Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/97/2016 z 2. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 2. októbra 2016, sp. zn. 8To/97/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7215010435.1 Krajský súd Košice | 8To/97/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7215010435.1 | 2016-10-02 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b29d240a-27f5-460d-ae33-5b9a2b61719d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7215010435.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/97/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010435
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215010435.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obžalovanému K. Q. pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/35/2015 zo dňa 19. 4. 2016 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 3. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného K.
Q. spod obžaloby okresného prokurátora pre prečin ublíženia na zdrví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 13.8.2013 v čase o 07.55 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Tatra 815, EČV: D. XXXBV
s návesom EČV: D. XXXYD spoločnosti Q. I., prevážajúce drevo v Košiciach, na ceste tretej triedy
č. III/050187 smerom zo Šace do Hanisky, kde na priamom úseku cesty mimo obce, v trojramennej
križovatke s vedľajšou (účelovou) cestou vedúcou k skládke dreva, ktorá nie je na hlavnej ceste
označená dopravnými značkami vybočil z priameho smeru jazdy vľavo na uvedenú účelovú komunikáciu
v čase, keď sa v jeho bezprostrednej blízkosti za ním už v ľavej polovici vozovky nachádzalo osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Felícia EČV: KS XXXCC, ktorého vodič J. I. už nemohol zabrániť vzniku
kolízie zmenou smeru a rýchlosti vozidla, následkom čoho narazil s vozidlom do zadnej časti ťahača
nákladného vozidla vodiča Q., pričom pri uvedenej dopravnej nehode spolujazdkyňa z vozidla Škoda
Felícia utrpela ťažký úraz a to zlomeninu oboch kostí pravého predlaktia s posunutím úlomkov,
pomliaždenie pravého ramena ťažšieho stupňa a pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa s dobou
liečenia 10 až 12 týždňov,

- keďže skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť J. N., O.. I.., P., Š. X, XXX
XX D. X, X.: XX XXX XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré podrobne písomne zdôvodnil.

V písomnom odôvodnení podaného odvolania prokurátor bol názoru, že obžalovaný K. Q. sa dopustil
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 , ods. 2 písm. a) Tr. zák. tak po objektívnej, ako aj
subjektívnej stránke.

V podanom odvolaní prokurátor podrobne poukázal na výpoveď obžalovaného, ktorý vyhlásil, že je
nevinný a podrobne v ďalšom rozobral výpoveď obžalovaného, ktorý ako v prípravnom konaní, tak



aj na hlavnom pojednávaní zhodne tvrdil, že asi 150 metrov pred odbočením na vedľajšiu cestu
znížil rýchlosť na 20 km/h a zároveň zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy doľava. Podľa názoru
obžalovaného dopravnú nehodu spôsobil vodič Škody Felície, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť
dopravnej situácii , keď znížil rýchlosť návesu a ťahača na 20 km/ h za účelom odbočenia vľavo a v tejto
situácii ho vodič Felície chcel predbehnúť.

Prokurátor ďalej poukázal na výpovede poškodeného J. I. O. K.. C. I., ktorí podľa názoru prokurátora
usvedčovali obžalovaného v tom smere, že obžalovaný ako vodič nákladného motorového vozidla
nemal zapnutú smerovku, ktorou by dal najavo, že chce odbočiť.

Z výpovede poškodených ďalej vyplýva, že poškodená K.. C. I. utrpela pri dopravnej nehode ťažkú ujmu
na zdraví.

Prokurátor ďalej podrobne rozobral znalecké dokazovanie z odboru dopravy a poukázal na to, že podľa
technicky prijateľného priebehu nehodového deja je možné predpokladať, že obžalovaný by za daných
okolností mohol zabrániť zrážke bez zmeny smeru pohybu svojho vozidla, jeho včasným zastavením
v prípade, ak by v čase začiatku nehodového deja brzdil súpravy brzdným spomalením až do jej
zastavenia. Toto mal možnosť vykonať za predpokladu, žeby vedel, že za súpravou sa pohybuje vozidlo
Felícia. Ďalej poukázal, že obžalovaný mal možnosť zabrániť zrážke aj tak, ak by vyhodnotil situáciu, že
so súpravou sa nachádza v križovatke , kedy mal možnosť zaradiť sa s predstihom k stredovej čiare a
následne vykonať odbočovací manéver. Je možné predpokladať, že v tomto prípade by vodič vozidla
Felícia včas rozpoznal skutočnosť, že súprava bude odbočovať vľavo z jej pohybu a polohy a žeby túto
obišiel z jej pravej strany.

