Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/200/2012 z 30. 7. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. júla 2012, sp. zn. 17Co/200/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811202021.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/200/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811202021.1 | 2012-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b349e48-0adf-4447-a6b7-c5a9a8c87255 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811202021.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/200/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811202021
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811202021.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky O. P., nar. XX.XX.XXXX, t.č.
bytom V. V., U. č. XX, právne zastúpená U.. B. F., R. so sídlom v V. V., F. č. XX proti odporcom 1/ Y.
A. P., bytom F. O. X., S. č. XX, 2/ G. P., bytom K. O. V.., L. č. X, X. P.., V. I.. XX, o určenie výživného,
eventuálne o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 23. decembra 2011, č.k. 7C/21/2011-385 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa odporcu 1/, p o t v r d
z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/, 2/ platiť výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Prievidza, č.k. 6P/11/2010-26 zo dňa 05.08.2010 sumou 30 % životného minima k
rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 14.02.2011 do 31.08.2011.
Tým dochádza k zmene výrokovej časti citovaného rozsudku v časti o mieste plnenia a o dobe splatnosti.
V prevyšujúcej časti návrh o určenie výživného zamietol. Zároveň súd prvého stupňa zmenil rozsudok
Okresného súdu Prievidza, č.k. 6P/11/2010-26 zo dňa 05.08.2010 tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu
1/ s účinnosťou od 01.10.2011 zvýšil zo sumy 26,- eur na 75,- eur, ktoré výživné je povinný platiť mesačne
vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Na zaplatenie zameškaného
výživného za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2011 vo výške 147,- eur súd povolil odporcovi 1/ splátky
po 20,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke spolu s bežným výživným počnúc marcom
2012 pod stratou výhody splátok v prípade vynechania jednej splátky. Zároveň zmenil citovaný rozsudok
tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyni 2/ zo sumy 26,- eur na 75,- eur, ktoré výživné je povinná
platiť mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Na zaplatenie zameškaného
výživného za čas od 01.09.2011 do 30.11.2011 vo výške 147,- eur, súd povolil odporkyni 2/ splátky
po 20,- eur mesačne, ktoré je povinná poukazovať navrhovateľke spolu s bežným výživným počnúc
marcom 2012 pod stratou výhody splátok v prípade vynechania jednej splátky. V prevyšujúcej časti
návrh na zvýšenie výživného zamietol. Účastníci konania nie sú povinní zaplatiť trovy konania štátu a
navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1,
§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, kedy z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy
bolo o vyživovacej povinnosti odporcov 1/, 2/ rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo
dňa 05.08.2010, na základe ktorého bola navrhovateľka ako maloleté dieťa zverená do pestúnskej



