{"guid": "3249d86a-2d04-4c33-985a-abc10d791ca1:bb2f4d84-b3e5-4d63-a3fd-59f0cb00bd43", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214200567.1", "spisova_znacka": "6Co/173/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/173/2015 z 28. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. februára 2017, sp. zn. 6Co/173/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1214200567.1", "identifikacne_cislo": "1214200567", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2017-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb2f4d84-b3e5-4d63-a3fd-59f0cb00bd43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214200567.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1214200567.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1214200567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/173/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214200567
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214200567.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: 1/ K.. A. X., 2/ X.. K. X., V. D. R.
B.. Č.. XX, D., obaja zast. advokátom Mgr. Mariánom Balážom, Tešedíkova ul. č. 59, Bratislava proti
žalovanému: M design, s. r. o., Bosákova ul. č. 7, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Gabrielom Szabóom,
Kostolné nám. č. 32, Kollárovo, o 2.575,76 eur s prísl. oproti povinnosti vrátiť veci, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 12. novembra 2014, č. k. 51C/167/2014- 69,
takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/, 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/
spoločne a nerozdielne sumu 2.575,76 eur spolu s 8,75 % úrokmi z omeškania zo sumy 1.965,32 eur od
29.08.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokmi z omeškania zo sumy 610,44 eur od 15.12.2012 do zaplatenia
oproti povinnosti žalobcov  1/, 2/ vydať žalovanému dva kusy interiérových dverí typ IDC Breza svetlá
387, presklené, široký Lacomat o rozmere 80 cm so zárubňami, tri kusy interiérových dverí IDC Breza
svetlá  387 presklené, úzky Lacomat o rozmere 80 cm so zárubňami a jeden kus interiérových dverí IDC
Breza svetlá 387 plné hladké o rozmere 60 cm so zárubňou, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a
nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 565,81 eur k rukám ich právneho zástupcu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia si u žalovaného objednávkou č. A.
XXXXXX, U. XX.XX.XXXX záväzne objednali podľa cenovej ponuky č. XXXXXX, zo 07.08.2012 dodávku
a montáž  šiestich kusov interiérových dverí Classic, typ dverí IDC Breza svetlá 387 presklené, široký
Lacomat o rozmere 80 cm - v počte 2 kusy, IDC Breza svetlá 387 presklené, úzky Lacomat o rozmere
80 cm - v počte 3 kusy a IDC Breza svetlá 387 plné hladké o rozmere 60 cm - v počte 1 kus so
zárubňami, za celkovú cenu 2.807,60 eur. Žalovaný vykonal montáž štyroch kusov dverí u žalobcov dňa
14.12.2012 a zvyšných dvoch kusov dverí dňa 29.04.2012. Podľa cenovej ponuky žalovaného sa dvere
Classic vyrábajú z masívu, ktorý sa lepí a prekladá proti sebe, pričom povrchovú úpravu na nich tvorí
vákuovým systémom lisovaná  fólia - laminát. Žalobcovia dňa 02.05.2013 poslali žalovanému e-mail,
v ktorom reklamovali vady dodaného tovaru, e-mail zaslali spolu s fotodokumentáciou reklamovaných
vád. Žalovaný odpovedal na tento e-mail e-mailom z rovnakého dátumu, v ktorom uviedol, že sa na
druhý deň ráno majú dostaviť do predajne s doplatkom, kde im bude odovzdaná zaúčtovacia faktúra.
Zároveň uviedol, že „prídu osobne aj technik zamerania, aj montážnici z N. len kvôli Vám a ak bude
neopodstatnený výjazd tak Vám ho vyfakturujeme. Už ste asi veľmi rýchlo zabudli prečo ste požiadali
našu firmu o realizáciu zákazky. Už máte doma interiérové dvere od nemenovanej firmy....“. Žalovaný



zaslal žalobcom dňa 09.05.2013 e-mail, v ktorom im oznámil, že vzhľadom na to, že zrušili už ďalší termín
ohliadky ohľadom riešenia ich reklamácie, ktorý bol dohodnutý po spoločnom telefonickom rozhovore,
žalovaný už nebude reagovať na žiadny termín, z dôvodu neuhradenia faktúry za tovar, ktorý im dodali.
