Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/585/2013 z 12. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. augusta 2014, sp. zn. 17Co/585/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3112229018.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/585/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3112229018.1 | 2014-08-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8c516e0-96e6-4c1f-aac6-b8bbc759ba9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112229018.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/585/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112229018
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112229018.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa FIMAP, s.r.o., so sídlom Piešťany,
Tichá 12, IČO 36 274 623, zastúpeného JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom Piešťany, E.
Belluša 6936/10 proti odporcom 1/ T. P., štátnej občianke SR, bytom Z., L. W. XXX/XX, 2/ Y. P., štátnemu
občanovi SR, bytom Z., L. W. XXX/XX, 3/ R. L., štátnej občianke SR, bytom Z., L. W. XXX/XX, 4/ H.D.,
štátnej občianke SR, bytom Z., L. W. XXX/XX., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporcov proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. mája 2013 č.k. 15C/265/2012-48 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 11. júla 2013 č.k. 15C/265/2012-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania v sume 81,46 Eur k rukám ich právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Galovej,
advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. Z., zapísané na LV č. XXX ako rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku - parcela
registra C č. XX a pozemky - parcely registra C č. XX a XX, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume
510,07 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 410,57 Eur a iné trovy konania v sume 99,50 Eur k
rukám ich právnej zástupkyne. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. Z.. Po nadobudnutí
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam s odporcami dohodou na budúcom predaji predmetných
nehnuteľností zmluvou o budúcej kúpnej zmluve k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy však nedošlo
a navrhovateľ zostal vlastníkom nehnuteľností. Následne dojednal s odporcami nájomnú zmluvu,
ktorou im prenechal predmetné nehnuteľnosti do dočasného užívania, a to na dobu určitú, ktorá doba
uplynula 14.07.2012. Nemal preukázané, že by si účastníci po uvedenom dátume dojednali nejakým
ďalším právnym úkonom právo odporcom užívať predmetné nehnuteľnosti, a preto dospel k záveru,
že po uplynutí dojednanej doby nájmu užívajú odporcovia od 15.07.2012 predmetné nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu a neoprávnene. Navrhovateľ ako vlastník predmetných nehnuteľností sa tak v súlade
s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, keď žiada aby súd
odporcom uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti, ktoré sú jeho vlastníctvom.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, ktorí navrhli jeho zrušenie a vrátenie
veci okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmenu a zamietnutie návrhu na začatie konania.



Súdu prvého stupňa vyčítali nedostatočne zistený skutkový stav, ďalej, že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vyslovili
názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je arbitrárne a nezohľadňuje skutočný právny stav veci,
nakoľko neboli vypočutí účastníci konania, ktorých výpovede majú vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu
zásadný význam, pričom súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím pochybil a zasiahol do ich
základných ústavných a procesných práv, keď podľa článku 48 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Vyslovili ďalej názor, že bez vypočutia účastníkov konania nebolo možné posúdiť
a bez pochybností vyhodnotiť obligačné a iné vzťahy účastníkov konania, pričom meritórne rozhodnutie
má pre odporcov dopad zásadného významu. Poukázali na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý
umožňuje účastníkom konania najmä zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako účastník, robiť
podania, navrhovať vykonanie dôkazov a pod. a každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Napadnutému
rozsudku vyčítali aj absenciu riadneho odôvodnenia v zmysle § 157 O.s.p., nakoľko riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa
súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

Navrhovateľ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. V odvolaní poukázal na priebeh konania, keď bol na
návrh navrhovateľov vydaný rozkaz na plnenie, doručením ktorého mali odporcovia možnosť sa vyjadriť
k návrhu a uviesť dôkazy na podporu prípadných svojich tvrdení, ktoré by boli nielen v rozpore s
tvrdeniami navrhovateľa, ale ktoré by vyvracali skutočnosti zistené z listinných dôkazov, doložených
navrhovateľom. Voči rozkazu na plnenie podala odpor iba odporkyňa 1/ a ďalší odporcovia ani neuviedli
žiadne okolnosti a dôkazy, ktoré by vyvracali právo navrhovateľa uplatnené návrhom. Ani odporkyňa 1/
neuviedla v odpore konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by uplatňované právo navrhovateľa
spochybňovali a nepripojila k svojim tvrdeniam ani dôkazy, na ktoré sa v odpore odvolávala, a to emailovú
komunikáciu zo dňa 07.09.2012 a 28.09.2012. Ako svedkov uviedla T. K. a R. L., ktorá vystupuje v konaní
ako odporkyňa 3/. Tejto bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, neospravedlnila
svoju neúčasť ani nežiadala súdne pojednávanie odročiť. Poukázal na to, že odporcovia 2/, 3/ nevyužili
možnosť byť prítomní na pojednávaní a k veci sa nevyjadrovali. Odporkyňa 1/ síce svoju neúčasť
ospravedlnila, ale nebola v takom zdravotnom stave, aby sa pojednávania nemohla zúčastniť. Zistený
skutkový stav považoval za nesporný a vyplývajúci z listinných dôkazov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Odporcovia vo svojom odvolaní výslovne neoznačujú ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,
avšak z jeho úvodu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčítajú neúplné zistenie skutkového stavu veci
(dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ďalej že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod
na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je
daný v prípade, pokiaľ súd nevykonal dôkaz, navrhnutý účastníkom konania, čím vzniká nedostatok v
skutkových zisteniach, ktorý je potrebné odstrániť.



