Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/650/2013 z 26. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2013, sp. zn. 17Co/650/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3108214943.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/650/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3108214943.2 | 2013-11-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/970cda0f-3d42-424c-b41e-04c0ec502ac3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3108214943.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/650/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108214943
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3108214943.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkýň 1/ O. K., bytom G. K. Z. č. XXX,
občianky SR, 2/ L. G., bytom G. K. Z. - I., občianky Slovenskej republiky, oboch zastúpených S.. X. I.,
bytom H. č. XXX proti žalovanému W. T., bytom G., E. č. XXXX/X, štátnemu občanovi SR, zastúpenému
Z.. Z. E., M. H. E. & K., so sídlom v G., V. J.. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného N. G.
XX, F.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2013, č.k. 21C/125/2008-152, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyne 1/, 2/ sú podielové spoluvlastníčky, každá
v podiele 1/8 EKN parcely č. XXXX - orná pôda o výmere XX.. S., zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX kat. úz. J. O.. Žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil
konštatovaním, že právna predchodkyňa žalobkýň, a to pôvodná žalobkyňa bola spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1, a to na základe rozhodnutia v dedičskom konaní, ktoré viedlo
bývalé Štátne notárstvo v Y. pod sp.zn. D 1758/71. Nemal preukázané, že by v pôvodnom katastrálnom
území K., resp. J. O., došlo v minulosti ku komasácii, ktorá by sa týkala pôvodnej pozemnoknižnej
parcely č. XX/X. Hoci vedľajší účastník na strane žalovaného tvrdil, že v dôsledku komasácie dostali
právni predchodcovia žalobkýň za pôvodnú parcelu č. XX/X náhradné pozemky, túto skutočnosť sa mu
v konaní preukázať nepodarilo. Vedľajší účastník nevedel presne uviesť, v ktorom období konkrétne
mala komasácia prebehnúť a ktorých katastrálnych území sa týkala. Nepovažoval preto za potrebné
doplniť navrhované dokazovania a s prihliadnutím na to, že k veci sa vyjadrovala príslušná Správa
katastra F. a nepotvrdila, že by parcela č. XX/X bola predmetom akejkoľvek komasácie. Za dostatočný
základ, preukazujúci vlastníctvo, považoval výpis z pozemkovej knihy, a to zápisnicu č. XXX, kat. úz. K.,
s tým, že zápisy z pozemnostných hárkov nie sú podkladom pre založenie vlastníckych vzťahov, keďže
preukazujú iba dobromyseľnosť pri vstupe do držby konkrétnej nehnuteľnosti. Nepovažoval rovnako za
relevantnú námietku žalovaného ohľadne okruhu účastníkov, s tým, že účastníkmi by mali byť všetci
spoluvlastníci, ktorí boli uvedení v pozemnoknižnej vložke č. XXX, pretože jediným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti je toho času žalovaný. Žalobkyne tak podľa súdu splnili podmienku vyplývajúcu z § 80
písm. c/ O.s.p., podľa ktorého je možné domáhať sa určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, len ak je na tom naliehavý právny záujem. Tento záujem považoval súd prvého stupňa za preukázaný,
keďže bez požadovaného určenia zostáva právne postavenie žalobkýň neisté.



Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/, c/, a/ O.s.p.

