{"guid": "324e793c-dba2-485d-9c51-a12824820a0b:78f39b9f-367d-42ba-85c9-1ba298a15736", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8812210565.1", "spisova_znacka": "3Co/36/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/36/2014 z 6. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. mája 2014, sp. zn. 3Co/36/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8812210565.1", "identifikacne_cislo": "8812210565", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2014-05-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78f39b9f-367d-42ba-85c9-1ba298a15736", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812210565.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8812210565.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8812210565.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 3Co/36/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8812210565\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812210565.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov\nsenátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova\n4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\no náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nStará Ľubovňa zo dňa 05. 12. 2013, č. k. 2C/207/2012-62 takto jednohlasne\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok.\n\nNáhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a\nžalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.\n\nVychádzal zo zistenia, že v konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody (nesprávny úradný postup\nsúdu) spôsobenú tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v\nzákonnej lehote nevydal rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie. Žalovaný v konaní vzniesol  námietku premlčania uplatneného nároku. Súd prvého stupňa\nprihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a dospel k\nnázoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v\ndanom prípade nie je premlčané. Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Vranov\nnad Topľou sp. zn. 12Er/1889/2009, mal za preukázané, že sa vzťahuje k exekútorskému konaniu,\nktoré viedol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, oprávneným bol žalobca, povinnou L. R. a predmetom\nkonania bolo vymoženie 175,24 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie\npoverenia dňa 25. 09. 2009 a uznesením súdu zo dňa 14. 05. 2010, č. k. 12Er/1889/2009-10 bola žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá v časti výšky úroku z omeškania čo do 0,15 %\ndenného úroku z omeškania zo sumy 167,28 Eur od 27. 01. 2009 do zaplatenia a uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 23. 06. 2010. Súd uzavrel, že trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť, keď\nsa žalobca dozvedel o škode, t. j. najskôr 15.-ty deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia a v\nrámci jej plynutia zo strany žalobcu bola žalovanému dňa 23. 04. 2012 doručená žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom súdu. Žalovaný so žalobou\nnesúhlasil, poukázal na to, že žalobca podal žalobu predčasne, keďže nárok na súde uplatnil pred\nuplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Zároveň uvádzal, že v danom prípade\nnebola porušená existencia prieťahu v exekučnom konaní, a to právoplatným rozhodnutím Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný\n\nsúd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\n\nNa základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca nesplnil dôkaznú\npovinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, ktorým sa rozumie zodpovednosť účastníka\nza výsledok konania, závislý od zistení skutočností vyplývajúcich z navrhnutých a vykonaných dôkazov.\n\nV exekučnom konaní, v ktorom  malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal\nnesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v\nčlánku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Ustanovenie\n§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 01.01.2013, avšak i keď\nžaloby boli vo veci podané v roku 2012, predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9\nods. 1 predmetného zákona, preto je ho možné aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom pred 01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní\nsa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie,\nnebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom\nnároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny\núradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote.\n\nSúd prvého stupňa uzavrel, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej\nlehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup. Osobitne v exekučných konaniach\npri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, rozhodcovských\nrozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre\nobjektívne posúdenie zákonnosti exekúcie.\n\nPodmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na\nnáhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu\nžalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd už vyššie skonštatoval. Žalobca naviac ani neuniesol\ndôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody. Žalobca už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady\nškody, tak majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy\nvo výške, na základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného\nzadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku\npredstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ\nnároku, a to vznik škody. Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným\nnesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov v podobe\nnesprávneho úradného postupu a vzniku škody. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných\npodmienok pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd\nžalobu zamietol.\n\nVýrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nProti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd rozhodol v merite veci\nna základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval\nhmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu\npomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a\npo tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na\ntakejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti\nsúdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1\nzákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať\ntoto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.,\npretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej uviedol, že\nsúd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy\nanulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Zdôraznil, že súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku\n\nnároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov.\nPlatné právo nepozná zánik právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov. Žalobca nemal k dispozícií\nsúdny spis exekučného súdu a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa sekundárnych\nprejavov. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté\nlistiny. To však žiadal už pri predbežnom prerokovaní nároku  na náhradu škody pred žalovaným,\nktorý jeho opakované žiadosti a návrhy ignoroval, čo utvrdilo žalobcu v správnosti jeho postupu.\nSamotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo\nk nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej\nlehote. Na základe tohto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.\n2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n\nSúd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne\nzistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú\nvykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu, aj keď\nnie je možné súhlasiť so všetkými právnymi závermi uvedenými súdom prvého stupňa v odôvodnení\njeho rozhodnutia, čo však nič nemení na vecnej správnosti takéhoto rozhodnutia súdu prvého stupňa.\n\nPodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\nPodľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym\núradným postupom.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti\ntohto zákona pri výkone verejnej moci\na/ nezákonným rozhodnutím,\nb/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nc/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo\nd/ nesprávnym úradným postupom.\n\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá\nbola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, ak\n1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym\núradným postupom súdu,\n2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,\n3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa\nosobitného predpisu.