Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/111/2012 z 5. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 5. marca 2013, sp. zn. 17Co/111/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3810207633.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/111/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3810207633.1 | 2013-03-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 420 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fee2752-2c52-4cca-af07-2da725378b6e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3810207633.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/111/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810207633
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3810207633.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. č. XXX, zastúpenej I.. C. E., S. v G., M. Y. XX/X, proti odporkyni: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N.
X/XX, zastúpenej I.. T. C., S. v J., B. XX/X, o zaplatenie 474,29 Eur istiny a prísl., na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. januára 2012, č.k. 5C/84/2010-124, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 474,29
Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 28.07.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
konania v sume 385,70 Eur, na účet jej právneho zástupcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom
vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Považoval
za nepochybne preukázané uzavretie zmluvy o dielo účastníkmi, na základe ktorej sa odporkyňa
zaviazala vykonať práce na cintoríne v C. - rozbiť základ, zabetónovať základ s priečkou, na dvojhrob
dodať a osadiť rám a krycie platne z materiálu „Aurora“ o hrúbke 3 cm a dodať a osadiť pomníkovú
zostavu z materiálu „Aurora“ s doplnkami. Za nespornú považoval aj dohodnutú cenu diela v sume
3.253 Eur, ktorú navrhovateľka aj zaplatila. V priebehu realizácie diela došlo medzi účastníkmi k
ústnej dohode o zmene materiálu na krycie platne a náhrobný pomník, pričom bolo sporné, či za
túto zmenu vznikla navrhovateľke povinnosť uhradiť cenu navyše. Vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že takáto povinnosť navrhovateľke nevznikla, čo vyplýva z listov odporkyne zo dňa 12.10.2009,
v ktorom uvádza, že po vzájomnej dohode pristúpila k akceptácii zmeny v materiáli a navrhovateľka
sa zaviazala vyplatiť doplatok 1.653 Eur, t.j. druhú časť pôvodne dojednanej ceny. Taktiež v liste zo
dňa 01.05.2010 odporkyňa uvádza, že sa snažili o zmenu materiálu bez toho, aby to navrhovateľku
stálo ďalšie finančné prostriedky. Tým považoval za preukázanú dohodu o zmene pôvodnej zmluvy o
dielo a nie uzavretie ďalšej zmluvy, ako to neskôr v konaní odporkyňa tvrdila. Dielo bolo zhotovené a
odovzdané, podľa vyjadrenia odporkyne v liste zo dňa 12.10.2009, v polovici mesiaca september 2009,
pričom navrhovateľke v tom čase nebola vystavená žiadna faktúra na úhradu ceny diela nad pôvodne
dojednanú sumu. Odporkyňa začala požadovať ďalší doplatok až po podaní reklamácie na kvalitu
náhrobného pomníka navrhovateľkou. Tvrdenia odporkyne súd považoval za účelové, vzhľadom na ich
rozpornosť, pretože v konaní uvádzala ako dôvod zhotovenia pomníka zlepením z dvoch častí to, že
išlo o náhradné riešenie, aby navrhovateľka nemusela nič doplatiť, potom uvádzala, že išlo o náhradné
riešenie, kým navrhovateľka nezaplatí cenu vyplývajúcu zo zmeny materiálu. Navrhovateľka má v
danom prípade postavenie spotrebiteľa, a preto je potrebné aplikovať aj ust. § 54 ods. 2 Občianskeho



zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka listom zo dňa 05.10.2009
reklamovala vady náhrobného pomníka z dôvodu, že bol vyhotovený zlepením dvoch častí. Táto jej
reklamácia nebola odporkyňou v lehote 30 dní v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa riadne vybavená, čo konštatovala aj Slovenská obchodná inšpekcia v liste zo
dňa 13.01.2010, adresovanom navrhovateľke. Toto rozhodnutie bolo neskôr zrušené iba z dôvodu, že
bolo vydané na podnikateľský subjekt v čase, kedy už odporkyňa podnikateľskú činnosť nevykonávala.
Keďže reklamácia navrhovateľky nebola riadne vybavená, odstúpila od zmluvy v súlade s ust. § 18 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z.z., a to listom zo dňa 26.04.2010 a následne si dala zhotoviť nový náhrobný
pomník v Kamenárstve - I. Y.. Za jeho zhotovenie uhradila sumu 819 Eur, čo preukazuje aj príjmový
pokladničný doklad zo dňa 02.08.2010 a tiež zápis v peňažnom denníku Kamenárstva - I. Y.. Za jeho
zhotovenie uhradila sumu 819 Eur, čo preukazuje aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 02.08.2010 a
tiež zápis v peňažnom denníku Kamenárstva - I. Y.. Považoval za preukázané, že tento náhrobný pomník
je totožný, ako si navrhovateľka objednala u odporkyne, pokiaľ ide o rozmery a spôsob vyhotovenia. Bol
použitý materiál „Kashmir White“, ktorý je lacnejší ako materiál „Kashmir Gold“ a písmo bolo na rozdiel
od objednávky u odporkyne vyhotovené nie zlatým, ale čiernym písmom. Vzhľadom na to, že v súvislosti
s odstránením vadného plnenia zo strany odporkyne, vznikli navrhovateľke náklady vo výške 819 Eur,
táto suma predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá odporkyňa. Odporkyňa započítala opodstatnene
pohľadávku vo výške 344,71 Eur, ktorá vyplývala z faktúry č. 2009034 zo dňa 09.10.2009. Pokiaľ si
uplatnila započítanie pohľadávky vo výške 1.106,18 Eur, k takémuto započítaniu podľa konštatovania
súdu prvého stupňa nemohlo dôjsť, keďže účastníci sa dohodli na zmene materiálu bez zmeny ceny
diela. Návrh na začatie konania preto považoval súd prvého stupňa za opodstatnený, pokiaľ ide o
sumu 474,29 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 28.07.2010 až do zaplatenia s tým, že počiatok
doby omeškania určil odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania. Navrhovateľka
totiž vyzývala na zaplatenie dlžnej sumy odporkyňu listom z 26.04.2010, kedy jej však ešte škoda
nevznikla, pretože sumu 819 Eur vyplatila až dňa 02.08.2010. Odporkyňa sa skutočnú výšku škody, ktorá
navrhovateľke vznikla, dozvedela až doručením návrhu na začatie konania a do omeškania s plnením
sa dostala od nasledujúceho dňa.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
odporkyňa, ktorá navrhla jeho zrušenie, prípadne zmenu a zamietnutie návrhu na začatie konania. V
odvolaní vyčítala súdu prvého stupňa, že určil výšku nákladov, ktoré navrhovateľke mali vzniknúť v
súvislosti s odstránením vadného plnenia výškou 819 Eur, pričom vychádzal z predpokladanej ceny,
ktorú si navrhovateľka dohodla s náhradným zhotoviteľom náhrobného pomníka. Vyslovil názor, že cena
mala byť v tomto prípade určená podľa rozpočtu, čo by v plnej miere zohľadňovalo výšku nákladov, ktoré
musela navrhovateľka vynaložiť na odstránenie reklamovanej vady. Nový zhotoviteľ I. Y. cenu za nový
pomník predražil za dvojnásobok jeho skutočnej hodnoty, o čom svedčí aj vykonané dokazovanie.

Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým
bolo návrhu na začatie konania vyhovené a rozhodnuté o náhrade trov a zistil, že v tejto napadnutej časti
je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods.
5 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Odporkyňa vo svojom odvolaní neuvádza výslovne ani jeden z týchto dôvodov na odvolanie, avšak z
jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa § 205 od. 2 písm. d/ O.s.p.).

Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti,



ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní
sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z
ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor,
alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na
ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu
v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odporkyňa v odvolaní vychádza zo skutkových záverov, než prvostupňový súd
a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa výšky ceny, ktorú navrhovateľka
zaplatila za opravu vady diela, zhotoveného odporkyňou. Súd prvého stupňa svoj záver o tom, že
navrhovateľka vynaložila náklady v súvislosti s odstránením vadného plnenia zo strany odporkyne vo
výške 819 Eur vyvodil vyhodnotením dôkazov, a to jednak výsluchom svedka I. Y., vypočutého na
pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 05.10.2011. Svedok vo svojej výpovedi podrobne popísal, za
akých okolností došlo ku zhotoveniu nového pomníka, z akého materiálu bol vyhotovený a v akej cene.
Uviedol, že bol vyhotovený z materiálu Kashmir White, pretože materiál Kashmir Gold bol len vo veľkých
tabuliach, pričom cenovo nie je medzi týmito materiálmi rozdiel. Pomník bol vyhotovený a jeho osadením
sa čaká len na ukončenie sporu. Súd prvého stupňa pojednávanie odročil za účelom predloženia dokladu
účtovníctva za rok 2010 o tom, že táto platba bola naozaj prijatá. Následne bol predložený príjmový
pokladničný doklad firmy I. Y. - Kamenárstvo, E. podľa ktorej bolo prijaté od C. G., C. XXX, 819 Eur dňa
02.08.2010. Predložil aj peňažný denník, kde pod položkou 183 zo dňa 02.08.2010 sa uvádza príjem
za výrobky a služby od G. C. vo výške 819 Eur. Súd prvého stupňa si vyžiadal aj od Kamenárstva v G.
cenovú kalkuláciu, podľa ktorej cena materiálu Kashmir Gold je 804 Eur s DPH a cena materiálu Kashmir
White je 543 Eur s DPH. Z kalkulácie vyplýva, že sekané zlaté písmo ako tomu bolo v danom prípade,
predstavuje sumu 172,50 Eur, sekané písmo čierne 128,30 Eur. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého
stupňa správne vyhodnotil dôkazy, týkajúce sa výšky škody, za ktorú zodpovedá odporkyňa v zmysle
ust. § 420 Občianskeho zákonníka, keď mal jednoznačne preukázané, že sumu 819 Eur navrhovateľka
zhotoviteľovi náhrobného kameňa skutočne vyplatila, pričom sa nejedná o sumu, ktorá by vzhľadom na
použitý materiál a prácu bola dohodnutá v neprimeranej výške. Súdu prvého stupňa preto odporkyňa
neopodstatnene vyčíta nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov a tým aj nesprávne rozhodnutie vo
veci.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo vyhovené návrhu na začatie konania
a rozhodnuté o náhrade trov, potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá by mala v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s
odvolacím konaním jej trovy nevznikli, a preto jej neboli priznané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .