Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/322/2016 z 30. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2016, sp. zn. 12Co/322/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115213948.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/322/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6115213948.1 | 2016-10-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 52 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 524 OZ, § 525 ods. 1 OZ, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/925c47d0-7082-43ab-844f-28645629d250 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115213948.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/322/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213948
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115213948.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu CRIF - Slovak
Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného
Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 856 584, proti žalovaným 1/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX U. XX, t. č.
XXX XX W. XXX, 2/ I.. H. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. X. XX, XXX XX T., o zaplatenie
1 054,38 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 13C/278/2015-128 zo dňa 26. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
26. 05. 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.219,04 Eur
so zmluvným úrokom vo výške 7,80 % ročne zo sumy 1 054,38 Eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1 054,38 Eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného (prvý výrok). Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok).
Okresný súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu G. G., a. s., H. so žalovanou 1/
uzatvoril dňa 27. 09. 2004 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „úverová zmluva“)
vo výške 1 659,70 Eur, s konečnou splatnosťou dňa 20. 01. 2013. Úroková sadzba bola dohodnutá
ako premenlivá, 7,8 % ročne v deň podpisu zmluvy. Výška mesačných splátok úveru bola za obdobie
od 20. 10. 2004 do 19. 09. 2005 dohodnutá sumou 370,- Sk, za obdobie od 20. 09. 2005 do 19. 09.
2008 sumou 390,- Sk, za obdobie od 20. 09. 2008 do 20. 01. 2013 sumou 1.150,- Sk so splatnosťou
prvej splátky 20. 10. 2004, pri RPMN 9,52 %. Žalovaná 1/ úver spočiatku splácala, posledná úhrada je
podľa výpisu z účtu z 13. 02. 2013. Z celkovej sumy 2.355,92 Eur zaplatenej žalovanou 1/ boli platby
v zmysle článku III. bod 7 úverovej zmluvy započítavané na splatné poplatky a náklady súvisiace s
úverom, úroky z omeškania, úroky a na istinu. Dňa 27. 09. 2004 G. G., a. s. ako veriteľ so žalovaným
2/ ako ručiteľom uzatvorila dohodu o ručení, ktorou ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa
z úverovej zmluvy v prípade, ak ju riadne a včas neuhradí dlžníčka. Súčasťou úverovej zmluvy je
vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa (VOP), súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa článku 19.16 VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez
ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči



klientovi na tretiu osobu, alebo previesť svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje
pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom banky. Listom z 01. 04. 2014 G. G., a. s. ako postupca oznámila žalovaným 1/
a 2/, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/X. uzatvorenej dňa 27. 03. 2014
so žalobcom ako postupníkom postúpila pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 1.219,04
Eur s príslušenstvom. Doručenie tohto oznámenia žalovaným 1/, 2/ okresný súd preukázané nemal. Z
prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva splatnosť úveru 20. 01. 2013, omeškanie ku dňu
postúpenia pohľadávky v trvaní 430 dní, dátum poslednej úhrady 13. 02. 2013 a výška pohľadávky k 27.
03. 2014 1.219,04 Eur, z toho istina 1.050,38 Eur a úrok 164,66 Eur.
Okresný súd konštatoval, že zmluva o úvere ako tzv. typová zmluva neobsahuje náležitosť
spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.
06. 2006, ktorou je suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo však nespôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Neprijateľným je započítanie celkových úhrad žalovanej 2.355,90
Eur v rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) najprv na príslušenstvo, potom
na istinu, a to aj keby bolo dojednané zmluvnými stranami, pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Okresný
súd ďalej konštatoval, že ak je hlavný záväzkový vzťah spotrebiteľský, rovnakú povahu má aj vedľajší
právny vzťah medzi ručiteľom aj veriteľom.
Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd aplikoval aj § 92 ods. 8 zákona o bankách,
keďže postupcom pohľadávky bola banka a postupníkom tretia osoba. Toto zákonné ustanovenie je vo
vzťahu k § 524 OZ lex specialis, uplatňuje sa prednostne a stanovuje zákonné podmienky platného
postúpenia pohľadávky banky, ktorými sú: 1. klient nesplní riadne a včas čo i len časť svojho splatného
záväzku voči banke, 2. omeškanie klienta trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, 3.
písomná výzva klientovi na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku (viď napr. na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09. 12. 2015). Žalobca nepredložil
písomnú výzvu banky adresovanú žalovaným na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku pred
jeho postúpením (žalovanej sumy, keďže úver sa stal v celom rozsahu splatný uplynutím dohodnutej
konečnej splatnosti dňom 20. 01. 2013), nepredložil doklad o jej odoslaní resp. doručení žalovaným,
teda neuniesol dôkazné bremeno. Uvedené podmienky musia byť v zmysle zákona o bankách splnené
kumulatívne (okresný súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/145/2014 zo
dňa 11. 03. 2015). Nepreukázaním naplnenia jednej z týchto podmienok nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky na žalobcu pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, na čom nemení ani
dojednanie čl. 19.16 VOP, ktoré neboli so žalovanou 1/ individuálne dojednané (žalobca nepreukázal
opak). Táto podmienka je podľa odôvodnenia okresného súdu jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany, čo v rozpore s § 53 ods. 1 OZ zhoršuje jeho zmluvné postavenie a je
neplatná podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Záverom okresný súd konštatoval, že žaloba žalobcu by ani v prípade preukázania jeho aktívnej vecnej
legitimácie nebola dôvodná v časti uplatneného zmluvného úroku 7,8 % ročne po termíne končenej
splatnosti úveru, pretože podstata zmluvného úroku spočíva v tom, že je odplatou za užívanie finančných
prostriedkov, ktoré sa poskytnú veriteľovi do doby splatnosti (poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/385/2015 z 25. 02. 2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/165/2013
z 19. 11. 2013 alebo sp. zn. 5Co/567/2013 z 25. 02. 2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1Co/30/2012 z 30. 05. 2012).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní úspešným žalovaným náhradu
trov nepriznal, lebo si ich neuplatnili.