\n\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci\nurobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci\npri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom\nchránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje\npostup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa\nčlánku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej\nrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu\nspočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej\nlehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať\nlen z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,\nz právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca\nsa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa\nporušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\nPodľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,\no ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4\na § 11.\n\nPodľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo\nuspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne\noznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať\nuspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže\npoškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,\nktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n\nPodľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n\nPodľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\n\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie\nalebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)\nrozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.\n\nPodľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len\n„Exekučný poriadok“), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,\npredloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád\nnávrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\n\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so\nzákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota\nneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na\npodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení\nneskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.\n\nPodľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na\npodklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená\n\nosoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici\ns vykonateľnosťou súhlasila.\n\nPodľa § 41ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nV predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa predovšetkým správne vyporiadal\ns námietkou premlčania vznesenou žalovaným v tomto konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiadosť\nžalobcu o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní bola podaná u žalovaného\n23.04.2012 a v závislosti od toho by nároky, ktoré eventuálne vznikli žalobcovi v lehote 3 rokov pred\ntouto žiadosťou o predbežné prerokovanie, mohli byť premlčané, to znamená, že by malo ísť o nároky\nvzniknuté pred 23.04.2009. Súd prvého stupňa v tomto smere správne zistil, že v predmetnej veci bola\nžiadosť o udelenie poverenia doručená až po dni 23. 04. 2009, dňa 25. 09. 2009, preto je  námietka\npremlčania neaktuálna.\n\nJe potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť\nna vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne\nvzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou\ntohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri\naplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona\nzákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo\naplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z., ktoré vznikli\nod 01.01.2013.\n\nTo však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca\nvo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v\ntomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať\naj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje\nv právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,\nkeď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavanom\nexekučnom konaní uvedenom v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.\n\nV tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v\nkonaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v\nkonaní konštatoval.\n\nJe pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné\npoverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,\nd/ Exekučného poriadku.\n\nUstálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,\nči neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je\noprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto\nzamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.\n\nMateriálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní, ktorý v zmysle § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského\nrozsudku alebo exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1\npísm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/\n(rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania\nalebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa\no nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje\núčastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené\nalebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na\n\nzastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo exekučného konania aj bez návrhu v prípade\nzistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o rozhodcovskom konaní.\n\nV tejto súvislosti je zároveň potrebné konštatovať, že v preskúmavanej veci súd prvého stupňa z dôvodov\nuvedených v § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a v tomto kontexte po vykonaní tohto\nmateriálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom, rozhodol tak, že zamietol žiadosť\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia v časti výšky úroku z omeškania, a nebol teda viazaný lehotou\n15 dní, ktorá platí pre prípad, ak by došlo k povereniu exekútora na vykonanie exekúcie.\n\nSprávne konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, že pri potrebe materiálneho\nprieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom je 15 -dňová lehota na vydanie poverenia na\nvykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve preto zákon (pri predpokladanom zistení\nrozporu exekučného titulu so zákonom) nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo na zastavenie exekučného konania, tak ako sa to stalo v\npredmetnej preskúmavanej veci, čo je ďalší dôvod na konštatovanie, že k prieťahom v predmetnej veci\nnedošlo.\n\nTaktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde\nrelevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody a v tejto súvislosti sú jeho námietky\nuvedené v odvolaní právne irelevantné.\n\nTaktiež je potrebné súhlasiť s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie\nnemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v\npeniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto\npriznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného,\nk zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že\ntáto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,\npretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia\na preukázania.\n\nTaktiež je správny názor súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi\npostupom súdu prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je\nmožné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.\n\nPreto je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a ako také ho odvolací súd postupom podľa\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nNa tejto okolnosti vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa nič nemení ani tvrdenie uvedené\nv odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, že ide o žalobu predčasne podanú, čo predstavuje\nsamostatný dôvod na zamietnutie žaloby práve z dôvodu predčasnosti. Je pravdou, že žalobca podal\nžalobu v predmetnej veci 27.09.2012 a žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nárokov sa dostala\ndo sféry žalovaného dňa 23.04.2012, teda pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 6 mesiacov na\nprerokovanie týchto nárokov, avšak konanie na súde prvého stupňa prebiehalo od 27.09.2012 (podaná\nžaloba na súde) aj naďalej a súd prvého stupňa rozhodol 05. 12. 2013, teda už po uplynutí zákonom\nstanovenej 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nárokov a z uvedeného je zrejmé, že žalovaný\nnárokom žalobcu nemienil vyhovieť a ani nevyhovel. Preto v predmetnej veci pochopiteľne nejde o\nžalobu, ktorú by v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bolo možné považovať za predčasne podanú.\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,\npodľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a\nžalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada\nnebola priznaná žiadnemu z účastníkov.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/207/2012", "guid": "a143727d-4e34-408b-a1a6-530ef6de57c7:3a535f46-05f1-4bad-83f4-4505976bd5b5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}