Súdu prvého stupňa vyčítal, že hoci v konaní vykonal ako listinný dôkaz dedičské rozhodnutie, ktoré
vydalo bývalé Štátne notárstvo v Trenčíne pod sp.zn. D 1758/71, nevykonal žiaden taký dôkaz, z
ktorého by bol zrejmý nadobúdací titul práva právnych predchodcov žalobcov k spornej nehnuteľnosti,
ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo od „židov“. Právny predchodca žalovaného, t.j. Slovenská
republika, odvodzuje však svoje vlastnícke právo z prechodu židovského majetku na štát. Súd preto
nepostupoval správne, ak z hľadiska dokazovania v prípade preukazovania nadobudnutia vlastníctva
právnymi predchodcami žalobcov sa uspokojil s dedičským rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v
Y. z roku 1971. Považoval za vyššiu dôkaznú schopnosť nadobúdací titul žalovaného, ktorým je zmluva o
bezodplatnom prevode vlastníctva, ktorú uzavrel žalovaný ako nadobúdateľ a vedľajší účastník na strane
žalovaného v roku 2010. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľný, v dôsledku
čoho malo dôjsť k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 205 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Vyslovil
názor, že odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu
priznáva Občiansky súdny poriadok. O naplnenie tohto dôvodu pred súdom dôjde vždy v prípadoch,
keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu O.s.p., a to najmä
právo predniesť svoje návrhy, vyjadrovať sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k
vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu
senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom alebo svedkom a právo zhrnúť na záver pojednávania
svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ďalej poukázal na judikatúru Ústavného
súdu SR, podľa ktorej súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo
veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis, objektívne posúdil všetky skutočnosti
závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných právnych predpisov v zmysle zásady iura novit curia a
starostlivo sa zaoberal vecou tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu. Poukázal aj na prax Najvyššieho
súdu SR, podľa ktorého povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka, a preto porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu
na strane druhej, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na
spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania a zároveň aj dôvodnosť podaného
odvolania. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa týmito princípmi neriadil, keď neodôvodnil podstatné
tvrdenia, na ktorých založil svoj rozsudok a súčasne sa nevysporiadal nielen s argumentmi účastníkov
konania, ktoré boli relevantné, ale ani so svojimi vlastnými právnymi závermi prezentovanými v tomto
konaní. V dôsledku absencie náležitého a riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nie je
možné identifikovať, na podklade akej úvahy a právneho posúdenia prvostupňový súd dospel k záveru
o nadobudnutí vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov, konkrétne o tom, ako nadobudli
vlastnícke právo K. O. a L. O., a preto je nevyhnutné, aby sa touto otázkou zaoberal a následne aby sa
s ňou aj vysporiadal, teda aby výslovne identifikoval, na podklade akých zistení a ako dospel k svojmu
záveru - k skutkovému zisteniu.

Žalobníčky sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno rozhodnúť o odvolaní
aj bez nariadenia pojednávania.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Žalovaný vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ (v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), c/ (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože



nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), d/ (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a f/ (rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. považuje žalovaný vadu podľa § 221
ods. 1 písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). V tejto
súvislosti cituje rozhodnutia Ústavného ako aj Najvyššieho súdu, týkajúce sa danej problematiky, z
ktorých vyvodzuje všeobecne známe a akceptovateľné zásady, ktoré má súd v občianskom súdnom
konaní dodržiavať, najmä v súvislosti s odôvodnením svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o konkrétne
porušenie tejto povinnosti zo strany súdu prvého stupňa, tak uvádza v závere odvolania tú skutočnosť,
že v dôsledku absencie náležitého a riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné
identifikovať, na podklade akej úvahy a právneho posúdenia prvostupňový súd dospel k záveru o
nadobudnutí vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobníčiek.

Krajský súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa na otázku nadobudnutia vlastníckeho
práva právnymi predchodcami žalobníčiek vykonal dokazovanie listinným dôkazom, a to dedičským
rozhodnutím, ktoré vydalo bývalé Štátne notárstvo v Y. pod sp.zn. D 1758/71, čo uznáva aj žalovaný
vo svojom odvolaní.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplýva, že sa oboznámil aj s výpisom z
pozemkovej knihy, a to zápisnice č. XXX kat. úz. K., v ktorom je pozemnoknižná parcela č. XX/X, ktorá
je totožná s parcelou XXXX, tvoriacou predmet konania, sú ako spoluvlastníci zapísaní pod B12 S. S.
v 1, D. S. v X, K. O. v X a L. O. (právna predchodkyňa žalobníčiek) v 1. Žalobníčky tak odvodzujú
svoje vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo od zápisu v pozemkovej knihe. Podľa uhorského práva
platného na území SR do roku 1950 sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo na základe zápisu
do pozemkovej knihy, ktorý mal konštitutívny charakter. Neplatnosť zápisu bolo možné uplatniť výlučne
žalobou do troch rokov od jeho uskutočnenia.

Právna predchodkyňa žalobníčiek tak nadobudla svoje vlastnícke právo zápisom do pozemkovej knihy,
a preto je bezvýznamné zisťovanie, ako aj tvrdenia o jej právnych predchodcoch, ako aj motívoch alebo
okolnostiach nadobudnutia, resp. zápisu do pozemkovej knihy.

Podiel L. O., rod. H., zapísaný v zápisnici č. XXX kat. úz. K. pod B12d nadobudla na základe rozhodnutia
bývalého Štátneho notárstva v Y. zo dňa 27.04.1972 č.k. D 1758/71-17 Z. I., rod. O., bytom Y. Y., K.
XXX, ktorá aj podala žalobu o určenie vlastníctva. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že v priebehu konania
zomrela a dedičkami po nej sú žalobníčky v rovnakých dieloch.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň vyplýva, že súd prvého stupňa nemal v konaní
preukázané tvrdenie zmeny vlastníctva, zapísaného na predmetnú parcelu v pozemkovej knihe na iné
osoby v dôsledku komasácie.

