Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/8/2019 z 26. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. februára 2019, sp. zn. 26CoP/8/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2618201197.1 Krajský súd Trnava | 26CoP/8/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2618201197.1 | 2019-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46e44e5c-4adb-4c35-be2f-9378b0587d4b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2618201197.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201197
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2618201197.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľky: Q. I., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu B., B. XXX, štátny občan SR, a manžela: M. I., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu B.,
B. XXX, štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: M. I.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpenému procesným opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Senica z 30. augusta 2018 č.k. 10P/27/2018-36 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku IV. r u š í a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov Q. I., rod. C.,
nar. XX.X.XXXX a M. I., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa 6.4.1996 pred Obvodným úradom A., zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku IV, ročník 1996, na strane 16, pod poradovým
číslom 3 rozviedol (výrok I. rozsudku), účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov
konania (výrok II. rozsudku), mal. M. I., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do
osobnej starostlivosti otca, ktorý je povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku (výrok III. rozsudku), matke maloletého uložil povinnosť platiť výživné
na maloletého M. vo výške 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred, k rukám
otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku (výrok IV. rozsudku) a rozhodol, že styk matky s maloletým
M. neupravuje (výrok V. rozsudku).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 6.4.1996 pred Obvodným úradom A., Matrika B.. U oboch manželov
išlo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti, plnoletý M. a mal. M.. Manželia nežijú v
spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú.

1.2.2 Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Manželia žili v spoločnej domácnosti manželových rodičov
a jeho sestry. Svokrovci nemali navrhovateľku od začiatku radi, znepríjemňovali jej život. Manžel
možnosť samostatného bývania odmietal. Počas materskej dovolenky jej vyčítal, že ju živí a od roku
2016 jej odmietol prispievať na domácnosť. Manžel ju podozrieval z nevery, čo nebola pravda, a
kvôli podozreniu ju opakovane fyzicky atakoval. Manželia sa intímne nestýkajú od februára 2018.
Navrhovateľka sa cíti manželom a jeho správaním ponižovaná, ich správanie prebrali aj ich deti. V roku
2007 si zobrali úver vo výške 150.000,-Sk (4.979,09 eur) na rekonštrukciu rodinného domu svokrovcov.
Úver spláca navrhovateľka splátkami vo výške 300 eur mesačne, mala by ho splácať ešte 5 rokov.



Manžel ju dňa 17.5.2018 z domácnosti vyhodil kvôli podozreniu z nevery, a preto sa odsťahovala k
matke. Nemá inú mužskú známosť.

1.2.3 Manžel s rozvodom aj so zverením mal. dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti súhlasil. K nevere
navrhovateľky uviedol, že mu volala jej vedúca, aby si dával na manželku pozor, pretože s niekým si
dopisuje SMS-ky. Pretože navrhovateľka poprela, žeby dostala v nočných hodinách správy, povedal jej,
že už domov chodiť nemusí. Potvrdil, že si zobrali úver vo výške 150.000,-Sk, ktorý nebol celý použitý
na prestavbu rodinného domu jeho rodičov.

1.2.4 Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 17.5.2018, kedy sa navrhovateľka odsťahovala ku
svojej mame do E.. Od tejto doby spoločne nehospodária, nevychovávajú spoločne maloleté dieťa
pochádzajúce ich manželstva a nie sú tu ani žiadne okolnosti, pre ktoré by boli ochotní obnoviť
manželské spolužitie.

1.2.5 Matka žije u svojej matky v jednoizbovom byte, náklady znáša matka navrhovateľky. Matka jej
prispieva sumou 160 eur mesačne. Matka je zamestnaná v L. prevádzka A. poberá mzdu 723,82 eur
mesačne. Z príjmu je jej exekučne strhávaná suma 300 eur mesačne, ako splátka na úver. Súhlasí so
zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca. So synom je len v telefonickom kontakte. Rešpektuje
rozhodnutie syna, ktorý žije v domácnosti otca a nejaví záujem o osobné stretnutia. Okrem vyživovacej
povinnosti k maloletému M. nemá inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.6 Otec žije so synom v rodinnom dome v B., ktorý je v osobnom vlastníctve otcových rodičov.
Mesačné náklady na bývanie pozostávajú zo sumy 140 eur za elektrinu a 20 eur za vodu. Tieto náklady
znáša otec v jednej polovici. Ďalej platí ročne za kúrenie 400 eur. Poberá invalidný dôchodok 190
eur mesačne, občas chodí na brigády, kde zarobí cca 200 eur mesačne. Otec má vytvorené vhodné
podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti a výchovy maloletého M..

1.2.7 Mal. M. v školskom roku 2017/2018 ukončil povinnú školskú dochádzku. Od septembra sa plánuje
zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie. V súčasnosti si privyrába na brigádach, na ktorých zarobí cca
350 eur mesačne.

