{"guid": "3237ff50-0ab7-454e-ae49-60f25e6644bf:22b162f6-474e-46f2-8553-c23311e3bb54", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114200821.1", "spisova_znacka": "43Cob/135/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/135/2015 z 23. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. septembra 2015, sp. zn. 43Cob/135/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6114200821.1", "identifikacne_cislo": "6114200821", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2015-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-131", "nazov": "§ 131 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-131", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-131"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-181", "nazov": "§ 181 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-181", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-183", "nazov": "§ 183 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-183", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-184", "nazov": "§ 184 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-184", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-184"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-131", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-181", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-183", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-184"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22b162f6-474e-46f2-8553-c23311e3bb54", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114200821.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6114200821.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6114200821.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/135/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200821
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114200821.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa 1/ G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na G. XXX/X, XXX XX K., navrhovateľa 2/
R.. S. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, XXX XX B., navrhovateľa 3/ G. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. XXX, XXX XX B., navrhovatelia 1/, 2/, a 3/ právne zastúpení JUDr. Ing. Daniela
Trajteľová, advokátka, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi LUX-
INVEST, a.s. so sídlom Partizánska cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 018 091, právne zast.
Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 o určenie
neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti odporcu, o odvolaní odporcu
proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/9/2014-149 zo dňa 17. februára 2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/9/2014-149 zo dňa 17. februára 2015 p o t
v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi 1/, navrhovateľovi 2/ a  navrhovateľovi 3/ trovy odvolacieho
konania za právne zastúpenie vo výške 101,21 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým,
že plnením jednému z navrhovateľov v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť vo vzťahu k ostatným
navrhovateľom zaniká.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľov 1/-3/ v plnom rozsahu a určil, že
všetky uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení akciovej spoločnosti LUX-INVEST, a.s.
dňa 21.11.2013 sú neplatné. Zároveň odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľom trovy prvostupňového
konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 16.01.2014 sa navrhovateľ
1/ domáhal, aby súd určil, že uznesenie č. 1 v znení: „Mimoriadne valné zhromaždenie schvaľuje
orgány mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti v nasledovnom zložení: predseda VZ: F. L.,
zapisovateľ V.. W. Z., overovatelia zápisnice F. L. a V.. W. Z., skrutátori V.. W. Z. a F. L..\", uznesenie č.
2 v znení: \"Mimoriadne valné zhromaždenie s okamžitou účinnosťou odvoláva R.. S. M., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX B. z funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti.\", uznesenie
č. 3 v znení: \"Mimoriadne valné zhromaždenie s okamžitou účinnosťou odvoláva G. M., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX B. z funkcie podpredsedu predstavenstva spoločnosti.\", uznesenie
č. 4 v znení: \"Mimoriadne valné zhromaždenie s okamžitou účinnosťou menuje F. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. XX, W./G., I. spolková republika do funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti.\",
uznesenie č. 5 v znení: \"Mimoriadne valné zhromaždenie schvaľuje výšku odmeny pre advokátsku



