Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/5/2015 z 24. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. augusta 2016, sp. zn. 7CoPr/5/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1113224169.1 Krajský súd Bratislava | 7CoPr/5/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1113224169.1 | 2016-08-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 384 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/158f6c9a-fcb4-456f-a592-fb476d809ebd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1113224169.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoPr/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113224169
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113224169.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: O. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A. Č.. XX, XXX XX G., štátna občianka SR, zastúpenej: JUDr. Jaroslav
Čollák, advokát so sídlom v Košiciach, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 17.10.2014, č.k. 24Cpr/7/2013-197, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalovaného listom č. XXX/
XXXX/OÚ zo dňa 11.4.2013, ktorý jej bol doručený dňa 15.5.2013 je neplatné a žalovanému s použitím
§ 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej „O.s.p.“) nepriznal náhradu trov
konania.

2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 25 ods.1 písm. a/, § 28 ods.1,2,3,4, § 46 ods.1
písm. d/, § 125 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (ďalej „zákon o štátnej službe„) a vecne tým, že z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyni vznikol dňa 20.12.2012 štátnozamestnanecký
pomer (vo funkcii radca), v stálej štátnej službe, ktorá bezprostredne nadväzovala na dočasnú štátnu
službu podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o štátnej službe na tom istom štátnozamestnaneckom
mieste, na základe výberu 50/1/2012, konaného 12.12.2012, v odbore štátnej služby 2.19 Zdravotníctvo,
v organizačnom útvare: útvar vedúceho hygienika so skúšobnou dobou 3 mesiace (na konci listiny
je uvedený vlastnoručný podpis žalobkyne a L.. O. Č., vedúceho služobného úradu žalovaného).
Žalobkyňa bola počnúc dňom 14.1.2013 uznaná práceneschopnou a žalovaný jej dňa 11.4.2013
oznámil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe dňom 15. mája 2013 (s použitím
§ 28 ods. 4, § 46 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe, § 72 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce).
Štátnozamestnanecký pomer medzi stranami skončil v skúšobnej dobe dňa 15.5.2013.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že skúšobná doba je vecou dohody medzi zamestnancom a
služobným úradom najmä v prípadoch § 28 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o štátnej službe.
V ostatných prípadoch vzniku štátnozamestnaneckého pomeru (služobnou zmluvou), bude skúšobná
doba vecou dohody medzi zmluvnými stranami skôr výnimočne, nakoľko skúšobná doba plynie zo
zákona, momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, a to bez ohľadu na vôľu zmluvných strán.
Predĺženie skúšobnej doby zákon o štátnej službe vylučuje. Pripúšťa však predĺženie skúšobnej doby o
čas prekážok v práci na strane zamestnanca, napr. v prípade práceneschopnosti, materskej dovolenky,
svadby, pohrebu, a pod.. Poukazujúc na § 123 zákona o štátne službe v spojení s § 122 Občianskeho
zákonníka ďalej uviedol, že začiatok skúšobnej doby sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím



posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby, v prípade počítania doby podľa mesiacov (čo je aj
prípad skúšobnej doby) sa skončí vždy v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, ktorým začína plynúť
lehota. Dohodu o skúšobnej dobe môžu zmluvné strany kedykoľvek zrušiť iba v prípadoch, uvedených
v ust. § 28 ods. 2 zákona o štátne službe. V ostatných prípadoch dohoda o zrušení skúšobnej doby
neprichádza do úvahy, nakoľko plynie momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru služobnou
zmluvou. Štátnozamestnanecký pomer je možné počas plynutia skúšobnej zmluvy skončiť, a to
písomným oznámením druhej strane (§ 46 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe). V takomto prípade
sa na zamestnanca sa nevzťahuje ochranná doba podľa ust. § 49 zákona o štátnej službe, keďže táto
sa vzťahuje len na ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou.

4. S poukazom na ust. § 1 ods. 4 a ust. § 120 zákona o štátnej službe súd prvej inštancie ďalej
konštatoval že právnu úpravu skúšobnej doby v Zákonníku práce nemožno v danom
prípade aplikovať. Na rozdiel od skúšobnej doby, ustanovenej v zákone o štátnej službe, Zákonník
práce umožňuje zmluvným stranám, aby si zásadne dohodli skúšobnú dobu s rôznou dĺžkou (napr.
tri mesiace, šesť mesiacov, atď.), a to v závislosti od konkrétneho druhu práce, pričom dohoda musí
byť písomná, inak je neplatná (§ 45 ods. 3 Zákonníka práce). Skúšobná doba podľa zákona o štátnej
službe v zásade nie je vecou dohody medzi zmluvnými stranami, ale plynie ex lege, momentom
vzniku štátnozamestnaneckého pomeru služobnou zmluvou (28 ods. 1 zákona o štátnej službe). Teda
dôsledkom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je okrem iného aj samotné plynutie skúšobnej doby
v dĺžke tri mesiace a to bez výslovnej dohody, či súhlasu zmluvných strán, resp. bez toho, aby dohoda
o vzniku a dĺžke skúšobnej doby bola zachytená v písomnej forme.

5. K medzi stranami sporu spornému momentu podpisu zmluvy (podľa tvrdenia žalobkyne mala služobnú
zmluvu podpísať potom, čo jej bola osobne doručená zo strany O.. L. O., a to po druhom januári
2013 s tým, že žalobkyňa mala odovzdať podpísanú zmluvu dňa 7.1.2013; podľa tvrdenia žalovaného
mala žalobkyňa služobnú zmluvu podpísať v období od 18.12.2012 do 31.12.2012, potom ako jej bola
doručená prostredníctvom služobného šoféra pána U. V.) súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu
služobnej zmluvy vyplýva vlastnoručný podpis žalobkyne a L.. O. Č., vedúceho služobného úradu
žalovaného a dátum podpisov zmluvy (18.12.2012). Z čestného vyhlásenia U. V. síce vyplynulo,
že návrh služobnej zmluvy mal žalobkyni doručiť na adresu jej trvalého pobytu, avšak nevyplynul z neho
presný dátum doručovania. Pokiaľ ide o vierohodnosť obsahu čestného vyhlásenia, po oboznámení sa
s jeho obsahom, vznikli súdu prvej inštancie skôr pochybnosti, či tento naformuloval práve služobný
šofér a nadobudol podozrenie, že obsah čestného vyhlásenia (vzhľadom na vysokú odbornú úroveň
naformulovaných viet a znalosť napr. spisovej značky tohto konania), nemohol sformulovať šofér, ale
skôr tretia, súdu neznáma osoba, ktorá požiadala šoféra, aby čestné vyhlásenie iba podpísal. Uvedená
úvaha však nebola preukázaná iným spôsobom, preto sa pohybuje len v rovine pravdepodobnosti. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, podľa ktorého dátum podpisu služobnej zmluvy zo strany žalobkyne
nemá vplyv na skutočnosť, že ku vzniku štátnozamestnaneckého pomeru došlo dňa 20.12.2012 (z
obsahu služobnej zmluvy vyplýva dátum 18.12.2012). Pokiaľ žalobkyňa podpisovala služobnú zmluvu
v iný deň, bolo jej právom, aby na služobnej zmluve k svojmu podpisu pripojila skutočný dátum, kedy
došlo z jej strany k podpisu zmluvy. Na platnosť a účinnosť služobnej zmluvy nemá vplyv ani skutočnosť,
či žalobkyňa a žalovaný, v zastúpení L.. O. Č., vedúcim služobného úradu, podpisovali služobnú zmluvu
toho istého dňa alebo nie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že nepotreboval vypočuť U. V.
a konfrontovať jeho výpoveď s čestným vyhlásením zo dňa 14.2.2014, nakoľko na platnosť a účinnosť
služobnej zmluvy nemá vplyv skutočnosť, či k podpisu služobnej zmluvy došlo koncom roka 2012 alebo
začiatkom roka 2013. Súd prvej inštancie mal preukázané, že zo strany žalobkyne skutočne došlo k
podpisu služobnej zmluvy najneskôr dňa 7.1.2013, čo potvrdila nielen v žalobnom návrhu,
ale aj vo svojej výpovedi na pojednávaní.