Prokurátor zastával názor, že vodič K. Q. nedal pri odbočovaní doľava znamenie o zmene smeru jazdy
v čase , keď ho obiehal vodič J. I., následkom čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k ťažkej
ujme na zdraví. Prokurátor tak výsluchy svedkov J. I. O. K.. C. I. považoval za vierohodné.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, na ktorý poukázal prokurátor vyplýva, že poškodená K..
C. I. utrpela pri dopravnej nehode dňa 13.8.2013 ťažkú ujmu na zdraví s dobou liečenia 10 - 12 týždňov.

Po zhodnotení týchto skutočností prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu
Košice II a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na nové prejednanie a rozhodnutie.

K takto podanému odvolaniu prokurátora sa písomnou formou vyjadril obžalovaný na čl. 303 -308.

Krajský súd pre rozsiahlosť podaného vyjadrenia zo strany obžalovaného poukazuje na podstatné
okolnosti, o ktorých sa obžalovaný v písomnom vyjadrení vyjadroval.

Podľa názoru obhajoby a obžalovaného k nehode došlo tým, že vodič vozidla Felícia nevenoval
dostatočnú pozornosť dopravnej situácii a tomu, že obžalovaný postupne znížil rýchlosť návesu a
ťahača s návesom až na 20 km/h a že mal v úmysle vykonať odbočovací manéver doľava a v tejto
situácii ho vodič vozidla Felícia chcel obiehať. Podrobne rozobral techniku jazdy obžalovaného, ktorá
bola preukázaná technickým rozborom znalca z odboru dopravy a k tomu poukázal aj na vyjadrenie
poškodeného I., ktorý bezprostredne po nehode sám sa vyjadril: „asi som nedával pozor, nevšimol
som si“. Tejto skutočnosti zodpovedá aj vyjadrenie vodiča I., ktorý na hlavnom pojednávaní vrámci
kontradiktórneho konania vypovedal, že si nevšimol, či nákladné motorové vozidlo brzdí, keďže ho
obiehal a svoju pozornosť venoval tomu, či ide niečo oproti.

V písomnom vyjadrení obžalovaný ďalej podrobne rozobral techniky jazdy nákladného motorového
vozidla, ako aj Felície a zvýraznil, že s tachografového záznamu jazdy nákladného vozidla vyplýva,
že vozidlo sa pred nehodou pohybovalo rýchlosťou 76 km/h a potom postupne znižovalo rýchlosť
jazdy brzdením motora na cca 60 km/h a následne až do odbočenia doľava nákladné motorové
vozidlo znižovalo rýchlosť jazdy bežne používanou intenzitou brzdenia. Počas odbočovania sa vodič s
nákladným vozidlom pohyboval rovnakou rýchlosťou ako v okamihu zrážky podľa znalca 20,1 - 21,9 km/
h a z toho je možné určiť, že brzdové svetlá sa na nákladnom vozidle rozsvietili 5,8 až 6,9 sekúnd pred
zrážkou. Z toho obžalovaný uzavrel, že je zrejmé, že nákladné vozidlo, ktoré viedol znižovalo rýchlosť
jazdy a vodič Felície to mohol rozpoznať ak by bol sledoval pozorne dopravnú situáciu. Za danej situácie



nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča motorového vozidla bola aj tá skutočnosť, že sa rozhodol
predbehnúť motorové vozidlo v čase, keď nemohol dokončiť predbiehanie v dostatočnej vzdialenosti
pred križovatkou a nemohol jednoznačne vedieť, či pred ním idúce motorové vozidlo nezmení smer
jazdy.

V bode b) vyjadrenia sa obžalovaný podrobne vyjadril aj k „smerovkám“ t.j. k ukazovateľu zmeny smeru
jazdy a uviedol, že súčasne mu blikali až 3 smerovky na kabíne vodiča, na ťahači a na návese a technicky
bolo zistené, že na smerovkách nebola žiadna vada, svetlá boli čisté, jasné a nepoškodené. Poukázal
na fotografie z dopravnej nehody, na ktorých je vidieť, že aj počas fotenia smerovky blikajú a svietia.
K tejto zistenej skutočnosti uviedol, že po havárii obaja vodiči vyskočili zo svojich vozidiel a pomáhali
poškodeným a obžalovaný nevstúpil do kabíny, aby zapol dodatočne smerovky. Celý čas už boli na
mieste nehody aj „policajti, záchranka a ďalšie osoby“. Z toho vyplýva, že obžalovaný mal smerovky
zapnuté tak, ako to stále tvrdil a tvrdí.

