{"guid": "31dc5315-52e5-4bd7-b60a-1a36ee5b9e5a:d9d7bf36-5e6b-4a97-b2be-fb2820a0c128", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5814204759.1", "spisova_znacka": "7Co/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/30/2018 z 22. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. mája 2018, sp. zn. 7Co/30/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5814204759.1", "identifikacne_cislo": "5814204759", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2018-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9d7bf36-5e6b-4a97-b2be-fb2820a0c128", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5814204759.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5814204759.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5814204759.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204759
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814204759.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto
SR Bratislava, so sídlom Bratislava, Primaciálne námestie 1, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Ing. D.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y. U. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 360 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 10C/75/2014-95 zo dňa 30. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žalobcovi   p r i z n á v a  proti žalovanému nárok na  náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 360 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % od 08.07.2014 do zaplatenia. Zároveň žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Nebolo sporné, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Spornou bola
len výška a spôsob určenia bezdôvodného obohatenia. Žalovaný spochybňoval rozhodnutie primátora
hlavného mesta SR - Bratislavy č. 28/2011 z 01.11.2011, avšak nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý
by spochybnil toto rozhodnutie. Mal dostatok času, avšak počas celého konania nekonkretizoval, aká
suma by podľa jeho predstáv zodpovedala obvyklému nájomnému, resp. aká by podľa jeho predstáv
mala byť výška bezdôvodného obohatenia. Rešpektujúc právo sporových strán na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov i vzhľadom na hospodárnosť konania, na treťom pojednávaní rozhodol a
to tak, že žalobe vyhovel, pričom pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyššie
uvedeného rozhodnutia primátora, o ktorého zákonnosti a aplikovateľnosti aj na daný prípad nemal
žiadne pochybnosti. Predmetné rozhodnutie primátora bolo podkladom pre rozhodovanie aj v iných
súdnych veciach, konkrétne súdov pôsobiacich v obvode Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom k
tomu, výška bezdôvodného obohatenia bola ustálená na základe rozhodnutia primátora hlavného mesta
č. 28/2011 z 01.11.2011, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné
bremeno. Keďže užívanie pozemku je možné riešiť formou nájomnej zmluvy, vychádzal pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia z ceny nájmu určenej pre „radové a samostatné garáže“, čo podľa položky
17 tabuľky č. 100 prílohy č. 1 k predmetnému rozhodnutiu primátora hlavného mesta SR predstavuje v
lokalite II., kde je zaradené aj k.ú. P. D., sumu 12 Eur za m2 ročne. Vzhľadom na výmeru pozemku  18 m2
je ročná sadzba za pozemok 216 Eur. Predmetom konania bolo obdobie od 31.10.2012 do 31.06.2014,
čo predstavuje 62 kalendárnych dní v roku 2012 (v sume 36,70 Eur), 365 dní v kalendárnom roku
2013 (216 Eur) a 181 dní v kalendárnom roku 2014 (107,10 Eur). Úrok z omeškania priznal v zmysle



ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od
08.07.2014, teda od nasledujúceho dňa od podania žaloby.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP).