kanceláriu Lion Law Partners s. r. o. vo výške 20 % z vymoženej sumy. K odmene bude účtovaná DPH
v zmysle platných právnych predpisov.\" a uznesenie č. 6 v znení: \"Mimoriadne valné zhromaždenie
udeľuje spoločnosti Lion Law Partners s. r. o. plnú moc na prijatie peňažného plnenia od Ministerstva
financií SR na základe rozhodnutia súdu v konaní č. k. 16C/136/2001 do advokátskej úschovy až do
času, pokiaľ nebude predstavenstvo v stave zriadiť nové bankové konto spoločnosti LUX-INVEST, a.
s.\" prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti odporcu dňa 21. 11. 2013 sú  neplatné.
Navrhovateľ 2/ sa domáhal, aby súd určil, že uznesenie č. 2, uznesenie č. 3 a uznesenie č. 4 sú  neplatné
a navrhovateľ 3/ sa domáhal, aby súd určil, že uznesenie č.3 je neplatné.
Navrhovatelia v návrhu uviedli, že pri náhodnom nahliadnutí do verejne prístupnej databázy Obchodného
registra SR sa dozvedeli, že dňom 24.12.2013 došlo k zverejneniu údajov, z ktorých vyplýva, že v
Obchodnom registri boli zapísané a vykonané viaceré podstatné zmeny, ku ktorých prijatiu malo dôjsť
na údajnom mimoriadnom valnom zhromaždení, o čom bola k návrhu na zápis zmien do Obchodného
registra priložená zápisnica o mimoriadnom valnom zhromaždení. Z obsahu zápisnice okrem iného
vyplýva, že na uvedenom mimoriadnom valnom zhromaždení malo byť prijatých spolu 6 uznesení,
pričom v uvedenom termíne 21.11.2013 o 16.00 hod. sa v priestoroch advokátskej kancelárie Lion
Law Partners, s.r.o. v Banskej Bystrici žiadne mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti nekonalo. V
uvedený deň došlo k stretnutiu navrhovateľa 2/ navrhovateľa 3/ a F. L. v advokátskej kancelárii V.. W.
Z., toto stretnutie však bolo poradou o ďalšom fungovaní spoločnosti a skončilo sa 16.30 hod., teda F.
L. sa o 16.00 hod. nemohol nachádzať v priestoroch advokátskej kancelárie Lion Law Partners, s.r.o..
Navrhovatelia označili uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení za neplatné, pričom
dôvody neplatnosti sú nielen v samotných uzneseniach a procese ich prijímania, ale aj v nelegitimite
mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré nebolo zvolané postupom v súlade so zákonom a stanovami
a nebolo uznášaniaschopným orgánom. Boli tak porušené ust. § 181 a § 184 Obchodného zákonníka
(ďalej len T.), pretože akcionár F. L. nezvolal mimoriadne valné zhromaždenie písomnou pozvánkou,
obsahujúcou rozhodnutie súdu, preto mimoriadne valné zhromaždenie nebolo zvolané zákonným
spôsobom. S poukazom na § 201 ods. 1 ObZ o konaní valného zhromaždenia musia byť upovedomení
aj členovia dozornej rady. Navrhovateľ 1/ nielenže nebol na mimoriadne valné zhromaždenie pozvaný,
ale o jeho zvolaní nebol ani žiadnym spôsobom vopred informovaný. K zápisnici nebola pripojená žiadna
listina prítomných akcionárov a je podpísaná výlučne len osobami vystupujúcimi v rôznych funkciách
týkajúcich sa programového vedenia valného zhromaždenia. Nebolo preukázané ani oprávnenie F. L.
konať aj v mene ďalších dvoch uvedených akcionárov. Ak dňa 21.11.2013 bol F. L. členom dozornej
rady spoločnosti, došlo aj k porušeniu § 184 ods. 1 a tiež § 185 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorý upravuje aj povinné formálne a obsahové náležitosti pozvánky na valné zhromaždenie. Ak by aj
bol akceptovaný e-mail zaslaný zo strany F. L. dňa 16.11.2013 ako pozvánka na mimoriadne valné
zhromaždenie, tento v zaslanom programe neobsahuje žiadny bod, z ktorého by vyplýval zámer hlasovať
o akýchkoľvek zmenách v personálnom obsadení štatutárneho orgánu spoločnosti. Prijatím uznesení č.
2, 3 a 4 došlo preto aj k porušeniu § 184 ods. 6 a 7 ObZ. Dôsledkom prijatia uznesení č. 2, 3 a 4 bolo
založenie nezákonného stavu, pretože nedošlo k zmene stanov v bodoch, týkajúcich sa počtu členov
predstavenstva a dozornej rady spoločnosti. F. L. svojim konaním na valnom zhromaždení jednostranne
zvýhodnil svoje postavenie na úkor zhoršenia postavenia navrhovateľa 2/ ako menšinového akcionára,
pretože na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení bola navrhovateľovi 2/ odňatá možnosť riadne
vykonávať akcionárske práva.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 17.02.2015 uviedol, že od roku 2007 nastal z pohľadu F. L. ako
majoritného akcionára neprehľadný stav o tom, že neboli konané každoročne valné zhromaždenia a
nebol informovaný o výsledkoch hospodárenia. Vzhľadom na príbuzenský vzťah s navrhovateľom 2/,
v spoločnosti odporcu panovala tzv. rodinná atmosféra v tom, že všetky oficiálne postupy, to znamená
valné zhromaždenia a všetky zmeny, týkajúce sa obchodnej spoločnosti boli viac-menej vykonávané na
základe splnomocnenia, ktoré F. L. udelil navrhovateľke 2/, alebo predtým advokátskej kancelárii V.. N..
Odporca namietol, že by ku konaniu valného zhromaždenia dňa 21.11.2013 nedošlo. O tom, že valné
zhromaždenie bolo akceptované v rozsahu vyhotovenej pozvánky svedčí správa predstavenstva, ktorú
podpísal navrhovateľ 2/ ako predseda predstavenstva a v deň konania valného zhromaždenia odovzdal
majoritnému akcionárovi F. L.. Z obsahu tejto správy vyplýva, že všetci navrhovatelia sa valného
zhromaždenia zúčastnili a nenamietali jeho obsah. Valné zhromaždenie bolo zvolané legitímnym
spôsobom, začalo sa v plánovanom čase o 12.00 hod. s tým, že p. M. vyzdvihol F. L. so zámerom,
že mu ide oboznámiť jeden bod programu u účtovníčky, a vlastne tým začalo valné zhromaždenie v
plánovanom čase, pokračovalo potom neskôr na plánovanom sídle advokátskej kancelárie na Hornej
32 v Banskej Bystrici. Odporca považoval konanie navrhovateľov a hodnotenie uskutočneného valného



