Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/247/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. októbra 2013, sp. zn. 8Co/247/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4311213028.2 Krajský súd Nitra | 8Co/247/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4311213028.2 | 2013-10-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 220 OSP, § 137 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47ef72d2-058f-49f6-8d8e-abec3f1e71bc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4311213028.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/247/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311213028
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4311213028.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, zastúpená konateľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, proti odporcovi: V.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. 1, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1/ OZ právna
pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpený JUDr. Ladislav Mikluš, advokát
so sídlom Košice, Stará Baštová 2, 2/ Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova
9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334,
o zaplatenie sumy 746,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka v 2. rade na strane
odporu a navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12C/19/2012-167 zo dňa 10. júna
2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o povinnosti navrhovateľa
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhradu trov konania
m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade na strane odporcu a vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade
na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka v 2. rade na prerušenie konania z a m i e t a.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade OZ právna pomoc spotrebiteľom náhradu
trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 59,08 Eur na účet jeho právneho zástupcu a
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 70,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu
a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 93 ods. 2, ods. 3, § 137, § 142 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 149 ods. 1, § 160
ods. 1, § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1,
ods. 2, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
sa návrhom doručeným súdu dňa 16.09.2011 domáhal zaplatenia sumy 746,72 Eur s príslušenstvom.
Konanie bolo meritórne ukončené uznesením súdu prvého stupňa č.k. 12C/19/2012-125 zo dňa
04.07.2012, ktorým súd zrušil platobný rozkaz č.k. 12C/19/2012-41 a zastavil konanie. Zároveň rozhodol
o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
uznesenia. Uznesením č.k. 12C/19/2012-129 zo dňa 06.09.2012 súd zaviazal navrhovateľa povinnosťou
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom náhradu trov
konania vo výške 118,16 Eur a Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania vo výške 141,79



Eur na účet ich právnych zástupcov. Na základe odvolania navrhovateľa v časti priznania náhrady trov
konania vedľajším účastníkom, Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesenie v tejto časti podľa §
221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že súd sa v
novom rozhodnutí vysporiada s účelnosťou uplatnených trov vedľajších účastníkov na strane odporcu
spočívajúcou v trovách právneho zastúpenia. Súd pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania mal za
to, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania tým, že podal návrh na začatie konania a nešlo o späťvzatie
návrhu pre správanie sa odporcu a preto podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP mu vyplýva povinnosť uhradiť
odporcovi ako aj vedľajším účastníkom trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie práva
v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani
mu žiadne nevznikli. Súd podrobil priznanie trov konania vedľajším účastníkom skúmaniu z hľadiska
ich účelnosti podľa § 142 OSP. Právny zástupca vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom
si uplatnil a vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 118,16
Eur bez DPH. Právny zástupca vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenia OSA si vyúčtoval
trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 165,70 Eur. Súd prvého
stupňa v odôvodnení špecifikoval jednotlivé úkony právnej služby uplatnené vedľajšími účastníkmi. Súd
nepriznal vedľajším účastníkom náhradu trov právneho zastúpenia za úkon označený ako prevzatie
vrátane prvej porady s klientom, ktorý je úkonom, ktorým obaja vedľajší účastníci oznámili súdu vstup
do konania v prípade vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenia OSA aj vznesenie námietky
premlčania. Tento úkon právnej služby je identickým podaním doručeným súdu do mnohých konaní,
pričom sú menené len údaje potrebné na identifikáciu odporcu a spisová značka konania. Súd zastal
názor, že za situácie kedy odporca nemal vedomosť o podaní žalobného návrhu a ani vedľajší účastníci
nemali vedomosť o predmete sporu, nemohlo z ich strany dôjsť k individuálnemu prevzatiu právneho
zastúpenia a k riadnej príprave zastúpenia. Rovnako nemohlo dôjsť ani k prvej porade s odporcom,
keďže tento nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní. Súd pri výpočte náhrady trov konania
vychádzal z tarifnej hodnoty pre výpočet tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby zo sumy 746,72 Eur
v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie vedľajší účastník v 2. rade na strane odporcu
a to v časti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada trov konania v sume 70,90 Eur, z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nepriznanie úkonu právnej služby prevzatie veci
vrátane prvej porady s klientom. Konštatoval, že právny zástupca vedľajšieho účastníka právnu vec
riadne prevzal a s vedľajším účastníkom na prvej porade prerokoval postup v konaní. Vedľajší účastník
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol kvalifikovanú námietku premlčania následne
po preštudovaní návrhu na začatie konania a jeho príloh, pričom vyjadrenie vedľajšieho účastníka
obsahovalo aj presvedčivú argumentáciu, prečo je potrebné premlčanie posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Napadnutú časť rozhodnutia súdu považoval za svojvoľnú a nepodloženú
o žiaden skutkový či právny základ. Odôvodnenie napadnutej časti rozhodnutia je vnútorne rozporné
a vymykajúce sa drvivej väčšine súdnych rozhodnutí s identickým, prípadne obdobným skutkovým
základom. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov. Ako na
uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 22.11.2011 č.k. IV. ÚS 499/2011-25. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 165,70 Eur na
účet jeho právneho zástupcu. Zároveň žiadal o priznanie trov odvolacieho konania vo výške 46,22 Eur
s DPH za jeden úkon právnej služby (30,71 Eur + 20 % DPH) v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) AT vrátane
režijného paušálu (7,81 Eur + 20 % DPH).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie aj navrhovateľ. Podľa názoru navrhovateľa,
vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu
spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 ako aj v
rozhodnutí 3Cob/259/2011. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do
konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich
sa na predmet sporu. Rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn.