6. Súd prvej inštancie nemal z vykonaného dokazovania preukázané ani tvrdenia žalobkyne o údajnom
nátlaku pri podpise služobnej zmluvy zo dňa 18.12.2012. Konštatoval, že o nátlaku by bolo možné
hovoriť len vtedy, ak by žalobkyňa podpísala zmluvu, ktorú vôbec nechcela podpísať, to by sa potom
nedomáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe . Navyše
z dokazovania vyplynulo tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého mala na podpis niekoľko dní (od 2.1.2013 do
7.1.2013), a teda nebola nútená zmluvu podpísať v určitý okamih bez toho, aby nemala dostatok času na
rozmyslenie. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého mala byť dohoda
so žalovaným o opakovanej skúšobnej dobe v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že skúšobná
doba podľa zákona o štátnej službe zásadne nemá zmluvný charakter, nakoľko začína plynúť momentom



vzniku štátnozamestnaneckého pomeru (§ 28 ods. 1 zákona o štátnej službe). Na daný prípad
nemožno aplikovať ust. § 28 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o štátnej službe (prípady, kedy zamestnávateľ
nemusí dohodnúť so zamestnancom skúšobnú dobu), keďže žalobkyňa bola pred uzavretím služobnej
zmluvy v dočasnej štátnej službe, pričom štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe
jej vznikol na základe úspešného výberového konania zo dňa 12.12.2012. Ak by žalobkyňa prešla bez
výberu z dočasnej do stálej štátnej služby, mohla sa v takomto prípade dohodnúť so zamestnávateľom
na vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bez skúšobnej doby (§ 28 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej
službe). V danom prípade sa nemôže jednať o opakovanú skúšobnú dobu, nakoľko skúšobná doba v
dočasnej štátnej službe vznikla dňa 1.7.2012, a to momentom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
na základe služobnej zmluvy č. XXX/XXXX/OÚ zo dňa 29.6.2012. Ďalšia skúšobná doba bola dôsledkom
uzavretia služobnej zmluvy č. XXXX/XXXX/OÚ zo dňa 18.12.2012. Žalovaný túto skutočnosť nemohol
ovplyvniť, lebo plynutie skúšobnej doby v dĺžke tri mesiace nastalo dňa 20.12.2012, teda momentom
vzniku štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe. Uvedenie skúšobnej doby v
služobnej zmluve zo dňa 18.12.2012, teda nemožno právne kvalifikovať ako konanie žalovaného, ktoré
by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

7. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia platné a
účinné v čase vzniku a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru súd prvej inštancie nemal v konaní
preukázané, že by žalovaný v rámci ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou v
skúšobnej dobe. porušil niektorú zo svojich povinností Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal naliehavosťou právneho záujmu a jeho
preukázania v tomto konaní (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Naopak, žalovaný preukázal, že žalobkyni počas
skúšobnej doby doručil oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe.
Pokiaľ ide o samotný obsah oznámenia, žalovaný v ňom uviedol odkazy na konkrétne
ustanovenia zákona o štátnej službe a Zákonníka práce. Zákon o štátnej službe výslovne nevyžaduje,
aby služobný úrad pri skočení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe uvádzal v
oznámení či už dôvody skončenia pomeru, alebo odkazy na zákonné ustanovenia. Podstava spočíva v
oznámení a teda nie v uvedení dôvodov, či odkazov na zákonné ustanovenia. K odkazu žalovaného na
ust. § 72 Zákonníka práce poukazujúc na § 120 zákona o štátnej službe dospel k záveru, tento odkaz
nie je správny. Samotný fakt uvedenia odkazu na ust. § 72 Zákonníka práce však nemá za
následok neplatnosť oznámenia ako takého.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietla, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. c/ O.s.p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní zosumarizovala podstatné skutkové zistenia súdu prvej inštancie,
ktorý sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal a neodôvodnil, z akého dôvodu neprihliadal na dôkazy
a skutočnosti ňou predložené v súdnom spore, že pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru
bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Odvolateľka uviedla, že v ust. § 77 Zákonníka
práce nie je zahrnutá tzv. koncentračná zásada, ktorej dôsledkom je, že to čo nebolo uvedené v
žalobe v zákonnej lehote, nebude možné neskôr uplatniť a na skutočnosti v žalobe neuvedené,
nebude možné prihliadať. Citované ustanovenia pod sankciou prekluzívnej lehoty dva mesiace dáva
povinnosť žalobcovi podať žalobu, nedáva však povinnosť explicitne vymenovať a priamo rozviesť
všetky dôvody o ktoré opiera neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa po
uzatvorení štátnozamestnaneckého pomeru dňa 20.12.2012 podávala podľa § 59 ods.1 písm. h/ zákona
o štátnej službe vo veciach vykonávania štátnozamestnaneckého pomeru a dodržiavania zákonov
sťažnosti nielen na služobný úrad svojho zamestnávateľa, ale aj na Inšpektorát bezpečnosti práce.
Na základe podnetov boli u žalovaného zistené nedostatky a tieto boli aj riešené. Práve podávanie
sťažností a podnetov boli dôvodom na strane žalovaného k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
v skúšobnej dobe. Predložené zistené skutočnosti a predložené dôkazy neboli zo strany súdu v
odôvodnení rozsudku ani spomenuté a ani žiadnym spôsobom vyhodnotené tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov
strán s výhradou, že majú resp. nemajú význam pre rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie s námietkou o porušení zásady rovnakého zaobchádzania vôbec



nezaoberal a či pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolateľky došlo, resp. nedošlo k
porušeniu tejto zásady.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne a právne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení bezpochyby
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobkyňa namietala v žalobnom návrhu, t.j. s otázkou,
či dátum podpisu má vplyv na platnosť služobnej zmluvy a s otázkou nátlaku pri podpise služobnej
zmluvy. Poukazujúc na ust. § 77 ods.1 Zák. práce, § 131 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, rozsudok NS SR č.k. 4 Obo 21/2000-130, § 100 ods. 1, § 114 ods. 1 O.s.p. uviedol,
že rozširovaním žaloby po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie o nové skutočnosti, dochádza k
porušovaniu zásady rýchlosti konania stranami sporu a spôsobovaniu tak zbytočných prieťahov v
konaní. Rámec súdneho konania je daný obsahom žaloby. Súd preto pri rozhodovaní o neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe skúmal len tie dôvody neplatnosti, ktorých
sa oprávnená osoba dovolávala. Z toho potom vyplýva, že z dôvodu, ktorý žalobkyňa uplatnila až po
podaní žaloby, môže byť vyslovené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe za
neplatné, len ak bol dôvod neplatnosti uplatnený ešte v rámci lehoty stanovenej v § 77 ods.1 Zák.
práce. Vzhľadom na to, že žalobkyňa rozšírila žalobný návrh o nové tvrdenia až po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, súd sa časťou žaloby týkajúcej sa porušovania zásady rovnakého zaobchádzania
ďalej nezaoberal. Ak mala žalobkyňa za to, že z dôvodu nevysporiadania sa súdu v odôvodnení
rozhodnutia s otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nebola zabezpečená spravodlivá
ochrana jej oprávnených záujmov, mohla v zmysle § 166 O.s.p. podať návrh na doplnenie rozsudku
súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne je podané dôvodne.

11. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu
prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné
proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolanie žalobkyne vyvolalo v danom
prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolateľkou napadnuté
rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu.

12. Ustanovenie § 205 ods.2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 taxatívne určovalo dôvody, ktorými
možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu odvolania vyplýva, že
žalobkyňa namieta ust. § 205 ods.2 písm. a/,c/,d/,f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods.1 O.s.p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkaz, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie bol podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií
uvedených v ustanovení § 132 - § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho
hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. bolo spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, ak došlo k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu
právnych predpisov sa považovalo použitie iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo
síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jej nesprávny výklad.

14. V prejednávanom prípade je predmetom konania žaloba o určenie , že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalovaného listom č. XXX/XXXX/OÚ zo
dňa 11.4.2013, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 15.5.2013, je neplatné.



15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3,4 zák. č. 400/2009 Z.z o štátnej službe sa štátna vykonáva v
štátnozamestnaneckom pomere k štátu.
Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa ustanovenia § 17 ods.1 citovaného zákona dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu.
Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia.

Podľa ustanovenia § 17 ods.3 písm. b/ citovaného zákona do dočasnej štátnej služby možno prijať
občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu bez výberového konania alebo bez výberu na voľné štátno-
zamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

Podľa § 25 ods. 1 písm. a / citovaného zákona, štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou
zmluvou.

Podľa § 26 ods.1 citovaného zákona, štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká
dňom dohodnutým v služobnej zmluve.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o štátnej službe, skúšobná doba plynie odo dňa vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o štátnej službe, služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť
skúšobnú dobu v trvaní najviac troch mesiacov, ak ide o prijatie
a) do stálej štátnej služby podľa § 24,
b) do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods. 3
písm. b/ na tom istom štátnozamestnaneckom mieste.

Podľa § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe, dohoda o skúšobnej dobe podľa odseku 2 musí byť písomná.
Ak služobný úrad so štátnym zamestnancom nedohodne skúšobnú dobu v prípadoch
uvedených v odseku 2, skúšobná doba neplynie.

Podľa § 28 ods. 4 zákona o štátnej službe, skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane
štátneho zamestnanca a o čas služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. c/ a d/.

Podľa § 46 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona , štátnozamestnanecký pomer možno skončiť skončením
v skúšobnej dobe.

Podľa § 56 veta prvá citovaného zákona ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3.

Podľa 125 zákona o štátnej službe, spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky
zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 120 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane
použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1,
2, 3, 5 a 8, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, §
67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až
6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116
ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods.
1, 2, 4 až 7, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185,
§ 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa § 72 ods.1 veta prvá Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a
zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak
ďalej nie je ustanovené inak.



Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

16. V prejednávanom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa uzavrela dňa 30.5.2000
s Ž.O. R. Ú., so sídlom U. XX, N. pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce
asistent hyg. a epid. - špecialista a s dohodnutým miestom výkonu práce TO Košice. Uvedená pracovná
zmluva bola menená Dohodami o zmene pracovnej zmluvy z 2.8.2004, 3.7.2006, 21.5.2008.

Z listiny Úradu verejného zdravotníctva, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja „Prechod
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov - oznámenie„ zo dňa 25.6.2012, č.
6181/2012 ďalej vyplynulo, že na základe Rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR č. 166/2012 zo dňa 16.6.2012 sa dňom 30.6.2012 zrušila rozpočtová organizácia Úrad
verejného zdravotníctva Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a práva a povinnosti
vyplývajúce z pracovného pomeru zamestnancov (vrátane žalobkyne) prešli s účinnosťou od 30.6.2012
na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR so sídlom Námestie slobody č.6,
Bratislava.

Služobnou zmluvou č. XXX/XXXX/OÚ zo dňa 29.6.2012 uzavreli strany sporu podľa § 27 zák.
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe služobnú zmluvu, ktorou sa žalobkyni založil štátnozamestnanecký
pomer na funkciu radca v dočasnej štátnej službe podľa § 17 ods.3 písm. b/ zákona o štátnej službe,
na dobu najviac 6 mesiacov, v odbore 2.19 Zdravotníctvo, v organizačnom útvare vedúceho hygienika,
s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby Š. XX/A, G. a so skúšobnou dobou 3 mesiace.
Z Oznámenia o výsledku výberu zo dňa 13.12.2012 č. XXXXX/XXXX/OÚ/z.XXXXX adresovaného
žalobkyni odvolací súd zistil, že žalobkyňa po posúdení predložených dokladov vyhovela stanoveným
požiadavkám na funkciu radcu v stálej štátnej službe, v odbore štátnej služby 2.19 Zdravotníctvo, v
organizačnom oddelení oblastného hygienika. Štátnozamestnanecký pomer na základe §
52 ods. 1 písm. i/ zákona o štátnej službe žalobkyni skončil dňom 19.1.2012, t.j. uplynutím dočasnej
štátnej služby.