zhromaždenia z pohľadu v minulosti prebiehajúcej praxe a z pohľadu zaužívaných zvyklostí medzi nimi
v podobných prípadoch za čisto účelové a formálne, navyše v rozpore s poctivým obchodným stykom
a dobrými mravmi, ktoré ako také nemôže požívať právnu ochranu.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ 1/ ako člen dozornej rady odporcu,
navrhovateľ 2/ ako akcionár odporcu a bývalý predseda predstavenstva odporcu a navrhovateľ 3/ ako
bývalý podpredseda predstavenstva odporcu sú aktívne legitimovaní domáhať sa v tomto súdnom
konaní určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti odporcu,
konaného dňa 21.11.2013. Keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol doručený súdu dňa
16.01.2014, navrhovatelia svoje právo uplatnili v zákonnej lehote. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Odo/339/98 v zmysle ktorého dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného
zhromaždenia určeného zákonom, alebo spoločenskou zmluvou.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva
oprávnenie akcionára akciovej spoločnosti zvolať mimoriadne valné zhromaždenie. Akcionár môže
len požiadať predstavenstvo o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia a ak si predstavenstvo
nesplní povinnosť zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, môže rozhodnúť o poverení akcionárov
zvolať mimoriadne valné zhromaždenie len súd, a to na návrh takéhoto akcionára alebo akcionárov.
Odporca však v konaní netvrdil, a teda ani nepreukázal, že akcionár F. L. bol súdom poverený na
zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na deň 21.11.2013 a rovnako netvrdil, ani nepreukázal,
že mimoriadne valné zhromaždenie na deň 21.11.2013 bolo zvolané aj iným spôsobom, resp.
postupom, ako konštatovaným zvolaním valného zhromaždenia, pozvánkou zo dňa 16.11.2013. Pri
zvolávaní mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu preto nebol dodržaný postup na jeho zvolanie
určený zákonom a stanovami, keď predmetné valné zhromaždenie nebolo zvolané predstavenstvom
spoločnosti.

Okresný súd ďalej uviedol, že je pravda, že formálne nedostatky nedodržania postupu na zvolanie
valného zhromaždenia je možné konvalidovať zhodným prejavom vôle všetkých akcionárov, pokiaľ sa
valného zhromaždenia zúčastnia. V danom prípade však takáto situácia nenastala, keďže navrhovateľ
2/ ako akcionár sa mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 21.11.2013 nezúčastnil. Navrhovatelia
zhodne tvrdili, že valného zhromaždenia sa nezúčastnili, bolo preto na odporcovi, aby toto ich tvrdenie
právne relevantným spôsobom vyvrátil a preukázal. Dôkazom o účasti navrhovateľa 2/ ako akcionára
by mohla byť listina prítomných s poukazom na § 185 ods. 1 ObZ, ktorá je zo zákona prílohou zápisnice
z konania valného zhromaždenia. Takáto listina však konajúcemu súdu predložená nebola, nie je
ani súčasťou zápisnice predloženej registrovému súdu na zápis zmeny zapísaných údajov o akciovej
spoločnosti odporcu do obchodného registra. Dôkazom o účasti navrhovateľa ako akcionára na valnom
zhromaždení nemôže byť Správa predstavenstva spoločnosti odporcu zo dňa 21.11.2013, keďže z tejto
žiadnym spôsobom nevyplýva, kto konkrétne sa valného zhromaždenia zúčastnil.

Okresný súd uviedol, že obrana odporcu, že aj v minulosti sa valné zhromaždenia spoločnosti odporcu
zvolávali neformálnym spôsobom neobstojí, keďže takýto spôsob zvolávania valného zhromaždenia
nevyplýva ani z Obchodného zákonníka, ani zo stanov akciovej spoločnosti odporcu. Nemôže ísť
ani o obchodnú zvyklosť, keďže tieto sa uplatňujú len v obchodno-záväzkových vzťahoch a v danej
veci ide o vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom, resp. členom kontrolného orgánu a bývalým
štatutárnym zástupcom. Vzhľadom na to, že pri zvolávaní mimoriadneho valného zhromaždenia
odporcu, konaného dňa 21.11.2013 došlo k zásadnému procedurálnemu pochybeniu pri jeho zvolávaní,
bol bez ďalšieho splnený zákonný predpoklad pre vyslovenie neplatnosti na ňom prijatých uznesení a
súd už preto neposudzoval ďalšie dôvody uvádzané navrhovateľmi pre určenie neplatnosti uznesení
valného zhromaždenia.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP) a navrhovateľom, ktorí mali v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania proti
odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy každého navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania
v sume 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, keď súdny poplatok bol
vyrubený a uhradený každým navrhovateľom samostatne, pretože každý navrhovateľ sa svojho nároku
domáhal samostatne. Navrhovatelia boli v tomto súdnom konaní aj právne zastúpení, a to spoločným
právnym zástupcom, preto súd navrhovateľom priznal aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia.



Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec
vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nesprávne skutkové zistenia okresného súdu je možné
zhrnúť do námietky, že súd rozhodol predčasne bez poznania rozhodujúcich skutkových informácii,
ktoré bolo možné získať len navrhovaným výsluchom svedka R.. F. L.. Pokiaľ súd rozhodol bez jeho
výsluchu,  zaťažil celé konanie neodstrániteľnou vadou, ktorú nie je možné konvalidovať hodnotením
skutkových okolností, ktoré bolo možné získať len z listinných dôkazov, a to v otázke spôsobu a formy
zvolávania mimoriadneho valného zhromaždenia. Podľa názoru odporcu potom nemôže samo osebe
hodnotenie spôsobu zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia byť kvalifikované ako zásadné
procedurálne pochybenie bez potreby zistenia a preverenia obrany odporcu. Súd v rámci prípravy
na prvé pojednávanie ani len teoreticky nepripustil možnosť vyjadrenia sa aktuálneho štatutárneho
zástupcu odporcu R.. F. L. v konaní, pretože nebolo vydané procesné uznesenie o pribratí tlmočníka.
Súd tým a priori porušil princíp rovnosti účastníkov súdneho konania. Výsluch účastníkov konania
patrí k základným dôkazným prostriedkom z ktorých súd v rámci kontradiktórneho konania čerpá
základné skutkové informácie. Z pohľadu odporcu bolo mimoriadne valné zhromaždenie zvolané
obvyklým a štandardne zaužívaným postupom, ktorý rešpektoval rozhodujúce vlastnícke práva R..
L. spoločnosti odporcu, pričom nikdy v minulosti v totožnej situácii zvolania mimoriadneho valného
zhromaždenia neboli uprednostňované formálne procesné podmienky pred obsahovými náležitosťami
valného zhromaždenia. Súd pritom neprihliadol na skutočnosť, že reálna činnosť navrhovateľov v
čase označeného termínu zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia nasvedčovala tomu, že
sa ho zúčastnili bez akýchkoľvek výhrad k spôsobu a forme jeho zvolania. Skutočným dôvodom
dodatočne prijatých výhrad navrhovateľov voči spôsobu a forme zvolania mimoriadneho valného
zhromaždenia bola nerealizovaná predstava o rozdelení finančných prostriedkov prijatých odporcom
z čiastočne úspešného súdneho konania a tiež špekulatívny prevod pohľadávky ďalej troviacej
predmet súdneho konania zinscenovaný navrhovateľmi. Súd uskutočneným „skráteným“ dokazovaním
predčasne znemožnil odporcovi realizovať základné právo na prístup k súdnej ochrane.

Odporca ďalej uviedol, že nesprávne skutkové zistenia a preferencie výlučne jedinej skutkovej okolnosti
- zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, viedli aj v rovine právneho hodnotenia zisteného
skutkového stavu k predčasnému, jednostrannému a neúplnému právnemu hodnoteniu, keď nemohla
byť dostatočne vyčerpávajúco vyhodnotená obrana odporcu s poukazom na špekulatívny prístup
navrhovateľov k otázke konania valného zhromaždenia, ktoré bolo odporcom hodnotené ako v rozpore
s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Okresný súd nesprávne a nevhodne aplikoval ust. §
132 a 157 OSP. Nesprávna a neakceptovateľná je aj právna argumentácia súdu v otázke nevykonania
ďalšieho dokazovania navrhnutého odporcom s odôvodnením, že súd toto dokazovanie nepovažoval
za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odporcu sa jedná o skutkové informácie, dôležité aj
pre právne posúdenie konania navrhovateľov. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie
bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výrok spravodlivosti nie je arbitrárny.
Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať opravené prostriedky. Odporca uviedol,
že prvostupňový súd v rozhodujúcej časti svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a tým nedošlo v
rámci princípu rovnosti zbraní k spravodlivému súdnemu procesu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
nevenuje patričnú pozornosť rozhodujúcim skutkovým okolnostiam tvrdeným odporcom.

K odvolaniu odporcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili navrhovatelia 1/, 2/, 3/,
ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.
Výsluch R.. L. nebolo potrebné vykonať, pretože by išlo o neúčelný úkon, a teda aj porušenie zásady
rýchlosti, efektívnosti a hospodárnosti súdneho konania, nakoľko vzhľadom na zistenia súdu preukázané
ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní, skutkový stav bol zrejmý, jednoznačný a nespochybniteľný.
Rovnako nedôvodné je poukazovanie na nepribratie tlmočníka v konaní. Odporca mal možnosť aktívne
sa konania zúčastniť od okamihu, keď mu bola doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie k nej a
predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Prvá reakcia odporcu na skutočnosti uvedené v žalobe
bola prezentovaná až na pojednávaní dňa 17.02.2015. Vzhľadom na dátum podania žaloby na súd
a aj jej skutočné doručenie odporcovi mal odporca nepochybne dostatočný čas na oboznámenie sa
so žalobou a prípravu obrany, vrátane zabezpečenia osobnej účasti p. Reichardta na nariadenom
pojednávaní, na ktorom by ho bolo možné vypočuť. Navrhovatelia uviedli, že je pravdou, že účastník
konania má právo, aby konanie prebiehalo v jeho materinskom jazyku, resp. v jazyku ktorému rozumie,
v tomto prípade však účastníkom konania bola slovenská obchodná spoločnosť, ktorú navyše v konaní



