Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/98/2012 z 25. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 25. septembra 2012, sp. zn. 11CoE/98/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4112208854.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/98/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4112208854.1 | 2012-09-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38097778-9b84-4221-aeab-58043e63b120 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4112208854.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/98/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112208854
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112208854.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Nám. sv. Martina 9,
Holíč, proti povinnému: Z. J., nar. XX. XX. XXXX, L. XXXX/X, I., o vymoženie sumy 1.452,61 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16Er/309/2012 a u súdnej exekútorky
JUDr. Adriany Juhásovej, Matuškova 1, Trnava pod sp. zn. Ex 568/12, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16Er/309/2012-9 zo dňa 2. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany
Juhásovej zo dňa 01. 03. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 25 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch)
a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený (dodávateľ)
s povinným (spotrebiteľom) uzavrel zmluvu o úvere č. 3612174419 a na ňu nadväzujúci revolvingový
úver č. 5707056377 a táto zmluva o úvere tvorí skutkový a právny základ exekučného titulu, a to
rozhodcovského rozsudku č. k. PEC-DUO-A 148/2011 zo dňa 14. 09. 2011 vydaným rozhodcom JUDr.
Radimom Kuchtom. Konštatoval, že z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver
a na právny vzťah (spotrebiteľský) medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo.

Súd prvého stupňa mal zo všeobecných úverových podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere za
preukázané, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou
príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu
toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti
spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na
základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si
sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe takejto rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber



rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, pričom takúto rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami a mal možnosť len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní.
Poukázal na to, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj
názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa oprel i o rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
v ktorom bola riešená otázka týkajúca sa smernice 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva
povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola
do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník
a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné
pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej
slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s
princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a to, že závery súdu nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že Okresný súd Nitra ku dňu 14. 05. 2012 vydal 736 poverení
na vykonanie exekúcie. Oprávnený teda nerozumie tomuto obratu v správaní sa súdu, keď nebol na
nedostatky svojich návrhov nijako upozornený a po tak vysokom množstve vydaných poverení začal
súd prvého stupňa žiadosti o udelenie poverenia bez ďalšieho zamietať. Okresný súd Nitra tvrdenie
o nemožnosti povinného ako spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvy, neoprel o vykonané dokazovanie a
k tomuto záveru dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená. Povinný
dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne
pripomienky a taktiež si mohol zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda aj s rozhodcovskom doložkou v
kľude prečítať, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpi, prípadne
sa poradiť s viacerými profesionálne zameranými subjektmi, teda pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný
žiaden nátlak. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodca po podaní žaloby, vyzval povinného k súčinnosti,
a to tak, že mu dňa 15. 06. 2011 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom
povinný bol riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote
do siedmich kalendárnych dní. Povinný túto výzvu neprevzal a dňa 16. 06. 2011 a v stanovenej lehote
na ňu nijako nereagoval. Povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť
nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jednu z nich nevyužil. Ďalej poukázal na
to, že význam a zmysel smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluvy nesmú od spotrebiteľa
vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom
rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú
povinní uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad,
keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený
ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania,
t. j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým aj odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa
dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch zmluvných strán. Napadnuté rozhodnutie de facto
znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje smernicu č. 2008/48/EH.
Ďalej poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2282/2008 zo dňa 31. 07. 2008, v
ktorom najvyšší súd konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich
zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcov vedených



súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 13 zákona č.
216/1994 Zb. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel
vydaných takýmto súkromným subjektom. Rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej
republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto
súvislosti zdôraznil, že ako oprávnený v exekučnom konaní preukázal vyššie uvedený naliehavý právny
záujem, nakoľko mal za to, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené
domôcť sa reálne vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd poverí
súdneho exekútora, aby vymohol pohľadávku vo výške 1.452,61 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 02. 05. 2012 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 23. 02. 2012,
kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Adriane Juhásovej doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 02. 2012
na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 1.452,61 eur s príslušenstvom a
trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. PEC-DUO-A 148/2011
zo dňa 14. 09. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 09. 2011 a vykonateľnosť dňa 26. 09. 2011.
Následne súdna exekútorka JUDr. Adriana Juhásová podaním zo dňa 01. 03. 2012 požiadala príslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu.
Dňa 02. 05. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie,
ktorým žiadosť súdnej exekútorky zo dňa 01. 03. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-DUO-A 148/2011 zo dňa 14. 09. 2011, o vydanie ktorého
požiadala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe úverovej
zmluvy zo dňa 13. 12. 2006, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý
úver v sume 761,80 eur (22.950,- Sk), ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v desiatich mesačných
splátkach po 84,61 eur (2.549,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov 25,10. Súčasťou tejto
zmluvy sú i úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., v ktorých je obsiahnutá
i rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že majetkové spory
vzniknuté z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom JUDr. Radimom
Kuchtom, nar. 17. 02. 1962.



V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale
vyplýva z úverových zmluvných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy
zo dňa 13. 12. 2006 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v úverových
zmluvných podmienkach úverovej zmluvy zo dňa 13. 12. 2006 bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto
vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v úverových zmluvných
podmienkach úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku
neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje
v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie
uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení
neskorších predpisov a žiadosť súdnej exekútorky zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a
v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným



a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 13. 12. 2006, ktorú treba považovať za
štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
platnom ku dňu jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú i úverové zmluvné podmienky, ktoré
obsahujú i rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto
právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto
okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého
stupňa vo svojom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.