starostlivosti M. F. s tým, že odporcovia 1/, 2/ boli zaviazaní platiť na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny P. výživné. Dňa XX.XX.XXXX dosiahla navrhovateľka vek plnoletosti, v dôsledku ktorej
skutočnosti zanikla pestúnska starostlivosť v náväznosti na § 52a Zákona o rodine. V čase zániku
pestúnskej starostlivosti, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX sa navrhovateľka štúdiom na Strednej odbornej škole
D. R. F. P. pripravovala na svoje budúce zamestnanie, preto nenadobudla schopnosť sama sa živiť a
vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvala. Na základe jej žiadosti jej riaditeľ školy od 18.04.2011 prerušil
štúdium s tým, že v školskom roku 2011/2012 bola rozhodnutím riaditeľa školy prijatá na štúdium na
Strednú odbornú školu V. V. do Y. ročníka. Od 18.04.2011 do 31.08.2011 ešte nezískala vzdelanie podľa
zákona 245/2008 Z.z., pretože štúdium mala prerušené. Preto súd posudzoval schopnosť dieťaťa sa
samostatne živiť a pri posudzovaní súvislosti dospel súd k záveru, že v tomto časovom období nedošlo
k výraznej zmene okolností, ktoré by boli predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Predmetom konania nebol nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti. Odporcovia v pôvodnom
rozhodnutí boli zaviazaní platiť výživné každý po 30 % zo sumy životného minima. Podmienky pre trvanie
tejto minimálnej vyživovacej povinnosti boli splnené pre obdobie od 18.04.2011 do 31.08.2011, ale aj od
podania návrhu, teda od 14.02.2011 do 17.04.2011, avšak s tou zmenou, že odporcovia 1/, 2/ sú povinní
platiť toto výživné priamo k rukám navrhovateľky a so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. Navrhovateľka
mala v apríli až júni 2011 ojedinelý príjem, zároveň užívala byt v V. V., kde si zmluvné strany nájomné
nedohodli a jej príjem v tomto období predstavoval zhruba 204,- eur + minimálne výživné od odporcov
1/, 2/, z týchto finančných prostriedkov bude navrhovateľka schopná hradiť svoje odôvodnené potreby a
preto súd návrh o zvýšenie výživného za čas od 14.02.2011 do 31.08.2011 zamietol. Súd len rozhodol o
zmene platobného miesta, to znamená, že odporcovia 1/, 2/ budú výživné platiť k rukám navrhovateľky.
Keďže z vyjadrenia úradu práce vyplýva, že po 01.02.2011 odporca 1/ naďalej poukazoval minimálne
výživné na ich účet a suma 223,48 eur, ktorú titulom minimálneho výživného zaplatil, mu bude vrátená
k jeho rukám, odporkyňa 2/ žiadne plnenie neposkytla. Súd o zameškanom výživnom nerozhodol z
dôvodu, že zmenil rozsudok tak, že výživné vo výške 30 % zo životného minima sú odporcovia 1/, 2/
povinní platiť každý z nich k rukám navrhovateľky, teda exekučným titulom zostáva stále rozsudok v
sume 30 % zo životného minima. S účinnosťou od 01.09.2011 došlo na strane navrhovateľky k podstatnej
zmene pomerov, kedy nebýva naďalej v pestúnskej rodine, pokračuje v absolvovaní vzdelávacieho
procesu a navštevuje druhý ročník Strednej odbornej školy v V. V.. Ubytovanie, stravu si zabezpečuje
sama. Nebolo preukázané, že by po XX.XX.XXXX si navrhovateľka popri štúdiu privyrábala výkonom
príležitostnej práce. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov okolo 60,- eur mesačne.
Poberá rodinný prídavok vo výške 22,- eur a finančne jej pomáhajú so zabezpečením bývania iné
osoby, ktoré však k nej vyživovaciu povinnosť nemajú. U odporcu 1/ súd vychádza z jeho peňažného
denníka a výkazu obratov od januára do septembra 2011, teda za 9 mesiacov, kde dosiahol príjem
4.530,03 eur, čo je v priemere 494,44 eur v hrubom. Do 30.04.2011 mal uzavretú nájomnú zmluvu s
dohodnutým nájomným 540,- eur mesačne, ktoré riadne neplatil. Ďalej uzavrel podnájomnú zmluvu, kde
si zmluvné strany dohodli odplatu za podnájom po 230,- eur mesačne. Odporca okrem navrhovateľky
inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výdavky, ktoré z podnikania má, si musí korigovať tak, aby si plnil svoju
základnú povinnosť rodiča. Dlhy, ktoré má, tiež nemôžu ísť na úkor plnenia vyživovacej povinnosti. S
poukazom na potreby navrhovateľky, ktorá nebýva v domácnosti ani jedného z rodičov, nemá príjmy z
výkonu práce, keďže sa štúdiom pripravuje na budúce zamestnanie, súd s účinnosťou od 01.09.2011
zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ zo sumy 26,- eur na 75,- eur. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ
platí mesačne podnájom odporca 1/ vo výške 230,- eur, za elektriku 10,- eur, za užívanie izby 150,- eur,
inkaso 50,- eur, tak jeho príjmy zo živnosti musia byť vyššie oproti údajom z dokladov, ktoré predložil.
Súd preto považoval za primerané výživné vo výške 75,- eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Odporkyňa 2/ nevykonáva prácu v pracovno-právnom vzťahu. Poskytuje služby, na ktorú
činnosť nemá príslušnými orgánmi oprávnenie. Nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a preto
súd vychádzal zo zásady potencionality príjmov a zvýšil jej vyživovaciu povinnosť zo sumy 26,- eur
na sumu 75,- eur mesačne. Odporkyňa 2/ je vyučená záhradníčka, ktorú prácu vykonávala naposledy
v roku 1990. Súd dospel preto k záveru, že ak by odporkyňa 2/ požiadala o zaradenie do evidencie
uchádzačov, je predpoklad, že by jej bolo ponúknuté miesto pomocnej sily do kuchyne, na ktorom by
bola odmeňovaná sumou zodpovedajúcou minimálnej mzde. Z tohto príjmu by bola schopná pokryť
náklady na svoje odôvodnené potreby a platiť aj zvýšené výživné navrhovateľke. V prevyšujúcej časti
súd návrh o zvýšenie výživného ako neopodstatnený zamietol. Pri zvyšovaní výživného u odporcov 1/,
2/ súd prihliadol na to, že aj navrhovateľka má k dispozícii aj rodinné prídavky, ktoré sú tiež určené na
úhradu jej odôvodnených potrieb. Na zaplatenie zameškaného výživného súd povolil odporcom 1/, 2/
splátky po 20,- eur s účinnosťou od marca 2012. S poukazom na § 18 O.s.p. účastníci nie sú povinní



