{"guid": "3243f5ad-8294-491c-b7d0-a63419b6ca39:43b10ae3-9f1c-4376-aa88-89ffc1a1d014", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113230666.1", "spisova_znacka": "7Co/19/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/19/2015 z 26. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. apríla 2015, sp. zn. 7Co/19/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8113230666.1", "identifikacne_cislo": "8113230666", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2015-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43b10ae3-9f1c-4376-aa88-89ffc1a1d014", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113230666.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113230666.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113230666.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230666
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113230666.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: R. E., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej
v V. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul.
Hlavnej č. 61 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, na ul.
Garbiarskej č. 2, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 24.9.2014 č.k. 17C/273/2013 - 134 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
vo výške 72,92 Eur a žalovaný je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Zdeňke Vokálovej, advokátke, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil  rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3
C 2713/2012 zo dňa 19. 1. 2012. Žalovanému uložil povinnosť    nahradiť žalobkyni trovy konania vo
výške 413,37 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval zmluvný
vzťah založený poistnou zmluvou zo dňa 26.11.2008. Na základe žiadosti žalobkyne o zrušenie poistnej
zmluvy došlo k zániku poistného vzťahu ku dňu 4.2.2009. Rozhodcovská doložka tak ako to vyplýva z
poistnej zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v časti XV týchto podmienok. Na konci VPP je ako osobitné dojednanie k poistnej
zmluve dojednaná  rozhodcovská doložka pod bodom 2. Podľa tohto osobitného dojednania účastníci
zmluvy spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV Všeobecných poistných
podmienok. Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a
teda núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva
spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách
diktuje svoju vôľu a spotrebiteľ sa tak dostáva mimo mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka rieši takúto podmienku tak, že ju  považuje
za neprijateľnú. Nie je možné akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo
takáto rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.



O typovú zmluvu ide aj v danej veci. Poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným je
potrebné posudzovať ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou
a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval
zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú
zmluvu, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Možnosť
ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej
rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred
naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy
dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať
alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno
ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.
Toto vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, keď v konaní vypočutá poisťovacia agentka U. E.
sama potvrdila, že ako agentka nebola zaškolená v tom smere, čo je rozhodcovský súd, individuálne
dojednanie zmluvnej podmienky a rozhodcovská doložka  a preto ani svojich klientov v tomto smere
nemohla poučiť, keďže takéto poznatky nemala.

Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem
vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka
spotrebiteľa nezaväzovala. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom
sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac,
úplne by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ
nemôže nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale
určite nie vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani
nepoznal obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky
zákonník zakotvuje hranice posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej,
pričom dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie
zaťažuje žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, podporujúce záver o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ). Žalobkyňa i vypočutá svedkyňa zhodne vypovedali,
že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, mohla ju len prijať ako celok alebo
odmietnuť, lebo obsah tejto doložky bol dodávateľom vopred pripravený, na jeho obsahu žalobkyňa
nijakým spôsobom neparticipovala, nebol ani náležitým spôsobom s odbornou starostlivosťou vysvetlený
význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie  jej
neboli objasnené a nebolo jej dané ani poučenie, či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ,
ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný
tvrdenie o individuálnom dojednávaní rozhodcovskej doložky nepodložil žiadnym spôsobom. Naopak
toto tvrdenie bolo priamo vylúčené svedeckou výpoveďou p. E., zabezpečujúcej uzatváranie poistných
zmlúv. Rozhodcovskú doložku, ktorá je predkladaná spotrebiteľovi vo forme štandardného formulára vo
všeobecných obchodných podmienkach, ako aj na samostatnom liste, bez toho, aby spotrebiteľ poznal
tieto pravidlá arbitráže, jej význam, rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, nemožno
považovať za individuálne dojednanú.

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má
poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi
sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.

