Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/130/2013 z 25. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. februára 2014, sp. zn. 7S/130/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013200816.3 Krajský súd Košice | 7S/130/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013200816.3 | 2014-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d8a8a96-135d-4b08-b4a3-4264800f1346 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013200816.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/130/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200816
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200816.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu
JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu Centrum ekologických
informácií, Suché mýto 19, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., Búdková 9,
Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, proti žalovanému starosta obce
Chorváty, Chorváty č. 57, zast. advokátom Mgr. Štefanom Jakabom, Žižkova 6, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. z r u š u j e fiktívne rozhodnutie starostu obce Chorváty
doručené žalobcovi dňa 07.05.2013 ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu obce Chorváty
doručené žalobcovi dňa 08.04.2013 a v r a c i a vec starostovi obce Chorváty na ďalšie konanie.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29. mája 2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
29.05.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Obecného úradu obce Chorváty doručeného žalobcovi
08.04.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie:

- údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a 21.12.2012, rozloha obce, počet a zoznam území chránených
Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA
2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné chránené územia - Special Protection
Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation).

Odvolaním zo dňa 17.04.2013 podaným elektronicky so zaručený elektronickým podpisom dňa
20.04.2013 sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.)
vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých
sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až
§ 12 zákona č. 211/2000 Z.z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou
disponuje.



Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo
doručené dňa 07.05.2013 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade s
§ 22 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má obec Chorváty ako povinná
osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky a žiadosť bola podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa
doručenia žiadosti, t.j. do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie
o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods.3 zákona č. 211/2000
Z.z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa
08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalovaným
ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto má žalovaný podľa
§ 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia
sa považuje deň 07.05.2013.

Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č. 211/2000
Z.z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované informácie
nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., teda do okruhu informácií, ku ktorým
možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám
požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by
obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi oboznámiť
sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3, resp. § 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. Takéto rozhodnutie v
celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho údu SR sp.zn.
3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2013 podľa obsahu navrhol žalobu zamietnuť.

Žalovaný pokladá žalobu žalobcu za účelovú, ktorej cieľom je šikanóznym spôsobom (uplatňovaním
práva) dospieť k finančnému prospechu v podobe priznaných trov súdneho konania. Cieľom žalobcu
nikdy nebolo získať ním požadované informácie pre potreby činnosti svojho združenia. Zakladateľom
žalobcu je právny zástupca, ktorý v súčasnosti žalobcu zastupuje. Osoba právneho zástupcu žalobcu
(čo je de facto aj žalobca) formou účelového založenia občianskeho združenia a následne cieleného
hromadného dopytu na niekoľko tisíc obcí Slovenska sledovala sleduje len možnosť vlastného
obohatenia sa. Obce, nie z vlastnej viny, ale vzhľadom na finančné možnosti nie sú vybavené príslušným
softvérovým vybavením spôsobilým na spracovanie a prečítanie podaní zaslaných formou zaručeného
elektronického podpisu.

Žalovaný je obec s počtom obyvateľov 108. Pri tak nízkom počte obyvateľov má neustále existenčné
problémy, ktoré súvisia s udržateľnosťou vlastných prevádzkových nákladov. Žalobca vedomý si tejto
situácie svojou žiadosťou o sprístupnenie informácie cielene sledoval zneužitie tohto stavu (žalovaný
nie je jediným na Slovensku, ktorý si bohužiaľ nemôže finančne dovoliť kúpu a prevádzkovanie
zaručeného elektronického podpisu).

Žalovaný je toho názoru, že aj keď súd dospeje k záveru, že nepostupoval v súlade so zákonom, uvedená
skutočnosť bola daná objektívnymi možnosťami žalovaného, ktoré vyplývajú z jeho finančnej situácie.
Zároveň žalovaný je toho názoru, že prípadné priznanie trov konania právnemu zástupcovi žalobcu (čo
je de facto žalobca samotný) by bolo v rozpore s dobrými mravmi a je šikanóznym uplatňovaním práva.



Žalovaný je toho názoru, že vzhľadom na cieľ, ktorý žalobca svojim podaním sleduje (t.j. podstatou sporu
nie je rozhodnutie vo veci samej pre žalobcu, ale pozitívne rozhodnutie o trovách konania) sú naplnené
dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať
žalobcovi v celom rozsahu v zmysle § 150 ods.1 O.s.p.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných podmienok
podľa § 250f ods.2 O.s.p., po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a žalobou s
prílohami dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Žalovaný predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa
rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: chorvaty@post.sk dňa 22.03.2013 a odvolanie
zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu (predložil dôkaz o hromadnom zaslaní
elektronických podaní - žiadosť a odvolanie všetkým obciam okresu Košice-okolie). Elektronické
podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa
tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods.1 zákona o
slobode informácií).

