Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/27/2017 z 27. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. novembra 2017, sp. zn. 4Co/27/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8313204389.2 Krajský súd Prešov | 4Co/27/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8313204389.2 | 2017-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e65c32ef-6943-4403-93db-886f13e22d5a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8313204389.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/27/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204389
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313204389.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
Příkop 843/4, Zábrzdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: U. N.,
nar. XX.XX.XXXX, P.Á. XXXX/XX, XXX XX F., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka
Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 180,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/116/2013 - 102 zo dňa 10.06.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výrokoch o trovách konania.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

P r i z n á v a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a konanie v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 180,- eur od 26.08.2009 do zaplatenia zastavil.
Náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 466 trovy
konania vo výške 84,81 eura, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenia č. 861/2007) domáhal, aby súd na základe zmenky zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu vo výške 180,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 180,- eur od
26.08.2009 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 180,- eur od 09.11.2009 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. v sume 0,60 eura, ako aj nahradiť trovy konania.
Vykonaným dokazovaním, a to najmä oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn.: 10Er/365/2010, súd zistil, že žalovaná vystavila
dňa 21.04.2009 zmenku s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
IČO: 35 807 598, Bratislava sumu 180,- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 26.08.2009. Splatné
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
Vystaviteľom je žalovaná. Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD
Consulting, s.r.o. - žalobca. Zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,



Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a žalovanou, č. zmluvy XXXXXXX zo dňa 21.04.2009 vyplýva, že
žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 100,- eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť požičanú sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 68,- eur t.j. celkovo zaplatiť sumu 168,- eur v 6-tich mesačných
splátkach po 28,- eur počnúc od 21.05.2009 na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky
z úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). K predmetnej zmluve boli
pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú dohodu o vyplnení
zmenky s nasledovným textom: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky /
ďalej vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /ďalej remitent/
vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v
deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí
včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku,
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplatenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatný celý dlh.“ Následne súd citoval § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 až
5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1, 2 písm. a), 4 ods. 1 až 3, § 4 ods. 6,
§ 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 4 ods. 4 Nariadenia
č. 861/2007, § 121 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (O.s.p.) a uviedol, že zo
zmluvy o úvere a všeobecných podmienok, v ktorých je obsiahnutá aj dohoda o vyplnení zmenky vyplýva,
že neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách a spotrebiteľ nemal možnosť ich zmeniť,
ovplyvniť ich obsah a boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu. Zmenkovú sumu si mohol
veriteľ vyplniť v ľubovoľnej výške, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych sankcií, bez ohľadu na
vôľu dlžníka. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ je dojednanie o vypĺňacom práve neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktoré umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 1 OZ je dojednanie v príslušnom článku všeobecných
podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje
značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom
vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Taktiež bolo zrejmé,
že dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa
§ 39 a § 3 OZ, a to pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa
obísť právne normy spotrebiteľského práva. Podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1
písm. s) Smernice 93/13/EHS, je dohoda o vyplnení zmenky neprijateľná zmluvná podmienka, pretože
sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľa, neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne. Zmluvná
podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a
pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka. Pohľadávka žalobcu uplatnená
v tomto konaní bola v rozpore so spotrebiteľským právom a zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd
preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 nariadenia nasledujúceho
s poukazom na bod 13 preambuly nariadenia a čl. 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007, žalobu žalobcu
zamietol.

Žalobca po začatí konania vzal žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu zaplatenia zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne, preto súd v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v tejto
časti konanie vo veci zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., neúspešnému žalobcovi náhrada trov
konania nepatrí a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila. Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.
z., Banská Bystrica súd priznal právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane účastníka,
ktorý bol v konaní úspešný. Išlo o účelne vynaložené trovy konania, lebo vedľajší účastník si plnil svoje
povinnosti (ochrana spotrebiteľa) vyplývajúce priamo zo zákona. Z titulu náhrady trov konania mu súd
priznal náhradu trov konania vo výške 84,81 eura, k zaplateniu ktorej zaviazal žalobcu, výšku priznanej
náhrady súd špecifikoval.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie. Dokazovanie v



sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Žalobca predložil zmenku, ktorá spĺňala všetky
zákonné formálne a materiálne náležitosti. V danej veci súd mohol a mal preto rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových
strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v
tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a
6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto Nariadením
č. 861/2007. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá bola predmetom tohto konania je
zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzavrela zmluvu ako spotrebiteľ. Žalovaná ani žalobca sa však
k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto ich nemožno považovať za nesporné. K rozhodnutiu
súd dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami, než aké sú uvedené v zmenke.
Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní
uplatňoval bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd prvej inštancie však vec
posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemohla činiť žalovaná, tým menej tak
mohol činiť sám súd. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku
nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda
ide o platnú zmenku. Žalobcom uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. Vo vzťahu k záveru
súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku uviedol, že zákon č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň
aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. K pripusteniu vstupu
vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že predmetné konanie je európskym konaním vo veciach
s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované Nariadením č. 861/2007, ktoré nepozná vedľajšie
účastníctvo a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len
výnimočne, a to vtedy, ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným
právom uplatniteľným v členskom štáte. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo
doručené súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým sa menil a
dopĺňal Občiansky súdny poriadok. Konajúci súd bol preto povinný zabezpečiť si vyjadrenie účastníka,
na stranu ktorého vedľajší účastník vstúpil. Uvedené závery boli zhrnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013. V prípade, že vedľajší účastník súhlas
žalovanej k návrhu na pristúpenie vôbec nepredložil, žalobca žiadal, aby súd na oznámenie vedľajšieho
účastníka o vstupe do konania neprihliadal a v konaní riadne pokračoval bez neho. Predmet súdneho
konania nie je spotrebiteľským konaním, a preto nie je možné pripustiť vstup právnickej osoby založenej
alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa. Podotkol, že Civilný sporový poriadok neobsahuje v právnej
úprave intervencie podobné ustanovenie ako bolo ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
pričom právnická osoba , ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu nemôže
v konaní vystupovať ako intervenient, pretože nie je možné, aby preukázala právny záujem na výsledku
konania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

