Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/419/2013 z 27. 11. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2013, sp. zn. 43CoE/419/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6113207687.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/419/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6113207687.1 | 2013-11-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, OZ, § 52 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35382206-c6ab-4bf6-ab4f-7c4e55e7f7a3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113207687.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/419/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207687
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113207687.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Z. V., a.s., so sídlom B.
O. X, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2,
811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. U. XXX/XX, XXX
XX F. Z., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom so
sídlom Exekútorského úradu Ul. 29. augusta 2, 811 07 Bratislava pod sp. zn. EX 1354/2013 o vymoženie
pohľadávky vo výške 804,59 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 2Er/909/2013-28 zo dňa 16. augusta 2013 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/909/2013-28 zo dňa 16. augusta 2013 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. EX 1354/2013.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave sp. zn. II/2012-2085 zo dňa 25.06.2012, ktorý rozhodcovský súd vydal na základe zmluvy
o vydanie kreditnej karty X. zo dňa 26.03.2008 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Súčasťou
uvedenej zmluvy je rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa štatútu a
rozhodcovského poriadku rozhodcovského súdu.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o vydanie kreditnej karty X. (ďalej len zmluva
o karte) uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej
oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedených
dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o karte upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Jedná sa o zmluvu,
ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti
ich modifikácie. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Z. V., a.s., ktorej predmet činnosti je
aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd mal za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého
z uzatvorenej Zmluvy o karte postavenie spotrebiteľa.



Okresný súd konštatoval, že návrh spotrebiteľskej zmluvy, t. j. Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej
karty X. je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované
údaje. Súčasťou zmluvy o karte sú aj o všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú veľké
množstvo textu, v dôsledku čoho spotrebiteľ nemá v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa s nimi
oboznámiť, a teda žiadnym spôsobom zmeniť obsah predtlačených zmluvných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o karte. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej
doložke tak, ako je formulovaná priamo v zmluve karte, ako aj v bode 4.9.1 Všeobecných obchodných
podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. K bodu 4.9.2 všeobecných obchodných podmienok, kde je obsiahnutá možnosť spotrebiteľa od
rozhodcovskej doložky odstúpiť, súd uviedol, že od zmluvy ( v tomto prípade rozhodcovskej doložky)
možno odstúpiť iba v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa nedá odstúpiť. Ak
je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie
zmluvy. Ustanovenie bodu 4.9.2 všeobecných obchodných podmienok nie je možné považovať iba za
návrh rozhodcovskej doložky v zmysle § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, nakoľko
prostredníctvom bodu 4.9.1 všeobecných obchodných podmienok je spotrebiteľovi vnútené prijatie
rozhodcovskej doložky tak, ako bola naformulovaná zo strany banky vo všeobecných obchodných
podmienkach. Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie o rozhodcovskej doložke
priamo v zmluve o karte, ako aj ustanovenie bodu 4.9.1 Obchodných podmienok je v rozpore s § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného
dojednania, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, neprijateľnej dojednanej rozhodcovskej doložke exekučný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to
nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné vykonať exekúciu, a preto žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiadal
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Oprávnený poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej
vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by
niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi zostáva možnosť
riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže
svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak
sa tak rozhodne, v občianskom súdnom konaní. Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v
žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy
je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi,
aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi,
aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej
doložky.

Oprávnený uviedol, že je bankovým subjektom a v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o
bankách bol povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Na
základe uvedeného ustanovenia zákona o bankách oprávnený ponúkol povinnému neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a povinný z touto rozhodcovskou doložkou súhlasil. V prípade, ak
by povinný s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, mohol ju v zmysle obchodných podmienok vypovedať



v lehote 30 dní odo dňa podpisu zmluvy o úvere. Povinný takto dojednanú rozhodcovskú doložku
nevypovedal.

Oprávnený namietal, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva
a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka.

Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/333/2011 zo dňa
30.09.2011, podľa ktorého rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená a tým, že ju spotrebiteľ
v danej lehote neodmietol nemožno dospieť ani k záveru, že mu bol vnútený bankou vybraný
rozhodcovský súd, a teda, že išlo o jednostranne vybraného a spotrebiteľovi vnúteného rozhodcu. To
znamená, že predmetná rozhodcovská zmluva nespôsobila nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010, podľa
ktorého neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní.

Na záver uviedol, že nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú
podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie
exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a
vykonateľným rozsudkom.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 28.01.2013 podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 27.03.2013 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2012-2085 zo dňa 25.06.2012. Podľa
rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 804,59 Eur, trovy
rozhodcovského konania vo výške 60,- Eur, právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia
vo výške 141,79 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku bola aj Zmluva karte, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 26.03.2008.

Priamo v zmluve o vydanie súkromnej karty X., ako aj v bode 4.9.1 všeobecných obchodných
podmienok si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou
platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave
jedným rozhodcom, a to podľa štatútu a rozhodcovského poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre držiteľa celkového úverového rámca, pričom
banka i ručiteľ celkového úverového rámca sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti
uložené v rozhodcovskom náleze. Klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v tomto
bode, a to do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa
uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.



Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.
januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Odvolací súd po preskúmaní zmluvy súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o o
vydanie súkromnej karty X. uzavretá dňa 26.03.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže
z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní
zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 26.03.2008 (ďalej Občiansky zákonník),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.



Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou
zmluvy o vydanie súkromnej karty X., ako aj bodu 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok je
potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako
aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky
dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo
ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako to uviedol aj súd prvého stupňa.
Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom, je neprijateľná.
Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka
ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto
prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou zmluvy o vydanie súkromnej
karty X., ako aj bodu 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu
záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovské rozhodnutie, ktoré oprávnený predložil ako exekučný titul. Z uvedeného dôvodu bol
exekučný titul vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie
je možné vykonať. Okresný súd preto správne rozhodol, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.