{"guid": "31d96aff-0de0-42c9-b531-cfdbbef7f375:74e64d30-14bf-4a29-9031-1f7586f892b5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814206077.1", "spisova_znacka": "17Co/339/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/339/2015 z 27. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2016, sp. zn. 17Co/339/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814206077.1", "identifikacne_cislo": "3814206077", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74e64d30-14bf-4a29-9031-1f7586f892b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814206077.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814206077.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814206077.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/339/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206077
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814206077.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: C. P., bytom B. cesta XA/XXX,
H., zastúpeného JUDr. Stanislavou Čagalovou, advokátkou so sídlom Bojnická cesta 5,7, Prievidza,
proti žalovanému: H. M., s.r.o., so sídlom E. nivy XX, T., IČO: 35 805 731, zastúpeného De minimis,
spol. s r.o., so sídlom Mateja Bela 6, Bratislava, o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2015, č.k. 8C/55/2014-84, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na  náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.
marca 2014 domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 568706769 zo dňa 11. februára
2013 spolu s dodatkom  k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo 568706769 zo dňa 11. februára 2013,
uzavreté medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom,  sú neplatné. Poukázal na to, že
od žalobcu si zobral  úver vo výške 300,- Eur ale v  skutočnosti 300,- Eur v hotovosti nikdy nedostal,
pretože žalovaný mu vyplatil nižší  úver ako žiadal a ako bol dohodnutý v zmluve.  Argumentoval aj tým,
že zmluvná podmienka o započítaní finančných prostriedkov vo výške 51,39 Eur, zakotvená v dodatku
k zmluve o spotrebiteľskom úvere v  prospech dodávateľa - žalovaného na úkor žalobcu, má charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Ďalej dôvodil tým, že až po podpise zmluvy
zistil, že za požičané peniaze zaplatí  žalovanému celkom 558,- Eur a preto dojednané náklady (úrok
vo výške 43,20 Eur, administratívny poplatok vo výške 60,20 Eur, odmena 154, 50 Eur) v celkovej
výške 258,- Eur  za poskytnutie spotrebiteľského úveru sú v zmluvách celkom zjavne neprimerané
úveru, ktorý reálne dostal. Ďalšou neprijateľnou podmienkou v zmluve je uvedená ročná percentuálna
miera nákladov  za dojednaný úver vo výške 70,38 %.  Svoj naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti týchto typových zmlúv žalobca odôvodnil tým, že z hľadiska právnej istoty potrebuje mať
vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Súd prvej
inštancie po preskúmaní veci konštatoval, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
boli dňa 11. februára 2013 uzatvorené zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 568706769 a dodatok
k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo 568706769,  na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi
úver vo výške 300 Eur s úrokovou sadzbou 22,38 %, čo predstavovalo sumu 43,20 Eur. Žalobca sa
zmluvou zaviazal zaplatiť žalovanému aj administratívny poplatok vo výške 60,30 Eur. Podľa zmluvy
predstavovala ročná percentuálna miera nákladov výšku 70,38 %. Na základe dodatku k zmluve o úvere
sa výška spotrebiteľského úveru poskytovaná žalobcovi znížila o sumu 51,39 Eur, čo je suma, ktorá
predstavovala náklady žalovaného vynaložené v súvislosti s predčasným splatením skôr vzatého úveru.