Keďže vydaný rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom pre neplatnosť dojednania o
rozhodcovskej doložke súd prvého stupňa žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť
tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového
stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poistné zmluvy sú za istých podmienok na základe
19 ods. Smernice Rady č. 93/13/EHS vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v



spotrebiteľskej zmluve. Dojednanie rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve vchádza do kalkulácii
poistného pre klienta. V dôsledku aplikácie rozhodcovskej doložky došlo k zníženiu tzv. gama nákladov
zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda aj k získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa
ako zrkadlový obraz údajnej nevýhody pre spotrebiteľa v podobe rozhodcovskej doložky. Poistná zmluva
ako výnimka medzi spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. V tejto
fáze sprostredkovateľ poistenia kontaktuje občana za účelom podrobného informovania o poistení a o
všetkých s tým súvisiacich okolnostiach. Záverom prvej fázy okrem spísania záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta bol nielen výber poistného produktu, ale aj samotné slobodné rozhodnutie
občana v tom zmysle, či už má dostatok informácii o produkte, či nepotrebuje ďalšie informácie od
sprostredkovateľa a či všetkému porozumel a slobodné rozhodnutie občana, kedy chce samotnú
poistnú zmluvu uzatvoriť. Rozhodnutie nevychádza z predloženého listinného dôkazu a to záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta a tento sa ani nevyhodnocuje. Namiesto toho súd vychádza z
výpovede zaujatej žalobkyne majúcej právny záujem vo veci, ktorá tvrdí, že nebola informovaná o
rozhodcovskom konaní a z výpovede jej sestry sprostredkovateľky poistenia vypovedajúcej v prospech
svojho blízkeho rodinného príslušníka. Sprostredkovateľka poistenia pritom účelovo tvrdí, že svoju
sestru o rozhodcovskom konaní neinformovala a teda porušila povinnosť vyžadovanú zákonnom
informovať klienta o všetkých informáciách súvisiacich zo sprostredkúvaným poistením, pretože teraz
už sprostredkovateľke poistenia za porušenie povinnosti po 5 rokoch od porušenia povinnosti žiadne
udelenie sankcií nehrozí. Pri hodnotení dôkazov sa vychádzalo z nezákonne získaného dôkazu, nakoľko
nebola rešpektovaná povinnosť mlčanlivosti uložená sprostredkovateľovi poistenia podľa ustanovenia
§ 10 ods. 8 zákona č. 340/2005 Z. z.. Súd tak svojím konaním úplne poprel význam písomnosti
právnych úkonov. Konanie súdu vykazuje znaky svojvôle pri nariadení dokazovania a hodnotení
dôkazov. Svoje závery založil na základe tvrdení vyplývajúcich z nezákonného dôkazu a z výpovedí
zaujatej žalobkyne majúcej vo veci právny záujem. Záver súdu tak nemôže obstáť, pretože je v rozpore
so skutkovým stavom, ktorý potvrdzujú listinné dôkazy. Podľa rozsudku Súdneho dvora v prípade C-
342/2013 však ani povinnosť informovať klienta o rozhodcovskej doložke a vysvetliť mu rozdiely medzi
rozhodcovským a súdnym konaním sama o sebe nezakladá prijateľnosť alebo neprijateľnosť podmienky.
Kľúčový fakt pre posúdenie, či rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou je len to, či voči
rozhodcovskému rozsudku možno podať opravný prostriedok, resp. domáhať sa právnej ochrany na
súde. Zmluva sa uzatvára podpisom zmluvných strán ako prejavom ich vôle, že chcú byť zmluvou
viazaný. Preto podpisom oboch zmluvných strán došlo k uzatvoreniu zmluvy. V prípade uzatvorenia
viacerých zmlúv, ktoré sa nachádzajú či už na rozličných listinách alebo rovnakom liste, strany svojím
podpisom vyjadrujú vôľu, aby boli viazané týmito viacerými zmluvami. Povinnosťou súdu je  odôvodniť
všetky skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie v merite veci. Ústavnoprávna povinnosť dostatočne
odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva z Dohovoru, Ústavy SR aj Listiny základných práv a slobôd.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Povinnosť
súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva tiež zo základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zákonný základ práva na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia sa nachádza v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Z akých skutočností a na základe akých
vykonaných dôkazov sa pri rozhodovaní vychádzalo je ťažko určiť, keďže súd nevykonal dôkaz poistnou
zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami ani osobitnými zmluvnými podmienkami. Prijaté právne
závery tak nemali a nemohli mať svoj podklad v skutkových zisteniach súdu, pretože súd nevykonal
dokazovanie prečítaním listín. Nemohol mať tak pre svoje právne závery žiadne podklady. Všeobecné
poistné podmienky obsahujú rad ustanovení, ktoré sa na konkrétny poistný vzťah vzťahujú len vtedy,
ak tak určuje poistná zmluva, alebo iné zmluvné dojednania. Tak napr. všeobecné poistné podmienky
obsahujú množinu poistných produktov, pričom podpis so súvislým textom všeobecných poistných
podmienok neznamená, že predmetom poistného vzťahu sú všetky tam uvedené poistné produkty.
Obsahom konkrétneho poistného vzťahu je iba ten z produktov, ktorý si poistník zvolí v poistnej zmluve.
Aj keď poistník podpísal text všeobecných poistných podmienok, niektoré časti poistných podmienok
sa na jeho poistný vzťah nevzťahujú a teda nie je nimi viazaný. Ak by žalobkyňa nepodpísala osobitné
zmluvné dojednania, nebola by časťou XV Všeobecných poistných podmienok viazaná. Žalobkyňa však
podpísala osobitné zmluvné dojednania, ktorých obsahom je rozhodcovská doložka odkazujúca na časť
XV. Všeobecných poistných podmienok. Tým ovplyvnila obsah poistného vzťahu tak, že jeho súčasťou
sa stala rozhodcovská doložka, ktorou je žalobkyňa právne viazaná. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1
O.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. To neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Oznámenie
obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadoval



neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazu prečítaním listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným
skutočnostiam postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní.
V zápisnici o pojednávaní musí byť uvedené presné označenie listiny, ktorá bola prečítaná, resp. jej
časť, a ak prečítal sudca časť listiny, v tom prípade sa musí zaprotokolovať presné označenie prečítanej
časti.  Zápisnica o pojednávaní by tak mala verne zobrazovať to, čo sa dialo na súdnom konaní a
teda ak sa vykonalo dokazovanie oboznámením obsahu listiny, mala by obsahovať presné označenie
názvov listín, ktoré sa takto oboznámili. ´V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že bolo vykonané
dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne U. E., poistnou zmluvou zo dňa 26.11.2008,
oznámením o zániku poistenia zo dňa 06.02.2009, návrhom na začatie konania pred Arbitrážnym
súdom v Košiciach zo dňa 02.01.2012, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom,
rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.01.2012, kópiou doručenky o prevzatí rozhodcovského rozsudku
zo dňa 01.10.2013 a ďalšími listinami. Z uvedeného nemožno zistiť, či súd vykonal dokazovanie týmito
listinami, pretože v zápisnici o pojednávaní sú uvedené len listinné dôkazy z č.l. 110 až 128 spisu.
Nemožno teda zistiť, ktoré listiny sa pod týmito číslami v súdnom spise nachádzajú. V rozsudku sa
ďalej uvádza, že bolo vykonané dokazovanie ďalšími listinami, ktoré však nemožno určiť. Preto je
možné mať pochybnosti o tom, ktoré listinné dôkazy boli vykonané a či boli vôbec vykonané, keďže
to nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní. V prejednávanej veci sa pojednávanie začalo o 11.00 Hod.
a ukončilo sa o 11.07 Hod. Vzhľadom na veľký rozsah listín uvedených v zápisnici na pojednávaní
nie je možné, aby bolo súdne konanie spolu aj s vykonanými ďalšími úkonmi skončené za 7 minút. Z
uvedeného konania tak nemohlo byť účastníkom známe, ktoré dôkazy súd vykonal, pretože ich považuje
za právne významné a ktoré naopak za právne významné pre správne posúdenie sporu nepovažuje,
čím súd znemožnil účastníkom konania ďalej konať pred súdom a predkladať ďalšie návrhy dôkazov. Po
údajnom vykonaní dôkazu sa strany k takto nezákonne vykonanému dôkazu nemali možnosť vyjadriť,
čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, v ktorej nikde nie je uvedené, že by súd strany vyzval, aby
sa k dôkazu po jeho vykonaní vyjadrili. Tým bola porušená zásada kontradiktórnosti zakotvená v
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom a teda stranám bola týmto odňatá
možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu. Konanie bolo zaťažené aj ďalšou procesnou vadou, keď si súd
nesplnil svoju procesnú povinnosť uloženú v ustanovení § 118 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia po
vykonaní úkonov podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania
uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné,  ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a
ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány
môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje
zákon. Správne použitie Občianskeho súdneho poriadku je predpokladom pre zákonný postup súdu
a tým aj pre zákonné rozhodnutie. Súd tak svojim nezákonným postupom zaťažil konanie procesnou
vadou, ktorá v konečnom dôsledku znamenala upretie práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý
proces. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, takmer každá rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá štandardne obsahuje ustanovenie vyplývajúce z povahy rozhodcovskej doložky, aby strany všetky
vzniknuté spory riešili v rozhodcovskom konaní by bola neplatná. Potom by však v Občianskom
zákonníku musela byť formulovaná neprijateľná podmienka tak, že všetky rozhodcovské doložky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ale
uvádza, že za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To znamená, že zákon dojednanie rozhodcovskej
doložky ako takej v spotrebiteľskej zmluve pripúšťa. Nepripúšťa sa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Pritom nie je pravda, že rozhodcovskou doložkou je spotrebiteľ
nútený riešiť svoje spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ustanovenia § 40
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, sa účastník rozhodcovského konania môže v
prípade nespokojnosti s rozhodnutím rozhodcovského súdu žalobou domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku na súde, či už z dôvodu uvedeného pod písm. c), alebo pod písm. j). Prejednávaná vec nemá
ani charakter spotrebiteľského sporu, nakoľko sa v nej rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku,
a teda už nejde primárne o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu
rozhodcovského súdu.

Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.



Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2008 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
zo spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV
Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania podpísala alebo nie jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.



Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý.  Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením  jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať  v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku rovnako ako porušenie ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.
Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa
prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K okolnostiam uzatvárania
zmluvy sa vyjadrovala žalobkyňa a svedkyňa U. E., pričom o pravdivosti ich vyjadrení nemá dôvod
pochybovať ani odvolací súd. V súvislosti s tvrdením žalovaného o nezákonne získanom dôkaze v
dôsledku porušenia povinnosti mlčanlivosti sprostredkovateľkou poistenia U. E. je potrebné poukázať na
to, že na pojednávaní konanom dňa 16.06.2014, ktoré bolo odročené aj za účelom vypočutia svedkyne
U. E., žalovaného na základe generálneho poverenia zo dňa 12.06.2014 (č.l. 103 spisu) zastupoval R.. R.
U., generálny riaditeľ správy poistenia, ktorý vyslovil súhlas s vypočutím tejto svedkyne na pojednávaní
konanom dňa 23.06.2014. Takýto súhlas sa z hľadiska jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) nedá hodnotiť
inak ako oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti. Z ďalších listinných dôkazov vypracovaných samotným
žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a
osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté
riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje



urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného
riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky.

V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že dôkaz
listinou sa nevykonáva len jej prečítaním, nakoľko postačuje aj oznámenie jej obsahu. Pri listinných
dôkazoch vypracovaných samotným  žalovaným (poistná zmluva, záznam o požiadavkách a potrebách
klienta, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania), stačí ich obsah oznámiť, nakoľko
ide o listiny, ktorých obsah je žalovanému podrobne známy.  Na pojednávaní konanom dňa 24.09.2014
sa vykonalo dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa na č.l. 110 až 128 spisu. Na č.l. 110 až 128 spisu sa
nachádza kópia kompletného spisu 3C/2713/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach, obsahujúceho poistnú
zmluvu zo dňa 26.11.2008, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, osobitné zmluvné
dojednania, oznámenie o zániku poistenia, príručku obchodnej služby, potvrdenie o prijatí návrhu na
začatie konania, písomne potvrdenie prijatia rozhodovania v spore pred Arbitrážnym súdom v Košiciach,
upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rokovací poriadok Arbitrážneho súdu,
doručenku o prevzatí rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.01.2012. Okrem
toho, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, pojednávania nariadeného na deň 24.09.2014 sa osobne
zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý spôsob vykonávania listinných dôkazov vôbec nespochybňoval a
po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie
nemá. Spochybňovanie postupu súdu pri prejednávaní veci na pojednávaní dňa 24.09.2014, na ktorom
došlo i k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, za takejto situácie nemožno hodnotiť inak ako účelové.
Pojednávanie konané dňa 24.09.2014 netrvalo 7 minút, ale 15 minút, od 11.00 hod do 11.15 hod. Čo sa
týka času 11.07 hod, tento sa vzťahoval na prepísanie zápisnice zo záznamovej techniky asistentkou
senátu dňa 25.09.2014.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1  a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 72,92 Eur.
Tieto trovy pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne žalobkyne za spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo
dňa 07.01.2015 a z režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/273/2013", "guid": "73258eda-336d-42df-9541-c0c814f77516:ea32df04-9151-42f1-aab3-762d5c34a250", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}