Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/35/2012 z 9. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. mája 2012, sp. zn. 16Co/35/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111204110.3 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/35/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111204110.3 | 2012-05-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 5 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1efde1c1-4e18-4b7b-a2ce-0e968cafe59c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111204110.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111204110
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111204110.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi E. T., narodeného
XX. XX. XXXX, trvale bytom E. , C. E. č. XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpeného
opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, v odvolacom konaní
za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,
Važecká 16, IČO: 42176778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Svidník, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 689,58 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/118/2011 - 97 zo dňa
11. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa
domáhal zaplatenia sumy 331, 86 eur z titulu zmluvnej pokuty a v súvisiacom výroku o náhrade trov
prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý.

Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 225,23
eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 138,63 eur od 01. 04. 2008 do zaplatenia, s 8,5 %
ročne zo sumy 84,61 eur od 03. 05. 2008 až do zaplatenia, a s 8,5 % ročne zo sumy 1,99 eur od
28. 06. 2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. V tejto
časti považoval okresný súd návrh navrhovateľa za dôvodný. Mal za preukázané, že zo strany odporcu
nedošlo k uhradeniu faktúr za poskytnuté služby v rozhodnom období. Ďalším, v poradí druhým výrokom,
okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 132,49 eur s
8,5 % úrokom z omeškania od 01. 03. 2008 až do zaplatenia, a to v dôsledku vznesenej námietky
premlčania. Okresný súd zamietol i návrh navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 331,86 eur z titulu
zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že v danom prípade dohodnutá zmluvná pokuta vo všeobecných
podmienkach navrhovateľa, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany. Považoval dojednanie o zmluvnej pokute v celom rozsahu za neplatné s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany odporcu
v dohodnutej dobe viazanosti, keď nie je zrejmé od kedy doba viazanosti mala plynúť po dobu 24



mesiacov. Navyše aj z formulácie tohto Dodatku (č. l. 14 spisu), nie je určito stanovená zmluvná
povinnosť, ktorej porušenie sa sankcionuje touto zmluvnou pokutou. Navrhovateľ si dokonca dohodol
zmluvnú pokutu za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký
čas ostáva do ukončenia doby viazanosti, pričom nárok na náhradu škody zostáva zachovaný, rovnako
aj nárok na úroky z omeškania. Z formulácie všeobecných podmienok ohľadom zmluvnej pokuty ani
zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by jej výška bola odvodená od všeobecnej hodnoty poskytnutého
mobilného telefónu so zľavou. Z uvedených dôvodov súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute v
celom rozsahu za neplatné a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol ako bezdôvodný.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.)
odvolanie navrhovateľ. Odvolanie podal len proti výroku rozhodnutia, ktorým okresný súd zamietol nárok
navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,86 eur, a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok,
ktorého použitie si musia zmluvné strany v zmluve dohodnúť v písomnej forme. Mal za to, že medzi
navrhovateľom a odporcom došlo k jednoznačnej písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola
špecifikovaná v Dodatku, ktorý bol odporcom podpísaný a svojím podpisom vyjadril súhlas s jeho
obsahom, a teda aj so stanovenou výškou zmluvnej pokuty. Nakoľko odporca porušil povinnosti
vyplývajúce mu zo záväzkového vzťahu, navrhovateľ si dôvodne uplatnil zmluvnú pokutu, ktorá
pozostáva z ceny telefónu v zmysle ponuky mobilných telefónov a zvyšná časť je paušalizovaná
náhrada škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať
počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Na základe týchto dôvodov navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie, prípadne
vec zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania a právneho
zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.

Po rozhodnutí prvostupňového súdu oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý následne predložil odvolaciemu súdu i
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil. Poukázal na neprijateľnosť a absolútnu neplatnosť a neurčitosť predmetnej zmluvnej
pokuty. Súčasne si uplatnil i trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), na základe odvolania navrhovateľa prejednal vec v
medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 331,86 eur z titulu zmluvnej pokuty ( výrok
II. veta druhá) a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania podľa ust. § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným
navrhovateľom v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p..



Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty
podporujú príslušný záver o neodôvodnenosti nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 331,86 eur. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí,
ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale
i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je takmer
zhodný s obsahom žalobného návrhu navrhovateľa, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k
námietkam navrhovateľa je úplné, aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza
žiadne nové, relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené
prvostupňovým súdom.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaniu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho
účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť s nepriaznivým následkom, a to v podobe vzniku ďalšej
povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o
výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty však musí spĺňať kritérium
primeranosti.

Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty. Uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z
omeškania, teda, nepopiera popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo
by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Pri
posudzovaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute, ktorá sama osebe nerovnováhu zmluvných strán
vyvolávať nemusí, nie je teda možné odhliadnuť aj od ostatných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy a od
dôsledkov, ktoré dojednania vo svojom súhrne majú (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo 4601/2008 zo
dňa 16. 09. 2010).

Uvedenú zmluvu uzavretú medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom preto nemožno posudzovať bez
kontextu s osobitnou právnou úpravou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len
„Zákon o ochrane spotrebiteľa“ ), účinného v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, predovšetkým
s § 3 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 3 Zákona o
ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 4 ods. 5 tohto zákona je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom v konaní
v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedeného zákona rozumie konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, ako aj konanie, ktoré môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní čestnosti, pri ktorom sa využíva najmä omyl, alebo
výrazná nerovnosť zmluvných strán. Nerovnosť zmluvných strán spočívala práve v tom, že odporca
nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej dodávateľom nijako meniť. Uvedenú zmluvu možno
nesporne považovať za zmluvu typovú. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť práve v rovine
zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv. Slovenská republika
sa už v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými
štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zaviazala, že prispôsobí systém
ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike systému ochrany spotrebiteľa v Spoločenstve (Oznámenie
č. 158/1997 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí SR o podpísaní Európskej dohody o pridružení,
uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou
republikou na strane druhej, čl. 92). Tento záväzok Slovenskej republike umožňuje posudzovať aj zmluvy
uzavreté pred 01. 05. 2004 (vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie) v súlade s právnou
úpravou Európskej únie, Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ( ďalej len „Smernica“ ).



Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Zmluvy o
pripojení, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Potom, podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 4 OZ).

Pri spotrebiteľských zmluvách súd musí posudzovať rovnováhu práv a povinnosti zmluvných strán. Pri
značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa musí súd
skúmať ujmu (poškodenie spotrebiteľa) vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, teda, či ide
o neprimeranú rovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Súd vychádza z povahy plnenia,
okolností uzatvárania zmluvy, ako aj ďalších dojednaní v zmluve.

Podľa čl. 2 bod 2. 3 Dodatku k Zmluve o pripojení „záujemca, resp. účastník a poskytovateľ sa dohodli, že
ak záujemca, resp. účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku, záujemca, resp. účastník
sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9.997,48 Sk v pôvodne platnej mene. Účastník je taktiež
povinný nahradiť škodu vzniknutú poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinnosti záujemcu, resp.
účastníka podľa tohto dodatku v časti prevyšujúcej výške zmluvnej pokuty.“ Z uvedeného potom vyplýva,
že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá pevnou sumou. Súd musel úvahou skúmať výšku zmluvnej
pokuty z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k povinnosti, splnenie ktorej zmluvná pokuta zabezpečuje.
V danej veci však zmluvná pokuta zabezpečuje nezaplatenie sumy 225,23 Eur, a teda výška zmluvnej
pokuty je neprimerane vysoká v pomere k nezaplatenej sume.

Ak zmluvná pokuta má byť porušením povinností, ktoré vyplývajú z Dodatku k Zmluve o pripojení, a
to užívať mesačný program po dobu 24 mesiacov, resp. zotrvať v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom
v zmysle podmienok zmluvy, resp. neuskutočniť žiadny úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy,
resp. nepožiadať o vypojenie z prevádzky, príp. nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by
poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať, potom zmluvnou pokutou
nemôže byť suma predstavujúca rozdiel medzi štandardnou a akciovou cenou mobilného telefónu a
hodnoty benefitu ( ako to tvrdil navrhovateľ v odvolaní ).

I napriek tomu, že odporca porušil zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť,
že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste, súdna kontrola štandardných
zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom
Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a iný nie. Rozhodujúce je,
že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa
a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa.

Už samotné slovné spojenie uvádzané v Dodatkoch k Zmluvám o pripojení, teda, pod citovaným bodom
2. 3 „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku...“, signalizuje neurčitý okruh rôznych
porušení alebo vzťahov. Zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne,
sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľ uplatňuje od odporcu
sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, avšak vo výške, ktorá
je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Neprimeranosť sankcie
sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci
doby viazanosti.

Odvolací súd poznamenáva, že problémová zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Navrhovateľ, ako osoba podnikajúca
na trhu elektronických komunikácií, má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby



poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto
spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka
zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom Českej republiky v Náleze sp. zn. I. ÚS
342/09, a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd v napadnutej časti rozsudok
okresného súdu za vecne správny, a preto boli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k navrhovateľovi rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods.
1 O. s. p. v nadväznosti na § 224 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka, (ktoré si vedľajší účastník uplatnil za
dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, ku ktorému došlo dňa 20. 01. 2012 a
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 25. 03. 2012), tieto odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal, pretože ich podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepovažoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odvolací súd vychádzal z toho,
že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( ďalej len „Združenia“) je kolektívna
ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľa
v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. V
danom prípade je teda samotné Združenie vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, ktorý naviac, v
tomto konkrétnom prípade bol zastúpený ustanoveným opatrovníkom, ktorý odporcu zastupoval počas
prvostupňového konania, dôvodne vzniesol, i keď v čiastočnom rozsahu námietku premlčania a chránil
práva odporcu v konaní. Vstup Združenia v odvolacom konaní, kedy odvolací súd rozhodoval o odvolaní
navrhovateľa sa preto nejaví ako účelné, a to aj s prihliadnutím na štádium konania. Vedľajší účastník ,
ktorý vstúpil do konania až v odvolacom konaní, odvolanie voči tej časti rozhodnutia , ktorá bola v
neprospech odporcu- spotrebiteľa nepodal. Trovy vynaložené účastníkom konania, a teda aj vedľajšieho
účastníka v spore, musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou
možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47
ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.
Trovy potrebné na účelnú ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník
nárok na náhradu trov konania, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.

Odvolací súd uznáva právo vedľajšieho účastníka rozhodnúť sa, či bude v predmetnom konaní
zastúpený advokátom alebo nie, avšak v rámci rozhodovania o priznaní náhrady trov právneho
zastúpenia uplatnil zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti takto vynaložených trov konania.
Samotné ustanovenie Stanov Združenia ( § 9 ) konštatuje, že výdavkami Združenia sú výdavky na
financovanie účelu Združenia a výdavky na správu Združenia. Z uvedeného vyplýva, že samotné
Združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa. V tomto konkrétnom prípade vstúpilo
Združenie do odvolacieho konania ako vedľajší účastník len za účelom podania vyjadrenia k odvolaniu,
(ktoré podal navrhovateľ), pričom len zdôraznil správnosť rozhodnutia okresného súdu, konštatoval
skutočnosti, na ktoré poukázal i opatrovník odporcu pred okresným súdom. Odvolací súd takto
vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva, ktoré by bolo v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, a ktoré by boli nevyhnutné pre výsledok v
konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vedľajšiemu účastníkovi, ako účastníkovi úspešnému
v odvolacom konaní, náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.