Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/91/2014 z 25. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. novembra 2014, sp. zn. 24CoP/91/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2512215542.1 Krajský súd Trnava | 24CoP/91/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2512215542.1 | 2014-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91b1d6d6-4246-4d82-aeda-903e022e7bf5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2512215542.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/91/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2512215542.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: T. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, proti odporcovi: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., W. ulica XXX/XX,
okres Nové Zámky, o určenie otcovstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, pracovisko Hlohovec, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k.
10P/177/2012-172 zo dňa 18. marca 2014, v časti výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie o určenie otcovstva zastavil. Mal. B. L., nar.
XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 14.12.2012, pričom obaja rodičia
sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné
na mal. B. v sume 245,- Eur s účinnosťou od 14.12.2012 splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho
- ktorého mesiaca vopred. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 14.12.2012 do 31.03.2014
v sume 74,- Eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne po dobu 3 mesiacov a 4.
mesiac v sume 14,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Na žiadosť rodičov sa styk otca s mal. B. neupravuje. Súd
navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.

Rozhodnutie prvostupňový súd v odvolaním napadnutej časti výživného s použitím ust. § 36 ods. 1, §
62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 113 ods. 2
O.s.p. vecne odôvodnil tým, že vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorá má v súčasnosti štyri
roky a má len bežné výdavky zodpovedajúce jej veku. Súd posudzoval zárobkové možnosti a schopnosti
navrhovateľky a odporcu v období od podania návrhu na súd 14.12.2012 do 31.03.2014. Súd mal z
vykonaného dokazovania preukázané, že mesačný príjem matky je za celé posudzované obdobie v
priemere 736,15 Eur, keďže poberá rodinné prídavky cca 42,- Eur, výživné na druhé dieťa 160,- Eur
a u zamestnávateľa má mesačný príjem cca 534,15 Eur. Mesačný príjem otca bol (súčet invalidného
dôchodku a príjmu podľa daňového priznania) v roku 2012 v sume 319,99 Eur (119,99 + 200), v r. 2013
v sume 325,80 Eur (125,80 + 200) a v r. 2014 v sume 330,30 Eur (130,30 + 200). Nakoľko odporca
tvrdil, že podnikaním si mesačne zarobí len cca 200,- Eur a poberá čiastočný invalidný dôchodok, súd
sa podrobne zaoberal i odporcovými preukázaným výdavkami nie len na domácnosť, ale i na dieťa
(niektoré mesiace poslal matke dieťaťa i napr. trojnásobok jeho mesačnej mzdy) či prevádzku živnosti.



