, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty zo zmluvy v sume 497,91
eur. Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským
zmluvám v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho  zákonníka. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu
osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. V zmysle článku 2.2.5 Dodatku
v prípade porušenia niektorých z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku
(najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku vedeného v bode 2.2
tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je účastník povinný uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške 497,91 eur (15.000,04 Sk). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto článku vzniká v
okamihu  porušenia povinnosti účastníkov, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany žalobcu. Účastník je povinný zároveň uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje
výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku
doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej
vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Takto dojednanú zmluvnú
pokutu v zmluve o pripojení považuje súd za neprimeranú sankciu a to s poukazom na viaceré aspekty. Z
hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu
zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu
v niektorý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu
služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j., či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo
nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ
až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa
zmluvy  aj  v  prípade, ak  nedôjde k  ukončeniu zmluvy, pretože stačí len

úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani
nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve a
v Dodatku k zmluve predstavuje výška mesačného poplatku za účastnícky program 19,71 eur. Pri dobe
viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované „cenové zvýhodnenie“ poskytovania
služieb povinnosť žalovaného platiť za tieto služby najmenej sumu 473,04 eur (24 x 19,71 eur).
Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 497,91 eur, čo predstavuje 105,25 % hodnoty služieb
zvoleného účastníckeho programu. Takáto dojednaná výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane
vysokú sankciu za nesplnenie povinnosti, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom
zrejmé, že  žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť
splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne po pokuse o pokonávku odstúpil od zmluvy v
zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona číslo 610/2003 Z. z.. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak
zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu. Preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu
pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny
za služby, resp. porušenia povinnosti upravených vo vymedzenom článku k Dodatku, ktoré nesúvisia
s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby.
Nakoniec žalobca si ako dodávateľ si v zmluve vyhradil ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia. Prípadná predajná cena takéhoto
koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiaden vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.
Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v ustanovení § 545a Občianskeho zákonníka.

Ďalším výrokom rozsudku súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení číslo
A4268297 zo dňa 17.2.2009 pod bodom 2.5 v časti: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka
(najmä ale nielen zaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku, jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho ku
ukončeniu platnosti Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde



k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur“,
je ako neprijateľná, neplatná.

Tento výrok súd zdôvodnil tým, že ak odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z
neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo žalobcovi, súd v zmysle § 153
ods. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Posledným výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Tento výrok súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 2 O.s.p. a tým, že v danej veci bol úspešný  žalovaný,
pretože  zo žalovanej sumy 683,31  eur  bolo  žalobe vyhovené len  v časti

185,40 eur a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Úspech žalovaného predstavuje 72,87 % a
neúspech 27,13 %. Po odrátaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu by žalovanému patrila náhrada
trov konania vo výške 45,74 % z celkovej výšky trov konania. Keďže však o náhrade trov konania
účastníka sa rozhoduje len na návrh tohoto účastníka a žalovaný si trovy konania neuplatnil, súd sa
jeho prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberá. Úspech žalobcu bol v konaní len 27,13
%. Teda žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi náhrada trov konania nepatrí.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
tak, aby sa zrušil výrok o určení zmluvnej podmienky v Dodatku ako neprijateľnej podmienky a zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 497,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 497,91
eur od 2.10.2009 do zaplatenia a priznať mu náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že právny
názor súdu týkajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, považuje za nesprávny.
Nepostačuje len formálne vyvodiť právny záver z toho, že zmluvná pokuta zaťažuje len jednu zmluvnú
stranu a preto ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je
potrebné posúdiť vec ohľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a Dodatku v
čase ich uzatvárania. Sankcia na nedodržanie riadneho plnenia si povinností bola v danom prípade
vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získal pri uzatváraní Dodatku. Za podstatné považuje skutočnosť,
že o uzatvorení Dodatku požiadal žalovaný sám s úmyslom získať k používaniu mobilný telefón za
zľavnenú cenu a získať ďalšie zvýhodnenia, ktoré ponúka žalobca pri zvolenom užívateľskom programe.
Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade
s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že hneď pri
uzatváraní Dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zlacnený mobilný
telefón a žalovaný sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dohodnutú dobu ako
účastník tejto služby. Žalobca neplnením povinností zo strany žalovaného neprišiel len o tú sumu, o ktorú
poskytol lacnejší mobilný telefón, ale aj bližšie nešpecifikované plnenie, ktoré by mu žalovaný poskytol
za predpokladu, že by zotrval po stanovenú dobu v zmluvnom vzťahu. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako
aj jej výšky, nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi. Dôvodom uzatvorenia Dodatku bola pre
žalovaného možnosť získať za veľmi výhodnú cenu  mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci
maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Zároveň mohol získať ďalšie zvýhodnenie
v cenách za telekomunikačné služby, a to všetko za jednej podmienky, a to, že v rámci dohodnutej
viazanosti bude využívať služby dohodnuté v zmluve o pripojení poskytované žalobcom a za tieto služby
bude riadne a včas uhrádzať cenu. Žalobca pre využívanie týchto výhod požadoval, aby žalovaný zotrval
v zmluvnom vzťahu aj naďalej. Pre zabezpečenie splnenia tejto podmienky, t. j. sankciou za porušenie
tejto podmienky, bola dohodnutá zmluvná pokuta. Výška zmluvnej pokuty je pritom závislá predovšetkým
od hodnoty telefónu, ktorý si účastník vybral. Súd sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že daný
mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť rovnako aj bez hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia
svojich povinností počas doby viazanosti, resp. ak nechcel byť viazaný hrozbou sankcie v takej výške,
mohol si vybrať lacnejší mobilný telefón taktiež za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná
pokuta v nižšej výške. Možnosť výberu naznačujú aj tabuľkovo zvýraznené podmienky v Dodatku. Takéto
zvýraznenie podmienok nasvedčuje tomu, že zmluvné podmienky boli jasne zvýraznené a žalovaný si
ich bol vedomý pri  podpise  a teda   nemožno

pochybovať  o  tom,  že  nebola  narušená požiadavka dôvery na škodu spotrebiteľa. Možnosť



voľby a prispôsobenie si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok je podľa
žalobcu jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ mal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti mal žalovaný
ako spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať na obsah Dodatku, aj pokiaľ ide o
zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, zdôrazňuje žalobca nerovnováhu založenú samotným uzatvorením Dodatku, a
to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhody, ktoré získal uzatvorením Dodatku podľa skutkových
okolnosti vyššie uvedených. Vzájomné práva a povinností v zmluve o pripojení a Dodatku k zmluve neboli
výrazne nepriaznivé a neprimerané pri niektorú zo strán. Žalovaný získal mobilný telefón za symbolickú
cenu a získal aj ďalšie zvýhodnenia, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 1 k Dodatku k zmluve o pripojení
pod názvom Bonusy ponuky. Vzhľadom na všetky výhody, ktoré žalovaný získal, je výška dohodnutej
zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania podaním došlým prvostupňovému súdu dňa 22.11.2012, vstúpilo ako
vedľajší účastník konania na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ
Skalica 909 01, Petrovská 10, IČO: 42 264 154. Podaniu o zahlásení vstupu do konania neobsahuje
vyjadrenie vo veci samej.

Podaným odvolaním žalobcu nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 185,40 eur s príslušenstvom. V tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť a tak ho nebolo v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2
O.s.p.). Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez zopakovania či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a §
213 ods. 3, 4, 5 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).

Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku
uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je opodstatnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zdôraznenie správnosti v ňom uvedených dôvodov dodáva:

Prejednávaná problematika bola predmetom rozhodovania aj v iných spotrebiteľských veciach, v ktorých
ako žalobca vystupovala spoločnosť Orange Slovensko, a.s., Bratislava. Tak v rozsudku  Krajského súdu
v Prešove č. k. 6Co/113/2010 zo  dňa  20.9.2011 bol zaujatý

obdobný právny názor, podľa ktorého za neprijateľnú zmluvnú podmienku je treba označiť také
dojednanie  o   zmluvnej   pokute,  kde  „neprimeranosť  sankcie  sa   prejavuje   osobitne

v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez
ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku, alebo na konci viazanosti“. Tento
názor si osvojil aj Krajský súd v Prešove rozhodujúci vo veci sp. zn. 18C/70/2011-108 rozsudkom zo
dňa 7.9.2011, ako aj vo veci sp. zn. 1Co/1/2012 rozsudkom zo dňa 28.3.2012, ako aj vo veciach sp. zn.
2Co/137/2010, či 18Co/136/2010.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov zo 16.
8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 č. k.



18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o
plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Svidník z
31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č. k.
11C/184/2011-82 a iné).

