{"guid": "324c0863-f409-4400-8f18-2d351535f4da:d3007821-cc78-4809-bd13-0ae06a11ee9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6707203363.1", "spisova_znacka": "43CoE/181/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/181/2013 z 26. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. júna 2013, sp. zn. 43CoE/181/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6707203363.1", "identifikacne_cislo": "6707203363", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2013-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3007821-cc78-4809-bd13-0ae06a11ee9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6707203363.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6707203363.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6707203363.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 43CoE/181/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6707203363\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6707203363.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému V. O., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym\nexekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom Exekútorského úradu Štúrova 784/52, 962 12 Detva\npod sp. zn. EX 323/2007 o vymoženie pohľadávky vo výške 280,15 Eur s príslušenstvom, 117 Eur trov\npredchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu\nZvolen č. k. 11Er/1050/2007-29 zo dňa 23. mája 2011 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania\njednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .\n\nRozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/1050/2007-29 zo dňa 23. mája 2011 z r u š u j e a vec\nv r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jánom\nDebnárom pod. sp. zn. EX 323/2007.\n\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský\nrozsudok sp. zn. SR 6987/06 zo dňa 21.12.2006, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd spoločnosti\nSlovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku\nbola Zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 02.06.2006. Účelom zmluvy\no úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 165,96 Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú\no 160,65 Eur, teda ide o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 96,80 % z poskytnutej sumy úveru.\nRozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo\nz úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy. Dojednanie sankcie\nza neplnenie povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a\neurópskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so\nzásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Exekučný súd po zvážení a zohľadnení\nvšetkých uvedených okolností uzatvárania zmluvy o úvere dospel k záveru, že plnenie odplaty za\nposkytnutie úveru vo výške 96,80 % z poskytnutého úveru a plnenie úroku z omeškania vo výške 0,25\n% denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1\npísm. b), c) zákona o rozhodcovskom konaní, na základe ktorého súd exekúciu zastavil.\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. V odvolaní oprávnený k tvrdeniu súdu o neprimeranej výške\nodplaty uviedol, že poplatok nie je v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka príslušného poplatku\ntento v 1/3 tretine predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a v 2/3 tretinách\nnáklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou podľa\n\n§ 499 Obchodného zákonníka. Oprávnený zdôraznil, že s povinným uzatvoril zmluvu o úvere podľa\nObchodného zákonníka a na uvedený prípad nie je možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch,\nnakoľko ten sa nevzťahuje na úver do 200 Eur. Podľa § 499 Obchodného zákonníka je možné dojednať\nmedzi zmluvnými stranami odplatu za poskytnutie úveru, ktorú môže požadovať iba veriteľ, ktorý má\nposkytovanie úverov v predmete podnikania. Dojednanie paušálnej výšky úhrady nákladov spojených\ns uzatvorením a vypracovaním zmluvy nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 497\nObchodného zákonníka neodporuje zákonu. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o\núvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda\npovinný vedel posúdiť výhodnosť, prípadne nevýhodnosť takéhoto úveru. Povinný mal teda okamžite\npri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru.\n\nK úrokom z omeškania oprávnený uviedol, že povinný podpisom zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas\nso zmluvnými podmienkami, t.j. aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú\nneoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa dlžník v prípade, ak sa stane splatný celý\ndlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok zaväzuje zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25\n% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má\nsankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné podmienky. V danom prípade\nsi povinný svoju povinnosť nesplnil a podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne\nnie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Oprávnený poukázal\nna skutočnosť, že zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné\nzáväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Pri\núroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže vždy možnosť platenie týchto\núrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoje povinnosť nesplnil a\noprávnený sa domnieval, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s\nktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. Oprávnený zdôraznil, že v čase uzatvorenia\npredmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci absolútnym obchodom, čiže úroky z\nomeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení.\n\nDňa 07.09.2012 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného zo dňa 03.09.2012, v ktorom\noprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a zároveň podal návrh na prerušenie\nkonania aj podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EU. V podaní poukázal na\nto, že smernica nemá všeobecnú záväznosť tak, ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským\nštátom, a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Uviedol, že ak smernica bola prevzatá do\nslovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné najmä z dôvodu právnej istoty aplikovať\nslovenskú právnu úpravu. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej\núnie od rozsudku Marshall z 26. februára 1986, podľa ktorej samotná smernica nemôže ukladať\npovinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu nemožno odvolávať. Na rozdiel od všeobecného súdu mal za\nto, že tvrdenie o tom, že „ Smernica rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 považuje riešenie sporov zo\nspotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané“ je nepreukázateľnou\ndomnienkou súdu, ktorý toto tvrdenie nezdôvodnil a ani sa v odôvodnení neodvolal na žiadne presné\na jasné znenie tejto smernice. Poukázal na slovenské znenie písmena q) ods. 1 Prílohy Smernice\nRady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 upravujúce neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a\nporovnal ho s ostatnými jazykovými zneniami, pričom konštatoval, že ostatné jazykové verzie uvádzajú,\nže spotrebiteľská zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným\ntypom arbitráže, ktorý nie je upravený právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať\npríslušné hmotné právo. Vzhľadom na požiadavky jednotnej aplikácie a jednotnej interpretácie úniového\npráva je potrebné text úniového predpisu skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách a\nvziať do úvahy skutočný úmysel zákonodarcu a cieľ samotného predpisu (Pimlott, F-52/06). Oprávnený\nďalej namietal, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady\n93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v\nspotrebiteľskej zmluve. Oprávnený mal za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu\n„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Oprávnený ďalej dodal,\nže Súdnemu dvoru EU by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových\nvzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej\nneistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi\nSlovenskej republiky. Ustanovenia vnútroštátneho práva by podľa oprávneného mali byť vykladané v\nrámci Smernice Rady 93/13/EHS najmä v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Vzhľadom\n\nna uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na\nzáklade čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:\n1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\nV prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, oprávnený navrhol otázku v znení:\n2)  Je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje ustanovenie takej\nrozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „ všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej\nplatnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva\nsvoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému\nsúdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred\npríslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde,\npovažuje sa táto skutočnosť rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred\npodaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou\ndoložkou v súlade vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského\nsúdu“?\n3)  Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni\nvymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nNapadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil\nodvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil\nodvolaciemu súdu na rozhodnutie.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel\nk záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.\n\nOdvolací súd z návrhu oprávneného na prerušenie konania zistil, že oprávnený navrhol exekučné\nkonanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc\nvydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov\ninštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.\n\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že\nrozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej\núnie, aby o nej rozhodol.\n\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa\nna Súdny dvor Európskej únie.\n\nSúdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10 odôvodnenia\nuviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre\núčastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov\nkonania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd povinný\nusúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu\nobrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.\n\nV druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa\nvzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci\nzistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto\n\nsúdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je\nrelevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať\nnijaký vplyv na vyriešenie sporu.\n\nSúdny dvor môže v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie, ktorá mu je zverená v článku 267\nZFEÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na účely definovania pojmu nekalá\npodmienka. V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne\npredpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých\ninštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora zo dňa      16. novembra 2010, C-76/10, bod 60 a 79).\n\nPodľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť\nzmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného\nkonania.\n\nZ ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť\nz dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj\n§ 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je\nmožné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou\nje len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným\nzákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon\nč. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o\nmedzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).\n\nOdvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa ust.     § 109 ods. 1\npísm. c) O.s.p. dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného ustanovenia\ns tým, že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú by Súdnemu dvoru Európskej únie ako predbežné\notázky predložené, je odvolací súd, t.j. súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok\npovinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné\npre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom\novplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh\nzo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné\notázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich\nprejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor, keďže v predmetnom konaní\nsúd neaplikuje priamo ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené Smernicou Rady 93/13/\nEHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a teda ani právnu úpravu\nobsiahnutú v písm. q) ods. 1 Prílohy  tejto smernice, výklad ktorého oprávnený žiada v prvej otázke,\nale priamo ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku,\npredovšetkým v ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Aj v prípade,\nak by odvolací súd považoval oprávneným položené otázky za relevantné pre toto konanie, judikatúra\nSúdneho dvora EU upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu\npráva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to\nnajmä vtedy, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a ak výklad a správna\naplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne jasné (tzv. acte clair, (fr.)).\n\nPreskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiaden z dôvodov uvedených v\n§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona, preto odvolací súd návrh\noprávneného na prerušenie konania zamietol.\n\nZo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 12.03.2007 bol pred advokátom JUDr. Martinom\nMáčajom spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Okresnému súdu dňa 05.04.2007\ndoručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne bola\nnapadnutým uznesením exekúcia zastavená podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom\nkonaní.\n\nV prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu\nspoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 6987/06 zo dňa 12.12.2006.\nPodľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 280,16 Eur\n\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 272,19 Eur od 27.09.2006 do zaplatenia\na nahradiť trovy konania vo výške 117,64 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPodkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný\nuzavreli dňa 02.06.2006. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 165,96 Eur.\n\nOdvolací súd nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal hodnotením\npráv a povinností, dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve o úvere ohľadne dohodnutých úrokov z\nomeškania a odplaty za poskytnutie úveru, a ich súladu s dobrými mravmi. Takýmto postupom porušil\nrovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval len na oprávneného, ako veriteľa\na vôbec nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému bol úver skutočne poskytnutý.\n\nPrávne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve\nbez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či zmluvný vzťah medzi účastníkmi na základe,\nktorého si v rozhodcovskom konaní oprávnený uplatnil svoj nárok nie je vzťahom spotrebiteľským, a\nnásledne, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul bola dohodnutá platne,\na teda či nejaví znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka,\nje podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné.\n\nKeďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa §\n221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.\n\nSúd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný\ntitul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a\nmateriálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia,\npričom bude zisťovať, či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským. V prípade, že\nmedzi účastníkmi sporu bola rozhodcovská doložka dohodnutá v písomnej forme, preskúma okresný\nsúd súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim\nspotrebiteľských zmlúv, a to aj s prihliadnutím na ustanovenia Smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa\n5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do nášho\nprávneho poriadku a ktorú je potrebné používať ako interpretačné pravidlo a na základe zistených\nskutočností vo veci opätovne rozhodne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/1050/2007", "guid": "21f5d9a2-0137-4a04-9f8d-502fa4c9e65b:889f19cc-5b02-4aab-9f09-7ee61ffa2672", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}