Služobnou zmluvou č. 2363/2012/OÚ zo dňa 18.12.2012 uzavreli strany sporu podľa § 27 zák.
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe služobnú zmluvu, ktorou sa žalobkyni dňom 20.12.2012 založil
štátnozamestnanecký pomer na funkciu radca v stálej štátnej službe, ktorá bezprostredne nadväzuje
na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods.3 písm. b/ zákona o štátnej službe na tom istom
štátnozamestnaneckom mieste na základe výberu 50/1/2012 konaného dňa 12.12.2012, v odbore 2.19
Zdravotníctvo, v organizačnom útvare vedúceho hygienika rezortu, s pravidelným miestom vykonávania
štátnej služby Š.D. XX/A, G. a so skúšobnou dobou 3 mesiace.

Žalobkyňa bola počnúc dňom 14.1.2013 uznaná práceneschopnou.

Podaním zo dňa 11.4.2013, č. XXX/XXXX/OÚ žalovaný žalobkyni oznámil, že podľa § 28 ods.4, § 46
ods.1 písm. d/ zák. č. 400/2009 Z.z., § 72 Zák. práce sa jej štátnozamestnanecký pomer v služobnom
úrade Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR končí v skúšobnej dobe dňom 15. mája
2013. Uvedené podanie bolo žalobkyni riadne doručené dňa 22.4.2013.

V podaní zo dňa 5.5.2013 žalobkyňa oznámila žalobcovi, že s dôvodom skončenia
štátnozamestnaneckého vzťahu nesúhlasí, postup služobného úradu považuje za vážne porušenie
zákona a trvá na tom, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

Dňa 15.7.2013 podala žalobkyňa žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalovaného listom č. XXX/XXXX/OÚ zo dňa 11.4.2013, ktorý bol
žalobkyni doručený dňa 15.5.2013, je neplatné.

17. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v sporoch o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru súd nepreskúmava existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Súdu prvej inštancie
dáva v súvislosti s jeho úvahou uvedenou na str. 14 odôvodnenia rozhodnutia (keď „pre neunesenie
dôkazného bremena žalobkyňou sa nepovažoval za potrebné ďalej zaoberať naliehavosťou právneho



záujmu a jeho preukázania“) do pozornosti, že § 56 zákona o štátnej službe a i § 120 zákona o štátnej
službe v spojení s § 77 Zák. práce dáva možnosť štátnemu zamestnancovi (i služobnému úradu)
uplatniť na súde žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Keďže toto
oprávnenie vyplýva priamo zo zákona, súd v uvedených prípadoch (a teda i v danej veci) nemohol
skúmať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v
zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, keď tento nebolo potrebné v konaní výslovne
tvrdiť ani preukazovať.