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie  dodávateľovi  z  dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať

sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v  režime pravidiel

verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda
pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy
a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane
práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z
takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného
právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie  zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať
sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej  podmienky)  je   oprávnené
očakávať,   že    dodávateľ    bude   právnu    povinnosť



rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj
základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen
prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne
prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s
povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa  správneho zhodnotenia uvedeného
v preskúmavanom rozsudku, ako aj z právneho názoru vysloveného v uzneseniach iných odvolacích
senátov Krajského súdu v Prešove, odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. napadnutú časť rozsudku
súdu prvého stupňa potvrdil.

Potvrdený bol aj závislý výrok o náhrade trov konania, nakoľko dôvody podaného odvolania sa o tomto
ani v najmenšom nezmieňujú.

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný však nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešnému žalobcovi právo na
náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.

Vedľajší účastník vstúpil do konania až v priebehu odvolacieho konania a až po uplynutí lehoty na
podanie odvolania žalovanému. Naviac neurobil žiaden prejav vôle vo veci samej. Preto náhrada trov
odvolacieho konania nebola priznaná ani jemu.

Odvolací súd rozhodol v preskúmanej veci v pomere hlasov 2: 1.

P o u č e n i e :  Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Prešove, dňa  11. decembra 2012

JUDr. Milan ŠEBEŇ

predseda senátu

Člen odvolacieho senátu JUDr. Milan Šebeň, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím väčšiny senátu v súlade s
§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch, pripája svoje odlišné stanovisko k tomuto rozhodnutiu.

Záväznosť rozhodnutia súdu zakazujúceho dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 3,
4 O.s.p., neznamená aj záväznosť takéhoto súdneho rozhodnutia pre iný súd rozhodujúci v podobnej
veci. Pokiaľ tento iný súd chce vec právne posúdiť inak, musí sa vo svojom rozhodnutí vyporiadať so
skorším právoplatným rozhodnutím súdu.

Napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa nie je možné ani potvrdiť, ani zmeniť. Prvostupňový
súd dospel k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty a teda aj o neplatnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dojednaná zmluvná pokuta bez náležitého zistenia skutkového stavu a bez presvedčivého
odôvodnenia svojho rozhodnutia.



Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci má zásadný význam výklad formulácie „zaplatenie neprimerane
vysokej sumy ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku spotrebiteľa“ uvedenej v ustanovení § 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008. Jedná sa o ustanovenie obsahujúce
jednu z neprijateľných podmienok vymenovaných príkladmo v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

„Neprimerane vysokou sumou ako sankciou“ môže byť napr. zmluvná pokuta, úrok z omeškania, či iné
dohodnuté sankcie.

Zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských
zmluvách si zmluvné strany nesmeli dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
spotrebiteľom. Jedinou podmienkou podľa § 53, ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka je primeranosť
tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1.1.2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave
stanovenej v § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, nesmú sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech
spotrebiteľa.

Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Účelom
zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta
však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi  uľahčuje  dôkaznú  situáciu  v  tom,  že
nemusí preukazovať vznik

škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá  podľa
dohody  zmluvných  strán  má  za  dôsledok  vznik  práva  na  zmluvnú   pokutu.

V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla.

Pokiaľ má dojednaná sankcia charakter zmluvnej pokuty, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre  rozpor  s   dobrými
mravmi  a  jej  neplatnosťou  ako  neprimeranej  zmluvnej podmienky

podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta   v
spotrebiteľskej zmluve  môže byť neplatná  ako  neprimeraná  zmluvná podmienka napriek  tomu,  že  v
prípade  nespotrebiteľskej  zmluvy   by   jej  dojednanie  bolo   v   súlade

s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska
uhradzovacej a sankčnej funkcie.

Platnosť dohody o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách môže súd skúmať tak  z  hľadiska
splnenia  podmienok  uvedených  v   ustanovení  §  544  a   nasl. Občianskeho

zákonníka, ale aj z dôvodov upravených v § 39 Občianskeho zákonníka, predovšetkým pre rozpor  s
dobrými  mravmi.  V  spotrebiteľských  zmluvách  však  môže  byť   dôvodom   pre

absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej
podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka).



Dôvody absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi uvedený v § 39
Občianskeho zákonníka, výstižne vymedzil rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.8.2008 sp. zn. 33Odo
1064/2006. Podľa tohoto rozsudku „pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska
dobrých mravov treba predovšetkým uvážiť funkcie

zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu-reparačnú a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky
dojednanej zmluvnej pokuty treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe
dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad zabezpečenej zmluvnej povinnosti.
Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj od úvahy, či zmluvná pokuta je dojednaná v
zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými
slovami treba prihliadať aj na výšku zabezpečenej sumy). Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane
zabezpečuje  veriteľa  proti prípadným škodám, teda   či   zahŕňa  všetky  škody,  ktoré možno

rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. Napokon treba vziať
do úvahy celkove okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval“.

Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že aj keď výška zmluvnej pokuty má svoj význam pri posudzovaní,
či sa dojednanie o zmluvnej pokute prieči dobrým mravom, sama o sebe nemôže kvalifikovať takúto
dohodu, ako nemravnú. K výške zmluvnej pokuty musia v takom

prípade pristúpiť aj ďalšie skôr vymenované významné skutočnosti. Len kombinácia výšky zmluvnej
pokuty  a   tejto   ďalšej  skutočnosti  môže  byť  dôvodom   diskvalifikácia dohody

o zmluvnej pokute v tom zmysle, že bude neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti
je potrebné sa vyporiadať s rizikom, ktoré na seba berie v konkrétne uzatváranej zmluve veriteľ. Čím
je riziko vyššie, tým je aj väčšia odôvodnenosť dojednať vyššiu zmluvnú pokutu  ako  prostriedok
zabezpečenia. V  tejto  súvislosti  je  možné  poukázať  na   rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 20.4.2004 sp. zn. 32Odo 1047/2003. Podľa tohto rozsudku „ak veriteľ uzaviera
zmluvu s dlžníkom, u ktorého nemožno odhadnúť mieru zmluvnej spoľahlivosti, ide z ekonomického
hľadiska o väčšie riziko. Za rozpor s dobrými mravmi nemožno považovať, ak je záväzok zabezpečený
dôraznejšími sankciami pre prípad jeho nesplnenia“.

Ďalším spolurozhodujúcim kritériom pri posudzovaní rozporu zmluvnej pokuty s dobrými mravmi je
posúdenie, ako zmluvná  pokuta zabezpečuje veriteľa pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti
a prípadného vzniku škôd.

V tejto súvislosti Z. Kovařík vo  svojej práci „Zmluvná pokuta“ uverejnenej v Právních rozhledech  číslo
9/1999  okrem  iného  uviedol,  že „pokuta,  ktorá zahŕňa všetky

škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, má
dostatočnú,  nie  však  premrštenú  motivačnú výšku  a  pre  prípad   nesplnenia

povinnosti okrem odškodnenia primerane aj trestá, nemôže byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a
nemôže byť ani v rozpore s poctivosťou v obchodovaní, aj keby bola mnohonásobkom menovitej hodnoty
zabezpečeného záväzku“.

Pri hodnotení výšky zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy aj jej sankčný charakter a posúdiť, či výška
zmluvnej pokuty je v danom prípade takou sankciou, ktorá je schopná dostatočne plniť svoju preventívnu
aj reparačnú funkciu. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 4.9.2008 sp. zn.
6Odo 25/2008 uviedol, že „funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe majetkovou sankciou voči subjektu,
ak svoj záväzok nesplní riadne a včas. Má teda viesť dlžníka  k včasnému a riadnemu plneniu. Sankcia
za omeškanie s plnením zmluvnej povinnosti uhrádzať peňažný, prípadne nepeňažný záväzok riadne a
včas, musí dostatočne odrádzať od porušenia tejto povinnosti“.



Prvostupňový súd v preskúmavanom rozhodnutí nevyslovil neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute
pre rozpor s dobrými mravmi podľa skôr uvedeného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,  ale
obmedzil  sa   len  na   záver  o   neprijateľnosti  tejto   zmluvnej

podmienky pre naplnenie podmienok uvedených v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa      § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovacej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“.

Zákonná úprava zmluvnej pokuty v nespotrebiteľských zmluvách má osobitnú úpravu postupu súdu v
prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v neprimerane vysokej výške (§ 545a Občianskeho
zákonníka). Toto ustanovenie, vzhľadom k osobitnej úprave v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, nie je použiteľné v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ takouto sankciou je dohoda o zmluvnej
pokute, je takéto ustanovenie dohody neplatné

ako neprimeraná zmluvná podmienka. Keďže neplatnosť sa týka dohodnutej zmluvnej podmienky, nie
je možné v prípade záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute súčasne aplikovať moderačné
právo súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka.

Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje  tak
výšku   zabezpečovanej  sumy   (uhradzovacia   funkcia),    ako   aj   súhrn

prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti
(sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za
neprijateľné len v prípade, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré
spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, resp. na ktoré sa zaviazal.

