Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/349/2018 z 25. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2019, sp. zn. 12Co/349/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6116202666.3 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/349/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6116202666.3 | 2019-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 53 OZ, § 137 CSP, § 54 OZ, § 43 OZ, § 44 OZ, § 46 OZ, § 39 OZ, § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., § 34 OZ, § 52 OZ, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61dfaf89-d11a-489e-935f-2b761435bf12 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116202666.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/349/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202666
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116202666.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu C. Q., narodeného XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom M. XX, F. F., právne zastúpeného JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom so
sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Zmluvy o
revolvingovom úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.
16C/36/2016 - 113 z 25. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, eventuálne „prvoinštančný súd“), v poradí druhým rozsudkom zo dňa 25. 07. 2018 určil,
že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 12. 06. 2012 č. 8500012709 je
absolútne neplatná (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal
určenia neplatnosti Zmluvy o uzavretí revolvingového úveru, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver
vo výške 1.500 Eur.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa zákonných ustanovení 212 ods. 1,2, § 215 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení účinnom
od 01. 02. 2013 a konštatoval dôvodnosť žaloby. V spore bolo preukázané, že žalobca a žalovaný
uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500012709 dňa 12. 06. 2012 (ďalej aj ,, Zmluva“), na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi úver. Zmluva bola dohodnutá za podmienok, ktoré
sa priečili dobrým mravom a zákonnej ochrane spotrebiteľa, pretože nový protinávrh žalovaného ako
poskytovateľa úveru nebol opätovne doručený žalobcovi, aby sa ten mohol oboznámiť s podmienkami
navrhnutými žalovaným, navyše časti predmetnej Zmluvy boli napísane menším písmom. Poukázal na
právny názor odvolacieho súdu a Nález Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého ak Zmluva



obsahuje malé písmená, je neplatná. Viazanosťou právnym názorom odvolacieho súdu rozhodol, že
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500012709 je absolútne neplatná.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a podľa zásady úspechu plne
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov
konania.

6. V odvolaní namietal nerešpektovanie stavu súdom prvej inštancie, pretože predchádzajúci rozsudok
zo dňa 06. 06. 2016 bolo zrušený len v rozsahu, v akom bol napadnutý odvolaním a teda v odvolaním
nenapadnutej časti nadobudol právoplatnosť. Preto súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť o neplatnosti
celej Zmluvy, pretože žaloba o určenie neplatnosti Zmluvy v časti úrokovej sadzby úveru bola zamietnutá
a výrok o tom je právoplatný. Ďalej vyčítal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie založil na
dôvodoch, ktoré skôr neuviedol, a ktorými nepriaznivejšie hodnotí skutkový stav oproti tomu, čo uvádzal
v predchádzajúcom rozsudku. Po procesnej stránke napadnutým rozsudkom porušil čl. 16 ods. 3 CSP.
Mal zato, že údaj o RPMN sa medzi stranami nedojednáva, a preto nemôže byť dôvodom na to, aby
sa dalo hovoriť o návrhu, jeho odmietnutí či protinávrhu. Žiadosť o poskytnutie úveru žiadny návrh
RPMN neobsahovala, len údaj o predpokladanej RPMN. Vyčítal prvoinštančnému súdu, ktorý neuviedol
či zákonná úprava dohodu o RPMN pozná a predpokladá, pretože Zákon o spotrebiteľských úveroch
sankcionuje nesprávne uvedenú RPMN bezúročnosťou úveru a nevychádza z toho, že ide o dohodnutý
udaj.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 379, § 380 a §381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a to napriek tomu, že prvoinštančný súd nepoužil
príslušné a správne zákonné ustanovenia podľa, ktorých bolo potrebne predmetnú vec právne posúdiť,
no napriek tomu predmetnú vec skutkovo správne posúdil.

11. Žalobca vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP zotrval na argumentácii, že nedošlo
k uzavretiu platnej Zmluvy z dôvodu, že nedošlo k akceptácii protinávrhu žalovaného zo strany žalobcu.

12. Žalovaný vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k použitiu citovaných zákonných
ustanovení vo výzve poukázal na nález IV. ÚS SR 5/2014 podľa, ktorého prílišný formalizmus a
prehnané nároky na formuláciu Zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, pretože
zasahujú do zmluvnej slobody občana. Pri výklade zmlúv je podstatná priorita ich výkladu vedúca k
k platnosti Zmluvy, pred výkladom vedúcim k jej neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady.
Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Namietal, že všeobecné súdy preferujú výklad
vedúci k neplatnosti Zmluvy. Pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov majú súdy zohľadniť zmysel
a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe
jeho neplatnosti, pričom nie je rozumný dôvod posudzovať prejavy vôle z hľadiska vzniku právnych
úkonov podľa odlišných kritérií. Prehnané nároky na formuláciu Zmluvy nemôžu mať priestor ani pri
posudzovaní prejavov vôle urobených účastníkmi so vznikom právnych úkonov a v prípade nejasností
je potrebné uprednostniť výklad, vedúci k zachovaniu sledovaných účinkov a ak prejavy do právneho
úkonu nevyústili, mal by byť krajinným spôsobom posúdenia, ktorý je potrebné presvedčivo odôvodniť.
Mal za to, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobca po vyplnení údajov o úvere v bode 5. podpísal
Zmluvu, do ktorej v bode 6. boli doplnené údaje a v takejto podobe prijatie Zmluvy došlo žalobcovi.
Konštatoval, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú sám pripravil a to aj v bode 5., pričom žalobca je v



pozícii navrhovateľa právneho úkonu len preto, že on si vymienil v rámci rokovaní o uzavretí Zmluvy ešte
posúdenie schopnosti žalobcu úver splácať a preto ju podpísať v poradí ako druhý. Uvedená disproporcia
preto nebola zmenou zmluvných podmienok oproti návrhu Zmluvy, pričom podľa zákona údaj o RPMN
nie je výsledkom dohody strán.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca spísal dňa 11. 06. 2012 Zmluvu označenú ako ,,Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru, pričom urobil návrh Zmluvy uvedený v bode 5, žalovaný urobil
výhrady dňa 12. 06. 2012 v podobe bodu 6. predmetnej žiadosti ohľadne výšky RPMN. V danom prípade
malo ísť o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“, resp. „zák. č. 129/2010 Z. z.“).

