{"guid": "323d1f6c-295d-4150-bcb5-26bf576026a4:d4fc7261-7250-45eb-a190-037743124c3c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203793.2", "spisova_znacka": "5Co/533/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/533/2015 z 21. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 21. marca 2016, sp. zn. 5Co/533/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203793.2", "identifikacne_cislo": "7813203793", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2016-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4fc7261-7250-45eb-a190-037743124c3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203793.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203793.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203793.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/533/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203793
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203793.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., IČO:
264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zast.
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi Y. E., P. I. P. XXX, v konaní zastúpený opatrovníkom JUDr. Ľubomírom Ďuričkom, vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie zmenkového úroku s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 9C/378/2013-85 z 21. apríla 2015

r o z h o d o l :

Pripúšťa čiastočné späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušuje rozsudok v tejto
časti a konanie zastavuje.
P o t v r d z u j e  rozsudok v ostatnej časti.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 594 € od 20.7.2009 do 24.3.2010, čo predstavuje
sumu 368,28 €, zo sumy 587,36 € od 25.3.2010 do 25.3.2010, čo predstavuje sumu 1,47 €, zo sumy
562,13 € od 26.3.2010 do 10.1.2011, čo predstavuje sumu 408,94 €,  6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy 594 € od 24.11.2009 do 24.3.2010, čo predstavuje sumu 11,85 €, zo sumy 587,36 € od 25.3.2010
do 25.3.2010, čo predstavuje sumu 0,10 €, zo sumy 562,13 € od 26.3.2010 do 10.1.2011, čo predstavuje
sumu 26,96 €  a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 1,98 €
zamietol, a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd dôvodil, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil 625,87 €, pričom na
zmenkovú sumu uhradil 594 € a na úroky uhradil  31,87 €. Zmenková listina bola opatrená doložkou
„bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu  pripojil
zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený  na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada  ústne
nariadenie pojednávania. Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky,
odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal
právomoc tunajšieho súdu konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej
republiky, kde je aj platobné miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl.
2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom
na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského
štátu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Rožňava.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného  záväzku a možno ju uplatniť
až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní
zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka



je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom,
že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník
vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti,
avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je
zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom).
Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil  s doložkou
„nie na rad“.  Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu,
že  by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a
tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky. Indosamentom  sa rozumie písomné vyhlásenie
zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý
musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to
tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie
indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis  indosanta. Týmto spôsobom  indosatár nadobúda
právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa.
Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom
ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia
so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá
za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky
(spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu s ust. 4 ods. 6
Zákona o spotrebiteľských úveroch. V prejednávanej veci  si navrhovateľ uplatnil práva zo zmenky, ktorá
neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak   okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v
čl. I. § 75  Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb.  pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná,
keďže  v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj
splatnosti  platí, že je splatná na videnie. Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku
na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť
protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané
na odporcu (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky
na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže
svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom.
Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto
môže v zmysle  čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s  § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od
odporcu zaplatenie zmenkovej sumy,  6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy.
Úroková miera  bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zákon
výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje,  jej určenie ponecháva
na vystaviteľa.  Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke
koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do
zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový  6 % úrok. V prípade, ak zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu,  platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke
sa spravuje všeobecnými ustanoveniami  Zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch.  Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z
ustanovenia  § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon
pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok,  rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru,  plní
funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.
Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok,
ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje.  Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti,
že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných
úveroch pre domácnosti nižšie ako  14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne,  viacnásobne prevyšuje.  Súd úrokovú
doložku na zmenke  považoval za  neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi  v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto časti zamietol. Súd žalobu zamietol aj v časti o  zaplatenie
6 % ročného úroku  zo zmenkovej sumy 594 € od 24.11.2009 do 24.3.2010, čo predstavuje sumu 11,85
€, zo sumy 587,36 € od 25.3.2010 do 25.3.2010, čo predstavuje sumu 0,10 €, zo sumy 562,13 € od
26.3.2010 do 10.1.2011, čo predstavuje sumu 26,96 €  a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, čomu zodpovedá suma 1,98 €, pretože navrhovateľ nepreukázal, kedy bola zmenka predložená
k zaplateniu, kedy  sa stala  splatnou, pričom zaplatenia 6 % úrokov zo zmenkovej sumy sa domáhal
za obdobie pred podaním návrhu na súd, preto súd návrh zamietol. Výrok o trovách konania sa opiera