Záver súdu, či konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, sa preto odvíja od posúdenia všetkých osobitostí konkrétneho prípadu. To  samo  o  sebe
spochybňuje oprávnenosť rozhodnutia súdu  o  určení

takejto zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle § 153 ods. 3, 4, 5 O.s.p..
V   takom   prípade   je    vylúčené    rozhodnúť  podľa   §    153   ods.   3,   4  O.s.p.

všeobecne o tom, že takáto zmluvná podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
všeobecne neprijateľná. Prípadná neplatnosť ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokuty v konkrétnej veci,
zohľadňujúca podmienky uzavretia zmluvy s konkrétnym spotrebiteľom (§ 53 ods. 4 písm. k), ods. 5
Občianskeho zákonníka), neumožňuje vyhlásenia takejto zmluvnej podmienky za neprijateľnú v zmysle
§ 153 ods. 4 O.s.p., pokiaľ sa podmienky, za ktorých bola iná zmluva uzavretá, zmenili.

Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluva platná v čase uzavretia
zmluvy, nemôže porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou,
spôsobiť neplatnosť dohody o jej vzniku bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo.

V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V podstate rovnaký obsah má ustanovenie § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo
dňa 1.3.2010. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len
na samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti,



ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok
zmluvy.

Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku
spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná.

Krajský súd v Prešove v obdobnej veci sp. zn. 6C 113/2010 v rozsudku zo dňa 20.9.2011 zaujal názor na
jednej strane akceptovateľný, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť v spotrebiteľskej zmluve v prípade,
že „obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu“.

Na druhej strane súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku označil také dojednanie o zmluvnej pokute,
kde „neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti
na začiatku alebo na konci viazanosti“.

Táto časť odôvodnenia rozhodnutia však vôbec nezohľadňuje zabezpečovaciu funkciu zmluvnej pokuty
a nepripúšťa, že zmluvy podobného obsahu môžu byť uzatvorené za odlišných podmienok na strane
spotrebiteľa. Preto je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z
viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času  prípadného
porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

Tento záver vypukle vyplýva práve z preskúmavanej veci, v ktorej žalovaný zobral od žalobcu 1 telefón,
pričom zaplatil úhradu za užívanie len za 3 nasledujúce mesiace.

Z hľadiska posudzovania primeranosti sankcie tvorenej dohodnutou zmluvou pokutou je  právne
relevantná taká výška pokuty, ktorá počíta s tým,  že  kupujúci  spotrebiteľ nezaplatí nič.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutých mobilných telefónov), ako  aj   výške
zodpovedajúcej  súhrnu prípadných škôd,   ktoré  možno  očakávať  v  prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn paušálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti), nie
sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka.

V takom prípade nie je z hľadiska platnosti takejto dohody právne významné, či spotrebiteľ poruší
zmluvnú povinnosť bezprostredne po uzavretí zmluvy, alebo až pred koncom obdobia viazanosti. Dátum
skutočného porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom nemôže ovplyvniť platnosť zmluvy o zmluvnej
pokute.

Ak je zmluva v tejto časti platná ku dňu jej uzavretia, zostáva platnou aj ku dňu, keď spotrebiteľ poruší
zmluvnú povinnosť sankcionovanú zmluvnou pokutou.

Pre rozhodnutie vo veci je právne významné aj to, že dohoda o zmluvnej pokute je súčasťou Dodatku
zo dňa 17.2.2009, ktorý je  z  hľadiska  svojho  obsahu  aj kúpnou zmluvou

o predaji koncového telekomunikačného zariadenia mobilného telefónu. Zmluvná pokuta bola
dohodnutá za porušenie zmluvných povinností uvedených v tomto Dodatku, ktoré sú bezprostredne a
neoddeliteľne spojené s užívaním tohto telefónu.



Preto pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty nie je možné neprihliadať k trhovej cene telefónu a
k majetkovému prospechu, ktorý získal žalovaný tým, že kúpil telefón za akciovú cenu.

Žalovaný mal skutočne možnosť si zakúpiť u žalobcu telefón za jeho maloobchodnú cenu, avšak dal
prednosť a uzavrel zmluvu o pripojení spojenú s kúpnou zmluvou o predaji telefónov za akciovú cenu,
ktorej výška bola dôvodom vzniku zmluvného záväzku žalovanej prijímať služby od žalobcu minimálne vo
výške paušálu dohodnutého v zmluve počas doby 24 mesiacov. Tým, že žalovaný zaplatil len minimálnu
časť z fakturovanej ceny za služby, porušil svoju zmluvnú povinnosť, čo podľa Zmluvy o pripojení a jej
Dodatku, má za dôsledok vznik povinnosti žalovaného zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí sa týmito skutočnosťami nezaoberal a v podstate len veľmi
všeobecne a nepresne sa obmedzil len na porovnanie výšky zmluvnej pokuty s výškou  zabezpečovanej
povinnosti.  Aj  v  prípade,  že  by  podmienkou  pre   záver

o neprimeranosti zmluvnej podmienky obsahujúcej zmluvnú pokutu, mala byť len samotná neprimerane
vysoká suma zmluvnej pokuty, je prvostupňové rozhodnutie v tejto časti odôvodnené len veľmi stručne,
keď nie je z neho zistiteľné, aká škoda hrozila žalobcovi pri uzatváraní tejto zmluvy.

Nie je možné posudzovať primeranosť zmluvnej pokuty jej porovnaním len k samotnej kapitalizovanej
sume mesačného paušálu za obdobie viazanosti.

Aj pri posudzovaní platnosti zmluvy o zmluvnej pokute len z hľadiska jej uhradzovacej funkcie, bolo
povinnosťou  súdu  prvého  stupňa zistiť celkovú výšku prípadnej

škody hroziacej žalobcovi ku dňu uzatvorenia zmluvy v prípade, že žalovaný od samého začiatku si
nebude plniť svoje zmluvné povinnosti. V tejto súvislosti žalobca označil za škodu majetkové plnenie,
ktoré žalovanému poskytol v podobe telefónu, ktorého maloobchodnú cenu však ani neuviedol. Výšku
ďalšej škody spôsobenej žalobcovi tým, že žalovaný ako platobne nedisciplinovaný zákazník nesplnil
svoje záväzky zo zmluvy o pripojení, žalobca tvrdil, ale nekonkretizoval.

Naviac rozhodnutie prvostupňového súdu by malo za následok, že žalobca si nebude môcť ani  v
budúcnosti uplatňovať z  titulu  náhrady  škody  zaplatenie  tej  ujmy, ktorá podľa

žaloby bola súčasťou zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a to pre prekážku rozsúdenej
veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.) (článok 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení) (§ 545 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Ak  súd  zistil porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, v  príčinnej súvislosti  s  čím mala žalobcovi
vzniknúť škoda v žalobe uplatnenej a  preukázanej výške, minimálne však  vo

výške maloobchodnej ceny telefónu, mal vec právne posúdiť podľa ustanovení o náhrade škody podľa
ustanovení § 420 až § 450 Občianskeho zákonníka.

Právnym posúdením uplatneného nároku nie je totiž súd viazaný. Ak po vykonanom dokazovaní dospeje
súd k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute, a teda o jej neplatnosti, no
súčasne aj k záveru o vzniku práva žalobcu na náhradu škody, nemôže žalobu zamietnuť v rozsahu
preukázanej výšky škody vzniklej v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného.

Iné právne posúdenie veci odvolacím súdom, na ktoré prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní
neprihliadal, v spojení s medzerami v skutkovom stave týkajúcimi sa výšky škody zodpovedajúcej
uhradzovacej a  sankčnej  funkcii  zmluvnej  pokuty  v  preskúmavanej   veci a v nekonkrétnom zistení
v celkovej výške škody, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť podľa stavu existujúceho ku  dňu  uzatvorenia
zmluvy,  je   dôvodom,  na  základe  ktorého mal byť



rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

JUDr. Milan ŠEBEŇ

predseda senátu", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/155/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6585045b-e842-4629-9c90-12c678e3ae1a:4f945d31-d80c-47eb-a13e-e2da73df0e54", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311203920.1", "spisova_znacka": "1Co/1/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/1/2012 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311203920.1"}, {"guid": "8bbe7c6f-b210-4604-a5ab-8d82aaec8f88:58cf928b-7e2c-4aab-9a07-3c80dae247d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216190.2", "spisova_znacka": "2Co/137/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/137/2010 z 28. 6. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-06-28", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216190.2"}], "citovane_v": [{"guid": "89f0f9b4-ef93-4486-974b-a4c8803ecfa5:e48ee3d6-54aa-4ca0-9472-3d8f6074e499", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5111218341.1", "spisova_znacka": "9Co/566/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/566/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5111218341.1"}]}