Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/348/2016 z 30. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. januára 2018, sp. zn. 10Co/348/2016, ECLI:SK:KSTT:2018:2214201824.1 Krajský súd Trnava | 10Co/348/2016 | ECLI:SK:KSTT:2018:2214201824.1 | 2018-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 157 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4bec38f-f40c-4379-bc0c-e1b1f12fc841 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2214201824.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/348/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201824
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214201824.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s.,
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenej: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL,
s. r. o., Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: T. W., nar. XX. C. XXXX, bytom N. E.,
L. V. XXXX/XX, o 1.416,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo 16. novembra 2015 č. k. 12C/241/2014-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 1.416,52 eur, úroku z omeškania 366,57 eur, úroku z omeškania vo výške 0,025%
denne zo sumy 1.416,52 eur od 4. februára 2014 do zaplatenia. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 879j O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1, 5 ZoSÚ
(zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil preukázaním, že
žalobkyňa a žalovaná uzavreli písomnú úverovú zmluvu o poskytnutí úveru pre žalovanú, ktorá úver
spotrebovala, avšak riadne nesplatila. Žalovaná nárok žalobkyne po skutkovej ani právnej stránke čo do
dôvodu nerozporovala, namietajúc len výšku nároku. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva medzi
účastníkmi konania bola uzatvorená platne v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Vyhodnotením
vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je, napriek
doplňujúcemu podaniu, preskúmateľný. Podľa špecifikácie žalobného nároku žalovaná sumou 2.528,92
eur zaplatila na istine sumu 752,87 eur, pričom nie je zrejmé, na aké položky bola započítaná zvyšná
časť úhrad žalovanej 1.776,05 eur. Jednoznačne nemôže predstavovať úrok 34,3% ročne, zaplatený za
úver za čas 17 mesiacov. Nárok na zosplatnenie úveru tiež v zmysle úverových podmienok v bode 7.3a
nebol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie §
142 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna
2016). Žalovaná ako úspešná strana sporu mala nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktoré
si však neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenu vyhovením jej návrhu v plnom rozsahu.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie svojím postupom jej odňal možnosť konať pred súdom.
S poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 3 O. s. p. v prípadoch neúplných,
nezrozumiteľných alebo neurčitých podaní, súd má obligatórnu povinnosť vyzvať účastníkov konania
na doplnenie takéhoto podania. Zamietnutie neúplného návrhu pre jeho neurčitosť by bolo odňatím
možnosti žalobkyne konať pred súdom. Súd prvej inštancie žalobkyňu na doplnenie podania nevyzval.



Nedostatok podstatných náležitostí žaloby nemôže byť dôvodom jej zamietnutia (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 5Cdo 149/01), keďže procesným
dôsledkom môže byť len zastavenie konania. Nárok žalobkyne vyplýva zo samotnej žaloby, splátkového
kalendára priloženého k žalobe, najmä z doplnenia žaloby zo 7. júla 2015, označenom ako špecifikácia
žalovanej sumy, pričom započítanie úhrad žalovanej je zrejmé zo splátkového kalendára, obsahujúceho
rozpis každej úhrady na jednotlivé položky dlžnej sumy. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
zvýhodnil žalovanú, keď zamietol žalobu v celom rozsahu bez riadnych a zákonných dôvodov. Žalobkyňa
využila právo na zosplatnenie celého úveru podľa § 3 Hlavy 7 s názvom ukončenie úverovej zmluvy v
úverových podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, z dôvodu, že žalovaná sa
dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok č. 40 až 43, ktoré neuhradila. Vzhľadom na
omeškanie dlžníka, i s poukazom na § 565 O. z. žalobkyňa využila svoje právo na zosplatnenie úveru.
Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že právo na zosplatnenie nevyplýva z citovaného ustanovenia
úverových podmienok, čo však už ďalej neodôvodňuje, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je v
tejto časti nepreskúmateľné. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa poukázala na splnenie obligatórnych
náležitostí predmetnej zmluvy v ustanovení § 4 ZoSÚ. Súd prvej inštancie preto nesprávne vec právne
posúdil a jeho postupom bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia už podľa tohto zákona. Keďže
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné
posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30.
júna 2016). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo 177/2014).