6Co/141/2012. Mal za to, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom
vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí
sp. zn. 17Co/91/2012. Namietal, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva. Zdôraznil, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.
2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti
s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný názor vyslovil Ústavný
súd SR v náleze II. ÚS 78/03. Ďalej uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje. Podobný
právny názor zastal aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13Co/40/2012. Ďalej dôvodil, že
ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na
ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby
pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Namietal výšku trov právneho zastúpenia,
nakoľko súd priznal vedľajšiemu účastníkovi odmenu, pri výpočte ktorej vedľajší účastník vychádzal
z tarifnej hodnoty, ktorá predstavovala súčet istiny a kapitalizovanej sumy. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si
navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur s DPH, ktoré pozostávajú
z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu
vo výške 9,37 Eur s DPH.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril aj navrhovateľ poukazujúci na neúčelnosť trov odvolateľa.

K odvolaniu navrhovateľa podal vyjadrenie vedľajší účastník v 2. rade na strane odporcu, v ktorom
uviedol, že vstúpil do konania oznámením, pričom vzniesol námietku premlčania obsahujúcu relevantnú
právnu argumentáciu, ktorá mala preukázateľne za následok späťvzatie návrhu na začatie konanie.
Zdôraznil, že bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho
účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a
pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešný mnohí ďalší
spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských
zmlúv, ktoré naviac obsahovali neprijateľné podmienky. Teda mal za to, že v predmetnom konaní
neexistuje dôvod na nepriznanie vedľajšiemu účastníkovi práva na náhradu trov. Uviedol, že vedľajší
účastník v konaní vystupoval na podporu odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ predmetný návrh.
Odporca bol vďaka vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka v celom rozsahu
úspešný. Mal za to, že súd v tomto prípade o trovách konania správne rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 OSP. Argument, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných
právnych veciach, by účastníkom konania nemala prináležať v prípade plného úspechu v konaní náhrada
trov konania je do istej miery absurdná. Advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej
stránky upravuje každé svoje podanie podobne a keď na podobnú situáciu používa podobnú právnu
argumentáciu. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho, okrem iného aj tzv. “princíp rovnosti zbraní“. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na početné rozhodnutia krajských súdov ako aj na rozsudok Súdneho
dvora zo dňa 22.12.2010, vo veci C - 279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft
GmbH proti Spolkovej republike Nemecko. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 MCdo 17/2009 a rozhodnutie sp. zn. 3 MCdo 5/2006 uviedol, že neexistuje dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 150 OSP. Aplikácia tohto ustanovenia by bola na mieste vtedy, ak by bol v konaní
úspešný navrhovateľ a odporca ako spotrebiteľ by vzhľadom na svoje majetkové, či sociálne pomery
nebol zaviazaný súdom na náhradu trov konania. Konštatoval, že nahradenie trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi je nanajvýš spravodlivé, nakoľko mu jednak s bránením práv spotrebiteľov
vznikli reálne náklady a jednak ako prevenciu pred konaním navrhovateľa, ktorý zneužíva nízke právne
vedomie spotrebiteľov (vrátane odporcu) tým, že skupuje premlčané pohľadávky a tie následne žaluje
spoliehajúc sa, že odporcovia (spotrebitelia) nevedia o možnosti vznesenia námietky premlčania a
právne služby advokáta si nemôžu dovoliť. Záverom uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s
názorom navrhovateľa, vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm.
c) OSP konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve
spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady



trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa
a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o
predbežnej otázke. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 30,87 Eur s DPH za
jeden úkon právnej služby v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vrátane režijného
paušálu (9,37 Eur s DPH).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmeniť.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa odvolacieho súdu síce nie je vylúčené právne zastúpenie vedľajšieho účastníka - združenia
na ochranu spotrebiteľov, avšak trovy tohto zastúpenia treba v každom konaní posudzovať z
hľadiska účelnosti ich vynaloženia, nakoľko účastníkovi (i vedľajšiemu) konania patrí (len) náhrada
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 OSP). Pokiaľ mal
vedľajší účastník na strane odporcu poznatky zo svojej činnosti o premlčaní nárokov uplatňovaných
navrhovateľom (a o tom, že po vznesení námietky premlčania berie návrhy späť), resp. pri vstupovaní
do konania (bez kontaktovania odporcu) nemal o veci žiadne informácie (návrh žiadal doručiť po vstupe
do konania), nemožno v prípade jeho právneho zastúpenia vzhliadnuť účelnosť tohto zastúpenia, keď
námietku premlčania mohol vzniesť aj sám (ak mal poznatok o premlčaní uplatňovaného nároku) alebo
(ak takýto poznatok a informácie o konkrétnej veci nemal a teda otázku potrebnosti - nevyhnutnosti
svojho právneho zastúpenia ešte posúdiť nevedel) mal posúdiť svoje zastúpenie až podľa znalosti
konkrétnej veci a prípadnej neschopnosti kvalifikovaného konania prostredníctvom svojich zástupcov
(členov, zamestnancov). Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd nevzhliadol trovy oboch
vedľajších účastníkov spojené s ich právnym zastúpením v konaní za účelne vynaložené. Združenie na
ochranu práv spotrebiteľov by malo svoju činnosť, pre ktorú vzniklo, vykonávať primárne prostredníctvom
svojich zástupcov (členov, zamestnancov) a teda jeho "činnosť" by nemala spočívať len v tom, že udelí
všeobecné plnomocenstvo advokátovi (advokátskej spoločnosti), ktorý (á) za "prísudok" bude suplovať
činnosti prináležiace združeniu.

Podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdny dvor má právomoc vydať predbežný
nález o otázkach, ktoré sa týkajú :

a/ výkladu tejto zmluvy,

b/ platnosti a výkladu aktov orgánov Spoločenstva a ECB,

c/ výkladu štatútov orgánov zriadených aktom Rady, ak to tak tieto štatúty stanovia. Ak je takáto
otázka predložená niektorému súdu členského štátu a tento súd usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je
nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia, môže požiadať Súdny dvor, aby o nej vydal nález.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi,
že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby
o nej rozhodol.



Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu
nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť
sa na Súdny dvor.

Odvolací súd preskúmal návrh vedľajšieho účastníka v 2. rade na iniciovanie konania o prejudiciálnej
otázke na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev, ako aj konanie pred súdom prvého stupňa, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný. Odvolací súd v zmysle čl. 234
ods.3 Zmluvy o založení ES posudzoval, či je vnútroštátnym súdnym orgánom, proti rozhodnutiu ktorého
nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. Vychádzal z judikatúry Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev, podľa ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré môže byť zmenené
Najvyšším súdom, nie je rozhodnutím súdu členského štátu, proti ktorému nie je prípustný opravný
prostriedok tak, ako to má na mysli čl. 234 citovanej zmluvy, teda súdom, ktorého rozhodnutie už nemôže
byť napadnuté opravným prostriedkom, ktorým je vo všeobecnosti Najvyšší súd. Potom odvolací súd nie
je povinný iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke na Súdnom dvore ES. Túto povinnosť má v zmysle
čl. 234 citovanej zmluvy, judikatúry Súdneho dvora ES a nášho právneho poriadku len Najvyšší súd
(Lyckeskog, C-99/00, Warbecq C -555/03). S poukazom na vyššie uvedené potom predmetný návrh
vedľajšieho účastníka zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 v spojení
s § 150 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi v tomto konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania
s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Navyše odvolací súd dodáva, že bol
to práve navrhovateľ, ktorý zavinil, že konanie vo veci sa muselo zastaviť, tým že zobral svoj návrh
späť v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania, a preto by priznanie náhrady trov odvolacieho
konania navrhovateľovi aj z tohto dôvodu odporovalo dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.