Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/104/2013 z 28. 1. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. januára 2014, sp. zn. 1To/104/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4413010100.1
Krajský súd Nitra | 1To/104/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4413010100.1 | 2014-01-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Majetok, Sloboda a ľudská dôstojnosť
Citované ustanovenia: predpis č. 224/2010 Z. z., § 212 ods. 2 písm. e) zákona č. 224/2010 Z. z., § 203 ods. 1 zákona č. 224/2010 Z. z., § 199 ods. 1 zákona č. 224/2010 Z. z., § 199 ods. 2 písm. b) zákona č. 224/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53d298b8-75e3-47ba-adae-48b9d6bce9c0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4413010100.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/104/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010100
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413010100.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, Dr., v trestnej veci obžalovaného M. G., pre zločin
znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného
M. G. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 31.10.2013, sp. zn. 3T/41/2013, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 29.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného M. G.,             narodeného XX.XX.XXXX   z
a m i e t a , pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznal obžalovaného
M. G. (ďalej len „obžalovaný“) vinným v bode 1/ a 2/ zo spáchania zločinu znásilnenia podľa 199 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

1/
od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2005 až do 05.10.2012 v obci G., v rodinnom dome číslo
XX, na S. ulici, ako aj v stane na dvore tohto rodinného domu, proti jej vôli, využijúc svoju fyzickú silu,
opakovane vykonal súlož so svojou maloletou dcérou H.. narodenou XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že
jej chytil ruky, vyzliekol ju, priľahol ju svojim telom a pohlavným údom vnikol do jej pošvy,

2/
v presne nezistený deň v mesiaci február 2011, v obci G., v stane na dvore rodinného domu číslo XX, na
S. ulici, proti jej vôli, využijúc svoju fyzickú silu, vykonal súlož so svojou maloletou dcérou S. narodenou
XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že jej chytil ruky v zápästí a tieto jej držal nad hlavou, vyzliekol ju od pása
dole a svojim pohlavným údom vnikol do jej pošvy,

3/
v období od 08.03.2010 do 12.04.2012 v mieste svojho trvalého bydliska na adrese G., S. číslo XXX/
XX, bez riadne uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu tento neoprávnene odoberal v množstve
1623 m3, čím týmto konaním spôsobil pre spoločnosť N. O. a.s., S. J. XX/B, G., IČO: 35 910 739 škodu
vo výške 991,35 €.

Za to mu uložil podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 41 ods.
1, ods. 2 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého ho
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák.



Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť N. O. a.s., S. J. XX/B, G., s nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok, ihneď na hlavnom pojednávaní, čo do uznania viny a trestu, odvolaním napadol
obžalovaný, ktoré odôvodnil sám i prostredníctvom obhajkyne.

Vo svojom odôvodnení uvádzal, že dcéry boli pod vplyvom druhej osoby, je nevinný a jeho rodina a
manželka mu verí. Poukazoval na rozdielnosti obžaloby a napadnutého rozsudku, poškodená H. G. mala
pohlavný styk s Z. A., čo priznala svedkyni K. S., preto si myslí, že rozsudok chráni policajta, ktorý jej
„pobláznil hlavu“. Nie je pravdou, že poškodené trestal tvrdou bitkou, poškodená S. B. klame vo všetkom
a nevie si uvedomiť čo urobila. Trest, ktorý mu bol uložený nemá žiadny účinok pre spoločnosť ani pre
jeho rodinu, u jeho dcér došlo k zhoršeniu správania. Navrhol, aby odvolací súd „spravodlivo zvážil pre
a proti, celá rodina dcéram neverí, samé sa usvedčili, že klamali.“

V písomných dôvodoch, prostredníctvom náhradnej obhajkyne uvádzal, že jeho vina nebola bezpochyby
preukázaná, poškodená S. G. klame, vierohodnosť jej výpovede je hodnotená ako znížená, pričom
poukazoval na závery znalkyne K.. I.. Obe poškodené mohli mať potrebu pomstiť sa mu. V celej veci
boli prezentované dve skupiny navzájom si odporujúcich dôkazov, z čoho nemožno vyvodiť záver, že
sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný, a to vzhľadom na zásadu prezumpcie neviny pri existencií
závažných pochybností, ktoré vylučujú preukázanie viny, a preto navrhol aby bol oslobodený spod
obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

Obžalovaný a jeho obhajkyňa na verejnom zasadnutí predniesli dôvody odvolania zhodne s písomne
vyhotovenými a navrhli obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa        § 285 Tr. por., ohľadne oboch
skutkov pod bodmi 1/ a 2/. Zároveň vzniesol aj námietky voči rozsahu a kvalite obhajoby zo strany
advokáta a uviedol, že „keby nebol súd voči jeho osobe zaujatý, tak by mu uložil trest podľa § 39 Tr. zák.“.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný, odôvodnený a správny, uložený trest považoval skôr za neprimerane mierny, ako za prísny, a
preto odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a navrhol ho podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Zákonný zástupca - matka maloletých poškodených S. G. sa k odvolaniu vyjadrovala tak, že navrhla
znížiť trest.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou-
obžalovaným, nezistiac dôvod na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku, proti ktorému mohol odvolateľ podať
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zákonným
spôsobom a v dostatočnom rozsahu pri zachovaní zásad kontradiktórneho procesu tak, že boli
objasnené všetky skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie z hľadiska potrieb súdu na rozhodnutie o
podanej obžalobe.