Súd sa v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na
ním požadovanom určení neexistencie právneho vzťahu medzi ním a žalovaným a dospel k záveru, že
na takomto určení nie je u žalobcu daný naliehavý právny záujem, keďže žalobcovi  nič nebráni v tom,
aby svoje práva vykonal takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčený, že mu
je povinný zaplatiť a rovnako žalobcovi nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonal
tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomý, že mu nie je povinný zaplatiť. Pre prípad toho,
že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobca  a uplatnil by si svoje práva na
zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobcovi na súde, žalobcovi nič nebráni v tom, aby sa
svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy a dodatku k zmluve domáhal v takomto súdnom
konaní. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu
je len vtedy, ako takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu
uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O
takýto prípad vo veci návrhu žalobcu nejde (žalovaný doposiaľ neuplatnil voči žalobcovi nárok zo zmluvy
na súde), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na tomto závere nič nemení ani to, že v prípade
žalobcu ide vo vzťahu k žalovanému o spotrebiteľa  podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý
právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému
hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným
žalobcom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom
prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie
naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k absurdnému záveru o tom, že súdy by
museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov
bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie takýchto
podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán. Keďže je zrejmé, že na žalobe žalobcu  nie
je daný naliehavý právny záujem, súd žalobu zamietol a meritórne sa nezaoberal žalobcom uplatnenými
dôvodmi neplatnosti týchto zmlúv, ani žalovaným uvádzanými  dôvodmi platnosti týchto zmlúv. Súd prvej
inštancie dospel tiež k záveru, že na strane žalobcu (spotrebiteľa v spotrebiteľskej veci) sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa (stav materiálnej  núdze)  k tomu, aby súd  (výnimočne v zmysle § 150 ods.
1 O.s.p.) v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal vôbec, nakoľko u žalobcu by
plnenie náhrady trov konania zhoršovalo jeho aj tak ťaživú  sociálnu situáciu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti zmlúv, ktoré sú predmetom konania, mu súd prvej inštancie odňal
možnosť konať pred súdom. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv videl v tom, že
jeho postavenie ako spotrebiteľa v záväzkovom vzťahu so žalovaným je neisté pre viaceré neprijateľné
zmluvné podmienky v uzavretých zmluvách a v pochybnosti o tom, aká je skutočná výška jeho dlhu
voči žalovanému. Žalobca viackrát poukázal na to, že žalovaný mu neposkytol úver v takej výške,
ako vyplývalo zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že
takéto počínanie žalovaného sa považuje za neprijateľné. Rovnako sa v rámci viacerých rozhodnutí
slovenských súdov objavili závery, že zmluvy, ktoré uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi, obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky. Mal za to, že jeho postavenie voči žalovanému sa stalo neistým, keďže
vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nevie, či je vzťah so žalovaným  platne uzavretý. Dodal, že súd mal
podľa žalovaného podrobiť žalobcom napadnuté zmluvné podmienky súdnej kontrole z úradnej moci.

3. K odvolaniu žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 113,32 eur. Poukázal na to, že žalobca si
sám stanovil predmet konania, ako aj samotný petit, pričom podľa neho žalobca od počiatku nesprávne
stotožňuje neprijateľnú podmienku ako určitú časť zmluvy, s neplatnosťou zmluvy ako takej. Pokiaľ ide
o naliehavý právny záujem tento nie je pri spotrebiteľoch ako žalobcoch  a priori daný, ako to tvrdí
žalobca v odvolaní, ale je vždy potrebné skúmať individuálne okolnosti jednotlivých prípadov. Žalobca
sa pri ním postavenej žalobe nemôže v žiadnom prípade dozvedieť výšku svojho „skutočného“ dlhu,
keďže žalobca v konaní nielenže nevedel koľko už zaplatil, ale medzi účastníkmi je tiež sporné, úver
v akej výške žalobca vôbec od neho dostal. Žalobca teda spochybňuje a verbálne napáda množstvo
skutočností, no predmet konania a petit si stanovil len ako jednu  za parciálnych častí, ktorá však nie je v
žiadnom prípade spôsobilá definitívne odstrániť spornosť medzi účastníkmi konania, čo je pri určovacích
žalobách nevyhnutné.



4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP  a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie  je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa podľa § 387 ods.
2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.  Civilný sporový  poriadok  (ďalej  len
\"CSP\").

6. V zmysle  intertemporálnej  úpravy uvedenej v ust. §  470 ods. 1  CSP, ak nie je ustanovené  inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Žalobca   uplatnil vo svojom odvolaní  odvolacie  dôvody  spočívajúce v odňatí možnosti konať
účastníkovi, nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2
písm. a/, d/ a f/ O.s.p.  - t.č. účinné ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP).

8. Odvolací dôvod odňatia možnosti konať pred súdom je naplnený v prípade, že súd účastníkovi konania
znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok (t.č. účinný Civilný sporový
poriadok) za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým
odvolacím dôvodom  vtedy,  keď  súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132
OSP (t.č. účinné ustanovenie § 191 CSP). Dôkazy  súd hodnotí  podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom   starostlivo prihliada  na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní  platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti  a dôležitosti  pre rozhodnutie. Nesprávne  právne posúdenie
veci je spôsobilým odvolacím  dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav
nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje  správny právny predpis, avšak tento nesprávne
interpretuje.

9. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (do 30.06.2016 účinné
ustanovenie § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem).