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa v danom sporovom konaní domáha zaplatenia istiny
(1.238,77 eur), úroku z istiny do zosplatnenia 30,80 eur, zročného úroku zo zosplatnenej istiny 146,95
eur, z ročného úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa spísania žaloby vo výške 366,57 eur,
ako i úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.416,52 eur od 4. februára 2014 do
zaplatenia (opis rozhodujúcich skutočností bol obsiahnutý v žalobe a v doplnení žaloby zo dňa 21.
decembra 2015). Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi stranami konania
bola platná, mal posúdiť podľa všetkých relevantných právnych noriem, vrátane noriem na ochranu
spotrebiteľa, jednotlivé časti uplatňovaného žalobného nároku, z hľadiska ich dôvodnosti a výšky,
na základe vyhodnotenia dokazovania a v súlade s právnymi predpismi. Konštatovanie súdu prvej
inštancie, že žaloba a jej doplnenie nie je preskúmateľné, nie je správne. Podľa § 79 ods. 1 O. s. p.
je žalobca okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť v žalobe jednotlivé obsahové
náležitosti, predovšetkým opis rozhodujúcich skutočností a návrh výroku rozhodnutia, tzv. petit žaloby)
a v prípade ich absencie je súd prvej inštancie povinný vyzvať žalobcu, aby nesprávne neúplné alebo
nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil (s poučením ako treba procesne opravu vykonať), pod
sankciou odmietnutia podania v prípade nesplnenia výzvy súdu. Ak žaloba obsahové náležitosti spĺňa, je
daný dôvod, aby súd prvej inštancie podriadil každú časť uplatňovaného žalobného nároku pod príslušné
ustanovenie právnej normy (v zmysle zásady iura novit curia), keďže súd pozná právo.



8. Následne bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť na základe inštitútu bremena tvrdenia,
ako i dôkazného bremena, či si žalobca splnil procesné povinnosti, najmä povinnosť tvrdenia, ako i
povinnosť dôkaznú a v prípade neunesenia bremena, vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku
náležite odôvodniť zamietnutie žaloby.

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie však označil uplatňovaný nárok žalobkyne za
nepreskúmateľný, bez toho, aby vyhodnotil jednotlivé časti uplatňovaného nároku žalobkyne
(špecifikovanej v žalobe a jej doplnení), v zmysle vyššie uvedených procesných pravidiel. Taktiež
preukázanú výšku plnenia zo strany žalovanej (na predmetnú úverovú zmluvu) neposúdil vo vzťahu k
zániku záväzku jednotlivých uplatňovaných nárokov (v dôsledku splnenia dlhu).

10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku mal uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal
preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných
ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup
súdu.

11. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú
právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné
námietky účastníka považuje za mylné alebo nesprávne, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou
účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto
nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval
na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr.
rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993,
seria A č. 254-B, s. 49).

12. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal jendotlivými uplatnenými nárokmi žalobkyne a poskytnutím
peňažným plnením vo vzťahu k týmto jednotlivým čiastkovým nárokom, podľa príslušnej právnej normy,
vyhodnotiac výsledky dokazovania. Uvedené nedostatky mali za následok, že napadnuté rozhodnutie
nespĺňalo ani v minimálnom rozsahu požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. a preto
chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.



14. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Absencia
odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv. základných vád, ktoré judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí
za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny
záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,
že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol
odvolací súd preskúmať vo vzťahu k jednotlivým častiam uplatňovaného nároku žalobkyne).

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania,
zaoberať sa každým jednotlivým uplatneným nárokom žalobkyne (konkretizovaným v žalobe a jej
doplnení), z hľadiska jeho preukázania podľa príslušných ustanovení relevantných právnych noriem.
Následne na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia posúdiť splnenie povinnosti tvrdenia,
ako i dôkazného bremena. Ak súdu prvej inštancie nebolo zrejmé započítanie jednotlivých plnení
peňažného dlhu, mal vykonať dokazovanie a na základe vyhodnotenia dokazovania posúdiť trvanie
alebo zánik záväzku, z hľadiska jednotlivých uplatňovaných častí žalobného nároku žalobkyne.

17. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností,
ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán
konania.

18. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.