Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/20/2013 z 3. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. septembra 2013, sp. zn. 9Saz/20/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013200591.1 Krajský súd Bratislava | 9Saz/20/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1013200591.1 | 2013-09-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP, § 8 zákona č. 480/2002 Z. z., § 10 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 13b zákona č. 480/2002 Z. z., § 19a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1ebb4bb-5052-434f-989e-ccd7d12f1e87 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200591.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200591
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200591.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána T. Z. U., narodeného 7.XX.XXXX, štátneho príslušníka B. D. (Ď. C. „."), podľa vlastného udania
v krajine pôvodu naposledy X., Š. L., Č. L. T., aktuálne s miestom pobytu U. tábor D., zastúpeného
pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.3.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-51-44/PO-Ž-2012 zo
dňa 28.2.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-51-44/PO-Ž-2012 zo dňa 28.2.2013
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-51-44/PO-Ž-2012 zo dňa 28.2.2013 odporca podľa § 13 ods. 1,
§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil
azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil
tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná
opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z
dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako
to vyplýva zo zákona o azyle. Opísal zistený stav veci a osobitne poukázal na nedôveryhodnosť
navrhovateľa a na nie zanedbateľné rozpory v jednotlivých výpovediach navrhovateľa. Pokiaľ ide o
výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol
splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie
o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
28.3.203., ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávne právne
posúdenie veci, rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisov a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 11.6.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť. Zotrval pritom na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré sú obsahom jeho odôvodnenia.



Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle,
§ 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa,
pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.)
a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie vyhľadaním internetovej stránky organizácie Global
Conscience Initiative (www.gci-cameroon.org ) z obsahu ktorej zistil, že:
1/ pán Ntebo Ebenezer Awungafac je od apríla 2010 výkonným riaditeľom tejto organizácie (teda
nie administratívnym asistentom); 2/ na dokumente predloženom navrhovateľom je ako internetová
adresa uvedené www.gcicameroon.org , keď správna adresa je www.gci-
cameroon.org (pripojenie k adrese www.gcicameroon.org nie je možné); 3/ logo organizácie Global Conscience Initiative uvedené na jej
oficiálnej stránke www.gci-cameroon.org je iné, ako logo, obsiahnuté
na odtlačku pečiatky, ktorá sa nachádza na vyhlásení pána Ntebo Ebenezer Awungafac, 4/ údaje o
P.O.Box-e a kontaktného telefónu sú iné ako tie, ktoré sú uvedené na potvrdení z 24.4.2012.

Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového
správneho spisu ČAS: MU-51/PO-Ž-2012. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ na polícii 30.1.2012
uviedol, že vyrastal v detskom domove, pretože jeho matka pri pôrode zomrela. Jeho otec bol členom
SCNC (Southern Cameroons National Counsil) a nakoľko nechcel ohroziť život navrhovateľa, nežil s
ním. V januári 2010 vycestoval na Ukrajinu za účelom štúdia. Pretože od novembra 2011 už navrhovateľ
nedostával od otca finančné prostriedky na štúdium, Ukrajinu opustil a vycestoval na Slovensko za
použitia falošného belgického povolenia na pobyt. 30.1.2012 požiadal o azyl z dôvodu, že pre jeho
politické názory mu v Kamerune hrozí smrť. V priebehu vstupného pohovoru (14.2.2012) uviedol, že
v Kamerune študoval na ekonomickej fakulte univerzity v Yaoundé, pričom ho otec niekedy poveroval
odovzdaním odkazov pre ľudí, ktorí sympatizovali s hnutím SCNC. Raz, keď bol v nemocnici, mu jeho
izbu na internáte niekto zničil. Uviedol, že nikdy nebol súdený a že nikdy nebol členom žiadnej politickej
strany či hnutia. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
na štúdium (na Ukrajine) sa rozhodol na Slovensku požiadať o azyl. Tiež uviedol, že k zničeniu jeho
internátnej izby neznámymi ľuďmi došlo asi dva - tri mesiace predtým ako z Kamerunu vycestoval za
účelom štúdia na Ukrajine (teda koncom roka 2009). Dodal, že neznámi ľudia okrem zničenia izby
„zobrali“ jeho spolubývajúceho a jeho kamaráta, ktorý tam nocoval. Po zničení jeho izby odišiel bývať
na iný internát. Domnieval sa, že k zničeniu jeho izby došlo v dôsledku toho, že občas doručoval ľuďom
odkazy od svojho otca. Inak sa mu nič nestalo, nemal žiadne problémy. Tiež dodal, že iba počas pobytu
u svojho otca (v priebehu prázdnin) sa občas zúčastňoval demonštrácií.