Porovnával jeho mesačné príjmy a objektívne výdavky a dospel k záveru, že musí mať vyšší príjem, lebo
ním predložené výdavky sú vyššie ako jeho príjem. Odporca súd nepresvedčil, že výdavky si pokrýva
pôžičkami či finančnou pomocou príbuzných, lebo sám tvrdil, že peniaze posielané dieťaťu či nákup
potravín robil z nasporených peňazí. Súd mal preukázané, že mesačné výdavky odporcu sú 1/ s bývaním
v roku 2012 v sume 199,57 Eur (124,14 + 58,29 + 17,14), v roku 2013 v sume 181,84 Eur (116,14 +
58,10 + 7,60), v r. 2014 v sume 178,74 Eur (105,50 + 64,54 + 8,70); 2/ peniaze poslané matke dieťaťa v
období 14.12.2012 - 31.12.2012 v sume 280,- Eur, v r. 2013 v sume 2.217,- Eur (mesačne by išlo o sumu
184,75 Eur), v období 01.01.2014 - 11.03.2014 v sume 442,- Eur (mesačne cca 147,33 Eur); 3/ nákupy
zaplatené matke dieťaťa v posudzovanom období r. 2012 - neboli žiadne, v r. 2013 spolu v sume 432,56
Eur (mesačne by išlo o sumu 36,- Eur), v r. 2014 (do rozhodnutia súdu) v sume 371,42 Eur (mesačne by
išlo o 123,- Eur). Teda len ak zrátal súd tieto mesačné výdavky (nepočítajúc ešte pr. náklady s cestovaním
za dieťaťom, lieky odporcu, poplatok za komunálny odpad, daň domová, potraviny, hygienické potreby,
atď.), vyšlo mu, že tie základné mesačné výdavky mal odporca v r. 2012 v posudzovanom období v
sume 479,57 Eur (199,57 Eur + 280,- Eur), v r. 2013 v sume 402,59 Eur (181,84 Eur + 184,75 Eur + 36,-
Eur) a v roku 2014 (do rozhodnutia súdu) v sume 449,07 Eur (178,74 Eur + 147,33 Eur + 123,- Eur).
Na základe týchto dôvodov súd vychádzajúc z možností a schopností odporcu dosahovať istý príjem
skúmal i jeho podnikateľské aktivity a hlavne jeho výdavky, ktoré má s podnikaním. Sám odporca súdu
uviedol, že podniká s obuvou už viacero rokov, prenajíma si priestory mesačne za 425,- Eur, má jednu
zamestnankyňu v riadnom pracovnom pomere zamestnanú za cca 350,- Eur mesačne, príležitostne
ďalšie brigádničky, má príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú vlastní, pričom tieto výdavky si odpisuje
v rámci účtovníctva. Na základe týchto skutočností súd pri príjme odporcu vychádzal z myšlienkového
pochodu, že v tomto prípade berúc do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti otca a fakt, že tie má
znášať životnú úroveň rodiča vychádzal z toho, že príjem odporcu je po spriemerovaní cca v sume
1.215,- Eur (invalidný dôchodok cca 120,- Eur po spriemerovaní v jednotlivých rokoch + odmena zo
živnosti cca 200,- Eur + prenájom priestorov na obuv 425,- Eur + mzda zamestnankyne 350,- Eur + cca
120,- Eur z prenájmu jeho nehnuteľnosti) a z tejto sumy súd i vychádzal. Súd zarátal do jeho príjmu aj
mzdu zamestnankyne a podnájom priestorov pre obuv, lebo vychádzal z toho, že odporca musí zarobiť
mesačne i na tieto prevádzkové náklady. Ako druhý dôvod súd uvádza, že pokiaľ by odporca naozaj mal
finančné problémy ako uvádza, tak by to riešil napríklad zamestnaním len zamestnávaním pracovníčky
na dohodu, či prenajatím si priestorov na obuv za nižší nájom. Následne súd vychádzal z zaužívanie
súdnej praxe odvolacích súdov ohľadom výpočtu konkrétnej výšky výživného na dieťa, ktoré chodí do
materskej škôlky, nemá vážne zdravotné problémy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky. Súd bral
do úvahy i to, že odporca nemá iné maloleté deti. Teda výživné počítal ako 20% z príjmu rodiča deleno
počet detí a zistil, že 20% predstavuje sumu 243,- Eur, ktorú súd zaokrúhlil na 245,- Eur. Takto určenú
sumu výživného súd považuje za objektívnu berúc do úvahy to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov, ale i vek dieťaťa a jeho bežné potreby. Pre odporcu to bude znamenať povinnosť
platiť takto učené výživné mesačne na dieťa a nie akúkoľvek inú sumu, o ktorú ho bude matka dieťaťa
žiadať a nie je ani povinný naďalej platiť nákupy matke dieťaťa.