14. Odvolací súd uvádza, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný podľa § 137 písm. d)
v spojení s § 470 CSP. Žaloba je spôsobilý nástroj právnej ochrany porušených resp. ohrozených práv
žalobcu, ktorý podal žalobu o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere)
z dôvodu jej neplatného uzavretia. Naliehavý právny záujem žalobcu vychádza z osobitného zákona, a
preto sa odvolací súd zaoberal vecnou stránkou žaloby o neplatnosť právneho úkonu.

15. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných
prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak
možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah
zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, pretože by takéto dojednania boli neplatné. Spravidla stačí k uzavretiu zmluvy konsenz oboch
účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však
v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý
reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.

17. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám
a prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku Zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny
úkon prijatia návrhu Zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený,
že súhlasí s návrhom Zmluvy bez výhrad dodatkov, obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je
účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom)
dôjde navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že Zmluva bola uzavretá. Z
uvedeného vyplýva, aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí byť urobený osobou,
ktorej bol určený (oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/
nesmie obsahovať žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a
musí dôjsť navrhovateľovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami
osebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ - d/) nebola splnená,
nemohlo by dôjsť k uzavretiu Zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo
svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za
odmietnutie návrhu, a zároveň by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu Zmluvy by v danom
prípade mohlo dôjsť iba vtedy, ak by žalobca (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal
žalovaný podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola Zmluva uzavretá, musí byť úplná
zhoda oboch strán v otázke jej obsahu.

18. Podľa § 43c ods. 1, 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

19. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu)
v jeho celom rozsahu (obsahu) a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného
vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda strán. Platným prijatím



návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Uvedené bráni tomu, aby zmluva
vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

20. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu,
ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za
nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami,
ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

21. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

22. Podľa § 11 ods.4 zák. č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

23. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským, ktorý musí nevyhnutne podliehať ex offo súdnej kontrole. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii. S
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a na možnosti stanovovať jednostranne zmluvné podmienky cestou formulárových
zmlúv, je pre takéto vzťahy charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

24. Ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov explicitne vymedzujú obligatórne
náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj jeho písomnú formu.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že údaje o požadovanom revolvingovom
úvere (bod 5. žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti). Z bodu
5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy vyplýva, že žalobca dňa 11. 06. 2012 požiadal
o úver vo výške 1.500,- Eur, so splatnosťou úveru (počet/ splatnosť ) 42, s mesačnou splátkou 80,37
Eur, s predpokladanou RPMN vo výške 70,01 % a úrokovou sadzbou vo výške 70,01 %. Žalovaný dňa
12. 06. 2012 schválil výšku úveru ako žiadal žalobca v sume 1.500,- Eur, s výškou RPMN 64,56 % a s
úrokovou sadzbou vo výške 70,01 % (č. l. 8 spisu).

26. Podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo
odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň, aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ možné. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy Zmluvu
podpisoval žalobca, totiž neboli obsahom Zmluvy, preto ich žalobca nemohol písomne akceptovať.

27. Ako bolo uvedené, zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/ Zmluvy smerované žalovaným žalobcovi, predstavovali nový návrh na uzatvorenie Zmluvy a v
konaní žalobca takýto návrh neakceptoval, na ktorú skutočnosť navyše poukazoval v predmetnej žalobe.

28. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre vznik platnej Zmluvy
podľa § 34, § 44 OZ (kontraktačný proces), konkrétne v rámci kontraktačného procesu medzi stranami
nedošlo k akceptácii nového návrhu Zmluvy žalobcom, ktorý obsahoval iné údaje ako pôvodný návrh a
to ohľadne výšky RPMN. Z uvedeného vyplýva, že absentovala vôľa oboch strán na uzavretí predmetnej
Zmluvy podľa bodu 6.

29. Odvolací súd preto konštatuje, že Zmluva v rozpore so zákonom nemá písomnú formu, hoci v zmysle
kogentného ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Nedodržanie zákonom stanovenej formy, ktorá je daná zák. č. 129/2010 Z. z. ako lex
specialis, ale aj OZ ako všeobecnej právnej úpravy pre právne úkony, spôsobuje neplatnosť predmetnej
Zmluvy.



30. Pre absolútnu neplatnosť je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku; nastáva priamo zo
zákona (ex lege); súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo); nie je prípustná konvalidácia alebo
ratihabícia, teda nie je ju možné napraviť, keďže nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje s tým, že
absolútna neplatnosť nie je časovo obmedzená.

31. Pretože prvoinštančný súd posúdil predmetnú Zmluvu ako neplatnú, postupoval v súlade so
Zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj OZ.

32. K odvolacej k námietke žalovaného, že predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol v
zamietajúcej časti právoplatnosť odvolací súd dodáva, že predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie
bol napadnutý odvolaním oboma stranami sporu, pričom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 12 Co/381 /2016 - 64 zo dňa 28. 02. 2018 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Preto je odvolacia námietka žalovaného aj v tejto
časti nedôvodná.

33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože okresný súd
náležite aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).