Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/342/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. októbra 2016, sp. zn. 11CoE/342/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4115231117.2 Krajský súd Nitra | 11CoE/342/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4115231117.2 | 2016-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, EP, vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, predpis č. 141/2008 Z. z., ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c1b03b9-3776-4ce8-8cbe-270d991a4151 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115231117.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/342/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231117
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115231117.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. L., nar. XX. XX. XXXX, Q. XX,
Q., o vymoženie sumy 606,01 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
19Er/1173/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod
sp. zn. Ex 23333/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 26. 11. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 19Er/1173/2015-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekučného
konania vo výške 19,92 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods.
3, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a ustanovenia § 36 ods. 1, 2, 3
zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

3. Uviedol, že v predmetnej veci oprávnený žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie
proti povinnej na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave vydaného dňa 10. 08. 2006 pod
sp. zn. SR 3193/06.

4. Súdny exekútor podnetom zo dňa 20. 03. 2015 žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že zistil, že
v predmetnej veci už na základe uvedeného exekučného titulu prebieha iné exekučné konanie vedené
jeho exekučným úradom. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania v celkovej výške 19,92 eur,
pozostávajúce z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom vo výške 16,60 eur a 20 % DPH k tejto odmene vo výške 3,32 eur, na náhradu ktorých
žiadal zaviazať oprávneného.

5. Vykonaným šetrením v súdnom registri súd prvej inštancie zistil, že na súde prvej inštancie je pod
sp. zn. 15Er/22/2007 vedené exekučné konanie, v ktorom konaní vystupujú na strane oprávneného a
povinného tie isté osoby ako v tomto konaní, pričom v uvedenom konaní sa vykonáva ten istý exekučný
titul ako by sa mal vykonať v predmetnom exekučnom konaní. V exekučnom konaní prebiehajúcom
pod sp. zn. 15Er/22/2007, ktoré konanie bolo začaté dňa 21. 12. 2006, bolo súdnemu exekútorovi
JUDr. Milanovi Strieškovi dňa 12. 03. 2007 udelené poverenie na vykonanie exekúcie, a to na



vymoženie uloženej povinnosti 1.108,01 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom exekučným titulom
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom v Bratislave zo dňa 10. 08. 2006 č. k. SR 3193/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.
08. 2006 a vykonateľnosť dňa 31.03.2006. V konaní pod sp. zn. 15Er/22/2007 súd uznesením č. k.
15Er/22/2007-17 vykonal zmenu exekútora povereného vykonaním exekúcie tak, že poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, pričom následne uznesením zo dňa 25. 02. 2013
č. k. 15Er/22/2007-33, právoplatným dňa 27. 03. 2014, súd toto exekučné konanie zastavil.

6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedených skutočností a zákonných ustanovení zastavil exekučné
konanie, nakoľko v danom prípade existuje prekážka už začatého konania - res iudicata, pričom ide o
taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. V danom konaní sa okruh účastníkov a
exekučný titul úplne zhoduje s okruhom účastníkov a exekučným titulom konania vedeného pod sp. zn.
15Er/22/2007, ktoré konanie bolo právoplatne ukončené dňa 27. 03. 2014. Ukončením tohto konania sa
vytvorila neodstrániteľná prekážka, ktorá bráni tomu, aby sa začalo druhé konanie , ktoré by prebiehalo
medzi tými istými účastníkmi a jeho predmetom by bolo vymáhanie tej istej povinnosti, uloženej tým
istým rozhodnutím.

7. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200
ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2 , 3 Exekučného poriadku a podľa § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z. z. tak, že súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške v sume 19,92 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho
uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora v sume 16,60 eur a z 20 % DPH z odmeny
v sume 3,32 eur.

8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie.

9. Uviedol, že podal návrh na vykonanie exekúcie a následne súdny exekútor požiadal súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje
výlučne o podanom návrhu na udelenie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.
V predmetnej veci však súd prvej inštancie o návrhu na udelenie poverenia nerozhodol, ale nad rámec
zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 01. 2013 vo veci vedenej
pod sp. zn. 7Cdo/108/2012, v zmysle ktorého, ak exekučný súd exekučné konanie zastavil podľa ust.
§ 45 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov bez rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odňal oprávnenej možnosť realizovať
jej procesné oprávnenia. Bol toho názoru, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust.
251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné
na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie
nemá vo svojom predmete "vec", o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda
zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku
rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne
neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie
prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní.

10. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie oprávneného v časti



týkajúcej sa výroku o zastavení exekučného konania bez nariadenia odvolacieho pojedávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného týkajúce sa výroku o zastavení exekučného konania nie
je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 12. 11. 2015 v časti týkajúcej sa výroku o
zastavení exekučného konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa
stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v tejto časti (t.j. týkajúcej sa výroku
o zastavení exekučného konania).