Súd prvého stupňa sa pri vykonávaní dôkazov nedopustil žiadnych takých pochybení, ktoré by bolo
možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal na obsah dôkazov, ktoré vo
veci vykonal a na právne úvahy, ktorými sa pri ich hodnotení riadil a na právne závery, ku ktorým dospel,
čo je plne v súlade s kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por. Pretože odôvodnenie napadnutého
rozsudku zodpovedá kritériám ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. odvolací súd v podrobnostiach naň len
odkazuje.

Odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval  odvolací súd za dôvodné. Vo vzťahu k namietaným
priamym dôkazom - výpovediam mal. poškodených - dcér obžalovaného uvádza, že ani odvolací súd
preskúmaním zápisníc o ich výsluchoch, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise nezistil žiadne porušenie
ustanovení Trestného poriadku, keď pri ich výsluchoch bolo dodržané prioritné ustanovenie § 135 Tr. por.
Ich výsluchy boli zaznamenané na nosiči CD a boli pri nich prítomné prokurátorka a sociálna kurátorka,
čo vylučuje akékoľvek pôsobenie na tieto svedkyne. Súd prvého stupňa preto správne tieto priame
usvedčujúce dôkazy považoval za pravdivé a svedkyne - maloleté poškodené za vierohodné, keď ich
výpovede boli nepriamo potvrdzované aj ďalších svedeckými a listinnými dôkazmi tak, ako na to správne
poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd nezistil z obsahu trestného spisu žiadne dôvody zakladajúce predpojatosť zákonných
sudcov, a preto námietku obžalovaného v tomto smere považuje za nedôvodnú a majúcu svoj
základ len výlučne v subjektívnych pocitoch obžalovaného, ktoré nie sú objektívne spôsobilé
odôvodniť predpojatosť zákonných sudcov. Aj hodnotenie dôkazov - výpovedí maloletých poškodených
obžalovaným predstavuje výlučne jeho  subjektívny názor, ktorý je jednostranný a vychádza z uplatnenia
jeho práva vyplývajúceho z ustanovenia § 34 Tr. por.

Čo sa týka námietok obžalovaného voči výroku o treste tu odvolací súdu zistil, že súd prvého stupňa
uložil obžalovanému správne úhrnný trest odňatia slobody pri zistenej jednej poľahčujúcej okolnosti a
konštatovania nezistenej žiadnej priťažujúcej okolnosti (tým, že obžalovaný spáchal 3 trestné činy je
daná u neho priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. h/ Tr. zák., čo však odvolací súd nemohol
pričítať v neprospech obžalovaného, a to vzhľadom na zásadu zákazu „reformatio in peius“, pretože
odvolanie v jeho neprospech prokurátor nepodal). Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, t.j. na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby - 7 až 15 rokov odňatia slobody,
v žiadnom prípade nie je možné považovať za trest neprimerane prísny, skôr za trest neprimerane
mierny, a to s prihliadnutím na dĺžku páchania trestnej činnosti, toho že útok smeroval voči dvom dcéram
obžalovaného, spáchaniu dvoch zločinov a jedného prečinu - ktorý odvolaním napadnutý nebol. K
sprísneniu výmery uloženého trestu odňatia slobody v odvolacom konaní nemohlo prísť vzhľadom na
už uvedenú zásadu zákazu „reformatio in peius“. V žiadnom prípade u obžalovaného neboli splnené
zákonné podmienky pre použitie ustanovenia § 39 Tr. zák. Súd prvého stupňa obžalovaného na
výkon uloženého trestu odňatia slobody správne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. V súvislosti s uloženým trestom paradoxne vyznel návrh matky
maloletých poškodených na verejnom zasadnutí na uloženie nižšieho trestu obžalovanému.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádza len z dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, a preto z
tohto pohľadu posudzoval aj list doručený odvolaciemu súdu, ktorého pisateľom podľa obsahu mal byť
syn obžalovaného, a ktorý nie je ním podpísaný, a ktorý odvolaciemu súdu zaslal obžalovaný z väznice.

K námietkam obžalovaného voči ustanovenému obhajcovi odvolací súd konštatuje, že súd do
formy, spôsobu, rozsahu a kvality obhajoby nezasahuje, pretože sa jedná o výsostnú záležitosť
medzi obžalovaným a obhajcom, do ktorej žiadnym spôsobom nezasahuje. Nezistil že by v konaní
predchádzajúcom napadnutému rozsudku došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, v
prípade nemožnosti vykonávania obhajoby ustanoveným obhajcom obhajobu vykonávala náhradná
obhajkyňa.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech
obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.



Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  nie  je  prípustný  ďalší  riadny
opravný   prostriedok.  (§ 185 ods. 2 Trestného poriadku)