{"guid": "32042146-136c-4fb9-a6c5-e63bd221c06b:da3c45ac-01c6-49be-a75a-2f810bdabbfe", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1511206581.1", "spisova_znacka": "11CoP/39/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/39/2013 z 22. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. apríla 2013, sp. zn. 11CoP/39/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1511206581.1", "identifikacne_cislo": "1511206581", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2013-04-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da3c45ac-01c6-49be-a75a-2f810bdabbfe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1511206581.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1511206581.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1511206581.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/39/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511206581
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511206581.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloletého
J. N., D.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - U. F., bytom N., N.Ň. XX, zast. JUDr. Ivetou Kalinovou,
advokátkou, AK Bratislava, Cukrová 14, a otec - S. F., bytom N., T. XX, o zvýšenie výživného a zmenu
zverenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 94/2011-301 zo
dňa 22.11.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie výživného,  maloletého J., D.. XX.XX.XXXX zveril
do osobnej starostlivosti otca, určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude otec. Matke
uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume XXX € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Týmto zmenil rozsudky Okresného súdu Bratislava V,
č.k.  17Nc 190/00-25 z 15.03.2001 v časti o výchove maloletého J. a č.k. 22P 245/2005-32 z 22.11.2005
v spojení s uznesením Krajského súdu              v Bratislave, č.k. 11CoP 29/06-53 z 28.11.2006 a
zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 377/2005-29 z 29.6.2006. Vo zvyšku návrh otca
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie § 26, § 43 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o
rodine, keď mal preukázané, že v danom prípade bola potreba zmeny výchovného prostredia maloletého
vyvolaná zmenou podmienok jednak na strane matky, ktorá s maloletým do toho času bývala sama
v jednoizbovom byte. Maloletý tu nemal vytvorený vlastný priestor, bol nútený spávať s matkou na
jednej posteli, čo mu s ohľadnom na jeho vek bolo nepríjemné. Podmienky v domácnosti otca sa v
tomto čase javia ako optimálne pre maloletého s ohľadom na skutočnosť, že otec žije v dlhoročnom
stabilnom partnerskom vzťahu,  maloletý s partnerkou otca si výborne rozumie, má tam vlastnú izbu a
vytvorené súkromie. Zmena nastala aj na strane maloletého s ohľadom na jeho vek a zmenu osobnosti,
ako aj vzájomný vzťah medzi matkou a maloletým, ktorý je vyslovene negatívny a tenzný, plný napätia
a vzájomnej neúcty, keď nedokážu spolu komunikovať a iba vedľa seba „bývajú“, ako  sám maloletý
uviedol. Maloletý nie je schopný a ochotný naďalej žiť v domácnosti so svojou matkou,  tak súd prvého
stupňa prihliadol na názor maloletého, ktorý tento opakovane prezentoval. Otec má predpoklady pre
to aby sa o maloletého vedel riadne postarať, sú u neho vytvorené všetky podmienky pre opateru
maloletého. Súd prvého stupňa určil aj kto bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.



Vychádzal zo skutočností, že rodičia nie sú schopní spolu komunikovať ani v záujme maloletého, nie sú
ochotní informovať sa ani o tých najzákladnejších veciach ohľadne maloletého. Matka sama uviedla, že s
otcom od určitého času nekomunikuje,  a preto sa ani nemôže na uvedenom podieľať. Pokiaľ ide o výšku
vyživovacej povinnosti súd prihliadol na to, že matka je slobodná bez ďalšej vyživovacej povinnosti,
vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, pričom poukázala na to, že vyživovacia povinnosť má
prednostný charakter pred všetkými ostatnými finančnými povinnosťami rodiča. Výživné v sume XXX €
mesačne spolu s mesačným štátnym prídavkom a pomerným prispením otca dostatočne pokryje všetky
odôvodnené potreby maloletého vychádzajúce z jeho veku. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh otca na
určenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorá namietala, že súd vo veci nevykonal
všetky potrebné dôkazy, tvrdenia maloletého sú manipulované otcom. Poukázala na doterajšiu
starostlivosť o maloletého a rozhodnutia súdu z roku 2005, kedy maloletý nenamietal jej starostlivosť.
Otec podával trestné oznámenia a maloletého ovplyvňuje, vyhrážal sa jej, že ak podá návrh na zvýšenie
výživného, on zariadi zmenu zverenia maloletého do svojej starostlivosti. namietala, že malo byť
vykonané znalecké dokazovanie nielen u maloletého, ale aj vzhľadom na osobnosť otca bolo potrebné
vykonať aj osobnostnú diagnostiku otca. Súd prvého stupňa tiež nevzal do úvahy skutočnosť, že maloletý
si priniesol na pojednávanie poznámky. Súd prvého stupňa tiež neodôvodnil z čoho vychádzal pri určení
výšky výživného, keďže neprihliadol k jej odôvodneným nákladom, ktoré spočívajú aj v splácaní splátok
hypotéky, ktoré si zabezpečila bývanie pre seba a maloletého. Neposudzoval aj  príjmy osoby žijúcej
s otcom v spoločnej domácnosti. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Maloletý J. sa
opakovane vyjadril, že chce byť zverený do výchovy a starostlivosti otca, maloletý J. vzhľadom na svoj
vek a rozumovú vyspelosť je schopný vyjadriť svoj názor k veciam, ktoré sa ho týkajú.