Nakoľko súd určoval výživné odporcovi od podania návrhu na súd, t.j. od 14.12.2012, zaoberal sa i
otázkou, či za obdobie od 14.12.2012 do 31.03.2014 nevznikol odporcovi nedoplatok na výživnom.
Súd posudzoval obdobie do 31.03.2014, lebo meritórny rozsudok vyhlásil až po 15-tom dni v mesiaci.
Pokiaľ by odporca žiadne peniaze na dieťa neposielal v tomto období, vznikol by mu nedoplatok v sume
3.817,- Eur (Výpočet: za obdobie 14.12.2012 - 31.12.2012 v sume 142,- Eur /18 dní deleno 31 dní x
245,- Eur/, za r. 2013 v sume 12 x 245 = 2.940,- Eur, za 01.01.2014 - 31.03.2014 v sume 3 x 245 =
735,- Eur. Súd mal objektívne preukázané, že otec v tomto období navrhovateľke na účet na výživu a
výchovu dieťaťa celkovo sumu 2.939,- Eur (od 14.12.2012 - 31.12.2012 sumu 280,- Eur, v r. 2013 spolu
2.217,- Eur a od 01.01.2014 do 11.03.2014 spolu 442,- Eur). Túto sumu súd od nedoplatku odpočítal
vyhodnotiac ju ako výživné na dieťa. Súd mal ďalej preukázané, že v rozhodnom období otec zaplatil
navrhovateľke nákupy majúce slúžiť dieťaťu (potraviny, oblečenie,..) v celkovej sume 803,98 Eur (t.j.
za 14.12.2012 - 31.12.2012 nič, r. 2013 sumu 432,56 Eur a r. 2014 podľa doložených bločkov 371,42
Eur), ktorú sumu tiež súd od nedoplatku odpočítal. Čiže po týchto matematických operáciách súdu vyšiel
nedoplatok za obdobie 14.12.2012 - 31.03.2014 v sume 74,02, zaokrúhlene 74,- Eur. (Výpočet: 3.817,-
Eur -2.939,- Eur - 803,98 Eur = 74,- Eur). Nakoľko súd uložil odporcovi mesačne platiť bežné výživné
po 245,- Eur, v záujme zabezpečenia riadneho platenia bežného výživného mu povolil nedoplatok na
výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, i keď bola v konaní úspešná, nakoľko si trovy
konania neuplatnila.



Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v časti výživného odporca - otec maloletej, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa odvolateľa prvostupňový súd na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu dospel k
nesprávnemu právnemu záveru, keď určil výživné vo výške 245,- Eur, a to len voľnou úvahou, bez opory
vo vykonanom dokazovaní, keď dospel k záveru, že príjem otca musí byť pravidelne nad sumu 1.100,-
Eur. Jediným legitímnym preukázaním príjmu sú daňové výstupy, z čoho je preukázaný mesačný príjem
odporcu vo výške 200,- Eur, resp. 320,- Eur, určená suma výživného 245,- Eur ohrozí uspokojovanie jeho
základných životných potrieb. Primerané jeho schopnostiam by bolo výživné na úrovni 130,- až 150,-
Eur. Každé rozhodnutie musí vychádzať výlučne z vykonaných dôkazov a nie z domnienok či špekulácií
procesných strán, listinnými dôkazmi boli preukázané majetkové a príjmové pomery otca.

Navrhovateľka - matka maloletej a ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali Navrhovateľka sa k
doručenému odvolaniu odporcu vyjadrila písomne, nesúhlasila so znížením výživného, poukázala na
svoj mesačný príjem cca 600,- Eur, z ktorého živí seba a dve deti. Býva u rodičov, ktorým prispieva 200,-
Eur, dochádza za prácou do Bratislavy cca 70 km, s čím má výdavky do 170,- Eur, náklady na škôlku
maloletej sú 40,- Eur, k tomu ďalšie bežné náklady na stravu, oblečenie, lieky. Poukázala tiež na to, že
všetka starostlivosť o dieťa je na nej, odporca nemá o dieťa záujem.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212
ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa je v napadnutej časti výživného vrátane zročného výživného vecne správny a boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním otca napadnutý len v časti výživného, vrátane závislého
výroku o dlhu na zročnom výživnom, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol
právoplatnosť, preto v časti zastavenia konania, zverenia maloletej, neupravenia styku a v časti náhrady
trov konania štátu, sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne
posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní neuplatnil žiadne
podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti
prvostupňového rozhodnutia uviesť nasledovné.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú



napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Súd prvého stupňa náležite zistil a vyhodnotil osobné, zárobkové a majetkové pomery na strane matky,
keď ustálil, že je rozvedená, okrem mal. B. má vyživovaciu povinnosť aj k mal. J. L., nar. XX.XX.XXXX,
pochádzajúcej z jej t. č. rozvedeného manželstva. J. chodí do 5. ročníka ZŠ a jej otec na dieťa platí
výživné mesačne vo výške 160,- Eur. Navrhovateľka je vyučená krajčírka. V roku 2012 mala netto
mesačný príjem 538,35 Eur, v rokoch 2013 a 2014 mesačne netto 534,15 Eur. Okrem toho poberá
rodinné prídavky na dve deti mesačne po cca 42,- Eur a výživné na inú maloletú dcéru po 160,- Eur
mesačne. Výdavky s cestovným do práce má mesačne v sume 150,- až 180,- Eur. Býva so svojimi
tromi deťmi (dve sú maloleté a plnoletou I.) v spoločnej domácnosti s jej rodičmi v ich rodinnom dome a
prispieva im mesačne na bývanie 200,- Eur. Mal. B. chodí od septembra 2013 do MŠ, nemá zdravotné
problémy. Mesačné výdavky na škôlku má cca 40,- Eur, ktoré súdu navrhovateľka i preukázala.

Dostatočne vykonaným dokazovaním prvostupňovým súdom bola vyčerpávajúco zistená a následne
posúdená príjmová a majetková situácia otca maloletej, a do miery potrebnej pre náležité ustálenie
výšky vyživovacej povinnosti aj príjmová a majetková situácia matky maloletej. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že otec maloletej je podnikateľ
a v rozhodnom období podnikal v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca pracuje ako
živnostník, má obchod s obuvou v B. Z. už 13 rokov, živnosť prevádzkuje v prenajatých priestoroch, za
ktoré platí mesačne 425,- Eur, zamestnáva jednu zamestnankyňu v trvalom pracovnom pomere a podľa
jeho tvrdenia jej mesačne platí mzdu cca 350,- Eur. V prípade potreby zamestnáva i dve brigádničky,
ktorým platí odmenu podľa odpracovaných hodín. Odporca priznal na výzvu kolíznej opatrovníčky, že
cez leto si privyrába aj robením občerstvenia, no ani na opakovanú výzvu súdu neuviedol ani len približnú
sumu, koľko si takto vie zarobiť za sezónu a aké obdobie má súd chápať sezónou. Z obsahu daňového
priznania odporcu za rok 2012 súd prvého stupňa zistil, že mal príjmy 1/ z živnosti 43.522,80 Eur,
výdavky 43.117,11 Eur; 2/ z prenájmu nehnuteľností príjmy 1.548,82 Eur, výdavky 619,53 Eur a celkovo
základ dane za r. 2012 v sume 190,38 Eur. Z obsahu daňového priznania odporcu za rok 2011 súd zistil,
že mal príjmy z živnosti 38.021,04 Eur, výdavky 44.633,40 Eur, daňovú stratu v sume 6.612,36 Eur.
Keďže mal r. 2011 stratu, súd skúmal bližšie i jeho príjmy a výdavky. Do výdavkov si započítal nákup
materiálu 4.126,- Eur, nákup tovaru 10.525,- Eur (!), mzdy 3.704 Eur, poistné a príspevky 1.155,- Eur,
prevádzkové réžie 25.123,- Eur. Do príjmov si zarátal predaj tovaru 30.339,- Eur, predaj výrobkov služieb
7.374,- Eur, ostatné príjmy 308,- Eur. Odporca tiež podrobne vyčíslil svoje pravidelné mesačné výdavky,
ktoré sa v rozhodnom období pohybovali od 402,- do 480,- Eur, teda presahovali ním deklarovaný
príjem. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že otec podľa dohody a potrieb matky tejto posielal na účet
titulom výživného rôzne sumy, z výpisov z účtu otca súd prvého stupňa správne zistil, že za obdobie od
14.12.2012 do 11.03.2014 poslal matke dieťaťa celkovo sumu 2.939,- Eur, čo tiež jednoznačne vyvracia
jeho tvrdenie, že jeho mesačný príjem je 320,- Eur. Otcovi za uvedené obdobie vznikol dlh za zročnom
výživnom len vo výške 74,- Eur, z čoho tiež jednoznačne vyplýva, že bolo v jeho možnostiach platiť
výživné vo výške 245,- Eur mesačne.

Relevantnými údajmi z daňových priznaní podnikateľských subjektov a ich príloh nie sú len zisk alebo
strata, ktoré sú končeným výsledkom hospodárenia, pretože strata nemusí automaticky signalizovať



zlú finančnú kondíciu podnikateľa. Kladný hospodársky výsledok totiž môže byť znižovaný stratou
z minulých rokov, rozhodnutím podnikateľa realizovať výdavky a investície v takom rozsahu, že to
podstatným spôsobom zníži jeho daňový základ, až vykáže daňovú stratu, ale aj hodnotou dlhodobého
hmotného majetku spoločnosti, ktorý je predmetom odpisov. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou
otca, že daňové výstupy sú jediným legitímnym preukázaním príjmov otca. Rovnako nemožno súhlasiť
s námietkou otca, že súd pri určení výšky výživného nevychádzal z listinných dôkazov, ale len z voľnej
úvahy, keď súd prvého stupňa podrobne odôvodnil argumentáciu o primeranej výške výživného, ktorá
vychádzala z výsledkov vykonaného dokazovania, preto nešlo o žiadnu voľnú úvahu súdu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa pri príjme odporcu správne vychádzal z
myšlienkového pochodu, že v tomto prípade berúc do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti otca
a fakt, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, vychádzal z toho, že príjem odporcu
je po spriemerovaní cca v sume 1.215,- Eur (invalidný dôchodok cca 120,- Eur po spriemerovaní v
jednotlivých rokoch + odmena zo živnosti cca 200,- Eur + prenájom priestorov na obuv 425,- Eur +
mzda zamestnankyne 350,- Eur + cca 120,- Eur z prenájmu jeho nehnuteľnosti) a z tejto sumy súd i
vychádzal. Súd zarátal do jeho príjmu aj mzdu zamestnankyne a podnájom priestorov pre obuv, lebo
vychádzal z toho, že odporca musí zarobiť mesačne i na tieto prevádzkové náklady. Súd prvého stupňa
správne vychádzal zo zaužívanie súdnej praxe odvolacích súdov ohľadom výpočtu konkrétnej výšky
výživného na dieťa, ktoré chodí do materskej škôlky, nemá vážne zdravotné problémy, s ktorými by boli
spojené zvýšené výdavky a výživné počítal ako 20% z príjmu rodiča deleno počet detí a zistil, že 20%
predstavuje sumu 243,- Eur, ktorú súd zaokrúhlil na 245,- Eur. Takto určenú sumu výživného aj odvolací
súd považuje za primeranú, berúc do úvahy to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov, ale i vek dieťaťa a jeho bežné potreby. Pre odporcu to bude znamenať povinnosť platiť takto
učené výživné mesačne na dieťa a nie akúkoľvek inú sumu, o ktorú ho bude matka dieťaťa žiadať a nie
je ani povinný naďalej platiť nákupy matke dieťaťa.

Vzhľadom na výsledky vyčerpávajúco vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ako aj
vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné určiť otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej Niny výživným vo výške 245,- Eur mesačne.

Súd prvého stupňa správne určil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa od 14.12.2012, t.j. odo dňa
podania návrhu na súd. Súd prvého stupňa rovnako správne vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 14.12.2012 do 31.03.2014 v sume 74,- Eur, ktorý povolil otcovi splácať v splátkach po
20,- Eur mesačne po dobu 3 mesiacov a 4. mesiac v sume 14,- Eur spolu s bežným výživným k rukám
matky pod následkom straty výhody splátok.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti výživného, vrátane závislého výroku o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie
od 14.12.2012 do 31.03.2014, ako aj výroku o náhrade trov účastníkov konania, ako vo výroku vecne
správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.