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje (§ 3 ods.3 citovaného zákona).

Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8
pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods.1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie
žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa,
že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods.3 zákona o slobode
informácií).

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po
uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods.2,3 citovaného zákona).

Podľa § 22 ods.1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).

Podľa § 47 ods.1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods.2 až 4 tohto
ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods.5 citovaného zákonného ustanovenia.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods.1 zákona o správnom konaní).



Podľa § 14 ods.1 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technickým vykonateľným spôsobom.

Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods.1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo
znenia ustanovenia § 19 ods.2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na
podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto
ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako
druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného
označil obec Chorváty, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obecného úradu)
ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu obce) označuje ako
fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. obce Chorváty.

S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu
obce Chorváty. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho
súdu SR č.k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010:

„Podľa § 250 ods.4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods.4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu
úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Napriek tomu, že toto konanie
je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne
rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium
(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods.2 O.s.p. a súd musí túto
zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby
konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby
žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok
zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods.2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu
vyplýva z takto označeného rozhodnutia.

Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán,
rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený
predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém,
a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3 zákona o slobode informácií“.

Podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri
odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodí z týchto
dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a
účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.

Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, pričom jeho doručenie
žalobca preukázal, a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo
napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Ustanovenie § 19 ods.3
citovaného zákona je potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať



odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený
nedostatok jeho preskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové
a formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu
neobsahuje odôvodnenie ( fiktívne rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe,
ho ani obsahovať nemohlo) je nutné ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok
dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov už z jeho povahy ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011).

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že na žiadosť o sprístupnenie informácií a odvolanie nereagoval
z dôvodu, že nemal k dispozícii programové vybavenie, potrebné na otvorenie elektronického podania
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií,
ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 19 zákona o správnom konaní, odlišne
upravuje formy podaní. Ustanovenie § 19 zákona o správnom konaní rozoznáva písomnú formu, ústnu
do zápisnice za použitia § 22 zákona o správnom konaní alebo formu elektronickými prostriedkami za
súčasného podpisu zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie
umožňuje podanie aj telegraficky alebo telefaxom, pričom ak ide o návrh vo veci je potrebné takéto
podanie doplniť najneskôr do troch dní písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 14 ods.1
zákona o slobode informácií je oproti ustanoveniu § 19 ods.1 zákona o správnom konaní formulované
tak, že nesporne umožňuje využitie väčšieho počtu foriem podaní. Naviac oproti úprave vo všeobecnom
predpise o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne (bez potreby zaznamenania obsahu
žiadosti do zápisnice), faxom (bez potreby následného doplnenia žiadosti písomným originálom žiadosti)
alebo iným bližšie legislatívne nevymedzeným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa názoru súdu
pod pojmom iný technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť aj iné formy, ktorými možno
uskutočniť procesný úkon - podanie žiadosti voči povinnej osobe. Jediným obmedzením týchto ďalších
nešpecifikovaných foriem je iba to, aby boli objektívne technicky vykonateľné, t.j. aby takáto forma
komunikácie bola objektívne technicky realizovateľná. S prihliadnutím na to za technicky vykonateľný
spôsob podania žiadosti je potrebné považovať podanie žiadosti telefonicky, elektronickými nosičmi
(napr. CD nosič) ale aj podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Ustanovenie § 19 ods.1 zákona o správnom konaní ako aj ustanovenie § 14
ods.1 zákona o slobode informácií nepodmieňuje využitie formy podania elektronickými prostriedkami,
ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zriadením elektronickej podateľne ani jej
evidenciu v zozname elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní v zmysle zákona č.
215/2002 Z.z. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré
je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný nedisponoval
elektronickou podateľňou.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané
právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§
250k ods.1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom
požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne
známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického
úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Chorváty, ale aj ďalšie
geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú
k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie
Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej
agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho
dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného
vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa
nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu,
ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do
tohto zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese Košice - okolie, do
ktorého administratívne spadá obec Chorváty. Preto bolo zbytočné žiadať obec Chorváty o poskytnutie



informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území
obce.

Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy
chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany.
NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom
sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv.
smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS
o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v
národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na
webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody
SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva
životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú
lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých
katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho
územia.

Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bol v Zbierke zákonov
uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka
o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru
súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných
právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom
výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším
spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku pasivity žalovaného by nebol nútený uplatňovať
svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia
žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach
celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí
(mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa
snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane (ako to tvrdil v ďalších
obdobných veciach). Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších
údajov, ktoré boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle
Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec.

Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. V konaní však
nebol úspešný, pričom ustanovenie § 250k ods.1 O.s.p. ani neumožňuje žalovanému priznať právo na
náhradu trov konania.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.