platiť štátu trovy, ktoré spočívajú v zaplatenej odmene prekladateľa, teda tlmočné. Navrhovateľka si trovy
neuplatnila, preto o ich náhrade súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca 1/ a to proti výrokom, ktorým bol zaviazaný platiť
výživné na navrhovateľku. Uviedol, že jeho celková finančná situácia mu v súčasnosti nedovoľuje
prispievať na navrhovateľku žiadnym výživným. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o zmene a
zvýšení výživného súd porovnáva pomery v čase skoršieho rozhodnutia aj v čase nového rozhodnutia.
Musí však ísť o podstatnú zmenu pomerov. Súd podrobne prihliadal len na zmenu na strane
navrhovateľky, avšak na jeho strane pomery súd neprehodnotil. Celková zlá ekonomická situácia v
krajine spôsobila, že sa dostal do úplnej finančnej neschopnosti. Dôkazom toho sú dlhy na odvodoch
voči Sociálnej poisťovni, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, dlh na nájomnom. Súd si preštudoval
peňažné denníky, v prípade, keby jeho výdavky prevyšovali príjmy častokrát musel to riešiť tým, že mu
finančne vypomáhali priatelia a známi. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu sa musel vzdať aj motorového
vozidla, pretože jeho technický stav si vyžadoval opravu, na ktorú nemal finančné prostriedky. Súd mal
tiež prihliadať aj na správanie a konanie samotnej navrhovateľky v minulosti, ktorá nemala záujem o
štúdium a neplnila si riadne školskú dochádzku. Návrh podávala navrhovateľka účelovo, pretože mala
za to, že štúdium na súčasnej škole neukončí a opäť dôjde k jej vylúčeniu. Žiadal preto, aby v konečnom
dôsledku návrh na zvýšenie výživného v plnom rozsahu bol zamietnutý.