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 15. 03. 2015,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, a to rozsudku vydaného dňa 10. 08. 2006 Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp.. zn. SR 3193/06,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 08. 2006 a vykonateľnosť dňa 31. 08. 2006. Následne súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo dňa 20. 03. 2015 (doručenom súdu prvej inštancie dňa
19. 10. 2015) dal podnet na zastavenie exekučného konania, nakoľko bolo zistené, že v tej istej veci už
prebieha iné exekučné konanie a pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom - rozsudkom
rozhodcovského súdu zo dňa 10. 08. 2006 pod sp. zn. SR 3193/06, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave je už vymáhaná v inom
exekučnom konaní vedenom pred tým istým súdnym exekútorom. Dňa 12. 11. 2015 súd prvej inštancie,
obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil
a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu
trov exekučného konania v sume 19,92 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

13. Podľa § 103 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania exekučného súdu),
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

14. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2016,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP).

15. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.



16. Podľa názoru odvolacieho súdu, exekučný súd ako súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o potrebe vydania rozhodnutia
o zastavení exekučného konania na základe podnetu súdneho exekútora zo dňa 20. 03. 2015, ktorý
v predmetnej veci ani nepožiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia zo dňa
12. 11. 2015 v časti výroku, ktorým bolo zastavené exekučné konanie, a preto s poukazom na ust. §
387 ods. 1, 2 CSP toto uznesenie ako vecne správne potvrdil, pričom sa vysporiadal i s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní oprávneného.

17. V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 03.
2015 domáhal vykonania exekúcie (vymoženia sumy 966,30 eur s príslušenstvom) proti povinnej Erike
Kratochvílovej, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný dňa 10. 08. 2006
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v
Bratislave, pod sp. zn. SR 3193/06, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
28. 08. 2006 a vykonateľnosť dňa 31. 08. 2006. Súdny exekútor podaním zo dňa 20. 03. 2015,
ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 19. 10. 2015, podal podnet na zastavenie exekučného
konania (bez toho, aby požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej), čo
odôvodnil tým, že v tej istej veci už prebieha iné exekučné konanie a pohľadávka priznaná oprávnenému
vyššie označeným exekučným titulom je už vymáhaná v inom exekučnom konaní, ktoré prebieha na
jeho exekútorskom úrade. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov konania v sume 19,92 eur,
nakoľko mal preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 10. 08. 2006 v konaní pod sp. zn. SR 3193/06,
na základe ktorého už prebiehalo na tomto exekučnom súde, t. j. Okresom súde Nitra exekučné konanie
pod sp. zn. 15Er/22/2007 proti povinnej Erike Kratochvílovej o vymoženie sumy 33.380,- Sk (1.108,01
eur) s príslušenstvom.

18. Z obsahu pripojeného exekučného spisu súdu prvej inštancie pod sp. zn. 15Er/22/2007 vyplýva a
odvolací súd zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku vydaného dňa 10. 08. 2006 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. SR 3193/06, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnej Erike Kratochvílovej pre vymoženie sumy 33.380,- Sk (1.108,01 eur) s
príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 12. 2006. Súd prvej
inštancie vydal dňa 12. 03. 2007 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Milana
Striešku. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28. 05. 2010 č. k. 15Er/22/2007-17, právoplatným
dňom 03. 07. 2010, vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, zmenil poverenie na
vykonanie exekúcie tak, že namiesto súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi
priznal trovy exekúcie v sume 93,72 eur. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25. 02.
2013 č. k. 15Er/22/2007-33 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju vzhľadom na zistenie,
že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zo dňa 10. 08. 2006 vydaný v konaní pod
sp. zn. SR 3193/06 je v rozpore so zákonom. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 20. 12. 2013
č. k. 8CoE/189/2013-75 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a návrhy oprávneného na
prerušenie konania (obsiahnuté v podanom odvolaní) zamietol. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho
súdu podal oprávnený dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27. 05. 2015 č.
k. 5Oboer/4/2015 odvolacie konanie zastavil, návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania
zamietol, dovolanie oprávneného odmietol a povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania
nepriznal.

19. Za týchto podmienok bol súd prvej inštancie toho názoru, že právoplatne skončené konanie vo veci
vedenej na Okresom súde Nitra pod sp. zn. 15Er/22/2007 znamená prekážku rozhodnutej veci pre toto
exekučné konanie vedené u neho pod sp. zn. 19Er/1173/2015, ktoré potom bolo potrebné zastaviť podľa
ust. § 104 ods. 1 OSP v znení platnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania exekučného súdu
ako súdu prvej inštancie.



20. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci znamená, že súd nemôže konať a rozhodovať
o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Prekážka res iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie
konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy).
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP v znení
platnom do 30. 06. 2016, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ust. 161 ods. 1 CSP v znení
platnom od 01. 07. 2016), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1
OSP v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu (ust. § 161 ods. 2 CSP v znení platnom od
01. 07. 2016) bolo zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení OSP, resp. CSP teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

21. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae)
je daná vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1/ začne sa opätovne konať vo veci, v ktorej už
bolo právoplatne rozhodnuté; 2/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3/ a o tej istej
veci. Vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené konanie (i exekučné), v ktorom
bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho
rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii nedostatku podmienky konania spočívajúcej v prekážke
veci rozhodnutej - res iudicata.

22. Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu
bolo treba vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate
totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzovali aj dôsledky nedostatku
podmienok konania; čo znamená, že ak sa vyskytla neodstrániteľná prekážka exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenie § 103 a § 104 OSP (v
súčasnosti ust. § 161 ods. 1, 2 CSP) v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP. Nakoľko Exekučný poriadok
neobsahoval ani neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, bolo
aj na exekučné konanie potrebné aplikovať ust. 159 ods. 1 OSP a v súčasnosti je potrebné aplikovať
ust. § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvujú, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie
rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

23. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný navrhovateľom súdneho (teda i exekučného) konania,
ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je takouto
vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu,
teda návrh oprávneného na tzv. nútený výkon rozhodnutia (právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.
Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa ust.
§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného
poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu nie je materiálne vykonateľný zakladá prekážku res
iudicata a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného
titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ktoré sa
považujú za rozhodnutia vo veci samej.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, t. j. vo veci vedenej na exekučnom súde pod sp. zn. 15Er/22/2007,
súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie
a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,
právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa zo dňa 25. 02. 2013 č. k. 15Er/22/2007-33, keď vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju vzhľadom na zistenie, že predložený exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok zo dňa 10. 08. 2006 vydaný v konaní pod sp. zn. SR 3193/06 je v rozpore so zákonom. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 03. 2014 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo
dňa 20. 12. 2013 č. k. 8CoE/189/2013-75. Uvedeným uznesením o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a jej zastavení bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v



exekučnom titule a uplatnený v exekučnom konaní, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, čo znamená, že ide o meritórne rozhodnutie,
ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva
právny názor, že právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 25. 02. 2013 založilo prekážku res
iudicatae vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. 19Er/1173/2015.

25. Pokiaľ teda oprávnený spísal opätovne dňa 15. 03. 2015 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému na základe toho istého exekučného titulu a konanie o tomto jeho návrhu
sa vedie pod sp. z. 19Er/1173/2015, odvolací súd rovnako so súd prvej inštancie je toho názoru,
že v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

26. K námietke oprávneného v podanom odvolaní (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 7Cdo/108/2012), že v tejto fáze exekučného konania, teda pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné exekučné konanie zastaviť
bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného
je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo vydané za celkom odlišných
okolností, ako sú v predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka oprávneným uvedené
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia (bez toho aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné konanie
o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu), exekučný súd túto žiadosť
spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom - rozhodcovským
rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.
Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky neprípustne „preskočil“ postup podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné
konanie zastavil podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2014 v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre
takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistoval žiadny nedostatok podmienok exekučného
konania, ktorý by bránil posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutiu o takejto žiadosti.

27. V predmetnej exekučnej veci však existencia nedostatku podmienok exekučného konania zistená
bola, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok, ktorý bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda
bráni aj posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. S poukazom
na uvedené v tejto exekučnej veci potom nemožno aplikovať oprávneným uvádzané rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo vydané v inej procesnej situácii.

28. V zmysle ust. 103 OSP (v súčasnosti ust. § 161 ods. 1 CSP) kedykoľvek za konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd
má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade
zistenia, že tieto nie sú splnené, musí skúmať, či ide o nedostatok podmienok konania odstrániteľný,
resp. neodstrániteľný a následne i náležite procesne reagovať. Súd prvej inštancie preto správne v
predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľného nedostatku podmienok konania
exekučné konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v časti výroku o zastavení exekučného
konania.

30. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 12. 11. 2015 v celom
rozsahu, teda napadol i výrok o trovách exekúcie, avšak s poukazom na ust. § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku účinné od 01. 11. 2013, prechodné ust. § 243b ods. 3, veta za bodkočiarkou Exekučného
poriadku, ust. § 374 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 a ust. § 470 ods. 2 prvej vety
CSP, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania proti výroku o
trovách exekučného konania nezaoberal. Súd prvej inštancie odvolaciemu súdu predložil na rozhodnutie
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (v časti týkajúcej sa trov exekučného
konania), o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V takom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu



potrebné postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa aktuálnej právnej úpravy Exekučného
poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, ktorá odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného
konania nepripúšťa (avšak podľa zákona takéto rozhodnutie mohol vydať i vyšší súdny úradník), ale s
poukazom na ust. § 374 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase podaného odvolania
oprávneného) v prípade, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Uvedené v
predmetnej veci znamená, že výrok o trovách konania sa zrušil priamo zo zákona, a to podaním
odvolania, nakoľko o trovách exekučného konania totiž v danom prípade napadnutým uznesením
rozhodol vyšší súdny úradník. O trovách exekučného konania tak musí meritórne rozhodnúť zákonný
sudca súdu prvého stupňa v súlade s rozvrhom práce.

30. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.