10. V predmetnej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
číslo 568706769 zo dňa 11. februára 2013 spolu s dodatkom  k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo
568706769 zo dňa 11. februára 2013 uzavreté medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom,
sú neplatné. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv podľa § 80 písm. c)
O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie § 137 písm. c) CSP). Zároveň súd žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mal za to, že na strane žalobcu súd dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150
ods. 1 O.s.p. vzhľadom na jeho ťaživú sociálnu situáciu.

11. Rozhodnutie súdu o určovacom  návrhu predpokladá, aby ešte pred jeho vydaním boli splnené
podmienky práva na žalobu, ktoré procesná teória označuje ako podmienky žalovateľnosti. Len
po splnení týchto podmienok možno ohrozenému právu poskytnúť súdnu ochranu. Podmienkou
prípustnosti určovacieho návrhu na neplatnosť zmluvy je právny záujem na určení, ktorý musí byť
naliehavý. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení treba považovať za nedostatok
žalovateľnosti brániaci súdu rozhodovať o merite veci.

12. Otázku naliehavého právneho záujmu upravuje ust. § 137 písm. c) CSP. Podľa tohto zákonného
ustanovenia, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je tak
skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení právny záujem.



13. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude
musieť nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

14. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že
právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým, čo znamená že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho
procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu
mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie
existencie práva alebo právneho vzťahu o ktoré v konaní ide, priaznivo, prípadne nepriaznivo, ovplyvní
právne postavenie žalobcu voči žalovanému.

15. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobca). Naliehavý právny
záujem pritom musí byť preukázaný (musí existovať) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy
bol rozsudok vyhlásený. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a
k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že
práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu
účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

16. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a
judikatúry opodstatnenia tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací
návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie § 137 písm. c) CSP) má charakter preventívnej
ochrany práv - nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby
na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., (§ 137 písm. a) CSP), keď musí existovať stav právnej
neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti predmetných zmlúv, musí spočívať v tom, že
by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania (stranami sporu) a vytvorilo
by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo        16. marca 2016 sp. zn. 8 Cdo 251/2015).

17. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, a má za to, že súd prvej inštancie rozhodol
správne. V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na
ňom požadovanom určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11. februára 2013 spolu
s dodatkom  k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11. februára 2013 (§ 137 písm. c) CSP) tým, že z
hľadiska právnej istoty potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých
finančných prostriedkov. Vzhľadom na túto skutočnosť a zároveň vzhľadom na, podľa názoru žalobcu,
viaceré neprijateľné zmluvné podmienky v uzavretých zmluvách, považoval žalobca svoje postavenie
ako spotrebiteľa v záväzkovom vzťahu so žalovaným za neisté. Odvolací súd má súladne s názorom
súdu prvej inštancie za to, že uvedená žalobcova argumentácia naplnenia požiadavky naliehavého
právneho záujmu neobstojí. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných
zmlúv, pretože ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca môže dosiahnuť takéto určenie
neplatnosti v inom súdnom konaní, v ktorom môže uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným
právam druhého účastníka. Podaná žaloba nie je procesne vhodným nástrojom ochrany žalobcovho
práva, nakoľko by sa ňou nedosiahlo odstránenie spornosti práva a neodstránila by sa teda ani neistota
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, naopak je značný predpoklad, že po tomto konaní by nasledovalo
iné (ďalšie) súdne konanie. Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobca v žalobe domáha, nijakým
spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Neexistuje právo žalobcu, ktoré
by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení neplatnosti predmetných zmlúv. Taktiež
nemožno v danej veci označiť právne postavenie žalobcu ako neisté, pre ktoré by mohol byť v závislosti
od rozhodnutia vo veci samej vystavený konkrétnej ujme. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odvolací
súd toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu a nie je tak splnená
podmienka žalovateľnosti z pohľadu ust. § 137 písm. c) CSP. V danej veci nie je daný naliehavý právny
záujem žalobcu na určení neplatnosti predmetných zmlúv a procesná prípustnosť návrhu tak nebola



naplnená. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu správne zamietol a keďže nerozhodoval
o merite veci, nezaoberal sa bližšie jednotlivými námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci.

18. Odvolací súd preto  rozhodnutie  súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

19. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1,        § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bola v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

20. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že
toto rozhodnutie  prijal jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é    .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa        (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/55/2014", "guid": "0a15f9ab-3a29-4f80-9263-75c512dfbad4:6c77524c-0573-4d22-858f-0a880f778ece", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}