odľa § 142 ods. 1 O. s. p.. N K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o. z., Banská Bystrica, ktoré sa stotožnilo s vyhodnotením dôkazov, so skutkovými závermi z nich
vyplývajúcimi, ako aj s aplikáciou príslušných právnych noriem súdom prvej inštancie v celom rozsahu.
V zmysle platných predpisov a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je povinnosťou súdu v každom
štádiu konania, a to aj v každom druhu konania, bez výnimky, skúmať či sa nejedná o spotrebiteľský
právny vzťah a následne aplikovať normy spotrebiteľského práva. Spoločnosť CD Consulting, s.r.o.
bola sama povinná doložiť zmluvu, na základe ktorej vznikol záväzok a nakoľko žalobca nepreukázal
opak, predpokladá sa, že nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Dojednanie v zmluve,



ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa vyplniť blankozmenku je v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Žalobca nadobudol zmenku len preto, aby zbavil žalovanú možnosti vzniesť
voči pôvodnému majiteľovi zmenky kauzálne námietky. Zabezpečenie nároku zmenkou je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je táto zmenka absolútne neplatná. Uplatňovanie nároku
žalobcom zo zmenky je neplatný právny úkon v dôsledku obchádzania zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica
k odvolaniu žalobcu opätovne poukázal na skutočnosť, že právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu nemôže v konaní vystupovať ako intervenient ani ako iný
subjekt, nemôže mu byť priznaná ani náhrada trov konania.

Žalovaná sa k doručenému vyjadreniu žalobcu a Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. Banská
Bystrica písomne nevyjadrila. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica sa k
doručenému vyjadreniu žalobcu v odvolacej duplike písomne nevyjadrilo.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016
(ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie
konania, ak by boli v neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ust. Civilného sporového poriadku
aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov
vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých následky sa
uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§§ 359,362 ods. 1
Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli, ako aj internetovej stránke dňa 02.11.2017 ( § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil.

7. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení
zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovanou vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho
posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

8. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie, resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom a tým porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci
štandardne v zmysle vnútroštátneho práva, Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom
do 30.06.2016, ako aj v súlade s čl. 19 Nariadenia č. 861/2007. Iné posúdenie uplatneného nároku
žalobcu súdom nemožno považovať za porušenie práva strany sporu na súdnu ochranu zaručeného
Ústavou Slovenskej republiky, ani porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.



Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci samej, ak žalobu zamietol vychádzajúc zo spotrebiteľského
charakteru zmluvy, posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení
zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za
opodstatnené namietanie procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil
súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa
s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom porušil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Ani táto
namietaná skutočnosť nebola dôvodná.

Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia a Obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.93/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom uvádza, že:
„vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu u jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
č. 861/2007 nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity
žalovanej v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o
neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia č. 861/2007.
Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k
akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa nariadenia. Súd môže konať aj
formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to
sám považuje za potrebné.“ Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch
by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany
svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju strana sporu výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať
aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť
úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená.

9. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase
vystavenia zmenky), platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa odseku 7 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Zo spoločného stanoviska Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 vyplýva, že „ak súd dospel k záveru, že žalobca vedome konal
na škodu žalovaného ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka
možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 Zákona o zmenkách a šekoch a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu, vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva žalobcu by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do
31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v
posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 01.01.2008 do 31.12.2010.“



Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že predložená zmenka bola vystavená žalovanou, pričom
zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa
v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. V čase vystavenie zmenky však zmenková suma nebola určená, preto veriteľ nesmel
prijať takto vystavenú zmenku v zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom v čase vystavenia zmenky)

10. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 21C/116/2013 - 63 zo dňa 05.03.2015, súd pripustil
vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica do konania. O prípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove č.
k. 3Co/193/2015 - 83 zo dňa 22.07.2015, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté a napadnutý rozsudok
neobsahoval výrok o prípustnosti vstupu Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., Banská Bystrica do
konania, odvolací súd na uplatnenú odvolaciu námietku neprihliadal. Priznaná náhrada trov konania
združeniu bola v súlade so zásadou úspechu na strane žalovanej. Uplatnená námietka nebola dôvodná

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.1,
2 Civilného sporového poriadku.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že úspešnej žalovanej a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., Banská Bystrica vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovanej v priebehu
odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, s tým, že o výške priznanej náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,



ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.