Navrhovateľka podala k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadala rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd v rámci vykonaného dokazovania
správne posúdil potreby navrhovateľky, schopnosti a možnosti a majetkové pomery na strane odporcu 1/.
Hodnotenie osoby navrhovateľky osobou, ktorá za posledných 19 rokov o ňu neprejavila žiaden záujem
považuje v tomto prípade za absurdné, ba pohŕdania hodné, pretože navrhovateľka mala príležitosť
prvýkrát spoznať svojich rodičov až na pojednávaní v tomto konaní, kde bola konfrontovaná K. ich
nezáujmom o jej osobu a potrebu prežiť. Samotné konanie o výživnom trvá viac ako 15 mesiacov, počas
ktorých je navrhovateľka odkázaná na ich pomoc a to tretích osôb, ktoré nemajú voči nej vyživovaciu
povinnosť. V prípade, ak má odporca 1/ záujem o informácie týkajúce sa jeho dcéry, má možnosť
informovať sa o jej pokračovaní X. na F. D. X. F. O. X. H. X v V. V., kde práve ukončuje druhý ročník
u triednej učiteľky.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v časti, v ktorej bol odporca 1/ zaviazaný platiť výživné je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa §
219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje
na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a
v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne porovnal pomery na strane navrhovateľky ako aj
oboch jej rodičov v čase od poslednej úpravy o výživnom. Správne zmenil platobné miesto, kde má byť
poukazované výživné s poukazom na dosiahnutie veku plnoletosti na strane navrhovateľky. Odporca
1/ si musí byť vedomý tej skutočnosti, že ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine hovorí o tom, že každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V tomto prípade, bez ohľadu ne jeho príjem, je povinný
teda odporca 1/ platiť výživné na navrhovateľku do doby kým nie je schopná samostatne sa živiť, čo
je prejednávaný prípad.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil osobné, majetkové pomery na strane navrhovateľky v čase, kedy
mala štúdium prerušené a čiastočne si privyrábala, ako aj v ďalšom období, kedy opakovane začala
pokračovať v štúdiu na strednej škole.



Neobstojí tiež námietka zo strany odporcu 1/ v tom smere, že súd sa nezaoberal pomermi na jeho
strane. Súd prvého stupňa dôkladne preskúmal jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. Zaoberal
sa jeho príjmami, výdavkami na základe peňažných denníkov a potom následne správne uzatvoril, že je v
schopnostiach a možnostiach platiť výživné zo strany odporcu 1/ v prospech navrhovateľky v čiastke 75,-
eur mesačne za obdobie od 01.09.2011, to znamená od doby, kedy už navrhovateľka nemala možnosť
si privyrábať popri štúdiu a je odkázaná výživou len sama na seba. Pokiaľ odporca 1/ nedosahuje v
podnikaní príjmy, ktoré by zodpovedali aspoň minimálnej mzde, má možnosť ukončiť živnosť, zaevidovať
sa na úrade práce a požiadať štát o dávky v hmotnej núdzi. Pokiaľ však tento v živnosti naďalej pokračuje,
možno z tejto skutočnosti dovodiť, že má príjem, ktorý mu umožňuje platiť výživné, tak ako ho stanovil
súd prvého stupňa, to znamená po 75,- eur mesačne a do doby, kým navrhovateľka neukončí štúdium
na strednej škole, teda nebude schopná sa samostatne živiť.

Pokiaľ by odporca 1/ zistil, že navrhovateľka ukončila štúdium, prípadne opustila bezdôvodne štúdium
na strednej škole, má možnosť požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Za čas,
kým však navrhovateľka riadne študuje, je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v takej výške
ako ju správne stanovil súd prvého stupňa, pretože jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke má
prednosť pred akýmikoľvek výdavkami, ktoré odporca 1/ má.

Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri stanovení nedoplatku na zročnom
výživnom, ako aj náhrade trov konania štátu a trov konania pred súdom prvého stupňa. Preto aj v tejto
časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.

V časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni 2/ odvolanie podané nebolo, a preto v
tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní ich náhrada trov priznaná nebola, nakoľko
navrhovateľka si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej trovy odvolacieho
konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .