Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/138/2011 z 19. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. decembra 2011, sp. zn. 31Cob/138/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2310212017.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/138/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2310212017.1 | 2011-12-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 409 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/686b0dfb-8afa-49a8-8bc4-de28a62e8da3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2310212017.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/138/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310212017
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2310212017.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu KOLLÁR & JURÍK &
GOMBARČÍK, spol. s.r.o., Družstevná 746, Čachtice, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, Bratislava proti žalovanému I. Q., nar. XX.X.XXXX, T. č. XXX, t.č.
ÚVTOS a ÚVV Ilava, o zaplatenie 4.141,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 20Cb/166/2010-77 zo dňa 10.5.2011 jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na trovách odvolacieho konania 190,15 eur do troch dní po
právoplatnosti tohoto rozhodnutia k rukám zastupujúcej spoločnosti Advokátska kancelária Antovszká,
s.r.o..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.141,12 eur s príslušenstvom ako ceny
dodaného tovaru vyfaktúrovanej faktúrou č. FVNR091717 splatnou 14.12.2009. Poukazoval na to, že
žalovaný prevzatie tovaru potvrdil na dodacom liste a jeho cenu doposiaľ neuhradil napriek viacerým
urgenciám.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že cenu dodaného tovaru zaplatil na stavbe v Myjave
žalobcovi, resp. Q. I., ktorý ho za týmto účelom vyhľadal a informoval ho o tom, že u žalobcu má
na starosti vymáhanie pohľadávok. O uhradení dodávky mu bol vystavený doklad opatrený razítkom
žalobcu, ktorý vzhľadom na jeho pobyt vo výkone trestu nemá k dispozícii.

Okresný súd v Galante rozsudkom zo dňa 10.5.2011 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
4.141,12 eur s 9 % úrokmi z omeškania od 15.12.2009 do zaplatenia a na trovách konania 1.317,61eur,
všetko do troch dní.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd na základe dokazovania vykonaného okrem iného
výsluchom svedkov C. Q., W. D., U. C. a I. Y. dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne.
Medzi žalobcom a žalovaným ako medzi podnikateľmi došlo k vzniku obchodnoprávneho záväzkového
vzťahu vo forme kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obch. zákonníka, keď na základe objednávky
žalovaného žalobca žalovanému dodal dohodnutý tovar. Žalobca preukázal riadne dodanie tovaru
listinnými dôkazmi - dodacím listom, faktúrami. Žalovaný nenamietal objednanie a ani dodanie tovaru.



Súd teda na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca ako predávajúci
si splnil povinnosť dodať žalovanému ako kupujúcemu objednaný tovar. Žalovanému vznikla povinnosť
za dodaný tovar zaplatiť dohodnutú cenu. Neuhradená zostala faktúra č. FVNR091717 splatná dňa
14.12.2009 vo výške 4.141,12 Eur.

Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalovanú sumu uhradil, a to v hotovosti osobe menom Q. I..
Súd túto obranu považoval za účelovú a ničím nepreukázanú, v kontexte všetkých zistených skutočností
a okolností zmluvného vzťahu za nevierohodnú. Žalobca podrobne opísal spôsob jeho obchodovania,
prijímania a vybavovania objednávok, pričom aj pri objednávke žalovaného podmienil dodanie tovaru
uhradením zálohovej faktúry. Žalobca sa uspokojil so zaslaním kópie bankového prevodného príkazu,
ktorý zaslal žalovaný, ktorý však banka nezrealizovala. Žalobca neprijímal platby za dodaný tovar v
hotovosti. V čase dodania tovaru žalobca vychádzal zo zaslanej kópie bankového prevodného príkazu,
preto ani nemal dôvod od žalovaného požadovať platbu v hotovosti. Svedkovia - zamestnanci žalobcu
zhodne potvrdili, že žalovaného opakovane vyzývali na zaplatenie dlžnej faktúry, nikdy im nebolo
oznámené, že by sa žalovaný bránil tým, že faktúru uhradil v hotovosti. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že peniaze
uhradil osobe menom Q. I., zamestnanci žalobcu potvrdili, že takáto osoba u žalobcu nepracuje. Pokiaľ
sa teda žalovaný chcel zbaviť povinnosti uhradiť žalovanú sumu, musel by hodnoverným spôsobom
preukázať, že ju zaplatil, čo sa mu nepodarilo. Pokiaľ aj žalovaný navrhol v konaní vypočuť viacerých
svedkov, súd vypočul jedného z nich - C. Q., ktorý nevedel uviesť nič konkrétne, pri ostatných svedkoch
žalovaný neuviedol ich adresy, preto ich súd ani nemal ako predvolať, naviac je viac ako otázne, či
by títo svedkovia hodnoverne preukázali zaplatenie žalovanej sumy. Súd nemohol prihliadnuť ani na
tú skutočnosť, že žalovaný sa aktuálne nachádza vo výkone väzby, keďže jeho záväzok vznikol ešte
v čase jeho podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej mal povinnosť viesť riadne účtovníctvo, a teda aj
napriek pobytu vo väzbe by mal žalovaný možnosť zabezpečiť prípadný doklad preukazujúci zaplatenie
žalovanej sumy prostredníctvom tretej osoby. Súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že žalovanú sumu zaplatil.