Otec k odvolaniu matky uviedol, že po vynesení rozsudku, na ktorý čakal skoro 2 roky a  zainteresovaným
účastníkom bol aj maloletý sa matka vyjadrila na chodbe súdu, že svojou výpoveďou pre sudkyňou jej
syn špinavo podrazil nohy, nech si zbalí svoje osobné veci a má odísť bývať k nemu. Vyjadrovala sa
vulgárne, vyhrážala sa jemu aj synovi, že na tom obidvaja škaredo doplatia. Vo večerných hodinách
maloletý z domu aj odišiel, pretože ho matka vyhodila. Takáto situácia nepriaznivo pôsobí na maloletého,
ktorý musel viackrát vyhľadať lekárske ošetrenie, pričom priložil aj správy ošetrujúcich lekárov. Pokiaľ
ide o poznámky, ktoré si syn písal, matka prehľadávala synovi úplne všetko, vymazávala mu telefónne
čísla z mobilu a správy, nemal ani to najzákladnejšie súkromie, spal s ňou na manželskej posteli v jednej
izbe, pritom je to už vyspelý chlapec. Vyjadril sa aj k tvrdeniam matky o tom, že sa jej vyhrážal smrťou.
Vyjadril počudovanie nad želaním matky, aby bol maloletý v striedavej starostlivosti,  pokiaľ jej takúto
možnosť ponúkol, tak

túto odmietla. Podmienky ako si ona predstavovala striedavú starostlivosť boli však horšie, ako tie bez
nej. Bude žiadať o zákaz styku syna s matkou, pretože je to jeho prianie a jediná cesta ako ho dostať
z traumy, ktorá sa na jeho zdravotnom stave prejavuje.

Žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne,  odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver,
svoje rozhodnutie  aj náležite zdôvodnil, v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by
mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa, na ktoré ako správne
poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že prvostupňový súd
správne vyhodnotil jednotlivé skutočnosti a správne prihliadol aj na názor maloletého. S poukazom na
vek maloletého možno súhlasiť, že slobodne vyjadril svoj názor a z obsahu spisu nevypláva, že by bol
pod tlakom, resp. zmanipulovaný otcom. Uvedenú skutočnosť, ktorá nastala je potrebné akceptovať a
ponechať maloletého v starostlivosti otca, keď otec je taktiež rodičom a má spôsobilosť sa o maloletého
postarať. Uvedené matka nemôže chápať ako podraz zo strany maloletého, keď aj pre neho takéto
rozhodovanie iste nebolo ľahké. Skutočnosť, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca
nemôže znamenať prerušenie vzťahov s matkou a pociťovanie uvedenej skutočnosti, zo strany matky
ako krivdy. Každý z rodičov sa stará o maloleté dieťa podľa svojich schopností a možností, pričom
vždy obidvaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti a podľa okolností nie je rozhodujúce, kto ich
skutočne vykonáva. Rozhodujúce je aké vzťahy medzi rodičmi maloletého panujú, aké vzťahy panujú
medzi rodičmi a maloletým navzájom. Ide o vzťahy, ktoré majú byť založené na porozumení a úcte.
Rodičia aj, keď spolu nežijú majú povinnosť v záujme maloletého dieťaťa spolu vecne komunikovať.
Na základe vykonaného dokazovania a názoru maloletého súd prvého stupňa rozhodol správne.
Rozhodnutie maloletého nemožno brať ako rozum sledujúci lepšie podmienky. Z obsahu spisu vyplýva,
že sú to zlé vzťahy, ktoré maloletého k tomuto viedli.

Správne určil súd prvého stupňa aj výšku vyživovacej povinnosti, keď zohľadnil možnosti, schopnosti a
majetkové pomery matky maloletého, skutočnosť, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. S námietkou, že
súd nevzal do úvahy jej splátky sa súd prvého stupňa vyporiadal.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne,  odvolací súd ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22P/94/2011", "guid": "ceba4de6-c8bb-4ba2-acda-b345ea92bbc7:97f22aad-167a-41c9-9d5d-7fda259472d5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}