o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia,  ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov konania. V danom prípade navrhovateľ nebol úspešný v konaní a  odporca si náhradu trov konania
neuplatnil, preto súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. §205 ods. 2 písm. b) O.s.p.); b) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (ust. §205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. §221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a c) rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. §205 ods. 2 písm. f) O.s.p.)
Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením, povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa
účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi
v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu
záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne
alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať
vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akými sa určí, aby o
tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej
sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú
čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody
strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta
dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje,
zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými
mravmi.
Navrhovateľ si uplatňuje nárok vyplývajúci zo zmenky. Podľa § 48 ods. 1 zákona č, 191/1950 í Sb.
Zákon zmenkový a šekový, „Majiteľ môže postihom žiadať:.... 2 Šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti\".
Navrhovateľ uplatnil svoj nárok zo zmenky na videnie, nakoľko na zmenke je uvedené: Zaplatím za
túto zmenku pri predložení. Podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového „Zmenka na videnie
je sročná pri predložení.\" Navrhovateľ predložil zmenku k v deň, ktorý uvádza v návrhu na začatie
konania. Keďže uplatnená zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť
o predložení zmenky osvedčiť verejnou listinou.
V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že nám nie je známe, že by niektorý z účastníkov túto
skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť.

Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok a konštatuje, že preskúmaním rozsudku podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p. okrem čiastočného späťvzatia návrhu, zistil preskúmateľnosť a správnosť rozsudku, v ostatnej
zamietajúcej časti rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keď súhlasí aj s jeho dôvodmi.
Vo výroku uznesenia zo dňa 25.2.2016 bol upozornený odporca, že ak sa stanovenej lehote nevyjadrí,
bude sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky.
Keďže čiastočne vzal svoj návrh späť navrhovateľ, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si navrhovateľ uplatnil v konaní len
zmenkový úrok 0,06 % denne, so zreteľom na §§ 96 ods. 1, 2, 211 O.s.p. odvolací súd pripustil čiastočné
späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.
V ostatnej časti odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 594 € od 20.7.2009 do 24.3.2010 zamietol, čo predstavovalo sumu 368,28 € zo
sumy 587,36 € od 25.3.2010 do 25.3.2010 a ďalej popísané v 3. a ďalších riadkoch výroku rozsudku
súdu prvého stupňa z 21. apríla 2015, a jeho rozhodnutie je presvedčivé. Zmenkový úrok síce (tak ako
správne konštatuje súd prvého stupňa), plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak
za primeranú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov nie je možné požadovať ročný úrok, ktorý
sa v podstate rovná dlžnej istine, v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami
pri spotrebiteľských a ostatných úveroch domácností nižšie ako 14 % ročne podľa internetovej stránky
NBS, ktorú sadzbu zmenkový úrok vo výške 0,25 % žiadaný navrhovateľom denne, resp. 91,25 % ročne
až 6x prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd prvého stupňa správne považoval za neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi a podľa ustálenej súdnej praxe (je potrebné prihliadať na rozpor s dobrými
mravmi), (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012), úroková doložka je neplatná.



Odvolací súd ešte doplňuje, že naviac v stovkách vecí navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. musí
byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa, postup navrhovateľa, keď podal žalobu proti odporcovi
predstavuje také konanie, ktoré pri obchádzaní zákona z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľné (konanie in fraudem legis), keďže v exekučnom konaní bolo predtým zastavené
právoplatne (porovnaj aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/446/2012, 3Cdo/227/2012, 3Cdo/237/2012)
a navrhovateľ svojím postupom porušil záväzné právne pravidlo platiace v právnom štáte, v Slovenskej
republike za účelom dosiahnutia nežiaduceho výsledku a preto tu aplikácia zákona o zmenkách
neprichádzala do úvahy.
Výrok o trovách konania sa odôvodňuje neúspechom navrhovateľa v odvolacom konaní a ust. § 150
ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ mal len minimálny úspech vo veci po pripustení čiastočného späťvzatia
návrhu v časti zmenkového úroku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/378/2013", "guid": "c65458dc-1b9d-42c0-80bc-23a56fd84ace:b3539b7d-3723-4cb7-b41b-304edf987820", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}