Odporcovia v odvolaní však neuvádzajú, o aké dôkazy sa malo jednať, ktoré by boli v konaní navrhovali
a súd ich nevykonal.

Z odporu proti rozkazu na plnenie, ktorý podala odporkyňa 1/ vyplýva, že rokovania o ďalšej možnosti
užívania predmetných nehnuteľností hodlajú potvrdiť mailovou komunikáciou a svedkami T. K. a R.
L., ktorá je v konaní odporkyňa 3/. Mailovú komunikáciu však nepredložili, ale urobil tak navrhovateľ
zároveň s vyjadrením k odporu. Návrhy na doplnenie dokazovania nepodali odporcovia ani v súvislosti
s predvolaním na pojednávanie súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 30. mája 2013. V súvislosti s jeho
uskutočnením nie je možné akceptovať stanovisko odporcov o tom, že súd prvého stupňa im neumožnil
prerokovať vec v jeho prítomnosti tak, aby sa mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom. Na pojednávanie súdu
prvého stupňa boli všetci odporcovia riadne a včas predvolaní. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku vyporiadal s ich neúčasťou na tomto pojednávaní s tým, že odporcovia 2/ a 3/ ani
svoju neúčasť neospravedlnili, odporkyňa 4/ svoju neúčasť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, ale
pojednávanie nežiadala odročiť a odporkyňa 1/ svoju neprítomnosť ospravedlnila zdravotnými dôvodmi
a požiadala o odročenie pojednávania, avšak jej ospravedlnenie nespĺňalo podmienky § 119 ods. 3
O.s.p., a preto dôvodne súd prvého stupňa rozhodol v neprítomnosti odporcov.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nepovažoval preto odvolací súd za daný.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vyčítať prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo
vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p.

V prejednávanej veci zo spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal hodnotením
jednotlivých predpokladov úspešnosti žaloby na ochranu vlastníctva spočívajúcej vo vyprataní
nehnuteľnosti tak, ako vyplývajú z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nepochybne mal
preukázaný prvý základný predpoklad, ktorý nespochybnili ani odporcovia vo svojom odvolaní, a to, že
predmetné nehnuteľnosti sú vlastníctvom navrhovateľa. Nepochybne naplnený je aj ďalší predpoklad, a
to, že tieto nehnuteľnosti zadržiavajú, t.j. užívajú ich odporcovia. Správne vyhodnotil aj ďalší predpoklad
úspešnosti rei-vindikačnej žaloby - a to, že odporcovia zadržiavajú tieto nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu.

Zo spisu vyplynulo, že účastníci pôvodne uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, avšak v stanovenej lehote
nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Následne uzavreli účastníci nájomnú zmluvu, ktorou im boli
prenechané predmetné nehnuteľnosti do dočasného užívania, a to do 14.07.2012. Dôkazné bremeno
na preukázanie tej skutočnosti, že bola uzavretá nájomná zmluva aj na obdobie po 14.07.2012, a to na
dobu neurčitú, resp. presahujúcu dátum vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. 30. mája 2012, spočívalo
na odporcoch.



V priebehu prvostupňového ani odvolacieho konania však túto okolnosť nepreukázali, nenavrhli dôkazy,
z ktorých by takáto okolnosť vyplývala a napokon ani neformulovali svoje tvrdenia tak, aby bolo zrejmé,
na základe akého titulu a v akom období sú oprávnení predmetné nehnuteľnosti naďalej užívať.

Súd prvého stupňa preto správne na vec aplikoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
opodstatnene konštatoval naplnenie všetkých predpokladov pre úspešnosť žaloby o vydanie veci a svoje
rozhodnutie aj náležite a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.

Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom potvrdený.

V odvolacom konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý má v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom trovy spočívajú v odmene
za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za vyjadrenie k odvolaniu vo výške
60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + DPH, spolu 81,46 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .