{"guid": "3233808b-f88f-4ca7-af20-a0de886e8af0:9f40c25e-f9f8-499a-b6cc-d940c3e3aa86", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3210202093.1", "spisova_znacka": "4Co/248/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/248/2015 z 10. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. februára 2016, sp. zn. 4Co/248/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3210202093.1", "identifikacne_cislo": "3210202093", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2016-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f40c25e-f9f8-499a-b6cc-d940c3e3aa86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3210202093.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3210202093.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3210202093.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/248/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210202093
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3210202093.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa P., zastúpeného J. proti odporcovi
T., zastúpeného U., o zaplatenie 4.613 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 07. januára 2015, č.k. 5C/139/2010-496, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti týkajúcej sa sumy
117,95 eur     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
4.227,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne                  zo sumy 4.227,30 eur
od 24.04.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej
časti sa návrh zamietol. O náhrade trov konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 09.09.2007 došlo v meste N.-L. k dopravnej nehode, ktorú Polícia ČR objasnila v tom zmysle, že
S. G. ako vodič autobusu zn. Karosa, ktorý bol v tom čase vedený na odporcu 1/,                     pri
prechádzaní kruhového objazdu prehliadol vozidlo Mercedes a došlo k bočnému stretu vozidiel, pričom
S. G. bola uložená pokuta 500,- Kč a bol poučený podľa českého zákona o priestupkoch. S. G. podpísal
protokol o nehode v cestnej premávke. Pokiaľ ide o rozsah poškodenia vozidla Mercedes, z pôvodného
protokolu                   o dopravnej nehode z 09.09.2007 vyplývalo poškodenie predného nárazníka,
odrený lak               na pravom prednom blatníku, premačknutý pravý predný blatník. Predbežná
výška škody               na vozidle Mercedes bola v tomto protokole o nehode určená na 10.000,-
Kč. Dňa 15.11.2007 bol na Polícii ČR spísaný Protokol o podaní vysvetlenia vodičkou predmetného
vozidla Mercedes, ktorá uviedla, že dodatočne zistila, že pri uhýbaní autobusu narazila ľavým predným
kolesom na vyvýšený obrubník stredového ostrovčeka kruhového objazdu a pritom došlo k poškodeniu
ľavého predného disku kolesa. V doplnenom protokole o nehode                   z 20.02.2008 je
zaznamenané poškodenie ľavého aj pravého predného hliníkového disku kolesa vozidla Mercedes.
Zo spisu vyplýva, že autobus Karosa nebol v čase tejto dopravnej nehody poistený. Autobus bol dňa
15.08.2007 prevedený z Obce L. na nového vlastníka - odporcu 1/. Z likvidačnej správy, debetného
avíza a výpisu z účtu vo F. Q., ktoré sú založené v spise vyplýva, že navrhovateľ uhradil poisťovni B.
sumu 140.067 CZK, čo bolo podľa kurzu F. Q. 5.286,74 eur. Z toho bolo 119.080,- Kč ako náhrada
opravy vozidla, 3.125,- Kč ako náhrada za znalecký posudok a 17.862,- Kč ako poplatok za spracovanie.
Navrhovateľ vyzval odporcu 1/ na úhradu poistného plnenia vo výške 4.613 eur výzvou z 23.03.2009.
Túto výzvu pošta vrátila ako neprevzatú v odbernej lehote dňa 15.04.2009. Na základe vykonaného
dokazovania a po jeho zhodnotení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Pokiaľ ide                o otázku, či došlo k dopravnej nehode tak ako vyplýva zo spisu Polície ČR, súd
k tomu uvádza, že Polícia ČR uzavrela vyšetrovanie predmetnej dopravnej nehody v blokovom konaní.



