Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoE/113/2012 z 27. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. septembra 2012, sp. zn. 21CoE/113/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2711202367.1 Krajský súd Trnava | 21CoE/113/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2711202367.1 | 2012-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 53 OZ, § 54 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb08fd58-8630-41f8-b295-e5088085e63d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2711202367.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/113/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711202367
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2711202367.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, 851 01
Bratislava proti povinnému: A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX R., vedenej pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k.
2Er/507/2011 - 34 zo dňa 28. júna 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, o ktoré súdny exekútor žiadal na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2010 - 4416 zo dňa 04. 02. 2011,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.528,98 eur so 14% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.572,09 eur odo dňa 19. 11. 2006 do zaplatenia, trovy rozhodcovského
konania vo výške 92,60 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 387,21 eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z.
z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „EP“), § 53 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2007),
§ 54 ods. 1, 2 (v znení účinnom do 31.12.2007), § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 (Občiansky zákonník,
ďalej len „OZ“) a príslušnými ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa z exekučného titulu zistil, že právny vzťah bol založený Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č.: 03 - 0000010174 zo dňa 17. 12. 2003 uzatvorenou
medzi povinným v postavení dlžníka a veriteľom Tatra banka, a.s. ako zmluvnými stranami, súčasťou
ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. Predmetnú zmluvu súd prvého
stupňa právne kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú. V článku IV. bod 4.9. predmetných všeobecných
obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, nakoľko z nej vyplýva „dohoda“ zmluvných strán o
riešení prípadných sporov výlučne pred príslušným rozhodcovským súdom. Na základe takéhoto znenia
rozhodcovskej doložky súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007), pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, preto mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj
rozhodcovskému konaniu pričom obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.



Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neprijateľnou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami právnych
predpisov, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady
93/13/EHS a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazoval
predovšetkým na nesprávnosť posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke, keď v
odvolaní cituje rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR i ČR a rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie, podľa ktorých súd prvého stupňa pochybil, pretože prekročil rozsah svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu exekučným poriadkom. Exekučný súd pri skúmaní titulu po
materiálnej stránke nemá oprávnenie posudzovať samotný hmotnoprávny vzťah vyriešený právoplatne
v rozhodcovskom konaní a nesmie skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu.
Oprávnenie exekučného súdu na preskúmavanie exekučného titulu sa podľa odvolateľa obmedzuje
len na dodržanie formálnych náležitostí titulu. Podľa odvolateľa súd nemá oprávnenie posudzovať
rozhodcovské konanie, len výrok rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu neprislúcha oprávnenie
zaujímať právne stanoviská a úvahy k exekučnému titulu. Zamietnutím žiadosti o poverenie napriek
pasivite povinného (spotrebiteľa) podľa názoru odvolateľa dochádza k neoprávnenému zásahu do
základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, hoci oprávnený disponuje
riadnym exekučným titulom po právoplatnosti rovnocenným rozsudku všeobecného súdu. Odvolateľ
ďalej poukázal na to, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § 52 a § 54 len na vymenované
zmluvy, pričom medzi ktoré zmluva o úvere nepatrila. Odvolateľ tiež poukázal na dôvodovú správu
k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej by bolo neprijateľným ustanovením
rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala právomoc výlučne rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, čo ale nemá za následok zrušenie platnosti celej doložky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho
pojednávania keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný
titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v
prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný
titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí
zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup,
kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch
exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky
exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.

V ďalšom bode odvolania právny zástupca oprávneného poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci C - 40/08 (Asturcom), pričom uviedol len preňho vyhovujúcu časť rozsudku, avšak odvolací súd
musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojení s
ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej rozhodcovskej doložky.



S možnosťou preskúmať exekučný titul súvisí aj povinnosť súdu, resp. rozhodcu dostatočne odôvodniť
svoje rozhodnutie. Na rozhodcovské konanie sa rovnako vzťahuje základná zásada, podľa ktorej je
porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces vada konania spočívajúca v
odňatí možnosti účastníka konať pred súdom, spôsobená postupom súdu. Toto právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy
Slovenskej republiky - ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a
článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - oznámenie ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález
z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla
2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005), treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie a táto vada je v tzv. základnom súdnom konaní reparovateľná za pomoci riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov a zákonných dôvodov zrušenia rozhodnutia v odvolacom či
dovolacom konaní (podľa § 221 ods. 1 písm. f) a § 237 písm. f) O.s.p.). Pri rešpektovaní zásady
„iura novit curia“ (právo pozná súd) a skutočnosti, že množstvo exekučných titulov sa už v štádiu
tzv. základného konania na súde neocitá (pretože tu ide o exekučné tituly vydávané inými orgánmi
než súdmi), potom okrem špecifických prostriedkov nápravy rôznych pochybení iných orgánov podľa
predpisov upravujúcich ich postupy (napr. žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní) existuje aj prostriedok ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti
exekučného titulu, ktorým je prieskum titulu (ale aj návrhu a žiadosti o poverenie) podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

V uvedenom prípade predmetná zmluva (Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby
č.: 03 - 0000010174) bola uzavretá zmluvnými stranami dňa 17. 12. 2003, pričom t. č. predmetom
zákonnej úpravy Občianskeho zákonníka neboli ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa (§
52, § 53, § 54 - 60 OZ), nakoľko tieto sa stali účinnými až odo dňa 01. 04. 2004 okrem § 60, ktorý sa
stal účinným o mesiac neskôr, teda od 01. 05. 2004.

Z toho dôvodu súd prvého stupňa síce nesprávne interpretoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ v
znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy predchodkyne oprávneného a povinného, ale v tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa
najskôr zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1
(nadobúdajúceho účinnosť už 1. januára 2000 a v pôvodnom znení platiaceho do 24. novembra 2004)
do právneho poriadku Slovenskej republiky zaniesol pojem tzv. typovej (a zároveň mimo akúkoľvek
pochybnosť vždy spotrebiteľskej) zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; pričom
podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a/ neprimerané podmienky,
ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku
alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie
služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním
uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Vo väzbe na vyššie uvedené je potrebné poznamenať, že už v čase uzavretia zmluvy predchodkyne
oprávnenej a povinného z prejednávanej veci muselo byť vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo
inak než na zmluvu typovú a zároveň aj spotrebiteľskú, pričom napokon i tie najmenšie pochybnosti v
uvedenom smere odstránila novelizácia zákona o ochrane spotrebiteľa vykonaná zákonom č. 616/2004
Z. z. (platná a účinná už naopak po uzavretí Zmluvy), nahradzujúca skoršiu definíciu typovej zmluvy
takou definíciou spotrebiteľskej zmluvy, do ktorej už nepochybne spadali (vyjadrením expressis verbis,
čiže výslovne) aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.



V súvislosti s dojednanou rozhodcovskou doložkou možno povedať, že spôsobuje hrubú jednostrannú
výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal
spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu,
ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda
uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka
dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej
na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať
o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre
vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto
rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka
bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský
súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor,
preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods.
4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona
posledná veta č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.