27.4.2012 odporca vydal vo veci negatívne rozhodnutie, voči ktorému podal navrhovateľ
prostredníctvom svojej zástupkyne opravný prostriedok. Podaním zo dňa 27.8.2012 doplnila právna
zástupkyňa navrhovateľa dokazovanie s cieľom preukázania navrhovateľovej politickej angažovanosti.
Súdu predložila scan vyhlásenia pána Ntebo Ebenezer Awungafac, administratívneho asistenta
organizácie Global Conscience Initiative (In the matter of affidavit of Global Conscience Initiative, zo
dňa 24.4.2012) spolu s pracovným prekladom do jazyka slovenského. Podľa predloženého dokumentu
pán Ntebo Ebenezer Awungafac pozná navrhovateľa ako kamerunského univerzitného študenta na
Univerzite Yaonde II, ktorý asistoval otcovi pánovi P. U. (členovi SCNC) pri distribuovaní záznamov
SCNC a obhajoval nezávislý štát predošlého územia spravovaného OSN - Južný Kamerun, dnes
Severozápadné a Juhozápadné regióny Kamerunu. Ďalej je v listine uvedené, že navrhovateľ je
registrovaným členom Global Conscience Initiative členovia a sympatizanti SCNC sú kamerunskou
vládou prenasledovaní, sú považovaní za separatistov a vlastizradcov a sú väznení a mučení.
Kamerunská vláda údajne používa domnienku viny za spolčovanie a prenasleduje príbuzných SCNC
cielených aktivistov. Pán Ntebo Ebenezer Awungafac má vedomosť o tom, že navrhovateľa sa pokúsili
v krajine pôvodu zatknúť, avšak sa mu podarilo odísť z krajiny inkognito. V ďalšom sa uvádza, že v
októbri 2011 bol vydaný úradný zatykač na zatknutie aktivistov zahŕňajúci navrhovateľa. Ntebo Ebenezer
Awungafac je presvedčený o tom, že ak bude navrhovateľ videný v krajine jeho pôvodu, bude zatknutý a
vzatý do väzby, kde bude mučený a držaný dlhšiu dobu ako je bežné, následne bude súdený bez záruky
nestrannosti. V závere dokumentu sú vymenovaní aktivisti SCNC, ktorí prišli vo väzení o život.



Po zrušení prvého rozhodnutia odporcu, vydaného 27.4.2012 zástupkyňa navrhovateľa v konaní pred
odporcom doručila odporcovi dva dokumenty: - zatykač vydaný na navrhovateľa (vydaný 4.10.2011
na základe odsúdenia navrhovateľa z 21.9.2011 za spoluvinu na nezákonnom zhromaždení SCNC); -
zatykač vydaný 4.10.2011 na otca navrhovateľa na základe jeho odsúdenia z 21.9.2011. Dňa 9.1.2013
bol s navrhovateľom uskutočnený doplňujúci pohovor v priebehu ktorého uviedol, že autora vyhlásenia
pána Ntebo Ebenezer Awungafac, pracovníka organizácie Global Conscience Initiative nepozná. Tiež
uviedol, že Ntebo Ebenezer Awungafac mu povedal, že o jeho registráciu v Global Conscience Initiative
požiadal jeho otec. Tiež mu povedal, že na neho (navrhovateľa) a jeho otca bol vydaný zatykač. Kamerun
opustil na svoj platný cestovný doklad, pri odlete z Kamerunu na Ukrajinu nemal žiadne problémy.