zastupovala zvolená slovenská advokátska kancelária. Pritom procesné splnomocnenie bolo právnemu
zástupcovi udelené v slovenskom jazyku. Súd teda bez iniciatívy samotného účastníka nemohol mať
vedomosť o prípadnej potrebe pribratia prekladateľa či tlmočníka v konaní. Zároveň účastníkovi nič
nebránilo, aby v priebehu konania pribratie prekladateľa či tlmočníka sám navrhol. Údajnú potrebu
tlmočníka odporca prvý krát tvrdí až v podanom odvolaní.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že na pojednávaní nepredložili žiadne prekvapivé dôkazy či tvrdenia, ktoré
by neboli spomínané už v skorších písomných podaniach k tomuto konaniu, a teda odporca ani
nebol v postavení, kedy by musel reagovať na nové skutočnosti bez primeraného času na prípravu
obrany, resp. reakciu. Navrhovatelia sú presvedčení, že prípadná výpoveď R.. F. L. by nezmenila
nič na zistenom skutkovom stave, pretože boli porušené nielen stanovy, ale aj kogentné ustanovenia
zákona, ktoré nemožno obísť ani dohodou subjektov právneho vzťahu. Navrhovatelia sa stotožnili
s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom, že neobstojí obrana odporcu, ktorý na pojednávaní
argumentoval zaužívanými neformálnymi spôsobmi zvolávania valných zhromaždení v minulosti.
Skutočnosti, ako sú náležitosti zasielanej pozvánky, neoprávnené zvolanie samotným akcionárom,
vážne formálne a obsahové nedostatky listín, ktoré zrejme mali byť zachytením priebehu mimoriadneho
valného zhromaždenia, ako sú protirečivý obsah zápisnice, absencia listiny prítomných akcionárov,
absencia relevantných splnomocnení na zastupovanie akcionárov, svojvoľná zmena programu - prijatie
uznesení o personálnych zmenách a iné, každé samé o sebe zakladá dôvod na vyslovenie neplatnosti
uznesení valného zhromaždenia pre ich rozpor s právnym poriadkom. Na tom by výpoveď R.. L.
nič nezmenila. Ako podporný argument vo vyjadrení navrhovateľa uviedli, že ako môžeme zistiť
z registrového spisu spoločnosti odporcu, ktorý bol do konania pripojený, v minulosti boli valné
zhromaždenia zvolávané predstavenstvom spoločnosti, zápisnice z valných zhromaždení boli vytvorené
vo forme notárskej zápisnice a tiež bolo možné zistiť prítomných akcionárov z prezenčnej listiny.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 OSP bez nariadenia
pojednávania v senáte podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v
zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 OSP. V zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľovi 2/ ako akcionárovi a zároveň predsedovi
predstavenstva odporcu bola e-mailovou správou dňa 16.11.2013 doručená pozvánka na mimoriadne
zasadnutie valného zhromaždenia odporcu, ktoré sa malo konať dňa 21.11.2013 o 12.00 hod. v
priestoroch advokátskej kancelárie Lion Law Partners, s.r.o., so sídlom Horná 32, Banská Bystrica. V
pozvánke bolo uvedené, že mimoriadne valné zhromaždenie zvoláva akcionár spoločnosti F. L. ako
väčšinový akcionár spoločnosti LUX-INVEST, a.s, vlastniaci 90% akcii. Zo zápisnice z mimoriadneho
valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 21.11.2013 vyplýva, že po skontrolovaní zoznamu prítomných
akcionárov dočasný predseda valného zhromaždenia zistil, že v rokovacej miestnosti sa nachádza
akcionár s viac ako 75% kapitálom oprávnený na hlasovanie a nositeľ plnej moci akcionárov. Ďalej
zistil, že sa v rokovacej miestnosti nachádza 900 hlasov oprávnených hlasovať, ktoré predstavujú
90% základného imania, ktoré sa na základe v prílohe priloženého zoznamu akcionárov (Príloha č.
1) potvrdzujú a predstavujú neoddeliteľnú súčasť predloženej zápisnice. Ďalej je v zápisnici uvedené,
že dočasný predseda valného zhromaždenia, akcionár p. F. L. oznámil, že mu dňa 16.11.2013
bolo prostredníctvom e-mailu oznámené, že akcionárka, p. R. S. M. a obchodné vedenie akciovej
spoločnosti LUX-INVEST, a.s., účasť na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení v rokovacej
miestnosti advokátskej kancelárie Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom Horná 32, Banská Bystrica
odmietajú. Na zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenia nie je pripojený podpis navrhovateľa 2/,
ktorý je akcionárom spoločnosti odporcu.

Odporca v konaní predložil správu spoločnosti LUX-INVEST, a.s. zo dňa 21.11.2013 podpísanú
navrhovateľom 2/ ako predsedom predstavenstva, ktorá obsahuje príhovor predsedu predstavenstva,
profil spoločnosti, základné údaje o spoločnosti, štruktúru akcionárov spoločnosti, finančnú časť, súvahu
spoločnosti za roky 2007 až 2013, a výkaz ziskov a strát spoločnosti za roky 2007 až 2012. Z obsahu
predloženej správy žiadnym spôsobom nevyplýva postoj podpísaného navrhovateľa 2/ ku konaniu
mimoriadneho valného zhromaždenia ani potvrdenie jeho účasti na mimoriadnom valnom zhromaždení.

Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) v znení ku dňu
21.11.2013 každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo



člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia,
ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý
spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak
ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak
valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa § 183 ObZ o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne
ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa
§ 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 181 ods. 1 ObZ akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota
dosahuje najmenej 5% základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie
mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Stanovy môžu určiť,
že toto právo má tiež akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia
ako 5% základného imania.