Keďže žalovaný si svoju povinnosť nesplnil riadne a včas, dostal sa podľa § 365 Obch. zákonníka do
omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, a žalobcovi tak vzniklo právo uplatniť si popri istine
i úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, a to vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy. Vo
vzťahu k faktúram splatným po 15.1.2009 je potrebné aplikovať znenie § 369 ods. 1 Obch. zákonníka
účinné od 15.1.2009 v znení novely zákonom č. 454/2008 Z.z., podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve, ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva, t.j. podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, v danom prípade bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu
15.12.2009 vo výške 1 % ročne, preto výška úrokov z omeškania je 9 % ročne.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v ktorom namietal, že spor bol
vykonštruovaný a výpovede svedkov Y., D. a C. sú účelové a dohodnuté, nakoľko pracujú v jednej firme.
Po jeho zistení, že nebola realizovaná platba bankovým prevodom telefonicky kontaktoval žalobcu,
kde dostal inštrukcie, že sa na stavbe pre peniaze zastaví pracovník žalobcu, čo sa aj stalo a preto
vec považoval za uzatvorenú. Považuje za logické, že žalobca mal úhradu riešiť takýmto spôsobom a
pokiaľ nejaký jeho pracovník zneužil informáciu a pre peniaze poslal Q. I., ktorému zaplatil, on za to
nemôže. Odvolateľ vzniesol výhrady voči tomu, že súd nevypočul svedkov Q. I., I. Q. a D. Q. mladšieho,
ktorý sa pojednávania vo veci nezúčastnil iba z dôvodu jeho súčasného predvolania na Okresný súd v
Trenčíne v inej veci. Vo svojom podaní spochybnil aj výšku žalobcovi priznanej náhrady trov konania s
tým, že odmena právneho zástupcu by mala obsahovať už aj výdavky na cestovné, nie je mu zrejmé aké
motorové vozidlo bolo na cestu použité, z ktorej časti Bratislavy a prečo nebol použitý vlak ako lacnejší
dopravný prostriedok. Na preukázanie nákladov dopravy žiadal predložiť posudok.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.



Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal
rozhodnutie a postup súdu prvého stupňa vo veci a po oboznámení sa s celým obsahom spisového
materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.

Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a jeho skutkové zistenia vychádzajú z logického a vecne správneho vyhodnotenia dôkazov,
listinných dokladov i výsluchu svedkov. Za pochybenie súdu nemožno považovať nevypočutie svedka
I. Q., podľa tvrdenia žalovaného jeho brata, ktorého výsluch nebol navrhovaný k otázkam súvisiacim
s úhradou dlžnej sumy, ako ani Q. I., ktorému žalovaný podľa jeho tvrdenia uhradil kúpnu cenu tovaru
a ktorého identifikačné údaje súdu neboli poskytnuté. Pracovnoprávny alebo iný vzťah tejto osoby k
žalobcovi, oprávňujúci ho prevziať v mene žalobcu kúpnu cenu tovaru v konaní preukázaný nebol, preto
ani skutočná realizácia takejto platby nemôže žalovaného zbavovať jeho záväzku z kúpnej zmluvy.
Priaznivejší výsledok by preto pre žalovaného nemohla privodiť ani výpoveď navrhnutého svedka D. Q.,
ktorý spolu so svedkom C. Q. mal byť prítomný pri platbe žalovaného, odhliadnuc už od skutočnosti, že
svedok C. Q. vo svojej výpovedi účasť pri platbe a vedomosť o vykonaní úhrady nepotvrdil.

Pokiaľ za takejto dôkaznej situácie súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel, rozhodol
správne, a odvolací súd, ktorý sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil,
preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, keď nezistil pochybenie súdu prvého stupňa ani pri
rozhodovaní o náhrade trov konania vyúčtovaných a priznaných v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (vyhláška upravuje nárok na tarifnú
odmenu, na paušálnu náhradu výdavkov, náhradu cestovných výdavkov určených podľa osobitných
predpisov a náhradu za stratu času, súdna prax za účelné považuje použitie osobného motorového
vozidla, pričom v danom prípade bol dokladované použitie vozidla Mercedes - Benz typu A140).

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi právo na náhradu trov tohoto konania vo výške nákladov právneho zastúpenia pri jednom
úkone právneho zástupcu (písomné vyjadrenie k odvolaniu) s tarifnou odmenou 151,05 eur, paušálnou
náhradou výdavkov 7,41 eur a DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.