Následne odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo
zamerané na navrhovateľom prezentované tvrdenia, resp. na ním predložené dôkazy. Tieto informácie
konkretizoval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo
a zohľadní pritom

a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,

b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť
subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,

c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,



d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo
vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,

e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol
uplatniť svoje štátne občianstvo.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti
riadneho rozhodnutia správneho orgánu. Odporca v ňom opísal zistený stav veci, tak výrok, ako aj
odôvodnenie rozhodnutia je formulované logicky a zrozumiteľne a je z neho nepochybným dôvod,
resp. dôvody, prečo odporca navrhovateľovi neposkytol azyl, resp. doplnkovú ochranu. Odporca v
odôvodnení rozhodnutia uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k právnym záverom,
formulovaným vo výroku rozhodnutia. Navrhovateľ namietal nezrozumiteľnosť najmä v tom, že odporca
na jednej strane konštatoval nedôveryhodnosť navrhovateľa, avšak na druhej strane sám vykonal
dokazovanie informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa. Podľa názoru súdu opísaným spôsobom
odporca postupoval v konaní v súlade tak so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj
so zákonom o azyle, keď zisťoval aj opísaným spôsobom stav veci, ktorý následne konfrontoval aj s
výpoveďami samotného navrhovateľa.

K námietke, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s
obsahom spisu:

Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho
rozhodnutia, ako to bolo vyššie uvedené, opísal zistený stav veci. Súd po podrobnom oboznámení sa
s obsahom spisu nezistil žiaden rozpor medzi ním a odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ
odporca vec posúdil rozdielne od názoru navrhovateľa, takúto skutočnosť nie je možné vyhodnotiť ako
rozpor s obsahom administratívneho spisu.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Aj túto námietku súd vyhodnotil v jej podstate ako nedôvodnú. Odporca vyvodil nedôveryhodnosť
navrhovateľa viacerými skutočnosťami. Okrem iného poukázal v tejto súvislosti aj na nehodnovernosť
navrhovateľom predloženého potvrdenia Global Conscience Initiative z 24.4.2012, ako aj na zatykačov
na neho a jeho otca. Je potrebné poznamenať, že tieto dokumenty navrhovateľ predložil na preukázanie
dôvodnosti jeho žiadosti o azyl a preto ich vyhodnotenie je pre posúdenie veci podstatnou skutočnosťou.

Vo vzťahu k potvrdeniu Global Conscience Initiative z 24.4.2012: Odporca správne poukázal na
skutočnosť, že na tomto dokumente sú uvedené informácie, ktoré sú rozdielne od objektívne zistených
skutočností, ktoré aj súd zistil v rámci doplnenia dokazovania (kontaktné údaje, internetová adresa,
funkcia - postavenie autora potvrdenia). Naviac súd poukazuje aj na zjavnú rozdielnosť v logu
tejto organizácie s logom, ktoré je na odtlačku pečiatky, nachádzajúcej sa na potvrdení. Ak teda
navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil odporcovi dokument, ktorého pravosť je závažným
spôsobom spochybnená, takúto situáciu odporca správne vyhodnotil ako nedôveryhodnosť samotného
navrhovateľa. V tejto súvislosti sú upriamuje pozornosť aj na samotné výpovede navrhovateľa,
uskutočnené počas konania pred odporcom. Vo vstupnom pohovore navrhovateľ prehlásil, že nebol
členom žiadne politickej strany či hnutia. I keď Global Conscience Initiative zjavne nie je politickou



organizáciou, predsa len sa ako logické súdu javí, že by sa navrhovateľ, ak by bol jej členom, o takomto
členstve zmienil. Závažnejším je však tvrdenia navrhovateľa, prezentované v priebehu doplňujúceho
pohovoru ((9.41.2013). Tento pohovor sa uskutočnil po založení predmetného potvrdenia (iba vo
forme mailu) do spisu odporcu. Navrhovateľ v ňom uviedol, že autora potvrdenia z 24.4.2012 (Ntebo
Ebenezer Awungafac ) nepozná - následne však uviedol, že s ním hovoril a že mu povedal, že o jeho
(navrhovateľovu) registráciu v Global Conscience Initiative požiadal jeho otec. Ak teda nikdy s autorom
potvrdenia neprišiel do styku a ani ho nepozná či nepoznal, jeho výpoveď v tejto časti nie je možné
vyhodnotiť inak ako tak, že je účelová. To v danom kontexte potvrdzuje nehodnovernosť navrhovateľa.