18. Právny vzťah - služobný pomer štátneho zamestnanca je založený vo vzťahu k
štátu. Ide o verejnoprávny vzťah, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis (lex specialis), v
danom prípade zákon o štátnej službe. Na pracovné vzťahy v súvislosti s výkonom štátnej služby sa
vzťahuje Zákonník práce (lex generalis) len v prípadoch, ak to ustanovuje osobitný predpis. Jedným zo
spôsobov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru patrí skončenie v skúšobnej dobe. Z
ustanovenia § 120 zákona o štátnej službe vyplýva, že na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane
požije okrem iného aj ustanovenie § 72 Zákonníka práce, ktoré sa týka skončenia pracovného pomeru
v skúšobnej dobe. V nadväznosti na uvedené preto nie je možné sa ani stotožniť s konštatovaním súdu
prvej inštancie uvedenej na str.14 odôvodnenia o tom, že „§ 120 zákona o štátnej službe vylučuje,
aby sa na daný prípad aplikovali ustanovenia Zákonníka práce“. Preto pokiaľ žalovaný v Oznámení o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 11.4.2013 , č. XXX/XXXX/OÚ uviedol o.i. i odkaz na
§ 72 Zák. práce, nie je možné mať voči tejto časti oznámenia žiadne vecné a právne výhrady. V
skúšobnej dobe môžu účastníci štátnozamestnaneckého pomeru (služobný úrad i štátny
zamestnanec) skončiť štátnozamestnanecký pomer písomne. Essenciálnou náležitosťou skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru je zrušovací prejav účastníka, z ktorého zjavne vyplýva
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Zákonník práce výslovne ustanovuje, že v zrušovacom
prejave účastníka nemusí byť uvedený dôvod, resp. môže byť uvedený akýkoľvek dôvod.

19. V posudzovanom prípade je z obsahu vykonaného dokazovania nepochybné, že Oznámenie o
skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 11.4.2013, č. XXX/XXXX/OÚ
dané žalobkyni žalovaným podľa § 28 ods.4, § 46 ods.1 písm. d/ zák. č. 400/2009 Z.z., §
72 Zákonníka práce bolo dané v písomnej forme s obsahovo zrozumiteľným obsahom, bolo žalobkyni
riadne doručené do vlastných rúk 22.4.2013 a žalobkyňa v zákonnej prekluzívnej lehote na súde
uplatnila žalobu o určenie neplatnosti tohto úkonu smerujúceho ku skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru (§ 56 zákona o štátnej službe v spojení s § 77 Zák. práce).

20. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa nepreskúmavania žalobkyňou tvrdeného porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania je treba uviesť, že súd v prípade skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru v skúšobnej dobe neskúma skutočný dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, resp.
existenciu akéhokoľvek dôvodu, eventuálne motívy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pretože
Zákonník práce nepodmieňuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe žiadnou
právnou skutočnosťou. Práve naopak, výslovne ustanovuje, že nemusí byť uvedený žiadny dôvod,
resp. môže byť uvedený akýkoľvek dôvod. Preto skúmanie dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru v skúšobnej dobe by bolo de facto v rozpore so zákonom a takýto postup by deformoval význam
a zmysel tohto spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vzhľadom na to, že ide o špecifický
charakter spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (kde zákon výslovne vylučuje skúmanie
dôvodu jeho skončenia), logicky, nemôže prichádzať do úvahy ani prípadná aplikácia inštitútu dobrých
mravov, šikanózneho výkonu práva, alebo porušenia zásady rovnakého zaobchádzania . Preto pokiaľ
súd prvej inštancie túto námietku posúdil ako nepodstatnú, nemajúcu vplyv na právne posúdenie veci a
v rozhodnutí sa ňou osobitne nezaoberal, neporušil tým žiadne procesné práva strán sporu a svojim
postupom zabezpečil spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov.

21. Správny je i výklad súdu prvej inštancie čo do ustanovenia § 28 ods.1 zákona č. 400/2009 Z.z. s
tým, že skúšobná doba bude spravidla ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného
služobnou zmluvou. Odvolací súd k tejto konštatácii dodáva, že v niektorých prípadoch je možné
skúšobnú dobu, vrátane jej dĺžky dohodnúť (§ 28 ods.2 zákona o štátnej službe).