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že žaloba bola podaná predčasne,
nakoľko žalobca sa s vlastníkmi predmetných garáží nesnažil mimosúdne dohodnúť, ako aj bez toho,
aby sa snažil nájsť nejaké prijateľné riešenie pre obe strany. Žalobca sa snažil od začiatku riešiť vec
silovo bez toho, aby došlo ku konečnej úprave vzťahov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemkov a
žalovaným a ďalšími osobami ako vlastníkmi garáží. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že
žalobca si zvolil neštandardný postup, keď najskôr zasielal žalovanému, ako aj ďalším vlastníkom garáží
v danej lokalite, nájomnú zmluvu podpísanú zo strany žalobcu sporu so sprievodným listom a následne,
aj napriek tomu, že nájomné zmluvy neboli vlastníkmi garáží podpísané, im zasielal faktúry za účelom
zaplatenia nájomného. Mal záujem riešiť predmetnú situáciu tak, že navrhol dve riešenia, a to odpredaj
pozemkov alebo zriadenie vecného bremena. Uvedenú ponuku však žalobca odmietol listom zo dňa
22.08.2014. Teda žalobca nemal záujem žiadnym spôsobom nájsť riešenie, ktoré by bolo vhodné pre
obe strany. Tiež nebolo prihliadnuté na skutočnosť, že predmetný pozemok je v blízkosti železníc, a teda
je v ochrannom pásme železníc a na skutočnosť, že pod garážou je aj vodovod, teda ide aj o ochranné
pásmo vody. Uvedené by malo byť zohľadnené pri výške bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie
primátora, z ktorého sa vychádzalo pri výške bezdôvodného obohatenia, nešpecifikuje bližšie, čo je
obvyklé nájomné a z čoho sa obvyklé nájomné vypočítava. Rovnako ide o rozhodnutie z roku 2011, avšak
výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od obvyklého nájomného v danom čase. Od rozhodnutia
primátora uplynuli 3 roky, a preto sa malo vychádzať z aktuálneho vypracovaného znaleckého posudku.
Za týmto účelom žiadal odročiť pojednávanie, a to na vypracovanie znaleckého posudku. Pokiaľ boli
predkladané rozhodnutia súdov z obvodu Krajského súdu v Bratislave, išlo o rozhodnutia z rokov 2009,
2010, kedy bola určená iná cena pozemku, ako bolo v čase podania žaloby. Zdôraznil, že na pojednávaní
30.05.2017 žiadal o opätovné odročenie pojednávania z dôvodu, aby si dal vypracovať znalecký posudok
na určenie všeobecnej hodnoty pozemku a následnej výšky bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu
pracovnej vyťaženosti geodeta, ktorý predmetný znalecký posudok spracovával, avšak súd prvého
stupňa to považoval za obštrukciu. Z jeho strany bolo vynaložené dostatočné úsilie o vypracovanie
znaleckého posudku, ako aj urgovanie geodeta o jeho vypracovanie z dôvodu vytýčeného termínu
pojednávania, nakoľko už od začiatku nesúhlasil s výškou bezdôvodného obohatenia, ktorú žiadal
žalobca. Navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasí s tvrdením, že žaloba bola podaná predčasne
a bez snahy žalobcu vyriešiť vec mimosúdnou cestou. Rovnako nesúhlasí, že sa snaží vec vyriešiť
silovo a bez konečnej úpravy vzťahov medzi vlastníkmi stavby a vlastníkom pozemku. Žalovaný bol
listom zo dňa 24.04.2013 vyzvaný na úpravu vzájomných vzťahov formou uzatvorenia nájomnej zmluvy
a súčasťou tejto výzvy bolo aj upozornenie na fakt, že užíva predmetný pozemok bez právneho titulu
a tak u neho dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný s uzavretím nájomnej zmluvy
nesúhlasil a navrhol odkúpenie pozemku. Žalobca to nepokladal za ideálne a nemá povinnosť ponúknuť
svoje pozemky na predaj. To, ako vyzval žalovaného k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k pozemku, sa
nijako neprieči zákonu. Zasielaním faktúr sa domáha zaplatenia odplaty za užívanie pozemkov vo
svojom vlastníctve. Na tom nevidí nič neobvyklé, alebo dokonca protizákonné. Žalovaný v liste zo
dňa 06.05.2013 nenavrhoval alternatívne riešenie, a to zriadenie vecného bremena. Poukazovaním na
ochranné pásmo železníc a vody nebráni riadnemu užívaniu či už stavby, alebo pozemku. Pokiaľ sa
výška bezdôvodného obohatenia určila rozhodnutím primátora, predložil súdu judikáty vydané po roku
2010 a naviac rozhodnutie primátora bolo vypracované na základe viacerých znaleckých posudkov a
je v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a súdnou praxou. Má za to, že žalovaný
mal dostatočný časový priestor na zaobstaranie znaleckého posudku počas konania, nakoľko konanie
prebieha od roku 2014, teda zhruba 3 roky. Navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

6. Žalovaný v replike sa pridržiaval dôvodov a skutočností, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Opätovne
poukázal na to, že žalobca sa s vlastníkmi garáží nesnažil mimosúdne dohodnúť, ani nemal záujem



nájsť nejaké prijateľné riešenie pre obe strany. Naopak, predostrel im ponuku, ktorá bola prijateľná
len pre neho a jeho záujmy. Žalobca pred tým, ako im posielal nájomné zmluvy, mal najskôr navrhnúť
žalovanému, ako aj ďalším vlastníkom garáží, aby sa uskutočnilo stretnutie, ktorého predmetom by bolo
rokovanie o možných, do úvahy prichádzajúcich spôsobov riešenia situácie ohľadne pozemkov a nie im
bez akéhokoľvek vzájomného prerokovania zasielať už ním podpísané nájomné zmluvy. Na rozdiel od
žalobcu sa situáciu snažil riešiť v liste zo dňa 25.03.2014 dvoma riešeniami, avšak žalobca uvedenú
ponuku odmietol. Žalobca doposiaľ v žiadnom zo svojich vyjadrení neuviedol, že rozhodnutie primátora
bolo vypracované na základe viacerých znaleckých posudkov a ani nijaký znalecký posudok súdu prvej
inštancie nepredložil.