Ďalej v tomto e-maily žalovaný uviedol, že žalobcovia podpísali montážny/preberací list, kde prebrali
výrobky bez poškodenia a závad, zrušili termín ohliadky a že  dúfa, že ocenia jeho ústretovosť, že im to
ešte do dnešného dňa nevyfakturovali. Okrem toho žalobcom oznámil, že im pošle faktúru za prahy a
kľučky. Následne žalobcovia zaslali žalovanému dňa 09.05.2013 ďalší e-mail, v ktorom uvádzajú, že čo
sa týka termínov ohliadky, tak s nimi nebol ani jeden termín dohodnutý, keďže oba termíny určil žalovaný
sám bez ohľadu na to, či im to vyhovuje. Zakaždým žalobcovia slušne informovali, že termín im žiaľ
nevyhovuje z dôvodu zaneprázdnenosti a odcestovania. V tomto prípade nie je možné hovoriť o dohode,
pretože termín nebol navrhnutý v dostatočnom časovom predstihu, vždy iba pár hodín pred termínom.
Listom zo 07.05.2012 zaslali žalobcovia žalovanému reklamáciu tých istých vád, žalovaný reklamáciu
prevzal dňa 13.05.2013, kde žalobcovia požadovali dodanie objednaných dverí v objednanej kvalite.
Žalobcovia listom zo 17.06.2013 z tohto dôvodu odstúpili od zmluvy o dodávke a montáži dverí; žalovaný
prevzal odstúpenie od zmluvy dňa 20.06.2013.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že predmetom konania je zhotovenie diela na zákazku, pričom žalobcovia
sú fyzickými osobami, ktorý predmet zmluvy (interiérové dvere) používajú pre svoju osobnú potrebu
(bývanie v byte) a žalovaný je podnikateľom, ktorý vyrába výrobky a poskytuje služby (zhotovuje na
základe objednávky interiérové dvere) a tieto činnosti sú predmetom podnikania žalovaného. Je preto
podľa súdu prvej inštancie nesporné, že na úpravu vzťahov medzi sporovými stranami treba aplikovať
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobcovia listom zo 07.05.2013 doručenom žalovanému
dňa 13.05.2013 reklamovali vady dodaných dverí, pričom fotodokumentácia s informáciami k reklamácii
bola žalovanému zaslaná už prostredníctvom e-mailu dňa 02.05.2013. Súd prvej inštancie zaujal
stanovisko, že týmto listom sa začalo reklamačné konanie, ktoré sa začína podaním reklamácie a končí
sa jej vybavením v zákonom stanovenej lehote. Ako každý právny úkon musí aj samotná reklamácia
spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu vymedzené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zároveň musí spĺňať náležitosti osobitné, vyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto
náležitosti patrí predovšetkým označenie subjektov oprávneného a povinného, okamžik reklamácie,
t. j. zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty a samotný obsah reklamácie, t. j. práva a povinnosti
subjektov reklamácie. Vo vzťahu k samotnému obsahu reklamácie je potrebné, aby oprávnený vymedzil
svoje požiadavky, stručne ich odôvodnil a uviedol rozsah svojich nárokov. Vytýkané vady na vykonanom
diele a požadované odstránenie nedostatkov zahrnuté v liste zo 07.05.2013 predstavuje splnenie týchto
náležitosti. Žalovaný prevzal uvedený list dňa 13.05.2013  a túto skutočnosť ani nespochybňoval. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalovaného, že po montáži pri prevzatí diela žalobcovia vyjadrili spokojnosť, čo má
dokazovať e-mail z 30.04.2013, súd prvej inštancie uviedol, že  žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá
za vady diela bez ohľadu na to, či ich vznik zavinil a zbaviť sa tejto zodpovednosti môže len vtedy,
ak objednávateľa na uvedené skutočnosti upozornil. Zhotoviteľ zodpovedá ako za vady, ktoré má vec
zhotovená na zákazku v dobe plnenia, t. j. pri prevzatí veci objednávateľom, tak za vady, ktoré sa
vyskytnú po plnení, v záručnej dobe. Zhotoviteľ nezodpovedá len v prípade, ak splnil svoju povinnosť
a objednávateľov na materiál alebo pokyny upozornil. Za nedostatky materiálu sa považujú nielen jeho
zjavné vady, ale aj skryté vady materiálu, ktoré nemožno pri prevzatí diela zistiť. Z toho vyplýva, že
skutočnosť, že žalobcovia boli spokojní a až dodatočne prejavili nespokojnosť s dodaným tovarom,
je z hľadiska práva žalobcov na uplatnenie reklamácie irelevantná. Na uvedený list - reklamáciu vád
dodaných dverí - žalovaný už nereagoval. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že reklamačné konanie sa
začalo e-mailom žalobcov z 02.05.2013, ani túto reklamáciu nie je možné z strany žalovaného považovať
za vybavenú tak, ako to je uvedené v § 18 zák. č. 250/2007 Z.z. V odpovedi na uvedený e-mail
totiž žalovaný dňa 02.05.2013 o 13.16 hod. oznámil žalobcom, aby sa na druhý deň ráno dostavili do
predajne s doplatkom, kde im bude odovzdaná zaúčtovacia faktúra. Zároveň uviedol, že „prídu osobne
aj technik zamerania, aj montážnici z N. len kvôli Vám a ak bude neopodstatnený výjazd tak Vám ho
vyfakturujeme. Už ste asi veľmi rýchlo zabudli prečo ste požiadali našu firmu o realizáciu zákazky. Už
máte doma interiérové dvere od nemenovanej firmy....“. Tento spôsob „návrhu“ na vybavenie reklamácie
nie je podľa súdu prvej inštancie možné považovať za štandardný a najmä takýto postup je v rozpore s
povinnosťami žalovaného ako dodávateľa v zmysle § 18 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vybavenie reklamácie nie je možné podmieňovať doplatením ceny za dielo.  Nie je možné akceptovať
tvrdenie žalovaného, že spôsob vybavenia je v zásade dohodou medzi zmluvnými stranami, keďže
zákon o ochrane spotrebiteľa výslovne ustanovuje postup pri vybavení reklamácie, keď v § 18 ods. 4
presne uvádza, že v prípade uplatnenia reklamácie predávajúci je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho



právach a je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie. Nie je možné považovať za určenie spôsobu
vybavenia reklamácie postup uvedený žalovaným v jeho odpovedi na e-mail žalobcov z 02.05.2013
o 13.16 hod.. Navyše žalovaný ani nepreukázal, že by žalobcov o spôsobe vybavovania reklamácií,
na ktorý sa odvoláva, informoval. Samotný žalovaný však vo vyjadrení pred súdom prvej inštancie
uviedol, že reálne reklamácia nastala až dňa 07.05.2013 (listom žalobcov), ktorý prevzal dňa 13.05.2013.