1.2.8 Otec poberá prídavky na dieťa vo výške 23,68 eur mesačne.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok navrhovateľky na rozvod jej manželstva s manželom a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželského spolužitia a
to najmä určenie, komu maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok a kto má ako rodič prispievať na jeho výživu podľa § 18, § 19 ods. 1, 2 a ods.
3, § 23 ods. 1, 2 a ods. 3, § 24 ods. 1 a ods. 4, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3 a ods. 5, § 76
ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

1.4 Návrh navrhovateľky na rozvod jej manželstva s manželom vyhodnotil vzhľadom preukázané
skutkové okolnosti uvedené v bode 1.2.1 a 1.2.4 tohto rozhodnutia ako dôvodný, vyhodnotiac vzťahy
medzi manželmi za vážne narušené a trvalo rozvrátené. Preto manželstvo rozviedol. Za príčinu rozvratu
manželstva ustálil vzájomné citové odcudzenie manželov.

1.5 Pokiaľ ide o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému M. na čas po rozvode manželstva a
to určenie, komu bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok, vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti uvedené v bode 1.2.6 a 1.2.7 tohto
rozhodnutia, prihliadnuc na záujem maloletého a najmä na jeho rozhodnutie žiť s otcom uzavrel, že
lepšiemu zaisteniu potrieb maloletého v zmysle § 24 ods. 2 ZoR toho času zodpovedajú vytvorené
podmienky u otca. Preto maloletého M. na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveril do
osobnej starostlivosti otca, ktorému zároveň uložil povinnosť maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok.

1.6.1 Pri určení výšky výživného prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery
oboch rodičov ako aj mal. dieťaťa a vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 1.2.5, 1.2.6 a 1.2.7
tohto rozhodnutia uložil povinnosť matke platiť na maloletého M. výživné vo výške 50 eur mesačne
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré výživné považoval za primerané či už možnostiam a



schopnostiam výživou povinných rodičov, ich osobným a majetkovým pomerom ako aj odôvodneným
potrebám maloletého.

1.6.2 V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že napriek skutočnosti, že maloletý je subjektívne schopný sa sám
živiť, táto jeho schopnosť je ale objektívne obmedzená, nakoľko ako maloletý, nemá plnú spôsobilosť na
právne úkony. Právne úkony voči zamestnávateľovi, zdravotnej poisťovni alebo Sociálnej poisťovni môže
maloletý účinne urobiť len v zastúpení svojím zákonným zástupcom. Aj keď zákon upravuje ukončenie
vyživovacej povinnosti nadobudnutím schopnosti dieťaťa sa samostatne živiť, súčasne ukladá rodičom
zabezpečiť starostlivosť o výživu maloletému dieťaťu. V prípade maloletého dieťaťa má táto povinnosť
rodičov prednosť, a to bez ohľadu na schopnosti a možnosti maloletého sa samostatne uživiť.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Takéto
svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016).

2.1 Rozsudok vo výroku IV. (v časti určenia výživného) napadla riadnym a včasným odvolaním
navrhovateľka s návrhom na jeho zmenu zrušením vyživovacej povinnosti matky voči maloletému.

2.2 Maloletý M. v školskom roku 2017/2018 ukončil povinnú školskú dochádzku na SOU v A. a neprejavil
záujem o ďalšie štúdium. Od septembra 2018 je zamestnaný na dohodu, ktorá sa mu bude ďalej
predlžovať v Českej republike vo firme I.K.Q., s.r.o., adresa sídla K., B. XXX/XX, kde miesto výkonu
jeho zamestnania je A. M., B. XXXX, kde je aj ubytovaný a stravuje sa na náklady firmy. M. do miesta
trvalého bydliska prichádzal len raz za 2 týždne a to len na víkend.

2.3 Pri určení výživného je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že sama spláca úver vo výške 4.979,09
eur (ktorý si spoločne s manželom zobrali na rekonštrukciu domu svokrovcov, kde v tom čase aj spolu
bývali) a to mesačnými splátkami vo výške 300 eur s tým, že tento bude splácať ešte 5 rokov. Svojej
matke na bývanie prispieva sumou 160 eur mesačne a má zvýšené aj náklady na dopravu, nakoľko
dochádza za zamestnaním z E. do A..

3. Opatrovník maloletého a otec maloletého odvolacie návrhy nepodali.

4. Opatrovník maloletého vo vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti rozhodnutia o výživnom ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že výška
súdom určeného výživného je primeraná veku a potrebám maloletého M..

5. Otec maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez
návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a preto nevykonal dokazovanie
potrebné pre rozhodnutie vo veci.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spis. zn. 10P/27/2018 je návrh
navrhovateľky na rozvod jej manželstva s manželom a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
M. na čas po rozvode manželstva. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky
navrhovateľky preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie ktorým matke určil
povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 50 eur mesačne.

8.1 Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8.2 Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.



