Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/69/2014 z 28. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. apríla 2014, sp. zn. 3Tos/69/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2114010222.1 Krajský súd Trnava | 3Tos/69/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2114010222.1 | 2014-04-28 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 188 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f5d8423-9d87-49de-b188-2a43a7a14a79 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2114010222.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114010222.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci odsúdeného Y. V., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.03.2014 sp. zn. 3PP/13/2014, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 29.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Y. V., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného Y. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 2T/147/2011 pre trestný čin podľa
§ 188 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 4 rokov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú však bližšie písomne do dňa
neverejného zasadnutia na Krajskom súde v Trnave nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania
zistil, že neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody.

Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život

a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.



Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj
na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený si v súčasnosti vykonáva trest odňatia
slobody v trvaní 4 roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.10.2011
sp.zn. 2T/147/2011 pre trestný čin podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona pričom pre výkon trestu
odňatia slobody bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Začiatok trestu mal odsúdený dňa 13.10.2011 a koniec trestu má mať dňa 11.05.2015. Lehota na podanie
žiadosti o podmienečné prepustenie uplynula odsúdenému dňa 11.01.2014.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Leopoldove vyplýva, že odsúdený bol do tamojšieho ústavu
premiestnený dňa 31.10.2011 a to z Ústavu v Bratislave. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas
väzby bol na požadovanej úrovni. Počas výkonu trestu však správanie a vystupovanie odsúdeného
nebolo vždy na požadovanej úrovni a u odsúdeného sa vyskytlo porušenie zásad slušného správania
voči personálu a inému odsúdenému. V súčasnosti sa po vhodnej intervencii pedagogického personálu
správanie a vystupovanie odsúdeného stabilizovalo a má požadovanú úroveň. Počas výkonu trestu
bol 4-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. V rámci vnútornej diferenciácie je
umiestnený v diferenciačnej skupine „B“. V súčasnosti je zaradený na pracovisku so zameraním na
montáž stropného osvetlenia, kde si pracovné povinnosti plní k spokojnosti nadriadených. Stanovené
ciele programu zaobchádzania, zamerané na dodržiavanie spoločenských noriem a k zodpovednosti
za svoje správanie sa priebežne plnia. Resocializačná prognóza odsúdeného vzhľadom na nízke
riziko sociálneho zlyhania sa javí ako priaznivá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu
konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a
doporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku
pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkonu polovice uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky
pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovuje §
66 odsek 1 Trestného zákona.

Odsúdený svojim správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody nie vždy
preukázal polepšenie, ktoré by zodpovedalo jednej z dvoch materiálnych podmienok obsiahnutých v
uvádzanom ustanovení a to najmä s poukazom na hodnotenie riaditeľa ústavu v ktorom sa konštatovalo,
že správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni,
pričom v počiatočnej fáze výkonu trestu odňatia slobody sa uňho prejavovali rôzne porušenia zásad
slušného správania voči personálu a inému odsúdenému.

I napriek tomu, že správanie odsúdeného sa po čase a po intervencii pedagogického personálu
stabilizovalo je potrebné skonštatovať, že v súvislosti s podmienečným prepustením nie je možné od tejto
skutočnosti odhliadnuť. V tomto smere nie je preto možné jednoznačne skonštatovať, že by odsúdený
svojim správaním počas výkonu trestu odňatia slobody splnil materiálnu podmienku obsiahnutú v
ustanovení § 66 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona.

Krajský súd si osvojil aj názor I. stupňového súdu v tom smere, že bolo potrebné prihliadnuť aj na
charakter trestnej činnosti pre ktorú v súčasnosti trest odňatia slobody vykonáva ako aj na sklony
odsúdeného k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, nakoľko odsúdený sa už spolu 3-krát dopustil
trestnej činnosti z čoho možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti nie je len jednorázovým
vybočením zo spôsobu jeho života ale, že sa jedná o osobu ktorá opakovane trestnú činnosť pácha,.

V súvislosti s touto skutočnosťou je tiež potrebné poznamenať, že zmyslom podmienečného prepustenia
nie je len to, že odsúdený bude za dobré správanie resp. za vzorné plnenie si pracovných
povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej
podmienky a to po uplynutí stanovenej doby a to bez zreteľa k účelu trestu. Podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti



je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do
rozporu so zákonom.

Vychádzajúc zo samotnej osoby odsúdeného, jeho relácie, jeho predchádzajúcu trestnú minulosť i
krajský súd dospel k záveru, že v súčasnom štádiu neboli u odsúdeného splnené podmienky preto, aby
mohol byť z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v
zmysle § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.