22. V danom prípade však súd prvej inštancie dospel k právne a i skutkovo neodôvodnenému záveru o
tom, že ust. § 28 ods.2 zákona o štátnej službe nie je možné na posudzovaný právny vzťah aplikovať,
keď pri citácii § 28 ods.2 písm. b/ citovaného zákona na str. 5 odôvodnenia uviedol nad jeho rámec



zužujúci výklad („bez výberového konania alebo bez výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto do
obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe“). Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že u žalobkyne nebola
skúšobná doba ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou (§
28 ods. 1 zákona o štátnej službe), ale mohla byť len výsledkom dohody so služobným úradom podľa
§ 28 ods.2 písm. b/ zákona o štátnej službe. Žalobkyňa bola totiž ku dňu 20.12.2012 prijatá do stálej
štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzovala na dočasnú štátnu službu podľa § 17
ods.3 písm. b/ na tom istom štátnozamestnaneckom mieste (porovnaj obsah Služobnej zmluvy č. XXX/
XXXX/OÚ zo dňa 29.6.2012, Oznámenie o výsledku výberu zo dňa 13.12.2012 č. XXXXX/XXXX/OÚ/
z.XXXXX a Služobnú zmluvu č. XXXX/XXXX/OÚ zo dňa 18.12.2012). S poukazom na uvedené je treba
sa zhodnúť s názorom žalobkyne o tom, že v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016)

23. Vychádzajúc s názoru vysloveného v predchádzajúcom odseku odvolací súd konštatuje, že
charakter dohody o skúšobnej dobe uzavretej podľa § 28 ods.2 zákona o štátnej službe je treba
posudzovať podľa § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42 b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods.2 a § 49 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť ďalej skúšobná doba podľa § 28 ods.2 zákona
o štátnej službe platne dojednaná po tom, čo už štátnozamestnanecký pomer vznikol, so spätnou
platnosťou, ale najneskôr v deň, ktorý bol dojednaný ako deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru
(§ 27 zákona o štátnej službe).

24. V prejednávanom prípade má preto posúdenie otázky, kedy došlo k uzavretiu dohody o skúšobnej
dobe medzi stranami sporu podstatný právny význam, majúci vplyv na rozhodnutie súdu o uplatnenej
žalobe. Súdu prvej inštancie je treba vytknúť, že tejto skutočnosti nevenoval potrebnú pozornosť,
keď konštatovanie o tom, že „zo strany žalobkyne došlo k podpisu služobnej zmluvy najneskôr dňa
7.1.2013„ pre prijatie úvahy o vecnej a právnej správnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje.
Posúdenie tejto právnej skutočnosti je možné podriadiť pod postup súdu uvedený v § 120 ods.1 O.s.p. v
znení účinnom do 30.6.2016, kedy mohol súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu sa preto javí nevyhnutné ,
pri deklarovaných pochybnostiach o obsahu nedatovaného U. V. (šoféra, ktorý mal žalobkyni doručovať
na podpis Služobnú zmluvu č. XXXX/XXXX/OÚ zo dňa 18.12.2012), vykonať jeho výsluch a pokúsiť sa
ustáliť medzi stranami sporu sporný deň, v ktorom došlo medzi nimi k uzavretiu dohody o skúšobnej
dobe tvoriacej súčasť označenej služobnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného je možné konštatovať
odôvodnenosť námietok žalobkyne o tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 221
ods.1 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016).

25. Odvolací súd v záujme naznačenia ďalšieho postupu súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané
jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch,
keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla
byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu , ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Uvedené znamená, že pokiaľ sa súdu
prvej inštancie nepodarí z následne vykonaných dôkazov dospieť k jednoznačnému záveru o dátume
uzavretia dohody o skúšobnej dobe medzi stranami sporu, dôkazné bremeno na preukázanie inej
skutočnosti, než aká je uvedená v Služobnej zmluve č. 2363/2012/OÚ zo dňa 18.12.2012, leží na
žalobkyni ktorá tvrdí, že k uzavretiu dohody o skúšobnej dobe došlo až začiatkom mesiaca január 2013.

26. Na základe uvedeného pri zohľadnení, že v predchádzajúcich odsekoch naznačené doplnenie
dokazovania nie je účelné doplniť odvolacím súdom, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods.1 písm. c/ C.s.p. zrušil a vec mu podľa § 391 ods.1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názor odvolacieho súdu a i tým, ako má vo veci
ďalej postupovať (§ 391 ods. 2 C.s.p.).



27. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods.3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).