8.3 Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

8.4 Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

8.5 Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8.6 Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

8.7 Podľa § 35 C.m.p., súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

8.8 Podľa § 36 C.m.p., súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

8.9 Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkony rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určiť,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

8.10 V zmysle vyššie uvedeného, pri určovaní vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo
rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti je súd z úradnej povinnosti povinný zistiť na jednej
strane odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery
výživou povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého
jednotlivého prípadu a sú závislé najmä od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia
v spoločenskom živote, od hodnoty jeho prípadného majetku a výnosov z neho a podobne. V tejto
súvislosti je potrebné ďalej dodať, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb ako sú jedlo, ošatenie obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne,
športové, rekreačné potreby a podobne a preto je pri určovaní výživného treba rátať aj s takýmito
nákladmi. Odôvodnené potreby dieťaťa sú pravdaže bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú
základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti
a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce
nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa. V každom prípade však súd pred rozhodnutím o výživnom musí dôsledne zistiť odôvodnené
potreby osoby výživou oprávnenej. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti schopnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a
podobne) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitosti, ktoré
sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov
je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov ktorý taký výkon
neuskutočňuje. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov povinného treba
zistiť okruh osôb, voči ktorým má povinný podľa zákona o rodine vyživovacie povinnosti.

8.11 Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť
rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Každý z rodičov je pritom



povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa jeho schopností a možností a to v rozsahu, aby bolo
zabezpečené právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov. Podľa ustálenej súdnej praxe,
rodič ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti je povinný prispievať na výživu svojich detí
sumou vo výške 25% až 30% z jeho netto príjmu a to vzhľadom na odôvodnené potreby toho, ktorého
dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie, "výživou" dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie
zaobstarávanie, respektíve uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný
vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, a to aj v dobe, keď už je
schopné zabezpečovať si prostriedky na výživu, avšak nemá ešte možnosť bývať vo svojom byte.

8.12 Podľa ZoR sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké;
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné zarábať a to v takom
rozsahu, aby tieto ich príjmy postačovali na krytie ich odôvodnených osobných potrieb. Zánik vyživovacej
povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že maloleté dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti
bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako aj
bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce (tu pozri R 16/1968). Pri riešení otázky, či vyživovacia
povinnosť k maloletému dieťaťu nezanikla, napríklad v dôsledku toho, že oprávnená osoba je schopná
sama sa živiť, nemožno vychádzať iba z toho, že dieťa už skončilo základnú školskú dochádzku a
nie je ani v učebnom pomere, pričom je dostatočne vyvinuté a práceschopné, ale za rozhodujúce
treba považovať, či vzhľadom na konkrétne okolnosti má dieťa skutočne možnosť samo sa živiť (R tr.
23/2002). V tejto súvislosti je ďalej potrebné dodať, že dieťa má právo na výživu zo strany jeho rodičov
aj počas doby keď sa pripravuje na svoje budúce povolanie (v demokratickej spoločnosti je žiadúce, aby
dieťa získalo vyššie ako len základné vzdelanie a má právo na vzdelanie a výživu zo strany jeho rodičov
počas jeho získavania) a je neprípustné, aby maloleté dieťa, pre negatívny alebo ľahostajný postoj
jeho rodičov k jeho ďalšiemu vzdelávaniu sa alebo k plneniu si vyživovacej povinnosti voči nemu bolo
dieťa či už priamo alebo nepriamo „nútené“ vlastnou prácou získavať finančné prostriedky nevyhnutne
potrebné na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb.

8.13 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených
zásad dôsledne nepostupoval a vôbec nezisťoval odôvodnené potreby maloletého M., dôvody /
okolnosti, pre ktoré sa prípadne rozhodol napriek jeho maloletosti nepokračovať v ďalšom štúdiu a
príprave na jeho budúce povolanie, ako ani jeho schopnosti vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav,
pracovné zručnosti a pod. vlastnou prácou získavať finančné prostriedky potrebné na uspokojovanie
jeho odôvodnených potrieb. Za týmto účelom len z výpovede otca maloletého na pojednávaní súdu
konanom dňa 23.8.2018 zistil, že maloletý pracuje brigádne v L. kde zarobil 150 eur a pre úraz bol PN.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie len na základe týchto zistení (bez vypočutia maloletého o okolnostiach,
za ktorých sa prípadne rozhodol nepokračovať v ďalšom štúdiu, o jeho odôvodnených potrebách,
získaných zručnostiach, vzhľadom na získané len základné vzdelanie) dospel k záveru o schopnosti
maloletého M. samostatne sa živiť, odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď súd
prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne právne
závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie ktoré vykonať z úradnej povinnosti mal.
Takýto jeho postup v konaní potom aj znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto odvolací súd rozsudok v
napadnutej časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vec znova prejedná, vypočuje maloletého M. a zistí
za akých okolností a z akých dôvodov sa prípadne rozhodol nepokračovať v ďalšom vzdelávaní, aké sú
jeho odôvodnené potreby vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a pod., aké sú jeho zárobkové možnosti
vzhľadom na jeho vzdelanie a získané zručnosti, prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie za účelom
zistenia či vzhľadom na konkrétne okolnosti má maloletý možnosť samostatne sa živiť. Po doplnení
dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 396 C.s.p.), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 C.s.p. tak,
aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto
záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).