Podľa § 181 ods. 2 ObZ predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo
najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo
nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Predstavenstvo je oprávnené
navrhovaný program valného zhromaždenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré požiadali o zvolanie
mimoriadneho valného zhromaždenia podľa odseku 1.

Podľa § 181 ods. 3 ObZ, ak predstavenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 2, rozhodne súd na návrh
akcionára alebo akcionárov podľa odseku 1 o tom, že ich poveruje zvolať v lehote podľa odseku 2
mimoriadne valné zhromaždenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony. Súčasne súd na návrh
akcionárov určí predsedu valného zhromaždenia, ktorý bude viesť valné zhromaždenie do zvolenia jeho
predsedu. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, súd na návrh akcionára alebo akcionárov podľa odseku
1 uloží členom predstavenstva povinnosť poskytnúť na zabezpečenie konania valného zhromaždenia
povereným akcionárom zoznam akcionárov. Ak tak predstavenstvo v lehote určenej súdom neurobí,
použijú sa primerane ustanovenia osobitného zákona.

Podľa § 184 ods. 1 ObZ  najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Akcionár sa zúčastňuje
na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia (ďalej
len \"prítomný akcionár\"). Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených s
tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom, spoločnosť umožní
hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do listiny prítomných skôr.
Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie na zastupovanie jednému splnomocnencovi,
tento môže na valnom zhromaždení hlasovať za každého takto zastúpeného akcionára samostatne.

Podľa § 184 ods. 2 ObZ  valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej
stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách
určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo sa
na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné
zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.

Podľa § 184 ods. 3 ObZ pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým
akcionárom na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred
konaním valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na doručiteľa sa uverejňuje v tejto lehote
oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej
burzové správy, ak stanovy neurčujú periodickú tlač s celoštátnou pôsobnosťou. Stanovy môžu určiť
aj iný spôsob uverejňovania. Spoločnosť zašle doporučeným listom majiteľovi akcie na doručiteľa
oznámenie o konaní valného zhromaždenia v tej istej lehote na ním uvedenú adresu a na jeho
náklady, ak majiteľ akcie na doručiteľa zriadil ako zábezpeku na úhradu nákladov s tým spojených
záložné právo v prospech spoločnosti aspoň na jednu akciu spoločnosti. Verejné akciové spoločnosti
sú povinné uverejňovať oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou
pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy, pričom verejné akciové spoločnosti s akciami na doručiteľa



sú povinné oznámenie uverejniť aj v prostriedkoch, ktoré umožnia šírenie oznámenia o konaní valného
zhromaždenia vo všetkých zmluvných štátoch Dohody o Európskom hospodárskom priestore v lehote
podľa prvej vety. Náklady spojené so zvolaním a s konaním valného zhromaždenia znáša spoločnosť.

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom akciovej spoločnosti, ktoré rozhoduje o zásadných otázkach
existencie a hospodárenia akciovej spoločnosti, preto je účasť na valnom zhromaždení základným
nástrojom realizácie tých práv akcionára, ktoré sú spojené s právom byť informovaný o činnosti akciovej
spoločnosti, s právom znášať návrhy a v neposlednom rade s právom hlasovať o prerokovávaných
otázkach a tak sa podieľať na tvorbe spoločnej vôle valného zhromaždenia. I keď možnosť reálne
ovplyvniť výsledok hlasovania akcionárom závisí od množstva akcii ktoré vlastní, a teda od množstva
hlasov ktorými disponuje počas hlasovania o návrhoch na valnom zhromaždení, bez ohľadu na
množstvo vlastnených akcii mu nemôže byť odňatá možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia.
Obchodný zákonník preto kogentným spôsobom upravuje postup zvolania valného zhromaždenia, ako
aj mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti vzhľadom na orgán, ktorý je oprávnený
valné zhromaždenie zvolať, na lehoty, ktoré je nutné dodržať pri zvolaní valného zhromaždenia, ako aj
vzhľadom na formálne a obsahové náležitostí pozvánky na valné zhromaždenie. Ustálená judikatúra
všeobecných súdov, vrátane judikatúry Najvyššieho súdu SR dospela k záveru, že nedodržanie
kogentne ustanoveného postupu zvolávania valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti je dôvodom
na vyslovenie neplatnosti rozhodnutí, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení zvolanom nesprávnym
postupom. Prípadné pochybenie zvolania valného zhromaždenia je možné konvalidovať výlučne
za predpokladu, že všetci akcionári príslušnej akciovej spoločnosti sa takto zvolaného valného
zhromaždenia zúčastnia a z ich účasti a prezentácie na valnom zhromaždení je možné vyvodiť ich vôľu
byť závermi takéhoto valného zhromaždenia viazaní.

Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd postupoval správne, keď preveroval splnenie formálnych
náležitostí postupu pri zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia, platnosť uznesení ktorého bola
navrhovateľmi spochybnená. Okresný súd správne vyhodnotil otázku aktívnej legitimácie navrhovateľov,
aj skutočnosť, že navrhovatelia podali návrh na určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného
zhromaždenia v rámci zákonnej lehoty ustanovenej v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ako vyplýva zo spisového materiálu, napadnuté mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané jedným
z akcionárov, a nie predstavenstvom spoločnosti. Pritom v zmysle § 184 ods. 2 ObZ zvoláva valné
zhromaždenie zásadne predstavenstvo. Výnimku z tohto pravidla upravuje § 181 ods. 2 a 3 ObZ,
ktorý umožňuje menšinovému akcionárovi, aby inicioval zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia.
Iba v prípade, ak predstavenstvo mimoriadne valné zhromaždenie nezvolá, môže akcionár požiadať o
poverenie na zvolanie valného zhromaždenia súd. Odporca v konaní nepreukázal, že by mimoriadne
valné zhromaždenie zvolal akcionár, ktorý bol na to poverený súdom.

Okresný súd tiež správne vyhodnotil skutočnosť, že v rozpore s kogentným ust. § 184 ods. 3 ObZ, v
zmysle ktorého pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom
na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred konaním valného
zhromaždenia, bola pozvánka doručená iba vo forme e-mailovej správy, a to dňa 16.11.2013, teda 5 dní
pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia. Takýto postup je v rozpore so stanovami odporcu,
časť III. článok 12 bod 5, podľa ktorého sa valné zhromaždenie zvoláva písomnou pozvánkou a súčasne
uverejnením oznámenia o konaní valného zhromaždenia. Písomná pozvánka sa zasiela akcionárom
vlastniacim akcie na meno, a to najmenej 15 dní vopred doporučene na adresu akcionára, uvedenú v
zozname akcionárov. Pozvánka na valné zhromaždenie musí obsahovať všetky náležitosti, uvedené v
§ 184 ods. 4 a 6 ObZ. Z uvedeného vyplýva, že nebola dodržaná ani písomná forma pozvánky, ktorá v
zmysle stanov má byť doručená doporučene na adresu akcionára, uvedeného v zozname akcionárov
a nebola dodržaná ani 15 dňová lehota, upravená v stanovách akciovej spoločnosti. Zároveň zo
samotnej zápisnice z konania mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu vyplýva, že tohto valného
zhromaždenia sa navrhovateľ 2/ nezúčastnil  a túto skutočnosť odporca žiadnym spôsobom v konaní
nevyvrátil.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd správne zistil, že pri zvolávaní mimoriadneho valného
zhromaždenia odporcu nebol dodržaný postup určený zákonom a stanovami. Na takto zistený skutkový
stav tiež správne aplikoval závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Odo/339/98 na ktoré v
napadnutom rozhodnutí odkázal.



Pokiaľ odporca v odvolaní namietol, že hodnotenie spôsobu zvolania mimoriadneho valného
zhromaždenia nemôže byť samo o sebe kvalifikované ako zásadné procedurálne pochybenie bez
potreby zistenia a preverenia obrany odporcu, pričom argumentoval tým, že z pohľadu odporcu bolo
mimoriadne valné zhromaždenie zvolané obvyklým a štandardne zaužívaným postupom a v minulosti
v totožnej situácii zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia neboli uprednostňované formálno-
procesné podmienky pred obsahovými náležitosťami valného zhromaždenia, takáto námietka nie
je dôvodná. Kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postup zvolávania valného
zhromaždenia nie je možné vylúčiť postupom, ktorý akcionári považujú za „štandardný“ a formálno-
procesné podmienky ustanovené zákonom je pri zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia nutné
rešpektovať. Odporca by v rámci svojej obrany musel byť schopný preukázať, že mimoriadne valné
zhromaždenie bolo zvolané orgánom na to oprávneným alebo akcionárom povereným súdom a zároveň
by musel preukázať, že bola zasielaná pozvánka, ktorá spĺňala formálne aj obsahové náležitosti,
predpokladané Obchodným zákonníkom a stanovami spoločnosti, resp. by v rámci obrany musel
predložiť dôkaz o tom, že valného zhromaždenia sa zúčastnili všetci akcionári a z ich úkonov je
možné vyvodiť vôľu byť závermi takéhoto valného zhromaždenia viazaní. Navrhovaný dôkaz, ktorým
malo byť vypočutie akcionára R.. L. by mohol viesť iba k objasneniu dôvodov a okolností, za akých
bolo mimoriadne valné zhromaždenie zvolané, avšak dôvody pre ktoré pri zvolaní mimoriadneho
valného zhromaždenia nebol dodržaný postup v súlade so zákonom a stanovami, by v tomto prípade
neboli relevantné. Z uvedených dôvodov vykonanie dôkazu, ktorým malo byť vypočutie R.. L. by
nemalo žiaden vplyv na posúdenie zistených skutkových okolností a okresný súd preto správne
rozhodol, že ďalšie dokazovanie nenariaďuje. Zároveň skutočnosť, že v predchádzajúcom období boli
valné zhromaždenia zvolávané neformálnym spôsobom nemôže konvalidovať nelegitímne zvolanie
napadnutého mimoriadneho valného zhromaždenia. Ani pokiaľ by odporca preukázal, že v minulosti sa
konalo niekoľko mimoriadnych valných zhromaždení výlučne na základe toho, že ich jeden z akcionárov
zvolal e-mailovou pozvánkou v lehote kratšej ako je 15 dní určenej stanovami akciovej spoločnosti, nie
je z toho možné vyvodiť, že každé ďalšie zvolávanie valného zhromaždenia je legitímne vykonať týmto
spôsobom.