S takýmto záverom sa po preskúmaní veci stotožňuje aj odvolací súd, s poukazom na to, že v
konaní nebolo - najmä z vyjadrení správy katastra, preukázané ukončenie komasácie a nové zápisy
vlastníckych práv v dôsledku komasácie. Tvrdenia o pravdepodobnosti ukončenia tým spôsobom, že
právnym predchodcom žalobníčiek mali byť pridelené iné parcele, neboli preukázané.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vyporiadal aj s otázkou
namietaného okruhu účastníkov konania, ako aj váhy tzv. pozemnostných hárkov, z ktorých vychádzala
komisia ROEP.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa tak obsahuje náležitosti upravené v ust. § 157 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého má súd povinnosť v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z



akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil.

Žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní akým spôsobom malo byť porušené jeho právo vyjadrovať
sa k rozhodným skutočnostiam označovať navrhované dôkazné prostriedky a pod., ktoré by mu mali
znemožniť vykonať v priebehu konania práva, ktoré mu priznáva O.s.p.

Odvolací súd tak nepovažoval za opodstatnene uplatnený dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v
prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre
rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý
treba odstrániť.

Citovaný dôvod na odvolanie tak obsahuje povinnosť, jednak súdu, vykonať dôkaz navrhnutý účastníkmi,
avšak nie každý, ale taký, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť vo veci samej.

V prejednávanej veci v priebehu konania a aj v závere pojednávania pred vyhlásením rozhodnutia
navrhol žalovaný vyžiadať „spätnú identifikáciu pozemkov identifikovaných vo vyjadrení SPF zo dňa
19.03.2013, resp. novomeračský operát pozemkového katastra z roku 1943“.

Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, z akých dôvodov
nepovažoval za potrebné vykonanie takto navrhovaných dôkazov. S týmto názorom súdu prvého stupňa
sa odvolací súd stotožňuje. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nebol uplatnený
opodstatnene.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesu účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.
Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému
súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že
pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého
nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.



V prejednávanej veci žalovaný v odvolaní robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce
sa nadobudnutia vlastníctva žalovaným.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade so
zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 132 O.s.p., keď z hľadiska závažnosti považoval za podstatný
listinný dôkaz, a to zápis vlastníctva právnej predchodkyne žalobníčiek v pozemkovej knihe a ustálil, že
žalovanému sa nepodarilo preukázať nadobudnutie vlastníctva od pôvodných vlastníkov jeho právnym
predchodcom, od ktorého nadobudol predmetný pozemok zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva.

Za opodstatnene uplatnený nepovažuje odvolací súd ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

V prejednávanej veci zistil preskúmaním odvolací súd, že súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 80
písm. c/ O.s.p., podľa ktorého možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľky
naliehavý právny záujem osvedčili potrebou dosiahnuť zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností ohľadne
podielu pozemkov nadobudnutých dedením. Bola splnená zároveň aj požiadavka zákona č. 162/1995
Z.z., ktorý vyžaduje, aby verejná listina, ktorou je aj rozsudok, obsahovala všetky údaje potrebné na
záznam podľa § 34 citovaného zákona, a teda nestačí žaloba o neplatnosť zmluvy, pretože takáto žaloba
a výsledok dosiahnutý na jej základe by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností neriešil otázku záznamu
konštatujúceho vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu v dôsledku súdneho rozhodnutia.

Za správne právne posúdenie treba považovať aj odkaz na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje a najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa súdnej praxe žalobu o určenie vlastníctva podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je potrebné považovať za
druh vlastníckej žaloby.

Závery súdu prvého stupňa pre rozhodnutie vo veci samej sú v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. V každom z týchto
prípadov však platí, že vlastníctvo možno platne nadobudnúť len od vlastníka veci.

V prejednávanej veci sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať akým spôsobom nadobudol
jeho právny predchodca vlastníctvo k predmetnej časti pozemku od spoluvlastníkov zapísaných v
pozemkovej knihe. Právny predchodca žalovaného tak previedol na žalovaného viac práv, než sám mal.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní boli tak opäť úspešné žalobníčky, ktoré by mali v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s
odvolacím konaním im trovy nevznikli, a preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .