{"guid": "322b54e3-b4cf-4136-9f32-fb61bf09f4fc:d70bda32-8ce1-4eca-a938-478b0b7fb5f8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8512010171.1", "spisova_znacka": "7To/40/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7To/40/2012 z 18. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. septembra 2013, sp. zn. 7To/40/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8512010171.1", "identifikacne_cislo": "8512010171", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Alena Križanová", "sudca_id": 161, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-krizanova-161", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-149.odsek-1", "nazov": "§ 149 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-149.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-149"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d70bda32-8ce1-4eca-a938-478b0b7fb5f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8512010171.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8512010171.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8512010171.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/40/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512010171
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8512010171.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny
Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.9.2013, v trestnej veci
obžalovaného C. U. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného C. U.
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 5.10.2012, sp. zn. 7T 140/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por.  z r u š u j e  napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obž. C. U., nar. XX.X.XXXX v E. F.,
bytom M. č. XX, okr. L.

u k l a d á:

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 1  /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne  odkladá.
Podľa § 50 ods.1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu na 2 a pol roka.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák.  trest  zákazu činnosti viesť motorové vozidlá  všetkých druhov na dobu
18 /osemnásť / mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného C. U. vinným z prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods.1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
-dňa 27.12.2010 v čase okolo 13.00 hod. viedol motorové vozidlo zn. TOYOTA RAV4, EČ HE- 888 BA
v obci H. M. okr. E. F. po miestnej komunikácii smerom od obecného úradu k poľnohospodárskemu
družstvu, pričom v čase jazdy sa plne nevenoval vedeniu svojho vozidla a nesledoval dostatočne situáciu
v cestnej premávke, pretože počas zrýchľovania s uvedeným motorovým vozidlom nereagoval na pohyb
mal. E. I., nar. X.X.XXXX, ktorý sa spúšťal v sede na sánkarských boboch z vedľajšej cesty vedúcej z
ľavej strany kolmo na cestu, po ktorej prichádzalo vozidlo, vošiel do križovatky a prešiel so sánkarskými
bobami až ku pravej krajnici vozovky v smere jazdy vozidla obvineného, v dôsledku čoho ho tento
pravou prednou časťou nárazníka uvedeného vozidla zrazil. Náraz mal. E. I. odhodil na vozovku vpravo
a čiastočne pred vozidlo a tam bol ešte prejdený uvedeným vozidlom a utrpel zranenia, konkrétne
devastačné poranenia kožného krytu hlavy na čele vpravo, pokračujúce cez čelovú oblasť vpravo,
temennú oblasť vpravo do záhlavovej oblasti vpravo, viacnásobné zlomeniny kostí lebečnej klenby a
spodiny, zlomeniny tvárových kostí ako aj iné poranenia, ktorým na mieste podľahol.



Za to mu podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na §§ 36 písm. j/, 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere jedného roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu
podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. uložil obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere dva
a pol roka. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu 2 a pol roka.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, a to voči výroku o treste zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu, podal obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu odvolanie. V
písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že považuje trest zákazu činnosti vo výmere 2 a pol
roka za neprimerane prísny. V odvolaní podanom prostredníctvom zvoleného obhajcu poukazoval aj na
skutočnosť, že pri rozhodovaní o treste neprihliadal súd na ust.      § 34 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého
má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo  najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke
osoby, pričom uvádzal, že vodičské oprávnenie nevyhnutne potrebuje pre výkon svojho povolania, ako
živnostník denne pracuje s lesohospodárskou technikou , jeho manželka je dlhodobo práceneschopná
a je odkázaná na obžalovaného ako na jediného živiteľa rodiny, spolu s manželkou vychováva jedno
školopovinné dieťa vo veku sedem rokov, okrem toho má aj záväzok splácať pôžičky, ktorými sa mu
podarilo preklenúť nepriaznivé finančné  obdobie. Poukázal aj na to, že v dopravnej kriminalite je uloženie
trestu zákazu činnosti odôvodnené  len vtedy, keď páchateľ trestným činom vyvolá pochybnosť o svojej
spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a to tak, aby obžalovanému uložil len trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá do 3,5 tony, resp. vozidlá skupiny B. Dňa 10.12.2012,  teda po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty,  ktorá v tomto prípade uplynula dňa 22.10.2012, podal
voči citovanému rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie aj samotný obžalovaný a to tak čo do výroku
o vine ako aj do výroku o treste.

Na základe podaného odvolania, ktoré obžalovaný prostredníctvom obhajcu  v zákonom stanovenej
lehote podal len čo do výroku o treste, postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por..

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods.1 Tr. por., preskúmaval len včasným odvolaním napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste
a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného, pričom tieto bližšie nešpecifikoval. Krajský súd prihliadal pri svojom rozhodovaní aj na
ďalšie hľadiská pre ukladanie trestu vyplývajúce z ust. § 34 ods.4 Tr. zák., ktorými sú aj zavinenie,
pomery a možnosti nápravy páchateľa trestného činu.

K okolnostiam prípadu krajský súd zistil, že obžalovaný, vychádzajúc zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní, nepoprel, že zrazil  svojim motorovým vozidlom maloletého poškodeného, obžalovaný
však namietal, že nehode nebolo možné zabrániť, pretože poškodeného zbadal, až keď tento vošiel
do vozovky na boboch, pričom za maloletým poškodeným vo vzdialenosti asi 1,5 m išiel ďalší chlapec
na boboch. Zo záverov znaleckého dokazovania znalca z odboru cestná doprava však plynie, že
obžalovaný sa síce v danom úseku vozovky pohyboval rýchlosťou 31 km/hod, čiže nižšou ako dovolenou
rýchlosťou, avšak na pohyb poškodeného E. I. reagoval oneskorene resp. vôbec nereagoval, pričom
obžalovaný ako vodič mal možnosť začať reagovať na mal. E. I. sediaceho na boboch vo vzdialenosti
24,5 m, ktorý bol od miesta stretu vzdialený 8,5 m. Vodič od miesta stretu bol vzdialený 23,6 m, z
okamžitej rýchlosti 19,46 km/h pri brzdení by zastavil 2,1 m pred miestom zrážky. Obžalovaný preto tým,
že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, dopustil sa prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.

K osobe obžalovaného krajský súd zistil, že obžalovaný má v odpise registra trestov doposiaľ dva
záznamy, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v druhom prípade ide o



odsúdenie cudzozemským súdom k trestu vyhostenia staršie ako dvadsať rokov. Správne preto súd
prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. teda že tento
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 27.12.2010 o
13.32 hod. plynie, že obžalovaný  nebol v čase kolízie pod vplyvom alkoholu. Z evidenčnej karty vodiča
plynie, že obžalovaný získal vodičské oprávnenie pre skupinu B a B1 dňa 8.2.2005, pred spáchaním
trestného činu bol

dvakrát priestupkovo postihnutý, a to pre priestupok zo dňa 24.4.2009 pre porušenie všeobecných
povinností účastníka cestnej premávky a pre priestupok zo dňa 22.5.2008 pre prekročenie rýchlosti o
27 km/h. V mieste bydliska je obžalovaný hodnotený pozitívne.

Prvostupňový súd postupoval správne, keď nezistil u obžalovaného C. U. žiadnu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 Tr. zák.

U obžalovaného bola teda zistená prevaha poľahčujúcej okolnosti, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné pri
ukladaní trestu hornú hranicu  zákonom stanovenej trestnej sadzby trestného činu podľa § 149 ods.1
Tr. zák. (za trestný čin podľa § 149 ods.1 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere do troch
rokov) znížiť o jednu tretinu podľa     § 38 ods. 3 Tr. zák. z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou
(§ 38 ods.8 Tr. zák.) na úroveň dvoch rokov a trest teda ukladať od 0 až na 2 roky.

Pri rozhodovaní o ukladaní trestu nebolo možné prehliadnuť, že obžalovaný je stíhaný pre
nedbanlivostný trestný čin. Z hľadiska spôsobu spáchania činu nebolo možné opomenúť, že obžalovaný
sa v čase skutku pohyboval zákonom dovolenou rýchlosťou (v čase nehody bolo v tomto úseku dovolené
pohybovať sa rýchlosťou do 50 km/h), rýchlosť v tomto úseku nebola obmedzená. Na strane druhej však
vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval
situáciu v cestnej premávke ako aj nedbal na zvýšenú opatrnosť voči deťom, čím porušil ust. § 4 ods.1
písm. c), e) z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorých ustanovení je vodič povinný venovať sa
plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom
a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú
bielu palicu a starým osobám. Z ust. § 16 ods.1 cit. zákona ďalej plynie, že vodič je povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Okrem jednoznačne zákonom stanovenej povinnosti vodiča dbať na zvýšenú opatrnosť voči deťom a
prispôsobiť rýchlosť motorového vozidla okolnostiam, ktoré možno predvídať aj z ustálenej súdnej praxe
plynie, že pri prejazde miestom, kde sa hrajú deti, je vodič povinný ísť takou rýchlosťou, aby mohol
včas zastaviť, keby mu niektoré z detí vbehlo neočakávane do jazdnej dráhy. Vodič motorového vozidla
sa nemôže spoliehať na to, že dieťa  sa bude v cestnej premávke správať s potrebnou opatrnosťou
a že bude primerane reagovať na dopravnú situáciu.  Práve naopak podľa všeobecnej skúsenosti
musí vodič predvídať, že maloleté deti nereagujú adekvátne, pričom motorovým vozidlom vzhľadom na
silu rýchlosť ako aj hmotnosť vozidla môže spôsobiť neodstrániteľné následky. V prejednávanej veci
obžalovaný spôsobil tým, že nesprávne reagoval na vzniknutú predvídateľnú situáciu, nenapraviteľný a
neodstrániteľný následok, ktorým je smrť dieťaťa.

Krajský súd prihliadal v danom prípade aj na spoluzavinenie zo strany poškodeného, ktorý vošiel do
vozovky bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Jazdu obžalovaného
pritom nebolo možné hodnotiť ako arogantnú, bezohľadnú, nešlo o vyslovene hazardérstvo, ale skôr
dôsledok jeho nesústredenosti, čo vo svojom súhrne znamená, že v osobe obžalovaného nejde o
notorického porušovateľa dopravných ale ani iných právnych predpisov, a preto prognózu jeho nápravy
je nutné hodnotiť ako priaznivú.

Zohľadňujúc potom zásady ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods.4 Tr. zákona, ktorými sú najmä
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj zohľadňujúc existenciu poľahčujúcej
okolnosti, pri neexistencii  priťažujúcej okolnosti ako aj  priaznivej prognózy nápravy obžalovaného
prameniacu z jeho doterajšieho  spôsobu života, dospel aj krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody
vo výmere jedného roka, s odkladom pre jeho výkon na skúšobnú dobu vo výmere dva a pol roka je



trestom tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, teda tak na nápravu obžalovaného, ako
aj ochranu spoločnosti trestom primeraným.

Keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla
a takýmto svojim konaním, ako to už bolo vyššie uvedené, spôsobil neodstrániteľný následok, a to
smrť človeka, aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť aj  trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, že tento
trest postačí uložiť tesne nad dolnou hranicou trestnej sadzby, a to vo výmere osemnásť mesiacov
(trest zákazu činnosti je možné uložiť v rozmedzí od jedného do desiatich rokov), zohľadňujúc pritom
aj tú skutočnosť, že obžalovaný je živiteľom rodiny, pri výkone práce využíva vodičské oprávnenie a
jeho manželka je poberateľkou invalidného dôchodku, ako aj prihliadal na spoluzavinenie zo strany
poškodeného. Nemohol odvolací súd neprihliadať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný sa pred spáchaním
trestného činu dopustil dvoch priestupkov na úseku dopravy, jedného priestupku sa dopustil aj po
spáchaní stíhaného trestného činu, a v neposlednom rade obžalovaný v odvolacom konaní neprejavil
žiadnu ľútosť vo vzťahu k prítomným poškodeným.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je          prípustný", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/140/2012", "guid": "654ab0fd-3d0c-4ba9-b3c9-eaa381ec53ea:c91e969f-d921-4016-b4f9-55e66150d547", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}