2. Žalobca podal včas proti rozsudku okresného súdu odvolanie tvrdiac, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 364 ods. 1 písm. h) CSP).
Odvolateľ namietal, že konštatovanie okresného súdu o tom, že zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 20. 09. 2004 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Povinnosť členenia splátky na jednotlivé zložky (istina, úroky,
príp. iné poplatky) nevyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Množné číslo slova splátok použité v
§ 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa vzťahuje na prvú časť vety (zákon predpokladá
splácanie úveru vo viacerých splátkach), nie na druhú časť vety. Zákonodarca nehovorí, že v zmluve o
splátkovom úvere má byť uvedená samostatná splátka istiny, samostatná splátka úroku a samostatná
splátka iných poplatkov. Poukazuje na definíciu pojmu anuitná splátka, ktorá sa skladá zo splátky, istiny



a úroku. Na začiatku splácania úveru tvorí najväčší podiel splátky úrok, na konci istina. Občiansky
zákonník obsahuje len pojem splátka. Zákonodarca na inom mieste v zákone o spotrebiteľských úveroch
používa pojem splátka v jednotnom čísle a zahŕňa aj istinu, aj úroky, aj prípadné ďalšie poplatky.
Poskytnutý úver sa spláca rovnomerným splácaním s amortizáciou istiny. Zasielanie de facto troch
samostatných splátok (istiny, úrokov a poplatkov), ktorých výška, resp. pomer sa pri každej platbe mení,
by bolo pre dlžníka aj pre banku mimoriadne komplikované a kontraproduktívne.
Zaslanie písomnej výzvy bankou v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o bankách“, resp. „ZoB“) nie je podmienkou postúpenia
pohľadávky z banky na iný subjekt. Banka má oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou
inej osobe, t. j. osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Podľa komentára k § 92 Zákona
o bankách ustanovenia odsekov 1 - 7 (teraz 8) upravujú prípady prelomenia bankového tajomstva.
Žalovaná 1/ bola v omeškaní dlhšom ako 90 dní, čím porušila podmienky splácania úveru. Podľa
uznesenia NS ČR sp. zn. 29Odo 1613/2005 z 29. 04. 2008 inštitút bankového tajomstva nie je sám
osebe vyložiteľný ako dohoda veriteľa (banky) s dlžníkom, zakazujúca postúpenie pohľadávky podľa
§ 525 ods. 2 OZ. Z hľadiska možných úvah o následkoch neoprávneného porušenia bankového
tajomstva zmluvným postúpením pohľadávky je zjavné, že k náprave uvedeného stavu nevedie
sankcia spočívajúca v neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky sa riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Neplatnou je zmluva uzatvorená v rozpore s § 525 ods. 2 OZ,
ak by sa zmenou veriteľa zmenil obsah pohľadávky v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, alebo ak by
postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Uplatnil si právo na náhradu trov konania a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných na spoločné a
nerozdielne zaplatenie istiny 1.219,04 Eur spolu so zmluvným úrokom 7,8 % ročne z 1.054,38 Eur od
28. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne z 1.054,38 Eur od 28. 03. 2014 do
zaplatenia a na náhradu trov konania, eventuálne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Ani jeden žalovaný sa k riadne doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok, účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok.

5. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku,
ďalej aj „CSP“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom v § 379 CSP, bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, za použitia § 177 CSP ods. 2 a
rozsudok napadnutý odvolaním podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil z nasledovných
dôvodov:

6. Prioritným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v dôsledku neplatnosti, pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, zmluvy o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/X. zo dňa 27. 03. 2014, uzatvorenej medzi postupcom G. G., a. s., H. a
postupníkom - žalobcom, konkrétne pre rozpor s § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného k 27. 03. 2014,
ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal splnenie vyžadovaných
zákonných podmienok postúpenia pohľadávky. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa tohto
ustanovenia zákona na inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná
výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka
banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu,
preto je neplatný. Ak žalobca vzhľadom na § 92 ods. 8 zákona o bankách poukazuje na dohodu so
žalovanou 1/ podľa článku 19.16 VOP, okresný súd správne ustálil jej neplatnosť podľa § 53 ods. 4
OZ účinného v čase zmluvy o spotrebiteľskom úvere (podmienka nebola individuálne dojednaná, je
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo v rozpore s § 53 ods. 1 OZ zhoršuje jeho
zmluvné postavenie).

7. Odvolací súd právnu argumentáciu okresného súdu dopĺňa (v podrobnostiach odkazujúc na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/329/2015 zo dňa 20. 04.) tak, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého postúpiť nemožno
pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. pohľadávky.



Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči
klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám,
vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. ZoB na podnikanie bánk, sa podstatným
spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so
vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni aj postupovaniu
pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o
záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje
banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá
pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči
dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky
postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza odvolateľ, musia však
byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť
prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje odvolateľ. Jednou z podmienok prípustnosti jeho
porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky)
je písomná výzva klientovi. Uznesenie NS ČR sp. zn. 29Odo 1613/2005 z 29. 04. 2008, na ktoré
poukazuje odvolateľ, sa zaoberá porušením bankového tajomstva z hľadiska ochrany poskytovanej
klientovi bankou, nie z hľadiska naplnenia zákonných podmienok, za ktorých je porušenie bankového
tajomstva možné.

8. K argumentácii odvolateľa o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj výšku, počet a
termíny splátok, istiny, úroku a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy odvolací súd udáva, že anuitná splátka
je splátka, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby splatnosti úveru a je splácaná v pravidelných
intervaloch - väčšinou mesačných. Postupom splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel
úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej je vyslovene dohodnuté v rubrike výška splátok: „Od 20. 10. 2004
do 19. 09. 2005 370,- Sk, celá výška splátky sa použije výlučne na splácanie poplatkov a úrokov“, v
rubrike periodicita splátok „mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho
mesiaca“, a tiež na zmluvné dojednanie čl. II bod 5, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že
„splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach zmluvy
pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou“. Zmyslom uvedenej právnej úpravy nie je „zasielanie de
facto troch samostatných splátok (istiny, úrokov a poplatkov)“ ako tvrdí odvolateľ, ale stanoviť presné
pravidlá splácania spotrebiteľských úverov. Citované zmluvné dojednania nemožno vyhodnotiť ako jasné
a zrozumiteľné dojednanie výšky splátky istiny, výšky splátky úrokov, zrozumiteľné dojednanie počtu
splátok istiny, splátok úrokov, ani dojednanie ich splatnosti spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.

9. Vo výroku rozsudku o náhrade trov konania (druhý výrok) súd prvej inštancie aplikoval na zistený
skutkový stav správnu právnu úpravu, preto odvolací súd výrok o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 za použitia § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/, 2/ (§ 255 ods. 1 CSP), avšak
podľa obsahu spisu im v tomto odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané (§ 396
ods. 1 za použitia § 255 ods. 1 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).