Keďže postup zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia je upravený kogentnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a ustanoveniami stanov odporcu, ich dodržiavanie  nie je možné hodnotiť ako
konanie, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi.

Odporca v odvolaní namietol, že nesprávne skutkové zistenia a preferencie výlučne jedinej skutkovej
okolnosti, ktorou je zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, viedli k predčasnému a neúplnému
právnemu hodnoteniu. Avšak práve tá skutková okolnosť, ktorou je nelegitímne zvolanie valného
zhromaždenia v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, je dôvodom na určenie neplatnosti
všetkých rozhodnutí, prijatých na takto zvolanom mimoriadnom valnom zhromaždení.

Odporca v odvolaní uviedol, že pokiaľ okresný súd nevydal procesné uznesenie o pribratí tlmočníka,
porušil tým princíp rovností účastníkov súdneho konania. Podľa § 18 Občianskeho súdneho poriadku
majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a majú právo konať pred súdom vo
svojej materčine, alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti
na uplatnenie ich práv. Účastníkom konania na strane odporcu je akciová spoločnosť so sídlom v
Slovenskej republike, ktorá je v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou tiež so sídlom v Slovenskej
republike, teda sú to subjekty pri ktorých sa predpokladá, že ich materčinou je slovenský jazyk.
Nepochybne spoločníkom slovenskej obchodnej spoločnosti, rovnako ako členom štatutárneho orgánu
alebo dozornej rady slovenskej obchodnej spoločnosti môže byť osoba, ktorej štátna príslušnosť alebo
národnosť je iná, než slovenská. V takom prípade je však na iniciatíve príslušného účastníka, aby súd
požiadal o možnosť konať vo svojej materčine. Odporca v priebehu prvostupňového konania vo svojom
písomnom úkone zo dňa 27.08.2014, v ktorom skonštatoval, že člen štatutárneho orgánu odporcu žije a
zdržiava sa v zahraničí a je občanom Nemeckej spolkovej republiky, ani na pojednávaní konanom dňa
17.02.2015, kedy navrhol vypočutie R.. L. nežiadal o ustanovenie tlmočníka alebo prekladateľa. Okresný
súd preto nemal vedomosť o tom, že v konaní môže vystupovať osoba, ktorá má záujem konať vo
svojej materčine. Pokiaľ okresný súd rozhodol, že navrhovaný dôkaz - vypočutie R.. L. nevykoná, nebol
povinný postupovať v zmysle § 18 OSP a ustanoviť v konaní o ustanovení tlmočníka alebo prekladateľa.



Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s obranou odporcu, ktorý na pojednávaní uviedol,
že o tom, že valné zhromaždenie bolo akceptované v rozsahu vyhotovenej pozvánky, svedčí
správa predstavenstva, ktorú podpísal navrhovateľ 2/. Okresný súd správne zhodnotil, že správa
predstavenstva spoločnosti zo dňa 21.11.2013 nemôže byť dôkazom, ktorý by relevantný spôsobom
vyvrátil a preukázal tvrdenia odporcu, keďže z tejto žiadnym spôsobom nevyplýva, kto konkrétne sa
valného zhromaždenia zúčastnil a či sa vôbec zúčastnil.

Odporca v odvolaní tiež namietol, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Okresný
súd pritom v napadnutom rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 OSP uviedol, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, vysvetlil z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Správne uviedol z akých
dôvodov obrana odporcu prezentovaná počas prvého stupňa neobstojí a tiež z akého dôvodu ďalej
nevyhodnocoval ďalšie dôvody uvádzané navrhovateľmi pre určenie neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia, keďže v dôsledku toho, že pri zvolávaní mimoriadneho valného zhromaždenia došlo k
zásadnému procedurálnemu pochybeniu bol bez ďalšieho splnený zákonný predpoklad pre vyslovenie
neplatnosti na ňom prijatých uznesení. Odporca mal v konaní možnosť uplatniť svoje práva, okresný
súd pritom rešpektoval rovnosť účastníkov a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody,
ktoré ho viedli k prijatým záverom, takže umožnil odporcovi, aby v opravnom prostriedku svoje práva
realizoval.

Keďže rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne a riadne odôvodnené, odvolací súd ho
podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods.
1 OSP. Navrhovatelia mali v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, preto im priznal náhradu trov
odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa ust. § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods.
2, § 13a ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona je základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ktorá pre úkon v roku
2015 predstavuje 64,53 eur. Navrhovatelia si však uplatnili trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
služby á 61,87 Eur,  preto po znížení tarifnej odmeny v zmysle § 13 ods. 2 o 50% je jeden úkon právnej
služby z tarify uplatnenej navrhovateľom 30,94 Eur x 3 = 92,82 Eur + 1x režijný paušál za rok 2015 á
8,39 Eur. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní sú spolu 101,21 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/9/2014", "guid": "e379ec28-6de2-48a7-8174-f12ba75c1933:b1accf5a-4bd3-4e90-a629-ef4eef839381", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}