Vo vzťahu k predloženým zatykačom: Aj tieto boli navrhovateľ predložil na podporu svojej žiadosti o azyl.
Ako to vyplýva z obsahu informácií, vyhľadaných odporcom, zatykač sa v Kamerune osobám, ktorých
sa týka, iba ukáže - nebude im doručovaný a je k dispozícii iba policajným orgánom. Ak teda navrhovateľ
odporcovi predložil ako originál svoj zatykač a zatykač na jeho otca, vzbudzuje táto skutočnosť dôvod
pre vyslovenie ich nehodnovernosti. Naviac za situácie, keď navrhovateľ (ako to sám uviedol), nikdy
nebol trestne stíhaný, nebol členom SCNC, iba občas a aj to iba počas prázdnin sa zúčastňoval akcií
organizovaných SCNC. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa teoreticky
mohol zúčastniť takéhoto zhromaždenia naposledy v lete roku 2009 (posledné prázdniny pred jeho
odchodom z Kamerunu). Ak by bol identifikovaný ako osoba obvinená z trestných činov, ktoré sú
uvádzané v „jeho“ zatykači, stalo by sa tak nepochybne v roku 2009. Avšak v tomto roku navrhovateľ
nebol z ničoho obvinený, bez problémov mu bolo umožnené vycestovať v januári 2010 z domovskej
krajiny na Ukrajinu. Podobne ani zmienka navrhovateľa o zničení jeho internátnej izby (počas jeho
pobytu v nemocnici koncom, roka 2009) neznámymi osobami nesvedčí o tom, žeby bolo voči nemu
vedené akékoľvek stíhanie. Nakoľko mali byť v tej súvislosti odvedení jeho známi (spolubývajúci študent
a jeho kamarát), táto skutočnosť (ak k nej došlo) svedčí skôr o tom, že táto akcia bola namierená voči
kamarátom navrhovateľa. Ak by bola namierená voči navrhovateľovi, celkom určite by mala priame
následky práve voči navrhovateľovi, čo sa však nestalo. Vo vzťahu k nedôveryhodnosti predloženého
zatykača svedčí aj skutočnosť, že podľa jeho textu mal byť navrhovateľ odsúdený v roku 2011. S
poukazom na obsah navrhovateľovej výpovede zjavne za skutok, ku ktorému mohlo dôjsť výlučne v
lete roku 2009 (navrhovateľ sa naviac od januára 2010 sa v Kamerune nenachádzal). Teda aj z tohto
podhľadu sa javia navrhovateľom predložené dôkazy ako nehodnoverné, čo v konečnom dôsledku
spôsobuje nedôveryhodnosť samotného navrhovateľa.

Ak teda odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú aj z týchto dôvodov, ktorá
skutočnosť spôsobuje v konečnom dôsledku nepreukázanie dôvodov relevantných pre udelenie azylu,
jeho rozhodnutie je dôvodné a je v súlade so zákonom.

Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že navrhovateľ bez akýchkoľvek problémov vycestoval z
Kamerunu na Ukrajinu za účelom štúdia, ktoré aj po absolvovaní jazykovej prípravy začal a nedokončil
ho z dôvodu nedostatku financií. Ak by teda z akéhokoľvek dôvodu pociťoval potrebu ochrany svojej
osoby tým, že vycestoval na Ukrajinu si zabezpečil ochranu.

Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu dospel k názoru, že námietky vznesené
voči rozhodnutiu nie sú dôvodné, toto rozhodnutie odporcu potvrdil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).