V podrobnom písomnom vyjadrení ďalej poukázal na znalecké závery znalca z odboru dopravy, ktorý
skonštatoval, že ak vodič Škody Felície mohol vedieť, že sa približuje ku križovatke, je možné určiť,
že jeho technika jazdy pred nehodou nebola správna, pretože sa rozhodol predbiehať v úseku cesty s
križovatkou pomalšie idúce nákladné motorové vozidlo v čase, keď nemohol dokončiť predbiehanie.

V závere k odôvodneniu rozsudku okresného súdu uviedol, že okresný súd správne použil zásadu „in
dubio pro reo“, pretože nebolo bez akýchkoľvek pochybností vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že mal
zapnuté smerovky a preto nemožno vychádzať len z tvrdenia poškodených, že on zapnuté smerovky
doľava nemal. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní krajský prokurátor ako aj obžalovaný zotrvali na svojich
písomných vyjadreniach, a to krajský prokurátor v rámci podaného odvolania a obžalovaný v rámci
svojho písomného vyjadrenia.

Obžalovaný ešte na verejnom zasadnutí dodal, že on ako vodič si bol vedomý že mal funkčné smerové
svetlá, pretože ak by neboli funkčné, tak nesvieti kontrolka.

Splnomocnenec poškodeného sa stotožnil s odvolaním prokurátora a navrhol zrušiť rozsudok okresného
súdu a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd na podklade podaného odvolania zistil, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie a v
napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol a poukázal na podklade akých vykonaných dôkazov
dospel k skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu záveru tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku.



Krajský súd v súlade s právnym názorom vyjadreným aj v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
141/04-37 v tom smere, že rozsudok okresného súdu spolu s uznesením krajského súdu ako súdu
odvolacieho tvoria jeden celok, preto poukazuje len na tie podstatné dôkazy, z ktorých vychádzal okresný
súd, ako aj na právne závery ktoré odôvodňujú rozhodnutie okresného súdu.

Tak, ako to uviedol okresný súd pri riešení zodpovednosti obžalovaného ako vodiča, ktorému sa
kládlo za vinu porušenie dôležitej povinnosti spočívajúcej v tom, že nedal , resp. nezapol ukazovateľ
smeru jazdy doľava boli v konaní produkované v podstate dve verzie, a to verzia obžalovaného , ktorý
sa vyjadroval, že ukazovateľ zmeny smeru jazdy mal zapnutý a verziu poškodeného - vodiča Škody
Felície, ktorý tvrdil, že obžalovaný ukazovateľ zmeny smeru jazdy nemal zapnutý, keď obiehal nákladné
motorové vozidlo.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na podrobné výpovede obžalovaného, poškodeného, ako aj
poškodenej K..C.W. I., ktorí aj na hlavnom pojednávaní zotrvali na svojich výpovediach a v súvislosti s
ich tvrdeniami na vykonané znalecké dokazovanie z odboru dopravy.

Zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva záver, že z
technického hľadiska bolo príčinou vzniku dopravnej nehody vybočenie nákladného motorového vozidla
z priameho smeru jazdy doľava v čase, keď sa v jeho bezprostrednej blízkosti za ním už v ľavej polovici
vozovky nachádzalo motorové vozidlo, ktoré viedol poškodený J. I..

Zo znaleckého dokazovania vyplýva, a to rozborom tachografického záznamu jazdy nákladného
motorového vozidla, že pred vznikom nehody sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 76 km/h. V prvom úseku
počas brzdenia motorom došlo k poklesu rýchlosti asi na 60 km/h, za tento čas mohlo nákladné motorové
vozidlo prejsť dráhu 55,9 m až 83,9 m. V tomto čase ešte nesvietili brzdové svetlá na vozidle. Po
prvotnom znížení rýchlosti účinkovali brzdy nákladného motorového vozidla na dráhe 30,1 - 40,7 m,
pričom uplynul čas 2,65 sek. až 3,61 sek. Na začiatku odbočovania sa vodič nákladného vozidla s
vozidlom pohyboval vypočítanou rýchlosťou od 20,1 km/h až 21,9 km/h. Pred zrážkou mohli svietiť
brzdové svetlá nákladného motorového vozidlá počas znižovania rýchlosti a odbočovania celkovo 5,8
-6,9 sek.

Z toho vyplýva pri porovnaní vzájomného pohybu vozidiel, že v čase, keď sa nákladnom motorovom
vozidle mohli rozsvietiť brzdové svetlá, toto sa nachádzalo vo vzdialenosti pred miestom zrážky 120,5 m
- 133,5 m a v čase rozsvietenia brzdových svetiel nákladného motorového vozidlá sa osobné motorové
vozidlo nachádzalo za ním vo vzdialenosti 61,2 - 63,6 m.

Tieto skutočnosti vyplynuli z rozboru pohybu vozidiel a z objektívne zisteného tachografického záznamu
jazdy nákladného motorového vozidlá.

Znalec pritom vyslovil záver, že vodič osobného motorového vozidlá sa s najväčšou pravdepodobnosťou
rozhodol predbiehať nákladné vozidlo v rovnakom čase, keď vodič nákladného vozidla začal pred
odbočovaním brzdiť.

Podľa názoru znalca to mohol rozpoznať v prípade, ak by sledoval pohyb nákladného vozidlá, nakoľko
na začiatku reakcie vodiča osobného motorového vozidlá sa nákladné vozidlo pohybovalo už takmer
rovnakou rýchlosťou ako v okamihu zrážky, t.j. okolo 20 km/h.

Vodič osobného vozidlá by mohol zabrániť vzniku nehody iba ak by sa na začiatku reakcie pohyboval
rýchlosťou menšou ako 74 km/h, pričom osobné motorové vozidlo poškodeného podľa zanechaných
brzdných stôp sa pohybovalo rýchlosťou 77,2 - 83,5 km/h.

Znalec tak v podstate potvrdil, že ak by poškodený vodič osobného motorového vozidlá reagoval
na znamenie o zmene smeru jazdy, ktoré podľa výpovede vodiča nákladného motorového vozidla
bola súčasne zbrzdením, mohol by nehode zabrániť, pretože v takom prípade by šiel za nákladným
motorovým vozidlom dostatočne dlhú dobu.



Z tohto rozboru nehodového deja okresný súd vyvodil záver, že na výpovede svedkov , poškodených
nie je možné prihliadať ako na pravdivé, keďže okolnosti dopravnej nehody popisujú odlišne a je to aj
v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania.

S týmto názorom sa stotožňuje aj krajský súd, pretože aj znalec z odboru dopravy vylúčil pravdivosť
tvrdení vodiča J. I., že brzdové svetlá signalizujúce brzdenie nákladného motorového vozidlá pred ním
svietiť nevidel a že svoje osobné motorové vozidlo zastavil ešte pred miestom zrážky a po zakliesnení
pod nákladné motorové vozidlo mal byť vlečený 30 - 50 m na vedľajšiu cestu. Taktiež vylúčil pravdivosť
tvrdenia K.. C. I., že vozidlo Felícia išlo rýchlosťou 50 - 55 km/h.

Po vyhodnotení priebehu dopravnej nehody aj podľa názoru krajského súdu znalec z technického
hľadiska vychádzal zo všetkých objektívne dostupných skutočností a preto bez akýchkoľvek pochybností
tak, ako na to okresný súd v napadnutom rozsudku poukázal , nemožno dospieť k záveru, že obžalovaný
pri brzdení, keď spomaľoval rýchlosť nákladného vozidlo zo 60 km až na 20 km/h, čo objektívne
preukázané aj z rozborov záznamu tachografu, nemal zapnuté smerové svetlá.

Aj podľa názoru krajského súdu, tvrdenie obžalovaného o technike jazdy, ktorou viedol nákladné
motorové vozidlo, bolo z technického hľadiska na základe vykonaného znaleckého dokazovania v plnom
rozsahu preukázané a bolo v súlade s vykonaným znaleckým dokazovaním.

Navyše nebolo vyvrátené ani tvrdenie obžalovaného, že smerovky boli zapnuté a svietili počas celú
dobu, a to aj po nehode, čo vyplýva aj z vyhotovenej fotodokumentácie miesta dopravnej nehody.

Záver okresného súdu o použití zásady „in dubio pro reo“ po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov
je aj podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom, pretože nebolo bez akýchkoľvek pochybností
vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že on zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy doľava a tak, ako vodič
konal v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého pred odbočovaním
a počas odbočovania je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

V podrobnostiach krajský súd poukazuje na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku, s ktorými sa ako už vyššie uviedol v celom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť J. N. O..I.. s uplatneným nárokom
na občianskoprávne konanie a aj tento výrok je v súlade so zákonom, pretože ak súd obžalovaného
spod obžaloby oslobodí, zo zákona poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy odkáže na
občianskoprávne konanie.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.