Po prevzatí listu však už žalovaný nenavrhoval žiaden spôsob vybavenie reklamácie a nenavrhol
ani termín ohliadky. Naposledy termín ohliadky navrhol pred 09.05.2013, ako to vyplýva z mailovej
komunikácie strán, pričom tento určil telefonicky. Následne po tom, ako mu žalobcovia oznámili, že im
termín, vzhľadom na krátkosť času medzi oznámením termínu a uskutočnením ohliadky nevyhovuje,
žalobcom oznámil, že už na žiaden iný termín ohliadky nebude reagovať. Žalovaný teda nepostupoval v
súlade so zákonom, keď neinformoval žalobcov ako spotrebiteľov o podmienkach a spôsobe reklamácie
vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, nevydal žalobcom o reklamácii žiadne potvrdenie,
neurčil spôsob vybavenia reklamácie a nedoručil žalobcom doklad o vybavení reklamácie. Popísané
správanie a postup žalovaného súd prvej inštancie navyše označil za postup, ktorý je v hrubom rozpore
so zásadami odbornej starostlivosti upravenej v § 2 písm. u/ zák. č. 250/2007. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s tvrdením žalovaného, že reklamáciu nevybavil z dôvodu, že žalobcovia mu neposkytli
potrebnú súčinnosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné za neposkytnutie
súčinnosti považovať stav, kedy žalovaný stanoví termín ohliadky v časovom predstihu ani nie 24 hodín
(dňa 02.05.2013 o 13.16 hod. oznámil žalobcom, že sa majú na druhý deň o 9.00 hod. dostaviť do
jeho predajne a rovnako to platí aj v prípade druhého navrhovaného termínu určeného telefonicky) a
následne dňa 09.05.2013 o 17.33 hod. mailom žalovaný oznámil žalobcom, že už nebude reagovať
na žiadny termín navrhnutý žalobcami a nepokúsi sa dohodnúť termín reklamácie vopred tak, aby
mu žalobcovia mohli poskytnúť potrebnú súčinnosť pri vybavovaní reklamácie a zariadiť si pracovné
a súkromné povinnosti vopred tak, aby sa ohliadka  mohla uskutočniť. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nevybavil reklamáciu žalobcov v zákonom
stanovenej lehote 30 dní (§ 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z.). Žalobcovia ako spotrebitelia neskorým
vybavením, resp. nevybavením ich reklamácie, nadobudli rovnaké práva ako pri neodstrániteľných
vadách výrobku, čím im vzniklo priamo zo zákona právo na odstúpenie od zmluvy. Právo na odstúpenie
od zmluvy  si uplatnili listom zo 17.06.2013 doručenom žalovanému dňa 20.06.2013. Keďže došlo k
odstúpeniu od zmluvy z dôvodu nevybavenia reklamácie v zákonnej lehote s následkom odstúpenia
od zmluvy v súlade s § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, súd prvej inštancie neskúmal rozsah
a opodstatnenosť reklamovaných vád, ktoré žalovaný sčasti ani nespochybňoval. Keďže v dôsledku
odstúpenia od zmluvy dochádza k jej zrušeniu, vznikla v zmysle ust. § 457 Obč. zák. povinnosť
zmluvných strán vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť vrátiť žalobcom cenu za dodávku dverí oproti povinnosti žalobcov na vydanie predmetných
vecí špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku žalovanému. O povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcom úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol  podľa § 517 ods.  2 Obč. zák., v spojení s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uviedol, že nezodpovedá skutočnosti záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia realizovali
reklamáciu až listom zo 07.05.2013, ktorý mu bol doručený dňa 13.05.2013.  Žalovaný v tejto
súvislosti v odvolaní uviedol: „Máme za to, že už v predchádzajúcej reklamácii bolo zrejmé, že ide
o reklamáciu, ku ktorej sa odporca riadne vyjadril a vybavil ju v stanovenej 30 - dňovej lehote. Aj
odmietnutie reklamácie sa pokladá za jej vybavenie.“ Súd prvej inštancie mal podľa žalovaného zistiť, či
žalobcovia vady reklamovali opodstatnene, teda mal skúmať údajnú nekvalitu dverí. Súd prvej inštancie
opomenul záujem žalovaného žalobcom vyhovieť a odstrániť prípadné vady diela. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku neuviedol, že v rámci zmierovacieho konania, ktoré sa uskutočnilo na základe
jeho pokynu, mal žalovaný záujem reklamácii vyhovieť, čo však žalobcovia odmietli. Ďalej žalovaný
v odvolaní uviedol: „Na jednej strane súd uznal právo navrhovateľov zrušiť obhliadku len preto, že
navrhovateľovi prišla na návštevu jeho matka, na druhej strane sa súd ani nezaoberal podstatou tohto
sporu, ktorou je opodstatnenosť reklamácie, t.j. vady diela. Je žalostné, keď súd neposúdi hlavnú príčinu
sporu a navrhovateľom napriek ich nesúčinnému postoju prisúdi celú cenu diela. Keďže je dielo vyrobené
na objednávku (zákazku) pre odporcu - zhotoviteľa bude mať v prípade vrátenia nulovú hodnotu.“
Žalovaný ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že v prípade úkonu právnej
služby - obhliadke z 23.10.2014 nesprávne vychádzal z toho, že ide o celý úkon právnej služby, pričom



podľa žalovaného za tento úkon právnej služby patrí odmena iba vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej
odmeny.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
7.  Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil skutkový stav
veci, vec po právnej stránke správne posúdil a napadnutý rozsudok riadne odôvodnil. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods.
2 C.s.p.).
8. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku vysvetlil, že v dôsledku nevybavenia reklamácie v zákonnej 30 - dňovej lehote
vzniklo žalobcom právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré právo aj realizovali (§ 18 ods. 4 posledná veta
zák. č. 250/2007 Z.z.). To znamená, že právo na odstúpenie od zmluvy vzniklo žalobcom už v dôsledku
samotného faktu nevybavenia reklamácie v zákonnej lehote bez ohľadu na to, či predmetné dvere  boli
skutočne vadné, resp. či v prípade, ak boli vadné, išlo o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie predmetnej veci
nebolo potrebné skúmať rozsah, resp. opodstatnenosť reklamovaných vád. Podľa názoru odvolacieho
súdu za reklamáciu treba považovať už e-mail žalobcov z 02.05.2013 (č. l. 15). Reakciu žalovaného
z toho istého dňa na tento e-mail žalobcov začínajúca vetou „po prečítaní Vášho e-mailu a Vašich
neodborných domnení sa nám vo firme zdvíha žlč“ nemožno považovať za vybavenie reklamácie tak,
ako to má na mysli ust. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. Rovnako za vybavenie reklamácie nemožno
považovať ani e-mail žalovaného z 09.05.2013 (č. l. 21), v ktorom žalovaný autoritatívne žalobcom
oznámil, že vzhľadom na to, že žalobcovia zrušili už druhý termín obhliadky, nebude už na žiadny termín
reagovať. K tomu treba uviesť, že žalovaný si mal termín obhliadky vopred dohodnúť so žalobcami
podľa ich možností a nie ho sám určovať bez ohľadu na možnosti žalobcov. Ak by sa vychádzalo z toho,
že žalobcovia prvý raz reklamovali vady až listom zo 07.05.2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa
13.05.2013, v konaní nebolo sporné, že žalovaný po prevzatí tohto listu už nenavrhoval žiadny spôsob
vybavenia reklamácie a nenavrhol ani termín obhliadky. Treba preto urobiť záver, že ak došlo k reklamácii
vád až listom zo 07.05.2013, túto reklamáciu žalovaný v zákonnej 30 - dňovej lehote nevybavil. Možno
teda uzavrieť, že žalobcom vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 18 ods. 4 posledná veta
zák. č. 250/2007 Z.z. a toto právo realizovali listom zo 17.06.2013, ktorý bol žalovanému doručený
dňa 20.06.2013. Je pravda, že žalovaný vrátené dielo nebude môcť použiť, keďže bolo vyrobené na
objednávku, ale ust.    § 457 Obč. zák. v prípade odstúpenia od zmluvy nepripúšťa inú možnosť než
vrátenie vzájomných plnení.
9. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil a
odôvodnenie napadnutého rozsudku má všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.,
pretože obsahuje odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky.
10. Účasť na obhliadke nie je uvedená medzi úkonmi právnej služby obsiahnutými v ust. §  13a ods. 1,
2, 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd je však toho názoru, že tomuto úkonu právnej služby je povahou
a účelom najbližšia účasť na konaní pred súdom v zmysle § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.
(§ 13a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď za úkon právnej
služby - účasť na obhliadke priznal odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Odvolanie
žalovaného teda nie je dôvodné ani v tejto časti.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

P o u č e n i e:  Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "51C/167/2014", "guid": "3dc46bec-c707-4e9b-b722-9f4978c0ec6b:75876cd0-655f-47e7-ae84-68485b6d000c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}