Podľa § 135 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Keďže odporca namietal závery Polície ČR z vyšetrovania dopravnej nehody, súd sa musel v prvom rade
vysporiadať s touto námietkou. Vodič autobusu S. G. na pojednávaní (vtedy ako odporca 2/) uviedol, že
on žiaden stret necítil. Rovnako svedok A. Q. uviedol, že nepočul žiaden náraz. Výpoveď S. G. má nižšiu
dôveryhodnosť, keďže bol vodičom predmetného autobusu a zamestnancom odporcu 1/. Avšak, aj keby
bola jeho výpoveď pravdivá (rovnako ako výpoveď svedka A. Q.), to, že tieto osoby nepocítili náraz,
resp. že si nevšimli stret s vozidlom Mercedes, neznamená, že k takémuto stretu nedošlo, o to skôr, že
obe tieto osoby sedeli vpredu a k stretu malo dôjsť v zadnej časti autobusu. Keďže ich výpovede boli v
rozpore so zisteniami Polície ČR, súd                k otázke, či došlo k dopravnej nehode tak ako je popísaná v
spise Polície ČR nariadil znalecké dokazovanie. Podľa záverov znaleckého posudku I.. S. U. č. X/XXXX
je možné nepochybne povedať, že k stretu vozidiel tak, ako je uvedené v spise, skutočne došlo. Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v posudku č. XXX/XXXX konštatoval, že nezistil takú
skutočnosť, ktorá by vylúčila možnosť vzájomného kontaktu týchto vozidiel, teda k dopravnej nehode
(kontaktu oboch vozidiel) mohlo dôjsť tak, ako popis nehody vyplýva zo spisového materiálu. Naopak,
I.. T. L. vo svojom znaleckom posudku   č. XX/XXXX, ako aj na pojednávaní uviedol, že jednoznačne
nedošlo k dopravnej nehode oboch vozidiel tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu. Všetci traja znalci
pritom vychádzali               zo vzájomného porovnania stôp na oboch vozidlách, ako boli tieto stopy opísané
v Protokole o dopravnej nehode a zadokumentované vo fotodokumentácii na CD-ROM nosiči, ktorý tvorí
súčasť spisu Polície ČR. Tvrdenia I.. T. L., že poškodenia vozidiel navzájom nekorešpondujú ani výškovo
ani energeticky, t. j. zanechanými trvalými deformáciami                   a ostatnými zadokumentovanými
stopami, sa opiera najmä o skutočnosť, že poškodenie vozidla Mercedes na blatníku a nárazníku je
spôsobené jednou plochou súčasne, pričom                  s výškou tohto poškodenia (43 až 83 cm)
nekorešponduje oter laku na ľavom zadnom rohu autobusu Karosa, ktorý je vo výške 78 až 90 cm
(k tomuto oteru neskôr odporca 1/ a svedok T. A. uviedli, že bol spôsobený pravdepodobne konárom
stromu ešte pred dňom predmetnej dopravnej nehody). I.. L. však úplne opomenul, že z Protokolu o
nehodě             v silničním provozu z 20.02.2008 (časť II. Popis stop - pokračování) vyplýva ďalší
oter             v zadnej časti ľavého boku autobusu Karosa, a to vo výške 56 - 67 cm, ktorý je popísaný ako
„pozdĺžne ryhy na laku až k ľavému zadnému rohu“. Tento oter, resp. ryhy sú viditeľné aj                na
fotografii „Snímek 029“ na CD-ROM-e. Na tejto fotografii vidno (najmä pri jej prezentácii v počítači, menej
na jej zmenšenine v znaleckých posudkoch), že nejde o jeden škrabanec, ale                           o
poškrabanie laku na väčšej ploche, pričom výška tohto poškodenia laku autobusu korešponduje s výškou
poškodení blatníka a nárazníka vozidla Mercedes. Okrem toho znalecké posudky I.. U. i Ústavu súdneho
inžinierstva zhodne uvádzajú, že vozidlá sa pri prejazde zákrutou (kruhovým objazdom) nakláňajú, čo
takisto I.. L. opomenul. Aj keď znalec I.. U. v znaleckom posudku výslovne neuviedol, v akej výške
boli poškodenia oboch vozidiel a na pojednávaní nevedel odpovedať na otázky týkajúce sa konkrétnej
výšky jednotlivých oterov, uviedol, že by to vedel povedať, keby mohol prečítať mierku meradla na
fotografiách, čo na zmenšených fotografiách založených v posudku nie je možné, avšak na obrázkoch
na CD ROM-e to možné je. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že             I.. U. dospel k svojmu záveru o
tom, že poškodenia oboch vozidiel vzájomne korešpondujú, práve porovnaním ich výšky na základe
fotodokumentácie na CD-ROM-e. Okrem toho z Protokolu o nehodě v silničním provozu z 20.02.2008
vyplýva nielen oter             na vozidle Mercedes, ale aj „stopy laku bielej farby, farebne zhodné s
autobusom Karosa“. Tvrdenie I.. L., že ak by došlo k vzájomnému kontaktu vozidiel Karosa a Mercedes
tak ako je popísaný, potom by došlo aj k poškodeniu koncovky tlmiča výfukových plynov             a
lemu blatníka ľavého zadného kolesa, ktoré presahujú cez bočný obrys autobusu, vyvracia posudok
Ústavu súdneho inžinierstva a následné vyjadrenie I.. L. A.                   na pojednávaní, podľa ktorého
pri dynamickom strete idúcich vozidiel (resp. ak je aspoň jedno vozidlo v pohybe) dochádza k takým
poškodeniam, ku ktorým by pri strete pevných telies nedošlo; práve okolie lemu ľavého zadného blatníka
je relatívne veľmi tuhá časť autobusu a vzhľadom na upevnenie toho lemu je možné, že mohlo dôjsť k
jeho stlačeniu a pri kompresii znova k vyrovnaniu, pričom trvalá deformácia pravého predného blatníka
vozidla Mercedes bola spôsobená predovšetkým lemom ľavého zadného blatníka autobusu. To isté sa
týka tvrdenia I.. L., že nie je možné, aby pri kontakte s iným vozidlom vznikol            na autobuse
v dĺžke cca 3 metre iba farebný oter alebo zotretie nečistôt na laku a pritom by nebol poškodený lak
autobusu. Jednak tu I.. L. vychádzal z dĺžky oteru (3 m), ktorý neskôr odporca a svedok T. A. označili za
nesúvisiaci s predmetnom dopravnou nehodou, pričom poškodenie laku zdokumentované na fotografii
„Snímek 029“ je len v dĺžke asi 30 cm, jednak nejde len o zotretie nečistôt (opäť treba uviesť, že podľa
protokolu o nehode boli na vozidle Mercedes zistené stopy laku bielej farby) a jednak, ako uviedol I.. A.,
ak bolo poškodenie pravého blatníka a nárazníka vozidla Mercedes spôsobené predovšetkým lemom
ľavého zadného blatníka autobusu, ktorý je relatívne tvrdý a pružný, potom tento lem mohol zanechať



výrazné stopy na vozidle Mercedes (vrátane trvalej deformácie časti blatníka Mercedesu) bez toho, aby
na samotnom leme bolo viditeľné výrazné poškodenie, pričom na plechu autobusu za týmto lemom
vidno len mierne poškodenie (avšak - ako bolo uvedené vyššie - nie vo forme jedného škrabanca, ale vo
forme oteru plochy, ktorý výškovo zodpovedá stopám po otere plochy na vozidle Mercedes). Podobne vo
vzťahu k námietke odporcu, že náboj zadného kolesa autobusu Karosa nevytŕča spod obrysu autobusu
a jeho blatníka, a ani koleso vozidla Mercedes pri nevytočenom riadení nevytŕča z obrysu blatníka, treba
opäť odkázať na vyjadrenie I.. L. A., že pri dynamickom strete vozidiel dochádza k takým poškodeniam,
ku ktorým by pri strete pevných telies nedošlo, niektoré diely sa môžu stlačiť a pri kompresii znova
vyrovnať, preto pri takejto dynamickej kolízii mohlo dôjsť aj                k stretu náboja kolesa autobusu
s diskom vozidla Mercedes, ak sa predtým pri kontakte                  s blatníkom vozidla Mercedes lem
blatníka autobusu stlačil a podobne k stlačeniu (a to trvalému) došlo aj na blatníku vozidla Mercedes.
Pokiaľ právny zástupca odporcu                           v záverečnej reči uviedol, že I.. L. na rozdiel
od Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity nevychádzal iba zo spisového materiálu, ale aj zo
zistení v rámci experimentu                 s rovnakými typmi vozidiel, súd k tomu uvádza, že z vyjadrenia I..
L. vyplýva, že vychádzal nie z experimentov na rovnakých typoch vozidiel, ale iba z fotodokumentácie
vozidiel rovnakého typu. Na fotografiách však mohol obe vozidlá porovnávať iba staticky                  a
dvojdimenzionálne. Na rozdiel od toho I.. A. uviedol, že majú program                     s trojdimenzionálnymi
modelmi vozidiel, z ktorého vychádzali, pričom zohľadňovali, že ide           o dynamický dej. Pokiaľ
ide o vyjadrenie odporcu a svedka T. A., že autobus mal už pred predajom odporcovi poškodený
zadný nárazník a poškriabanú ľavú stranu, súd uvádza, že toto tvrdenie prezentoval odporca až po
vypracovaní troch znaleckých posudkov. Ani                v znaleckom posudku I.. L., ktorý si dal
vypracovať samotný odporca, sa neuvádza, že škrabanec v laku v zadnej časti ľavej strany autobusu
(viditeľný najmä na fotografii „Snímek 030“) nemá súvislosť s predmetnou dopravnou nehodou, naopak,
práve tento škrabanec slúžil I.. L. ako kľúčový dôkaz toho, že poškodenia oboch vozidiel vzájomne
nekorešpondujú. Teda ak by súd považoval za pravdivé tvrdenie o tom, že tento škrabanec (tak ako ho
označil svedok T. A.) bol na autobuse už pred predmetnou dopravnou nehodou, potom by to oslabovalo
najmä argumentáciu I.. L.. Naopak,                 v prospech záveru, že poškodenia vozidiel vzájomne
korešpondujú, svedčia ostatné poškodenia laku autobusu (viditeľné najmä na fotografiách „Snímek 028“
a „Snímek 029“), ako aj poškodenia kolies oboch vozidiel (pravého predného disku Mercedesu a ľavého
zadného náboja Karosy), o ktorých aj I.. L. vo svojom znaleckom posudku (na str. 9) uviedol, že vzájomne
výškovo korešpondujú. Zo všetkých týchto dôvodov dospel súd                     k záveru, že je potrebné
prisvedčiť znalcovi I.. U. a Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, že nebolo zistené nič, čo by
vylučovalo možnosť vzájomného kontaktu vozidiel, teda že k dopravnej nehode mohlo dôjsť tak, ako
je popísaná v spise Polície ČR. Treba dodať, že aj keď súd nie je viazaný rozhodnutím v blokovom
konaní, treba rozlišovať medzi policajným vyšetrovaním dopravnej nehody na mieste a rozhodnutím v
blokovom konaní, ktorým sa toto vyšetrovanie skončilo. Výsledky vyšetrovania dopravnej nehody musí
súd zohľadniť ako zistenie skutkového stavu, najmä keď (čo je pri dopravných nehodách pravidlom)
dodatočne nie je možné zistenia polície preveriť na mieste samom. Preto v tejto časti má dôkaznú
povinnosť ten, kto tvrdí, že dopravná nehoda sa stala inak než vyplýva                    z výsledkov vyšetrovania
(prípadne že sa nestala). Výsledky policajného vyšetrovania, hoci bolo toto vyšetrovanie uzavreté
rozhodnutím v blokovom konaní, možno „prelomiť“ len dôkazmi, ktoré preukazujú, že k dopravnej nehode
nedošlo tak, ako zistila polícia. V danom prípade, ako bolo uvedené vyššie, dôkazy prezentované
odporcom (najmä posudok a výpoveď I.. L. a výpoveď T. A.) k takémuto záveru nepostačovali. Pokiaľ
ide                      o otázku, kto zodpovedá za škodu spôsobenú na vozidle Mercedes predmetnou
dopravnou nehodou, súd dospel k záveru, že či už ide o všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka, alebo o osobitnú zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka, je
zodpovednosť na strane odporcu, keďže vodič autobusu S. G. spôsobil túto dopravnú nehodu porušením
právnej povinnosti (podľa Protokolu o nehodě v silničním provozu - či už pôvodného z 09.09.2007 alebo
doplneného z 20.02.2008 konkrétne porušením ustanovenia § 12 ods. 5 českého zákona č. 361/2000
Sb. o provozu na pozemních komunikacích). Podpisom tohto protokolu vodič autobusu uznal závery
v ňom uvedené, vrátane svojej zodpovednosti za dopravnú nehodu. Ani v tomto občianskom súdnom
konaní odporca neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by zavinenie nehody vodičom autobusu vyvracali
(okrem tvrdenia, že k dopravnej nehode nedošlo, s ktorým sa súd vysporiadal vyššie), najmä netvrdil,
že by bola zodpovedná vodička vozidla Mercedes, resp. že by existovala zodpovednosť iných osôb.
Preto súd aj v tejto otázke dospel k záveru zhodnému so záverom Polície ČR, že nehodu zavinil
vodič autobusu S. G.. Keďže (podľa zhodných vyjadrení odporcov 1/ a 2/) išlo o zamestnanca odporcu
(odporcu 1/), v súlade s ustanovením § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento zamestnanec sám
za škodu nezodpovedá, ale za škodu ním spôsobenú zodpovedá odporca. K rozsahu škody na vozidle



Mercedes, ktorá je               v príčinnej súvislosti s predmetnou nehodou, súd uvádza, že aj tu platí, že súd
nie je viazaný posúdením veci v blokovom konaní (§ 135 O.s.p.), avšak musí zohľadniť skutkové zistenia
vykonané pri vyšetrovaní. V danom prípade nebolo pri vyšetrovaní dopravnej nehody zdokumentované
poškodenie ľavého predného disku vozidla Mercedes, poškodenie jeho kapoty a v pôvodnom protokole
o dopravnej nehode z 09.09.2007 nebolo uvedené ani poškodenie pravého predného disku. Keďže
navrhovateľ spochybnil výpočet škody znalcom I.. U. (najmä odkazom na údajne nesprávnu metodiku
výpočtu a na zistené kurzové rozdiely), súd aj k tejto otázke nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom. Pokiaľ ide o poškodenie prednej kapoty vozidla Mercedes, znalec I.. U. v znaleckom
posudku výslovne uviedol, že toto poškodenie nebolo zdokumentované políciou a pri strete vozidiel
nemohlo dôjsť k poškodeniu tejto kapoty, teda lakovanie kapoty nemá príčinnú súvislosť s dopravnou
nehodou. Podobne podľa posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity lakovanie kapoty
motora je položka, ktorá priamo nesúvisí s predmetnou dopravnou nehodou. V súlade so zhodnými
vyjadreniami znalcov dospel preto súd k záveru, že lakovanie kapoty motora nebolo v príčinnej súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou. Pokiaľ ide o poškodenie pravého predného disku, toto síce nebolo
uvedené v pôvodnom protokole o dopravnej nehode z 09.09.2007, avšak bolo zdokumentované políciou
na fotografiách (snímky 025, 026, 027). Obaja znalci (I.. U. aj Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity) posúdili toto poškodenie ako súvisiace s dopravnou nehodou a pri výpočte výšky škody
zohľadnili výmenu disku za nový. V súlade s týmto zhodným postojom znalcov súd dospel k záveru,
že poškodenie pravého predného disku je potrebné považovať za také, ktoré je v príčinnej súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou. K poškodeniu ľavého predného disku vozidla Mercedes znalec I..
U. uviedol, že toto nebolo pri dopravnej nehode zadokumentované. Bolo však zadokumentované pri
obhliadke poisťovňou J. dňa 10.09.2007 a následne výpoveďou vodičky na polícii dňa 15.11.2007,
avšak z fotografií poisťovne J., založených v spise, nie je možné posúdiť, či poškodenie má príčinnú
súvislosť s predmetnou nehodou. Na druhej strane sa nedá ani jednoznačne povedať, že poškodenie
ľavého predného disku nemá príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou. Obaja znalci preto ponechali
posúdenie príčinnej súvislosti poškodenia ľavého predného disku vozidla Mercedes na súd. Súd k tomu
uvádza, že aj keď toto poškodenie nebolo zadokumentované políciou v deň dopravnej nehody, bolo
zadokumentované hneď v nasledujúci deň poisťovňou J. (ako vyplýva zo Zápisu o poškození vozidla z
10.09.2007 a k nemu priložených fotografií na č. l. 134 - 139 spisu). Na rozdiel od poškodenia kapoty
znalci nevylúčili možnosť, že k poškodeniu ľavého predného disku došlo takým spôsobom, ako uviedla
vodička v dodatočnom vysvetlení na polícii, teda, že potom, čo ju autobus začal sprava vytláčať doľava,
nabehla na obrubník v kruhovom objazde. Je tiež pochopiteľné, že pri vyšetrovaní dopravnej nehody na
mieste nebolo toto poškodenie zdokumentované - počas nehodového deja vodička vozidla nemusela
zaregistrovať kontakt s obrubníkom na ľavej strane, keďže z pravej strany bolo jej auto v tom istom
čase zatláčané a odierané autobusom. Ani pri obhliadke vozidla po zastavení si vodička a príslušníci
polície nemuseli všimnúť poškodenie na opačnej strane auta než kde došlo ku kolízii s autobusom. Keď
právny zástupca odporcu v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že boli vyhotovované s odstupom
takmer pol roka dva protokoly o nehode v cestnej premávke, súd súhlasí s tým, že ide o neštandardný
postup, na druhej strane však, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti (poškodenie vozidla na opačnej
strane než kde došlo k stretu s druhým účastníkom dopravnej nehody) prípustný. Poškodenie ľavého
predného disku bolo pritom zadokumentované poisťovňou hneď na druhý deň po nehode (teda nie
až po pol roku), polícia na základe podania vysvetlenia vodičkou a na základe znalosti obrubníka
daného kruhového objazdu) v dodatočnom protokole o dopravnej nehode z 20.02.2008 uznala súvislosť
s dopravnou nehodou, túto súvislosť nevylúčili ani znalci a ani navrhovateľ (okrem poukazu na to,
že toto poškodenie nebolo zadokumentované priamo pri dopravnej nehode) nepredložil, ani neoznačil
žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili možnosť, že k poškodeniu došlo pri predmetnej dopravnej nehode.
Preto súd považoval poškodenie ľavého predného disku vozidla Mercedes za také, ktoré má príčinnú
súvislosť                s predmetnou dopravnou nehodou. Súd teda - rovnako ako znalci pri výpočte
škody - vylúčil lakovanie kapoty motora. Poškodenie pravého aj ľavého predného disku považoval súd
za súvisiace s predmetnou dopravnou nehodou. Výpočet výšky škody v oboch znaleckých posudkoch
(v alternatíve s oboma prednými diskmi) sa výrazne líšil. Kým I.. U. vypočítal škodu na 3.379 eur, podľa
posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity výška škody predstavovala s DPH 4.727,60
eur. Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa, že I.. U. nezohľadnil skutočnosť, že vozidlo bolo
poškodené a opravované v Českej republike, keď všetky výpočty robil výlučne v EUR, preto je jeho
výpočet spochybniteľný, vzhľadom na možnú rozdielnosť cien medzi ČR a SR a na kurzové rozdiely.
Presnejší je                  v tomto ohľade posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý
rátal výšku škody v CZK, následne ju prepočítal na SKK kurzom platným k 10.09.2007 a potom na EUR
konverzným kurzom. Na druhej strane však, napriek tomu, že v znaleckom posudku Ústavu súdneho



inžinierstva Žilinskej univerzity sa uvádzajú ako neprijateľné (neuvažované) položky „Kapota motoru
lakovat“ (3.600,- CZK) a „Stará vrstva laku odstranit“ (1.125,00 CZK) a ako čiastočne zredukovaná sa
uvádza položka „Lakýrnický materiál“ (zo 7.069,90 CZK                 na 4.713,26 CZK), výsledná
suma výšky škody (4.727,60 eur) je vyššia než navrhovateľom žalovaná suma 4.613 eur. Súd preto
pri výpočte náhrady škody vychádzal z faktúry                          č. XXXXXXXXX  (č. l. 141 spisu)
v sume 119.079,70 CZK, od ktorej však odpočítal sumy určené Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity ako nesúvisiace s dopravnou nehodou (lakovanie kapoty 3.600 CZK, odstraňovanie starej
vrstvy laku na kapote 1.125 CZK, rozdiel v hodnote použitého laku 7.069,90 CZK - 4.713,26 CZK =
2.356,64 CZK) a dospel k sume 119.079,70 CZK - 3.600 CZK - 1.125 CZK - 2.356,64 CZK = 111.998,06
CZK, čo po prepočítaní konverzným kurzom 26,494 platným k 19.03.2009 (t. j. ku dňu, keď navrhovateľ
uhradil predmetné plnenie českej poisťovni B. - č. l. 6 spisu) predstavuje                4.227,30 eur.
Súd na rozdiel od likvidačnej správy navrhovateľa (č. l. 5) nepriznal navrhovateľovi nárok na preplatenie
poplatku, ktorý navrhovateľ uhradil českej poisťovni B. vo výške 3.125 CZK, a ktorý je v likvidačnej
správe navrhovateľa označený ako „znalecký posudok“ a v žiadosti o refundáciu nákladov (č. l. 7) ako
„vlastní náklady“, pretože navrhovateľ nevysvetlil a ani zo spisu nie je zrejmé, za čo reálne (za aké
výkony,                      resp. náklady) bol tento poplatok zaplatený. Vozidlo odporcu nebolo v čase dopravnej
nehody poistené. Predchádzajúce poistenie vozidla zaniklo zo zákona podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona
č. 381/2001 Z. z. zápisom prevodu držby vozidla z Obce L. na odporcu,             na tom nič nemení ani
skutočnosť, že odporca už predtým zaplatil za Obec L. poistné za obdobie do 29.09.2007 (ako vyplýva
zo spisu, poisťovňa následne Obci L. nespotrebované poistné vrátila) a preto bol v domnení, že vozidlo
je poistené až                          do 29.09.2007. Keďže dopravnú nehodu zavinil odporca (§ 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka, viď vyššie), na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
má navrhovateľ právo na náhradu toho, čo za odporcu v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou
plnil. Navrhovateľ preukázal, že uhradil za odporcu poistné plnenie v celkovej sume 5.286,74 eur, z čoho
však súd uznal ako súvisiacu s dopravnou nehodou sumu 4.227,30 eur (sumu 17.862 CZK uvedenú v
likvidačnej správe ako poplatok podľa interných pravidiel navrhovateľ neuplatňoval). Preto súd návrhu
v tejto časti vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľ preukázal, že sa pokúsil doručiť
odporcovi na adresu jeho miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri výzvu z 23.03.2009 na
náhradu poistného plnenia vo výške 4.613 eur - túto výzvu pošta vrátila ako neprevzatú v odbernej
lehote dňa 15.04.2009. Aj keď pošta vrátila zásielku ako neprevzatú v odbernej lehote, súd pripustil jej
doručenie fikciou. Vo výzve z 23.03.2009 navrhovateľ určil odporcovi lehotu na plnenie do 23.04.2009,
teda odporca mal dobrovoľne plniť dlh voči navrhovateľovi do 23.04.2009                   a ďalším dňom
(od 24.04.2009) sa dostal do omeškania. Vzhľadom na omeškanie odporcu patrí navrhovateľovi úrok z
omeškania v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., teda vo výške 9,25 % ročne (keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
bola k 24.04.2009 vo výške       1,25 %). V súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. súd o náhrade
trov konania rozhodne                     do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže ide o
zložitý prípad, navyše tento rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní odročenom na vyhlásenie rozsudku
a pri vyhotovovaní písomného vyhotovenia rozsudku nebolo známe, či sa účastníci konania a ich právni
zástupcovia na tomto pojednávaní zúčastnia, teda nebol ešte ustálený rozsah trov konania.

Proti tomuto rozsudku, a to v časti sumy 3.125 CZK (117,95 eur), v ktorej súd návrh zamietol, podal
v zákonnej lehote odvolanie  navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení rozsudku, že z obsahu spisu
nie je zrejmé, za čo bol poplatok vo výške 3.125 CZK uhradený. Poukázal na stranu 3 napadnutého
rozhodnutia, kde súd v rámci oboznamovania s vykonanými dôkazmi uviedol listinný dôkaz „faktúra
dodávateľa B. č. XXXXXXX zo dňa 16.11.2008. Uviedol, že z predmetnej faktúry vyplýva, že bola
vystavená na sumu 3.125 CZK, pričom táto suma bola spoločnosti B. J. a následnej českej poisťovni
uhradená. Vo vyúčtovacom liste (žiadosti o refundáciu nákladov) túto sumu česká poisťovňa B. označila
ako vlastné náklady. Mal za to, že z listinných dôkazov, založených v spise, je teda zrejmé, že navrhovateľ
k tejto položke priložil aj dodávateľskú faktúru spoločnosti B. J. č. XXXXXXX zo dňa 16.11.2008.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti, týkajúcej sa sumy
117,95 eur podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.



Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam
navrhovateľa dodáva:

Navrhovateľ ako odvolací dôvod namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci.

Uplatnením odvolacieho dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, v podstate odvolateľ spochybňuje činnosť súdu označenú ako
hodnotenie dôkazov. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho potom je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov,
ktoré vyšli najavo z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor,
alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p.

Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil, z akých dôvodov nepriznal navrhovateľovi preplatenie
poplatku, ktorý navrhovateľ uhradil českej poisťovni B. vo výške                            3.125 CZK, keď navrhovateľ
v likvidačnej správe navrhovateľa (č.l. 5) tento poplatok označil ako „znalecký posudok“ a v žiadosti
o refundáciu nákladov (č.l. 7) ako „vlastné náklady“. Tento rozpor navrhovateľ v konaní nevysvetlil a
ani z obsahu spisu nie je zrejmé, za čo reálne bol tento poplatok zaplatený. Navrhovateľ v písomnom
vyjadrení zo dňa 08.10.2012 k znaleckému posudku I.. T. L., okrem iného, sám uviedol, že skutočná
škoda na predmetnom vozidle predstavovala 119.080 CZK s DPH. Táto suma bola navrhovateľovi aj
súdom prvého stupňa priznaná (presne 119.079,70 CZK).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti,
týkajúcej sa sumy 117,95 eur, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224
ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/139/2010", "guid": "e083ecf7-90a3-4a44-9540-4e21569979c9:a5dc98f9-7817-4bc2-a880-d888b14c0533", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "70e4ee7b-0129-49d3-9165-c82848940494:73ac829e-d157-4f54-b17d-207b73c7de19", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3217202483.1", "spisova_znacka": "16CoE/51/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/51/2018 z 27. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-12-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3217202483.1"}]}