7. Žalobca v duplike uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich ústnych, ako aj
písomných vyjadrení. Meritom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie snaha uzavrieť
nájomnú zmluvu. Žiaden právny predpis neupravuje postup smerujúci k uzatvoreniu nájomnej alebo
inej zmluvy. Ide o postup, ktorý predpokladá zhodu vôle dvoch alebo viacerých subjektov. Žalovanému,
ako aj ďalší vlastníci garáží museli mať vedomosť, že pozemok, na ktorom stojí stavba garáže, nie je v
ich vlastníctve. Jednotlivé nájomné zmluvy sa riešia individuálne. Žalobca nemá povinnosť nakladať so
svojím majetkom v súlade s predstavami žalovaného. Priestor využívaný na garážovanie motorového
vozidla, prípadne na skladovanie, aj za predpokladu existencie ochranných pásiem železníc a vody, by
nijako tomuto využívaniu nebránilo. Sám žalovaný si v konaní vyžiadal časový priestor na predloženie
znaleckého posudku, ktorý však ani v primeranej lehote nezabezpečil a nepredložil, a to ohľadne výšky
bezdôvodného obohatenia. Má za to, že argumentácia žalovaného je vadná a konanie je obštruktívne.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala
včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom ohľadne toho, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a
prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto
dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti
(§ 387 ods. 2 CSP).

10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu, keď užíval vec žalobcu (pozemok) bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného
právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku
žalovaného, že žalobca sa nesnažil situáciu riešiť a že mu neštandardne ponúkol nájomnú zmluvu, keď
on naproti tomu navrhol odkúpenie pozemku alebo zriadenie vecného bremena na spornom pozemku.
Je na vlastníkovi nehnuteľnej veci, ako bude s touto nakladať, a teda, či v danom prípade so žalovaným
uzavrie nájomnú zmluvu, alebo mu ponúkne vec vo svojom vlastníctve na odpredaj. Uvedené na veci
nemení, že žalovaný užíval sporný pozemok vo vlastníctve žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu.

11. V ďalšej časti odvolania namietal výšku stanoveného bezdôvodného obohatenia, nakoľko mal za to,
že toto bolo nesprávne určené na základe rozhodnutia primátora č. 28/2011 z 01.11.2011 a vo veci mal
záujem predložiť znalecký posudok na preukázanie obvyklého nájomného v danom čase a mieste, čo mu
zo strany súdu prvej inštancie nebolo umožnené. Odvolací súd k tomuto uvádza a poukazuje na to, že
konanie bolo začaté podaním žaloby dňa 07.07.2014, ktorá bola žalovanému doručená dňa 04.09.2014,
kedy bol zároveň poučený aj v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v tomto období a o tom, ako má označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Teda žalovaný mal možnosť od 04.09.2014 súdu preukázať podľa neho tvrdenú výšku bezdôvodného
obohatenia. Pojednávanie dňa 02.02.2017 bolo odročené na neurčito za účelom poskytnutia 30-dňovej
lehoty žalovanému na vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky bezdôvodného obohatenia.
Napriek tomu žalovaný poskytnutú procesnú lehotu nevyužil a predmetný znalecký posudok nepredložil



súdu prvej inštancie v 30-dňovej lehote. Taktiež je potrebné poukázať na to, že hoci mu bola poskytnutá
30-dňová lehota na predloženie znaleckého posudku, nový termín pojednávania bol stanovený až na
deň 30.05.2017 (teda takmer po 4 mesiacoch) a ani na predmetné pojednávanie nepredložil znalecký
posudok, dokonca žiadal opätovne odročiť pojednávanie vzhľadom k tomu, že súdny znalec nestihol
vypracovať znalecký posudok.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný mal dostatok priestoru od doručenia žaloby na vyjadrenie
(4.9.2014) počas celého konania predložiť znalecký posudok ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia.
Keď na poslednom pojednávaní dňa  30.05.2017 žiadal opäť odročiť pojednávanie, súdu ani len
nepreukázal, že skutočne oslovil už nejakého znalca na vypracovanie znaleckého posudku a že tento
znalecký posudok je už v štádiu rozpracovania.  V zmysle čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Sporové konanie sa riadi zásadou koncentrácie a
strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

13. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne
splnila svoju dôkaznú povinnosť.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že mu nebolo
umožnené predložiť znalecký posudok na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia a že výška
bezdôvodného obohatenia bola stanovená na základe rozhodnutia primátora, v ktorom bola výška
nájomného stanovená v r. 2011, teda nie za rozhodné obdobie požadovaného bezdôvodného
obohatenia, považoval za nepodstatnú. Súd prvej inštancie správne vychádzal z dôkazov, ktoré strany
spory predložili (v danom prípade dôkaz predložil iba žalobca a žalovaný ho žiadnym prostriedkom
procesnej obrany nevyvrátil).

15. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý nebol
osobitne napadnutý odvolaním a súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania zásadu úspechu v konaní.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa  § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal proti odvolateľovi - žalovanému nárok na náhradu odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania  následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/75/2014", "guid": "80d0920c-7e28-4444-a75d-01ebfd839bdf:491365d8-db9f-4442-bfff-3e40fbc5a90e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}